Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28P-150-2010.pdf
PDF · 113 KB
No categories available
28P/150/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti o T. N., nar. X.X.XXXX, do plnoletosti zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, od plnoletosti zastúpenú Mgr. Miroslavom Golianom, advokátom, Budatínska 16, Bratislava, dieťa matky B. C., trvale bytom v J., Y. XX, zastúpenej Mgr. Miroslavom Golianom, advokátom, Budatínska 16, Bratislava a otca D. N., bytom P. XXX, zastúpeného JUDr. Ladislavom Černákom, advokátom, Legionárska 3, Maňa, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca rozhodol
rozhodol:
Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca ku T. N., nar. X.X.XXXX zo sumy 2.000,- Sk mesačne na sumu 100,- eur mesačne od 1.2.2010, ktorú je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám T. N..
Zročné výživné za obdobie od 3.2.2010 do 30.9.2011 vo výške 670,- eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 20,- eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom október 2011 pod následkom straty výhody splátok.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 30C 115/00-144 zo dňa 31.5.2007 v časti výroku o výživnom ku T. N..
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava III dňa 3.2.2010 žiadala matka o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k v tom čase maloletej T. zo sumy 2.000,- Sk mesačne na sumu 150,- eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy výživného sa zvýšili náklady na výživu maloletej v dôsledku jej nástupu na strednú školu.
Uznesením Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P/18/2010-38 zo dňa 16.3.2010 bola prenesená miestna príslušnosť na Okresný súd Bratislava II.
Prvostupňovým rozhodnutím č.k. 28P/150/2010-92 zo dňa 4.1.2011 súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k v tom čase maloletej T. zo sumy 2.000,- Sk na sumu 100,- eur mesačne a vo zvyšku súd návrh matky zamietol. Voči rozhodnutiu prvostupňového súdu sa včas odvolala matka maloletej, ktorá
nesúhlasila s rozhodnutím súdu, žiadala ho zmeniť a určiť výživné vo výške 150,- eur mesačne. V odvolaní matka uviedla, že rozhodnutie súdu nepokladá za správne. V konaní poukázala na skutočnosť, že otec maloletej v podstate zarába ešte menej ako keď sa o výživnom naposledy rozhodovalo. Súd túto skutočnosť vyhodnotil ako všeobecne nepriaznivý spoločenský jav, ktorý v spoločnosti prevláda vzhľadom k stále pretrvávajúcej ekonomickej kríze. Poukázala na to, že otec by mal možnosť prehodnotiť, či by predsa len počas víkendov nešiel brigádovať, lebo by to bolo aj na jeho prospech. Otec by sa mal tešiť, že jeho dieťa študuje a svojim štúdiom chce dosiahnuť viac ako otec len preto, aby sa malo lepšie. Uviedla, že ak má otec vyživovaciu povinnosť mal by zo svojich nárokov ubrať, najmä, ak nie je schopný zarobiť dostatok prostriedkov na uspokojovanie potrieb maloletej. Navrhla, aby otec maloletej domov k matke cestoval len dvakrát do mesiaca. Poukázala na to, že na výživné maloletej otec prispieva len 66,- eur, na syna 83,- eur, avšak matke, ktorá má dostatočný príjem a dôchodok vo výške 330,- eur prispieva mesačne 85,- eur, hoci v rodinnom dome matky sa zdržiava len počas víkendov. Písomné vyhlásenie matky otca maloletej nemožno pokladať za relevantný doklad. Za túto sumu spolu s cestovným, ktoré preukázal v sume 60,- eur mesačne, by si otec maloletej dokázal nájsť aj ubytovanie v J., a ešte by mu niečo zostalo aj navyše. Okrem toho by sa mu vytvorili ďalšie podmienky na lepší zárobok alebo napríklad na brigádu. Údajne sa plat otca znížil o príspevok zo sociálneho fondu, z ktorého zamestnávateľ otca platil otcovi ubytovanie. Zaujímavé je, že tento príspevok mu poskytoval zamestnávateľ iba 3 mesiace, a to od januára do marca 2010 a prestal mu prispievať potom, ako sa o podaní návrhu na zvýšenie výživného otec dozvedel. Pozoruhodné sú aj vyjadrenia otca v súvislosti s jeho osobným motorovým vozidlom, uviedol, že finančné prostriedky, za ktoré motorové vozidlo kúpil, mu poskytol jeho brat. Pravda je taká, že otec maloletej toto auto mal už ku dňu rozvodu manželstva s matkou maloletej, avšak pri rozvode jeho existenciu zatajil. Toto auto kúpil za 160.000,-Sk.
Otec si dokázal na auto odložiť dosť finančných prostriedkov, čo nasvedčuje tomu, že otec má väčší príjem, resp. aj z inej činnosti, ktorú však matka maloletej nedokáže preukázať. V prípade, ak má otec vyživovaciu povinnosť, mal by sa snažiť zarábať aspoň toľko, koľko je priemer zárobku pracovníka národného hospodárstva a teda približne 800,- eur mesačne. V súčasnej dobe už otec maloletej nevlastní žiadne auto, lebo ho previedol na dcéru svojho brata. Otec sa prevodom auta na tretiu osobu bude snažiť preukazovať, že nemá žiadny majetok ani hnuteľný ani nehnuteľný a poukazuje na zlý ekonomický stav spoločnosti, v ktorej žije a pracuje. Poukázala na to, že otec maloletej okrem výživného ničím neprispieva.
Výživné začal platiť až v roku 2007, keď súd rozhodol o rozvode manželstva a určil vyživovaciu povinnosť. Žiadala preto napadnutý rozsudok zmeniť a určiť výživné vo výške 150,- eur mesačne.
Rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k. 20 CoP/18/2011-107 zo dňa 30.3.2011 bolo rozhodnutie prvostupňového súdu zrušené a vec bola vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
V odôvodnení rozhodnutia krajského súdu je uvedené, že súd prvého stupňa určil výživné vo výške 100,- eur mesačne, ktorá suma zodpovedá odôvodneným potrebám a schopnostiam otca maloletej platiť určené výživné. Skutočnosti uvedené matkou v podanom odvolaní neodôvodňujú zmenu napadnutého rozhodnutia v určení výšky vyživovacej povinnosti 100,- eur mesačne.
Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Deň začatia konania procesný predpis určuje ako deň, keď bol súdu doručený návrh na jeho začatie, resp. v prípade vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom, keď konanie možno začať aj bez návrhu, ak súd toto konanie začne to bude deň vydania uznesenia o začatí konania bez návrhu. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne, ktoré sa počítajú odo dňa začatia konania bez ohľadu na to, či konanie bolo začaté na návrh alebo z úradnej povinnosti.
Zákon č. 36/2005 Z.z. doplnil do normatívneho textu podmienku existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Pokiaľ z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné. účastníci žiadajú o určenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Dôvody hodné osobitného zreteľa bude treba posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu a z ich existenciou sa musí súd vysporiadať v odôvodnení rozsudku. Zákon striktne vyžaduje
preukázanie dôvodov hodných osobitného zreteľa aj v prípade, ak by sa v návrhu požadovalo výživné, napríklad počnúc jedným dňom pred začatím konania.
Návrh v danej veci bol súdu doručený dňa 3.2.2010. Súd prvého stupňa priznal výživné od 1.2.2010, pričom v zmysle uvedeného ustanovenia nepostupoval a nevykonal dokazovanie na zistenie dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle zákona, na základe ktorých matka žiada výživné priznať spätne od 1.2.2010. S touto skutočnosťou sa súd nezaoberal ani v odôvodnení svojho rozhodnutia. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom bude úlohou súdu, aby vykonal dokazovanie za účelom zistenia, ktorým dňom sa zvyšuje vyživovacia povinnosť s poukazom na ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Pričom, ak bude súd toho názoru a bude to vyplývať z vykonaného dokazovania, že výživné je potrebné a dôvodné priznať aj spätne, súd sa bude zaoberať podmienkou existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa.
V zmysle uvedeného ustanovenia a existenciou týchto dôvodov sa musí súd vysporiadať v odôvodnení rozsudku. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil z dôvodu, že súd odňal účastníkom možnosť konať pred súdom, keď nevykonal dokazovanie za účelom uvedeného zistenia a výživné priznané spätne neodôvodnil.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, T. N., kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s príjmom matky, s príjmom otca, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný stav:
O vyživovacej povinnosti otca voči maloletej rozhodoval naposledy Okresný súd Bratislava III č.k. 30C 115/00-144 zo dňa 31.5.2007, v ktorom bolo manželstvo rodičov rozvedené, v tom čase maloleté deti T. a K. boli zverení do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej T. sumou 2.000,- Sk mesačne. V čase rozhodovania navštevovala T. X. ročník základnej školy. Matka bola zamestnaná, dosahovala priemerný mesačný príjem XX.XXX,- Sk netto. Otec bol zamestnaný, dosahoval priemerný mesačný príjem XX.XXX,- Sk netto.
V súčasnosti navštevuje T. X. ročník strednej školy, do školy cestuje MHD, za cestovný lístok uhrádza matka mesačne 12,- eur. T.na navštevuje jazykovú školu, za ktorú matka polročne uhrádza 130,- eur štvrťročne. Matka začala mesačne prispievať na stužkovú slávnosť dcéry a to príspevkom vo výške 15,- eur. Otec sa s dcérou nestretáva, darčeky jej nekupuje, nad rámec výživného neprispieva.
Právny zástupca uviedol, že sumu výživného 150,- eur považuje za primeranú otcovým možnostiam ako aj výdavkom T.. V čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti navštevovala T. základnú školu, teraz je P. na strednej škole. Jej potreby sa zmenili, je to už slečna, zvýšili sa náklady na jej výživu a výchovu. Čo sa týka možností otca, je zarážajúce, že sa jeho plat nemení, čo konštatoval už aj súd v rozvodovom konaní. V súčasnosti nedosahuje výška jeho mzdy ani výšku jeho mzdy pri nástupe do zamestnania u súčasného zamestnávateľa.
Matka je vydatá, býva v rodinnom dome, ktorý patrí jej svokrovcom. Výšku nákladov na bývanie nepozná, nakoľko to má na starosti jej manžel. Nemajú spoločný účet. Matka nakupuje potraviny,
uhrádza deťom poistenie a pod. Matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi K. N., ktorý nastúpil do X. ročníka vysokej školy. Matka je zamestnaná, dosahuje priemerný mesačný príjem XXX,XX eur netto. Manžel matky W.. C. C. dosahuje priemerný mesačný príjem X.XXX,- eur netto.
T. uviedla, že sa s otcom nestretáva od svojich 3 rokov. Naposledy ho videla, keď mala 12 rokov. Otec sa o ňu nezaujímal, nezatelefonoval jej, neposlal jej pohľadnicu ani na Vianoce, ani k narodeninám. Nebola proti tomu, aby sa stretávali, ale myslí si, že on mal spraviť prvý krok. Otca nevyhľadávala preto, lebo sa obávala, že ju odmietne. Chodievali k starej mame do P., otec tam býva a nikdy ich nevyhľadal. Podľa jej informácií bol dôvodom rozchodu rodičov alkohol.
V priebehu pojednávania maloletá T. dosiahla plnoletosť a pripojila sa k návrhu matky, pričom výživné žiadala zvýšiť od podania návrhu t.j. od 3.2.2010.
Právny zástupca otca uviedol, že nesúhlasia so zvýšením vyživovacej povinnosti na sumu 150,- eur mesačne, s odôvodnením, že nie je v možnostiach otca prispievať na výživu T. takou sumou. Nemá možnosti na to, aby dosahoval vyšší príjem a to aj vzhľadom na svoje vzdelanie. Uviedol, že otec domácnosť neopustil, ale bol z nej vyhodený. O maloleté deti javil záujem, ale tie postupne matka nainfikovala tak, že otca odmietali. Čo sa týka spomínaného alkoholizmu, poukázal na to, že jeho klient dlhoročne pracuje ako šofér a je známy tým, že alkohol málo požíva. Čo sa týka príjmu otca, upozornil na to, že v súčasnosti je nižší, nakoľko už sa v ňom neobjavuje príspevok na ubytovňu, pričom otec za túto ubytovňu v súčasnosti neplatí. Upozornil na to, že od januára 2011 došlo u otca k poklesu príjmu o cca 40,- eur mesačne, z tohto dôvodu navrhoval určiť vyživovaciu povinnosť na 90,- eur mesačne.
Otec nesúhlasil so zvýšením vyživovacej povinnosti v takej výške ako požaduje matka. Uviedol, že maximálne môže prispieť sumou 200,- eur na obidve deti. Má ukončené stredné odborné učilište strojárske, pracuje ako šofér, pohybuje sa s autom len v rámci J.. Býva vlastne v kancelárii firmy, ktorá ho zamestnáva. Má k dispozícii jednu miestnosť a sociálne zariadenie. Je to kancelária v bytovom dome v G., pokiaľ by tam bol cez víkend, tak by to nebolo v poriadku, keďže to je nebytový priestor. Cez víkendy chodieva do P. k svojej matke, ktorá je dôchodkyňa , poberá dôchodok vo výške XXX,- eur mesačne. Vlastní motorové vozidlo značky škoda -Octavia r. v. 1999, ktorú kúpil pred 4 rokmi spoločne s bratom za sumu 160.000,- Sk. Na kúpu auta prispel brat, ktorý v tom čase predal dom. Brat býva so svojimi deťmi u starej matky. Otec nevedel uviesť aké sú náklady na bývanie v rodinnom dome v P., on prispieva na bývanie sumou 85,- eur, z toho sa hradí aj strava, hygienické potreby. Z J. odchádza do P. v piatok poobede a prichádza do J. pondelok ráno. Cestovné do P. činí mesačne 60,- eur. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k K. N. a to vo výške 2.500,- Sk mesačne.
Otec je zamestnaný, za obdobie od februára 2009 do augusta 2010 dosiahol priemerný mesačný príjem XXX,XX eur netto, v čom boli započítaný príspevky zo sociálneho fondu v celkovej výške za uvedené obdobie X.XXX,XX eur. Bez sociálneho príspevku dosiahol priemerný mesačný príjem otca výšku XXX,- eur netto.
V správe zamestnávateľa otca - spoločnosti C.- O., D..D..O..M.., G. Š. XX, J. je uvedené, že na základe rozhodnutia vedenia spoločnosti, spoločnosť uzavrela „Zmluvu o poskytnutí ubytovania“ s prevádzkovateľom ubytovacieho zariadenia T. D..O..M.., Ú. X, J. pre svojho zamestnanca D. N.. Medzi prevádzkovateľom ubytovacieho zariadenia a spoločnosťou prebiehali platby priamo, na základe účtovných dokladov (faktúr). Rozhodnutím konateľa spoločnosti boli účelovo vyčlenené prostriedky sociálneho fondu na príspevok ubytovania zamestnancov. Zníženie počtu zamestnancov oproti predchádzajúcim obdobiam a zníženie ziskovosti spoločnosti sa premietlo do zníženia tvorby sociálneho fondu. Vychádzajúc z tohto faktu konateľ spoločnosti následne rozhodol o zastavení čerpania sociálneho fondu na ubytovanie. Náklady na ubytovanie menovaného zamestnanca boli zúčtované prostredníctvom sociálneho fondu od mesiaca január 2009 do mesiaca marec 2010.
Právny zástupca matky považoval za nelogické, aby motorové vozidlo patriace otcovi, finančne hradil jeho brat. Má za to, že v tomto smere je obrana otca účelová. Na predmetné motorové vozidlo poukázal preto, že otec v rozvodovom konaní aj napriek tomu, že mal
súdu uviesť svoje majetkové pomery, sa o tomto motorovom vozidle nezmienil. Čo sa týka tej skutočnosti, že T. sa o svojho otca nezaujímala, k tejto veci uviedol, že na poslednom pojednávaní si otec prevzal telefónne číslo dcéry a do toho času sa s ňou nekontaktoval. V čase keď sa otec odsťahoval zo spoločnej domácnosti mala len 3 roky a v podstate do toho času videla otca len 2krát a to keď mala 12 rokov a na pojednávaní v tomto konaní. Má za to, že nie maloleté dieťa má povinnosť kontaktovať dospelého rodiča ale mal by to byť rodič, ktorý sa má snažiť o tento styk a ak by mala byť pravda, že mu v styku bráni matka, mohol sa svojho práva domáhať zákonnou cestou. Uvedené zdôraznil len z dôvodu toho, že otec okrem určeného výživného na výživu dcéry ničím neprispieva a to ani len príležitostne pri sviatkoch svojich detí. Čo sa týka bývania otca, považuje za čudné, že otec môže bývať v priestoroch kancelárie počas týždňa a cez víkend tam bývať nemôže. Nedokáže si predstaviť že by odporca večer pozhasínal všetky svetlá v kancelárii, tak aby nebolo divné, že sa v nich zdržiava a že v nich prespáva. Má za to, že ak otec cestuje za svojou matkou resp. do bydliska z J. 4 krát do mesiaca vlastným motorovým vozidlom, taktiež sa jedná len o účelovú obranu otca, aby preukázal čo najvyššie náklady. Má za to, že ak otec tvrdí že má veľké výdavky, mohol by obmedziť cestovanie z J. do P. na 2 krát x do mesiaca, vzhľadom k tomu, že má 2 vyživovacie povinnosti. Taktiež namietal, že príspevok starej matke vo výške 85,- eur je účelový, nakoľko má otec možnosť bývať v J.. Je zarážajúce že príjem otca je podstatne nižší ako v čase keď nastúpil do súčasného zamestnania a má za to, že aj keď to nie je možné preukázať jeho príjem je v skutočnosti iný, vyšší.
Kolízny opatrovník žiadal vyhovieť návrhu matky.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa §75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 160 ods.1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Súd určil výživné odo dňa podania návrhu t.j. od 3.2.2010. Súd sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal dôvodmi hodnými osobitného zreteľa na priznanie spätného výživného, nakoľko s dňom podania návrhu ako s dátumom určenia vyživovacej povinnosti sa stotožnila aj T. N., ktorá po zrušení prvostupňového rozhodnutia žiadala priznať výživné od podania návrhu t.j. od 3.2.2010. Odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí uviedol, že skutočnosti uvedené matkou v podanom odvolaní neodôvodňujú zmenu napadnutého rozhodnutia v určení výšky vyživovacej povinnosti 100,- eur mesačne a v ďalšom dokazovaní neboli zistené nové skutočnosti, resp. nebola zistená zmena v skutočnostiach, ktoré boli rozhodujúce pre posúdenie výšky vyživovacej povinnosti v zrušenom rozhodnutí prvostupňového súdu. Z tohto dôvodu súd opätovne rozhodol o výške vyživovacej povinnosti tak ako v rozhodnutí, ktoré bolo odvolacím súdom zrušené. Súd vykonal porovnanie pomerov dôležitých pre určovanie výživného tak v pôvodnom ako i terajšom konaní a zistil, že na strane T. došlo k podstatnej zmene pomerov. Od poslednej úpravy nastúpila na strednú školu, primerane veku vyrástla. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb T. ako aj z možnosti otca. Náklady na T. sa zvýšili a nie možné nechávať väčšiu časť bremena výživy na matku. Vzhľadom na existenciu jeho vyživovacích povinnosti, musí otec vyvinúť vyššie úsilie a prípadne si zvýšiť príjem aj príležitostnými brigádami.
Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že otec nad rámec vyživovacej povinnosti dcére neprispieva, pričom nie je rozhodujúce, ktorý z rodičov a v akej miere prispel k odcudzeniu. Na druhej strane nemožno od otca žiadať, aby dosahoval taký príjem, ktorý by uspokojil všetky nároky dcéry. Demokratické zriadenie a trhové hospodárstvo prinieslo pre našu spoločnosť aj diferenciáciu v príjmoch, ktorá sa premieta do životnej úrovne jednotlivých členov spoločnosti, teda aj detí, ktoré nemajú rovnaké podmienky. Deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, je však nevyhnutné prispôsobiť životnej úrovni rodičov aj výdavky detí. Oproti existujúcej výške vyživovacej povinnosti požadovala matka zvýšenie výživného o cca 150 %, pričom takéto zvýšenie nepreukázala zmenou vo výdavkoch T. a nebolo preukázané, ani v príjmoch otca, ten má príjem porovnateľný s príjmom v predchádzajúcom konaní. Právny zástupca matky poukázal na skutočnosť, že otcovi sa príjem dlhodobo nezvyšoval a túto skutočnosť označil za zarážajúcu. Súd túto skutočnosť nepovažuje za mimoriadnu ( zvlášť v období hospodárskej krízy), nakoniec samotná matka má nižší príjem ako v čase pôvodného konania. Čo sa týka výdavkov otca na cestovanie a príspevok na bývanie jeho matke, súd ich nepovažuje za neprimerané a poukazuje na to, že zabezpečenie i toho najlacnejšieho ubytovania v J., by presahovalo výšku nákladov vynaložených otcom na cestovanie k svojej matke a príspevok na bývanie matke. Z týchto dôvodov sú návrh vo zvyšku zamietol.
Zročné výživné súd vyčíslil ako rozdiel medzi výživným určeným v tomto rozhodnutí a naposledy určeným výživným za obdobie od 3.2.2010 do 30.9.2011 (19 mesiacov + alikvótna časť za mesiaca február t.j. 26 dní ) = 670,- eur ( 19x33,62 eur =638,80+ alikvótna časť 31,20 eur, naposledy určené výživné 2.000,- Sk (66,38 eur), v tomto rozhodnutí 100,- eur, rozdiel 33,62 eur).
Vzhľadom na možnosti otca dovolil súd splácanie zročného výživného v primeraných splátkach spolu s bežným výživným.
O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia účastníkom, ktorí sa nevzdali práva na odvolania a to na Okresnom súde Bratislava II.
Účastníci, ktorí sa vzdali práva na odvolanie sa proti tomuto rozhodnutiu nemôžu odvolať.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.