Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/113/2011

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného G. E., a.s., so sídlom T. X, XXX XX T., IČO: XX 324 220, zast. E. A., s.r.o., so sídlom H. X, XXX XX T., IČO: 36 715 662, proti povinnému H. P., bytom Q. XX, o vymoženie sumy 917,75 Eur s prísl. a zmluvnej pokuty, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č. k. -9 zo dňa 23. 5. 2011 jednohlasne takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že

„žiadosť súdneho exekútora JUDr. P. A. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie Ex 1008/2009 zo dňa 26.6.2009, doručenú tunajšiemu súdu dňa 2.7.2009 z a m i e t a.“

Prvostupňový súd rozhodnutie odôvodnil tým, že „exekučným titulom v danej veci je rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava, IČO: 35 862 882 zo dňa 17.10.2008 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok"). Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť 3.11.2008 a vykonateľnosť 7.11.2008. Uvedený rozsudok uložil povinnému zaplatiť oprávnenému sumu 27 648,-Sk, úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 1 152,-Sk od 23.2.2007 do zaplatenia, zo sumy 1 152,-Sk od 23.3.2007 do zaplatenia, zo sumy 1 152,-Sk od 23.4.2007 do zaplatenia, zo sumy 24 192,-Sk od 24.4.2007 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 5 529,60 Sk a trovy konania, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“

Ďalej poukázal na to, že „z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že právomoc rozhodcovského súdu je založená rozhodcovskou doložkou, ktorá je obsiahnutá v bode 5.38 zmluvy dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov ojej platnosť, výklad alebo zánik sa budú rozhodovať v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava. Tento rozhodcovský súd rozhodol a priznal oprávnenému vyššie uvedené plnenia.“

Poukázal na ustanovenia Ex. por., , ďalej na ustanovenie v znení účinnom do 31. 12. 2007, , , , , , , ,

2, 3, 4 písm. r), § 53 ods. 5, § 54 ods. 1, na článok 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13 EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a na čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1, čl. 3 ods. 3 citovanej smernice a na ust. § 44 ods. 2 EP.

Ďalej v rozhodnutí uviedol, že „rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle neplatná. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok alebo odmietnuť. Rovnako obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený.

Súd má za to, že exekúcia je v danom prípade nedôvodná v celom rozsahu, nakoľko sa v predmetnej exekučnej veci vymáha plnenie zo štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemení, na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok (pričom rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal), ktorý bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky, podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava.“

Ďalej prvostupňový súd považoval „výkon práv oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej doložky za nezlučiteľný s normami na ochranu spotrebiteľa, ako aj s dobrými mravmi a považoval za dôvodné aplikovať ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Pri závere o neprijateľnosti zmluvnej podmienky

- rozhodcovskej doložky, ak by sa mal podľa nej vydaný rozhodcovský rozsudok vykonať na návrh oprávneného, bolo by dôvodné exekučné konanie zastaviť, pretože pri nekalej povahe rozhodcovskej doložky nie je možné v takomto prípade rozdeliť exekúciu na dovolenú a nedovolenú podľa práva Európskej únie. Na rozdiel od iných zmluvných podmienok, nekalá povaha rozhodcovskej doložky dopadá na celé exekučné konanie vyvolané oprávneným.“

Poukázal ďalej na to, že „rozhodca ignoroval požiadavku ochrany spotrebiteľa favorizovať priaznivejšie ustanovenia ( ). Nemožno aplikovať klauzulu o použití na tie prípady, kde normy na ochranu spotrebiteľa majú prednosť. Iba tak možno naplniť zmysel a cieľ (ratio legis) sledovaný smernicami Rady transponovanými do a , najmä smernica Rady 93/13/EHS a jej úloha v právnom poriadku SR podľa SR.“

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie tak, ako to žiada v žiadosti o udelenie na poverenie exekúcie.

V odvolaní ďalej uviedol, že „exekučný sud uvádza, že v článku 5.38 Obchodných podmienok pre úver, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na základe ktorej je vedené toto exekučné konanie, obsahujú neprijateľnú podmienku v zmysle ust. , pretože podľa tam uvedenej rozhodcovskej doložky sa vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, a teda tu dochádza k rozporu vymáhaného plnenia s dobrými mravmi. Na základe vyššie uvedeného exekučný súd usúdil, že akékoľvek plnenie priznané rozhodcom, na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je totiž plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi (to platí aj pre trovy konania). Následne, z dôvodu, že sa má vymáhať plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom, súd podľa EP v spojení s zákona o rozhodcovskom konania žiadosť súdneho exekútora Mgr. P. A. o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.“

Ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove ako odvolacieho súdu . Oprávnený ďalej tvrdí, že v preskúmavanej veci bola úverová zmluva uzavretá 10. 10. 2005, a preto môže byť právna dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi posudzovaný podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, zákona o ochrane spotrebiteľa, v znení platnom v čase uzavretia zmluvy a rozpor s týmito zákonmi alebo prvostupňovým súdom z rozhodcovského rozsudku, ba ani z úverovej zmluvy nie je zistiteľný.

Poukazuje ďalej na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 9. 10. 2009 vo veci Asturcom proti C. Rodriguez Noguera č. , a to na odsek 47 citovaného rozsudku, ako aj na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave .

Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v zmysle zásad ustanovených v preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.

Odvolací súd si osvojuje náležité a presvedčivé odôvodnenie napadnutého uznesenia. V súvislosti s odvolacími námietkami a na potvrdenie správnosti uznesenia dopĺňa ďalšie dôvody.

Súdny dvor priznal ochrane pred neprijateľnými klauzulami vyšší stupeň ochrany. Podľa judikatúry súdneho dvora sa čl. má považovať za kogentné ustanovenie (napr. bod 51 rozsudku Asturcom) a ochranu na dosiahnutie jeho účinku treba považovať za ochranu na úrovni vnútroštátnych pravidiel verejného poriadku (bod 50 uznesenia C-76/10), teda pravidiel, na ktorých štát musí bezvýhradne trvať.

Podľa dôvodovej správy k § 45 ZRK ,,Súd môže v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní kontrolovať zákonnosť postupu rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní. Dôjde k tomu vtedy, keď povinná strana (dlžník) navrhne zastavenie výkonu rozhodnutia alebo exekúcie pre podstatné nedostatky rozhodcovského konania a rozsudku.

Zastavenie konania o výkone rozhodnutia alebo exekučného konania na návrh účastníka konania je možné jednak z dôvodov podľa alebo podľa Exekučného poriadku.

Ďalej môže súd konania o výkone rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaviť na návrh (odsek 1) alebo aj bez návrhu účastníka konania (odsek 2) z dvoch osobitných dôvodov, uvedených v § 45 ods. 1 tohto návrhu. Táto výnimka pre zastavenie výkonu rozhodcovského rozsudku vyplýva z osobitnej povahy tohto rozsudku a povahy opravného prostriedku, ktorým je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak rozhodcovský rozsudok má nedostatky, ktoré zakladajú jeho zmätočnosť podľa § 40 písm. a) a b), je to dôvod na zastavenie konania o výkone rozhodnutia alebo exekučného konania súdom. Nie je pritom podstatné, že z týchto dôvody nedošlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku na súde podľa § 40 písm. a) a b) tohto návrhu, pretože môže ísť aj o zastavenie výkonu rozhodnutia alebo exekúcie cudzieho rozhodcovského rozsudku, ktorý podľa § 40 nemožno napadnúť na súde v Slovenskej republike žalobou. Rovnako, ak súd zistí, že plnenie, na ktoré účastníka zaviazal rozhodcovský rozsudok, je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi, konania o výkone rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví“.

Ak by išlo len o to, či rozhodcom priznané plnenie, teda či plnenie ,,z rozsudku“ neodporuje dobrým mravom alebo či nejde o právom nedovolené plnenie, na to by súd nepotreboval oboznamovať sa so skutkovými a právnymi otázkami predmetnej právnej veci tak, ako to uvádza súdny dvor vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ:

„Súdny dvor v uznesení vo veci C-76/10 (bod 51) uviedol, že ... musí takisto preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 uvedenej smernice hneď po tom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel ....

Odvolací súd preto odvolacie námietky smerujúce proti súdnej kontrole zmluvných podmienok považoval za nedôvodné.

Prichodí poznamenať, že útvary Európskej komisie (porov. list Európskej komisie z 14.9.2010 http:// ekonomika.sme.sk/c/5645476/brusel-mate-problem-s-uzerou.html) si ani len nedokážu predstaviť, že by bol niekto schopný považovať viaceré klauzuly používané nebankovkami na Slovensku za platné a inter alia bolo poukázané aj na rozhodcovskú doložku. Odvolací súd predmetnú rozhodcovskú doložku považuje za odporujúcu dobrým mravom a stotožňuje sa s prvostupňovým súdom, že ide o neprijateľnú podmienku ( ).

Bez platnej rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej právnej veci si odvolací súd nedokáže predstaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku (neprípustná exekúcia, § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), a preto prvostupňový súd správne a v súlade so zásadou hospodárnosti sa zameral na vyhodnotenie rozhodcovskej doložky.

Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“) vychádza nie z minimálneho okruhu nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať, ale zo vzorového okruhu. V konečnom dôsledku sa okruh neprijateľných podmienok v upravil postupne viacerými novelami až po uplynutí transpozičnej lehoty (napr. neprimeraná sankcia pod písm. k/ bola upravená až novelou vykonanou s účinnosťou od 1.1.2008, kým hlavná transpozícia bola vykonaná účinným od 1.4.2004.

Členské štáty si mohli vybrať, do akej miery prevezmú smernicou odporúčané nekalé klauzuly. Zároveň sa však umožnilo členským štátom prekročiť rámec smernice, čo umožnilo upraviť okruh neprijateľných podmienok aj prísnejšie, ako odporúča smernica ,,Členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa“, čl. 8 smernice.

Kým smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách na základe indikatívneho výpočtu neprijateľných podmienok (arg. slovo ,,najmä“ v ). To znamená, že súdu nič nebráni judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv. generálnej klauzuly v , a teda nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo okruhu v . Nemožno napríklad vylúčiť, že súd so zreteľom na ostatné zmluvné podmienky (čl. 4 ods. 1 smernice) posúdi rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú bez ohľadu na jej znenie, teda že neobstojí žiadna rozhodcovská doložka a priestor pre rozhodcovské konanie bude len pri individuálne vyjednanej rozhodcovskej zmluve zo strany spotrebiteľa.. Pre porovnanie podľa rakúskej právnej úpravy predstavuje formulárová rozhodcovská doložka neprípustnú časť zmluvy bez ohľadu na jej formuláciu. Rakúsko má zakázanú rozhodcovskú doložku a bez jej osobitného vyjednania je neakceptovateľné, aby regulovala vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom ( spolk. (viď tiež odôvodnenie k rakúskeho procesného kódexu, spolkový , publikácia Dr. Paula Oberhammera ,,Entwurf eines neuen Schiedsverfahrensrecht“).

K ďalšej odvolacej námietke, ktorá sa dotýka toho, že podľa tvrdenia oprávneného sa nespravujú nároky vzniknuté pred 1. 1. 2008 ( ) v prípade, ak ide o úverovú zmluvu. K tejto námietke odvolací súd udáva, že síce až od 1. 1. 2008 v ust. za neprijateľné označil aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31. 12. 2007. Občiansky

zákonník účinný do 31. 12. 2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľných podmienok mohli mať i iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ust. vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže ust. O. z. nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti ( O. z.), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

Rozhodcovská doložka vyžaduje od povinného, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, teda konaniu, v ktorom má vzniknúť už judikovaný záväzok arbitra, ktorého si vybral vopred dodávateľ. Takýto judikovaný záväzok sa stáva základom pre nútený výkon rozhodnutia a pre zásah do majetkovej sféry povinného. Nepochybne ide o závažnú záležitosť a preto je treba zdôrazniť, že viac ako iné si rozhodcovská klauzula vyžaduje pozorné vyhodnotenie v rámci súdnej kontroly. Rozhodcovská doložka spôsobí, že o právach a právom chránených záujmoch rozhodne súkromná osoba, ktorej moc nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou (porov. ČR), ale viac- menej je založená na takých aspektoch, akými je zisk a podnikanie rozhodcu. Isteže arbitráž vznikla ako legitímny prostriedok vymožiteľnosti práva, ale vo svojej podstate je predovšetkým inštitútom určeným pre podnikateľské prostredie typické vyššou mierou vyváženosti vzájomných pozícií (B2B- bussiness to bussiness). Z hľadiska dôsledkov je jedno, či rozhodcovské konanie vyvolá rozhodcovská doložka alebo dodávateľ svojim konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred obidvoma (Kristián Csach ,,Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľskoprávnej ochrany pred štandardnými zmluvami.“ CSACH, K., „Štandardné zmluvy“, Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, s.r.o., 2009, str. 214).

Priemerný spotrebiteľ má nielen problém porozumieť a v krátkom čase sa zorientovať a zvážiť dôsledky vyplývajúce aj z rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Odvolací súd má vážne obavy, že priemerný spotrebiteľ rozsiahle zmluvné podmienky vrátane rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu ani len neprečíta, ak sa k nemu vôbec pri uzatváraní zmluvy dopracuje. Ten je pritom dôležitý na zváženie dôsledkov rozhodcovskej doložky. Ak za takéhoto stavu oprávnený poukazuje na nečinnosť spotrebiteľa, odvolací súd je toho názoru, že je to o nepochopení judikatúry súdneho dvora, podľa ktorej je nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalosť zmluvnej podmienky (Oceáno).

Oprávnený nemôže žiadať, aby exekučný súd napriek explicitnej zákonnej úprave neposkytol ochranu spotrebiteľovi ex offo a žeby len ,,odklepol“ nútené postihnutie majetku povinného. Exekučná súdna kontrola nie je o podporovaní nečinnosti spotrebiteľov ale o zamedzení nekalosti dodávateľov. A v tomto smere treba aj uviesť prečo. Je to v záujme vyššej kvality života bežných ľudí. Isteže sa pri súdnej kontrole ,,zvezie „aj pohodlnejší spotrebiteľ, no treba počítať s množstvom priemerných spotrebiteľov, ktorí vo svetle spomínanej judikatúry nedokážu vyhodnotiť zmluvné podmienky. Tu nejde o bezbrehú ochranu spotrebiteľa, ale o splnenie si záväzku z medzinárodnej Zmluvy o fungovaní Európskej únie (, ), a to v záujme vyššej kvality života ľudí. Odvolací súd by nemal dôvod odmietnuť exekúciu založenú na zmluvných dojednaniach, ktoré nespôsobujú hrubú nerovnováhu naviac v neprospech slabšej zmluvnej strany. Odvolací súd je presvedčený, že tak ako banky, aj nebankové inštitúcie majú na to prostriedky, aby vysvetlili spotrebiteľovi vážne dôsledky rozhodcovského konania, poukázali na rozdiel a nechali sa mu za primeraných okolností rozhodnúť (porov. o platobných službách).

Problematiky nekalej rozhodcovskej doložky sa dotkol aj ústavný súd vo viacerých svojich rozhodnutiach.

,,Zákon explicitne nekonfrontuje navzájom inštitút dobrých mravov a inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Odvolací súd nezaznamenal ani v judikatúre pomenovanie týchto inštitútov súkromného práva. Každopádne na to, aby sa skonštatovala blízkosť týchto inštitútov z hľadiska ich významu a zákonom sledovaného cieľa ratio legis, netreba použiť ani zložité výkladové metódy.

Pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku, aj takto sa dajú definovať dobré mravy, ak tomuto kritériu zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom.

Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej, rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi“ (uznesenie ústavného súdu SR z 24.2.2011, -19).

Oprávnený poukázal len na preňho vyhovujúcu časť rozsudku (bod 37, 47) súdneho dvora C-240/08 (Asturcom) o tom, že právo spoločenstva neprikazuje národnému súdu, aby nepoužil vnútroštátne procesné normy, na ktorých základe získava rozhodnutie právoplatnosť, aj keby to umožnilo napraviť porušenie akéhokoľvek ustanovenia práva spoločenstva predmetným rozhodnutím a na to, že niet dôvod bezbreho chrániť pasívneho spotrebiteľa.

Odvolací súd však musí pristupovať k judikatúre komplexne a ani uvedená časť rozsudku súdneho dvora v spojení s ostanými závermi nijako neospravedlňuje oprávneného z aplikácie neprijateľnej rozhodcovskej doložky takmer v nečitateľných všeobecných obchodných podmienkach. Oprávnený už neodcitoval záver z uvedeného rozsudku.

Dodávateľ s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania (§ 4 ods. 8 Zákona o ochrane spotrebiteľa, ,,ZOS“). Oprávnený musí počítať s tým, že plnenie z nekalej podmienky mu súd nemôže vymôcť. Exekúcia vedená na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky je neprípustná a exekučný súd na to prihliada už v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia a následne v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. g) EP).

Predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody (pre porov. § 4 ods. 8 ZOS).

Odvolacie námietky sú neadekvátne skutkovému a právnemu stavu veci. Občianske súdne konanie má svoje zásady a nemôže predstavovať len akýsi nástroj na vymáhanie plnení bez rešpektovania princípov, ktoré sú v súlade s hodnotovým poriadkom uznávaným väčšinou v spoločnosti (uznesenie ústavného súdu SR z 24.2.2011, -19).

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie vrátane osvojenia si dôvodov vo vyššie naznačenom rozsahu (, ). Ani odvolací súd nie je presvedčený, že by sa mal vykonať

predložený rozsudok rozhodcu. Práva oprávneného nie sú týmto rozhodnutím v súvislosti s prelomením zásady res iudicatae nijako dotknuté.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.