Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_15C-79-2008.pdf
PDF · 113.75 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-15C/79/2008
Rozhodnutie
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Vierou Obermanovou v právnej veci žalobcu K. - M., B..K.., Z. H. XX/b, C., IČO: 35910739, zast. Mgr. Miroslavom Hanecom, advokátom so sídlom v Žiline, Hruštiny 602, proti žalovanému S. Š., H.. XX.XX.XXXX, C. N. E., C. XX, zast. Advokátskou kanceláriou Puchalla & Partners, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kmeťova 24, IČO: 36860930, v konaní o zaplatenie 2.215,39 €, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu Puchala & Partners, s.r.o., trovy konania vo výške 787,83 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa domáhal podanou žalobou pôvodne proti právnemu predchodcovi žalobcu S. Š. K.., po jeho úmrtí voči žalovanému, zaplatenia sumy 2.215,39 € titulom náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu na odbernom mieste V. XX, E., ktorú zistili zamestnanci žalobcu pri kontrole odberateľa 4.10.2006, kedy vyhotovili zápis a zistili poškodenie plynomeru, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom výšku škody vypočítal žalobca spôsobom ustanoveným vyhl. č. 155/2005 Z.z.
Tunajší súd vydal vo veci platobný rozkaz dňa 14.4.2008 pod č.k. 39Ro/108/2008-20, proti ktorému podal právny predchodca žalovaného v zákonnej lehote odpor s tým, že považoval nárok žalobcu v celom rozsahu za neoprávnený. Poukázal na to, že prvoradú zodpovednosť za to, aby bolo meranie odberu plynu správne, má jeho distribútor - žalobca, ktorý dňa 1.10.2005 vykonal odpočet spotreby plynu, kde skonštatoval stav plynomeru 1222 m3, následne dňa 31.12.2005 vykonal znova odpočet plynu (zrejme z dôvodu zmeny ceny plynu), kde skonštatoval stav plynomeru rovnako 1222 m3, teda ak bola zistená v zimnom období v priebehu 3 mesiacov nulová spotreba plynu, tak mal zákonnú povinnosť žalobca
skontrolovať správnosť jeho merania, čo ale neurobil a až po roku skonštatoval porušenie plomby plynomeru a na základe zákonnej fikcie dáva škodu za neoprávnený odber odberateľovi., aj keď zákon o energetike pri náhrade škody predpokladá, aby škoda skutočne vznikla a odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla reálne, o čom žalobca nepredložil žiaden dôkaz, dokonca dobropisoval právnemu predchodcovi žalovaného pôvodne vystavenú faktúru. Z uvedených dôvodov navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.
K písomnému odporu predložil žalobca stanovisko s argumentáciou, že ak žalovaný tvrdí, že žalobca mal povinnosť skontrolovať správnosť merania plynu z dôvodu nulovej spotreby plynu počas 3 mesiacov v zimnom období, tak na to nebol dôvod, lebo zamestnanci žalobcu pri spomínaných dvoch
odpočtoch plynu nezistili poškodenie plomby meradla. Povinnosť overiť správne fungovanie plynomeru je stanovená vo všeobecne záväzných právnych predpisoch raz za obdobie 10 rokov. Poukázal na zákon o energetike, v zmysle ktorého je odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, povinný uhradiť škodu prevádzkovateľovi distribučnej siete, t.j. žalobcovi, že škoda vznikla tým, že na odbernom mieste dochádzalo k odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušením plomby zanikla platnosť úradného overenia meradla a tak stav spotreby plynu indikovaný na takto poškodenom meradle nie je možné brať do úvahy. Žalovaný je povinný uhradiť škodu za obdobie od posledného odpočtu meradla predchádzajúceho dňu odhalenia neoprávneného odberu do dňa zistenia neoprávneného odberu, t.j. od 1.1.2006 do 4.10.2006. Výšku škody stanovil žalobca v súlade s vyhl. č. 155/2005 Z.z., pričom ešte čiastočne zohľadnil alternatívne vykurovanie rodinného domu drevom žalovaným a výšku škody znížil dobropisom tak, že pri výpočte množstva neoprávnene odobratého plynu nebral do úvahy najväčší hodinový príkon plynového kotla, ale minimálny hodinový príkon tohto spotrebiča.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho predchodcu žalovaného, žalovaného, prednesom právnej zást. žalobcu, listinami tvoriacimi obsah spisu a vyhodnotením vykonaných dôkazov, každého jednotlivo a všetkých v ich vzájomnej súvislosti, ustálil skutkový stav takto:
Právny predchodca žalovaného S. Š. K.. odoberal zemný plyn na adrese V. XX N. E.. Pri kontrole odberateľa 4.10.2006 zamestnanci žalobcu zistili poškodenie - porušenie overovacej značky na číselníku plynomera výr. č. 8370096, pričom poškodenie mu neoznámili, on s meradlom nikdy nenarábal, nepoškodil ho, nikdy sa ho nedotýkal, lebo nemal na to dôvod, že o tejto skutočnosti spísali zápis a zhotovili fotodokumentáciu, že poškodený plynomer bol demontovaný a odoslaný na expertízu do Slovenskej legálnej metrológie, ktorá v posudku na meradlo č. 331.9/06 - 362 z 8.11.2006 konštatovala poškodenie plomby počítadla a možnú manipuláciu s číselníkom s tým, že membránový plynomer nevyhovuje technickým a metrologickým požiadavkám, že žalobca si uplatnil náhradu škody od právneho predchodcu žalovaného ako odberateľa plynu, ktorú mu spôsobil neoprávneným odberom, vychádzajúc z ustanovenia § 59 ods. 1 písm. d/ zák. č. 656/2004 Z.z., podľa ktorého neoprávneným odberom plynu je aj odber plynu, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Žalobca vychádzal z ust. § 15 ods. 6 písm. d/ zák. č. 142/2000 Z.z. o metrológii, podľa ktorého slúži plomba úradného overenia zároveň ako doklad o metrologickom zabezpečení plynomera, pričom jej porušením platnosť úradného overenia zaniká. Škodu žalobca vypočítal spôsobom stanoveným vyhl. č. 155/2005 Z.z. a vyfakturoval právnemu predchodcovi žalovaného 4.12.2006 sumu 73.839,70
Sk faktúrou č. 90037632, splatnou dňa 18.12.2006, ktorú znížil dobropisom č. 60000666 vo výške 7.099.- Sk na sumu 66.740,80 Sk. Žalobca poukazoval na to, že zodpovednostný vzťah medzi škodcom a poškodeným je upravený v ustanoveniach zákona o energetike, že úprava zakotvená v OZ sa na tieto prípady nevzťahuje, že zodpovednosť za škodu v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádza odberom plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je osobitným druhom zodpovednosti, pri ktorej sa aplikuje princíp objektívnej zodpovednosti, čo nevyžaduje zásah odberateľa, že žalovaný ako odberateľ zodpovedá za škodu už tým, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.
Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu poukazoval v konaní na nesplnenie podmienok na priznanie náhrady škody žalobcovi z dôvodu, že základnú povinnosť kontrolovať meradlo má dodávateľ a prevádzkovateľ distribučnej siete v zmysle § 54 ods. 1 zákona o energetike, že z predchádzajúcich meraní spotreby plynu na predmetnom plynomere k l.10.2005 a k 3112.2005, kedy bol zistený rovnaký stav spotreby plynu, vyplynula pre žalobcu povinnosť skontrolovať meradlo, čo však žalobca nevykonal a následne 4.10.2006 pri ďalšom odpočte plynu zistil, že plomba je poškodená, čo žalovanému ako 90 ročnému človeku ani neoznámili jeho zamestnanci a bez okuliarov mu dali podpísať nejaký papier, že vo vyjadrení k odporu žalobca sám potvrdil svoju zákonnú povinnosť, že jeho zamestnanci kontrolujú poškodenie plomb, aj teleso plynomeru pri vykonávaní pravidelných odpočtov spotreby plynu.
Žalobca zotrval na svojom stanovisku, že škoda vznikla už tou skutočnosťou, že meradlo žalovaného malo poškodenú jednu z viacerých plomb a dochádzalo k neoprávnenému odberu takýmto meradlom, že
každé meradlo je zabezpečené viacerými plombami, ktoré zabezpečujú meradlo pred neoprávnenými zásahmi, že pri poslednom odpočte 31.12.2005 meradlo bolo v poriadku, bez porušených plomb a dovtedy trval oprávnený odber, až dňa 4.10.2006 bolo zistené porušenie jednej z plomb na číselníku plynomera, plynomer demontovali a odovzdali na preskúšanie na expertízu do Slovenskej legálnej metrológie, ktorá je odborným pracoviskom na posudzovanie takýchto meradiel, a táto inštitúcia potvrdila poškodenie meradla zistené pracovníkmi žalobcu, t.j.nešlo o subjektívny názor žalobcu. Žalobca poukázal na to, že pravidelné kontroly plynomerov sa vykonávajú ciachovaním raz za 10 rokov a predmetný plynomer bol na ohliadku v. r. 2002, takže v r. 2006 bol v súlade s technickými normami, ale zistením mechanického poškodenia jednej z plomb vznikla objektívna zodpovednosť žalovaného za škodu podľa § 59 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike, a žalobca 4.10.2006 demontovaním poškodeného plynomera ukončil neoprávnený odber. Dodávateľom plynu je spoločnosť SPP, a.s. a distribútorom, t.j. prevádzkovateľom distribučnej siete je žalobca, ktorý vykonával len odpočty nameranej spotreby plynu na plynomeroch a ďalej ich postupuje SPP, a.s., ktorý robí vyúčtovacie faktúry odberu zemného plynu.
Žalobca zastával v konaní názor, že ako náhle je na odbernom mieste namontované meradlo, cez toto meradlo je možné odoberať zemný plyn a nezisťuje sa, či ten plyn skutočne odberateľ aj odoberal, lebo podstatné je, že bolo zistené poškodenie plomby, a to zákon kvalifikuje ako neoprávnený odber, že následne žalobca postupuje výpočtom škody podľa citovanej vyhlášky, že je irelevantné tvrdenie žalovaného, že nevykuroval dom v tomto období plynom, ale drevom, pretože ak nemá niekto záujem odoberať plyn, je jeho povinnosťou odhlásiť sa z odberu, kedy mu bude odobratý plynomer, inak je tam zodpovednosť za neoprávnený odber. Pokiaľ žalovaný poukazoval na chybnosť meradla ešte
pred zistením neoprávneného odberu, tak meradlo ako chybné bolo zistené až 4.10.2006, takže nie je možné ani preukazovať, aby skôr bolo meradlo chybné, preto neoprávnený odber sa počíta od 1.1.2006, keďže 31.12.2005 bol robený posledný legálny odpočet plynomeru.
Právny zástupca žalovaného k tejto argumentácii tvrdil, že platilo by toto stanovisko žalobcu za predpokladu, ak by ust. § 59 ods. 2 zákona o energetike znelo, že odberateľ neoprávnene odoberajúci plyn je povinný uhradiť dodávateľovi skutočne vzniknutú škodu, ale zákonodarca tam dal čiarku, nie bodku, a dodatok, ak vznikla. Preto je prvoradé zisťovať, či škoda vznikla a je povinnosťou žalobcu predložiť dôkazy o tom bez ohľadu na jej výšku.
Na výzvu súdu spoločnosť K. B..K.. oznámila 23.2.2010, že kontroly meradiel nainštalovaných na odberných miestach odberateľov nevykonáva ich spoločnosť ako dodávateľ zemného plynu, ale prevádzkovateľ distribučnej siete. Ďalším vyjadrením z 10.3.2010 oznámil K., B..K.. súdu výšku zálohových platieb a vyúčtovania plynu v dome právneho predchodcu žalovaného za r. 2005 a 2006, z ktorých je zrejmé, že v období 1-9/2005 bola záloha vo výške 3.250.- Sk, ktorú žalovaný aj riadne uhrádzal, v období 11/2005 až 9/2006 bola záloha vo výške 3.160.-Sk a tá bola žalovaným riadne platená Vyúčtovanie týchto záloh bolo vykonané faktúrami a žalovanému bol vrátený ako odberateľovi formou SIPO preplatok. Pokiaľ ide o odpočet spotreby zemného plynu v r. 2005, ten bol vykonaný k dátumom 1.1.2005 (stav 992 m3), k 1.10.2005 (stav 1222 m3) a k 31.12.2005 (stav 1059 m3 Odpočet k 31.12.2005 bol vykonaný externými zamestnancami. Stav, ktorý odpočtár zistil na odbernom mieste žalovaného, t.j. 1059 m3, bol vzhľadom na predchádzajúci odpočet a stav spotreby vyhodnotený ako nevierohodný a bol opravený na hodnotu podľa predchádzajúceho odpočtu. V r. 2006 bol odpočet spotreby zemného plynu vykonaný už zamestnancami spoločnosti SPP distribúcia, a.s., pričom pri predmetnom odpočte bola zistená skutočnosť, že dochádza k odberu plynu meradlom, na ktorom bola porušená plomba. Zároveň SPP, a.s. predložil súdu vyúčtovaciu faktúru č. 7417157364 zo dňa 25.10.2006 na fakturačné obdobie 1.10.2005 - 18.10.2006, z ktorej je zrejmé, že stav meradla bol rovnaný k 1.10.2005, k 31.12.2005 aj 3.10.2006, a to 1222 m3 Touto faktúrou bol právnemu predchodcovi žalovaného vyúčtovaný preplatok 33.750.- Sk.
Z výpovede žalovaného v konaní vyplynulo, že S. Š. K.. je jeho otcom, že každý rok mal približne rovnakú spotrebu plynu do r. 2006, že v dome mal plynový kotol, že celú zimu topil drevom a vypol v dome kúrenie a len večer si prikúril v dome plynom, kde spal, že si myslel, koľko plynu ušetrí, vždy zaplatil zálohy, do plynomeru určite nezasahoval. Tým, že mal vypnuté kúrenie v dome, spotreba plynu musela
byť nižšia a došlo aj vyúčtovanie, vrátili mu v októbri 2005 preplatok, kedy sa aj odpočítavala spotreba plynu, vtedy sa musel zaseknúť plynomer a nie je zrejmé, kedy sa zasekol, a tak to bolo celú zimu a až v októbri nasledujúci rok zistili plynári, že je zaseknutý. Podľa neho pracovníci plynárni nedodržali obvyklý postup, pretože nesmú bez prítomnosti majiteľa ísť kontrolovať plynomer, že jeho otec šiel do maštale k hospodárstvu, dali mu podpísať papier a odišli bez toho, aby vedel o poškodení plynomera, až následne prišlo oznámenie, že bol neoprávnený odber plynu, preto bol toho názoru, že niekto to mohol urobiť aj úmyselne, ale žalovaný to nebol. S.
Žalovaný v konaní nespochybňoval objektívnu zodpovednosť podľa zákona o energetike, ani výšku škody vypočítanú podľa citovanej vyhlášky, avšak zdôrazňoval to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik škody, čo je podstatné, a s poukazom na ust. § 441 OZ, ktorý hovorí o miere, akou sa poškodenie podieľa na vzniku škody, a toto
ustanovenie je potrebné analogicky použiť aj v danom prípade, lebo ak by žalobca, ktorého pracovníci odpočítavali plyn, boli v zime r. 2005 pri dvoch odpočtoch zistili, že plynomer je chybný bez ohľadu na dôvod jeho nefunkčnosti, tak nebola by žiadna škoda vznikala, a teda neplnením svojich povinností sám žalobca si zavinil vznik škody, a za to nemôže niesť zodpovednosť žalovaný.
Žalobca poukazoval ohľadne odpočtov spotreby zemného plynu na to, že realizuje 1 x tzv. cyklický odpočet prostredníctvom svojich zamestnancov, že tie ostatné odpočty v roku vykonávajú prostredníctvom externých firiem, že stav spotreby plynu k 31.12.2005 robili externí pracovníci žalobcu a vyúčtovaciu faktúru vyhotovil dodávateľ plynu a K., B..K.. Kto realizoval zmenu tohto stavu odpočtu, nevedel žalobca uviesť, ale podľa neho predmetom konania je obdobie od 1.1. do 4.10.2006, že pri poslednom odpočte k 31.12.2005 plynomer bol v poriadku.
K., B..K.. oznámilo súdu v doplňujúcej odpovedi z 21.9.2010, že kontroly plynomerov (pokiaľ ide o neporušenosť meradla, resp. ich zabezpečovacích prvkov) vykonávali do 30.6.2006 zamestnanci K., B..K.., resp. externé spoločnosti zabezpečujúce vykonávanie odpočtu a od 1.7.2006 zamestnanci spoločnosti K.- M., a.s., resp. externé spoločnosti zabezpečujúce vykonávanie odpočtov , že tieto kontroly plynomerov boli vykonávané pri realizácii odpočtov spotreby zemného plynu, resp. pri montáži či demontáži plynomerov, za účelom overenia správnosti merania plynomeru. Správnosť merania plynomerov bola spoločnosť K., B..K.. povinná a v súčasnosti spoločnosť žalobcu je povinná overovať v období vyplývajúcom z ust. zákona o metrológii č. 142/2000 Z.z., t.j vo všeobecnosti raz za 10 rokov, resp. vždy, keď o to požiada odberateľ, že povinnosť vykonať kontrolu správnosti merania predmetného plynomeru v januári 2005 spoločnosť K., B..K.. nemala, nakoľko meradlo bolo overené až do r. 2012. V priebehu rokov 2005 a 2006 boli na odbernom mieste u S.. Š. vykonané kontroly meradla k 1.1.2005, k 1.10.2005, k 31.12.2005, k 4.10.2006 a ďalej k 31.10.2006 a k 31.12.2006. Odpočet spotreby plynu k 31.12.2005 vykonávali externé spoločnosti a pri spracovaní údajov o stave spotreby plynu u odberateľov bol zistený veľký počet nesprávnych údajov, ktorý nebolo možné ihneď fyzicky odkontrolovať zamestnancami K., B..K.., preto stavy z tohto dôvodu upravovali a fyzicky boli meradlá kontrolované pri nasledujúcom odpočte spotreby v rámci daného cyklu, t.j. u žalovaného v októbri 2006. Opravu nevierohodného stavu spotreby nevykonal priamo odpočtár, ale uskutočňovali ho majstri cyklických odpočtov, ktorí mali na takýto úkon oprávnenie, a preto ich postup bol správny a nedošlo zo strany zamestnancov k pochybeniu. Spoločnosti K., B..K.. nie je známe, aby overovacia značka meradla bola už pri odpočte 1.10.2005, resp. k 31.12.2005porušená, aj keď interní zamestnanci K., aj externí zamestnanci vykonávajúci odpočet spotreby plynu, boli oboznámení o povinnosti súvisiacej s vykonávaním odpočtu (okrem iného kontrolou neporušenosti zabezpečovacích prvkov meradiel).
Právny predchodca žalobcu S. Š. K.. v priebehu konania 14.9.2010 zomrel. Na základe Osvedčenia o dedičstve v dedičskej veci po poručiteľovi S. Š. zo dňa 17.3.2011 sp. zn. 24D/556/2010, dedičom sa stal žalovaný. Žalobca zotrval na žalobe, aj na celej svojej argumentácii aj vo vzťahu k žalovanému, ktorý následkom univerzálnej sukcesie vstúpil do všetkých práv a povinností pôvodného žalovaného. Žalovaný zotrval na tvrdení, že predmetný plynomer v dome jeho otca sa musel zastaviť medzi 1.10. a 31.12.2005, pretože v tom čase nevykazoval žiadnu spotrebu plynu a bolo jasné, že plynomer nefunguje, avšak pracovníci K. F.en upravili spotrebu plynu odhadom a neposlali kontrolu, čo sa vlastne stalo
s plynomerom, a tým pádom v tejto chybe sa pokračovalo ďalších 9 mesiacov, pričom škoda nemusela vzniknúť žiadna, takže škodu si spôsobil žalobca sám tým, že nedodržal predpisy a neskontroloval, z akého dôvodu je v plynomere vykázaná nízka spotreba, teda museli vedieť, že už v decembri 2005 plynomer nebol funkčný, pričom jeho 79 ročného otca vyzvali vydokladovať, prečo mal takú malú spotrebu plynu. Ako dôchodca napísal list, že kúril drevom a keď mu vrátili peniaze ako preplatok, tak si myslel, že ušetril toľko plynu a netušil, že je poškodený plynomer, ktorý vymenili, úmyselne podľa neho poškodili a hodili vinu na zákazníka, lebo iné východisko už z tejto situácie nemali.
Žalobca namietal akékoľvek obviňovanie jeho zamestnancov z poškodenia plynomeru, že žalovaný len sprostredkovane prezentuje to, čo počul, že zavádza na obdobie pred 1.1.2006, ktoré obdobie nie je predmetom tohto sporu, pričom vyjadril pochybnosť, aby predmetný spor bol spotrebiteľským vzťahom, ako to tvrdil žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu, pretože podľa žalobcu ide o zodpovednosť za škodu podľa zákona o energetike.
So zreteľom na obdobie, kedy malo dôjsť k neoprávnenému odberu (od 1.1.2006 do 4.10.2006), súd právne posúdil vec v zmysle zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike v znení účinnom do 31.12.2007, podľa ktorého odberateľ plynu zodpovedá za neoprávnený odber bez zreteľa na svoje zavinenie. V prípadoch neoprávnených odberov plynu je zodpovednostný vzťah medzi škodcom a poškodeným upravený v ustanoveniach zákona o energetike a úprava zakotvená v OZ sa na tieto prípady nevzťahuje. Zodpovednosť za škodu v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádza odberom plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii(§59 ods.1 písm.d/ cit.zákona) je osobitným druhom zodpovednosti, pri ktorej sa aplikuje princíp objektívnej zodpovednosti, a teda nevyžaduje sa, aby muselo ísť o zásah odberateľa, v dôsledku ktorého by meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo odber plynu.
Podľa ust. § 54 ods. 1 zák. č. 656/2004 Z.z. v znení platnom k 31.12.2007 dodávku plynu je povinný merať prevádzkovateľ distribučnej siete určeným meradlom, ktoré koncovému odberateľovi plynu bezodplatne montuje, udržiava a pravidelne overuje správnosť jeho merania.
Podľa ods. 3 cit. ustanovenia dodávateľ plynu fakturuje dodané množstvo plynu na základe skutočne nameraných údajov o dodávke plynu. Ak má odberateľ plynu alebo dodávateľ pochybnosti o správnosti merania údajov o dodávke plynu alebo odbere plynu určeným meradlom, alebo zistí na určenom meradle chybu, má právo požiadať prevádzkovateľa prepravnej siete alebo prevádzkovateľa distribučnej siete o preskúšanie určeného meradla. Prevádzkovateľ prepravnej siete alebo prevádzkovateľ distribučnej siete je povinný do 15 dní od doručenia písomnej žiadosti zabezpečiť výmenu určeného meradla a predložiť určené meradlo na preskúšanie.
Podľa ust. § 59 ods. 1 písm. d/ cic. zákona, neoprávneným odberom plynu je odber bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Podľa ods. 2 cit. ust. zákona, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu, ak vznikla, spolu aj s ušlým ziskom. Spôsob výpočtu škody neoprávneným odberom plynu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo (ods. 3 cit. zákona).
Pokiaľ ide o zodpovednosť za škodu, vo vzťahu k OZ, ktorý je lex generalis, je citovaný zákon č. 656/2004 Z.z. lex specialis, preto je potrebné pri posúdení otázky, či v citovanom ustanovení § 59 ods. 2 zák. č. 656/2004 Z.z. ide o objektívnu zodpovednosť, vychádzať z úpravy objektívnej zodpovednosti v OZ. Pre záver o objektívnej zodpovednosti za škodu musia byť dané všetky zákonné predpoklady jej vzniku, t.j. protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi. V konaní o náhradu škody musí súd z úradnej povinnosti skúmať aj existenciu zavinenia poškodeného, resp. jeho výlučné zavinenie, čo má
dopad aj na rozsah zodpovednosti škodcu, alebo aj na jeho prípadné zbavenie sa zodpovednosti za škodu, a to bez ohľadu na prípadnú námietku žalovaného v uvedenom smere.
Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k tomu záveru, že v danom prípade neboli naplnené všetky znaky zodpovednosti za škodu na strane žalovaného. Žalobca preukázal v konaní existenciu protiprávneho úkonu (neoprávnený odber) listinnými dôkazmi - zápisom z kontroly odberateľa zemného plynu zo 4.10.2006 a posudkom Slovenskej legálnej metrológie (SLM) č. 331.9/06 - 362, podľa ktorých bola poškodená plomba počítadla - možná manipulácia s číselníkom, pričom porušením plomby platnosť úradného overenia zaniká, a teda nemohol žalobca akceptovať údaj o spotrebe zemného plynu indikovaný na takomto meradle za hodnoverný. Súd nevykonal v konaní dôkaz výsluchom pracovníkov žalobcu, ktorí 4.10.2006 zistili v dome právneho predchodcu žalovaného poškodenie plynomera a plynomer demontovali, pretože taký dôkaz nepovažoval za rozhodujúci a podstatný pre vec. Zamestnanci žalobcu by zrejme zotrvali na údajoch, ktoré uviedli v zápise z kontroly zo 4.10.2006 a porušenie plomby na plynomere bolo potvrdené posudkom SLM.
Ďalším predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je preukázanie žalobcom, že došlo ku vzniku škody, čo vyplýva aj zo znenia cit. ust.§ 59 ods,2 a 3 zák.č.656/2004 Z.z., že ak skutočne vzniknutú škodu nemožno vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu stanovený vyhl. príslušného ministerstva, teda tento výpočet sa použije až po preukázaní vzniku škody, t.j. skutočne neoprávneného odberu plynu.
Z cit. ust.§ 54 ods. 1 zák.č.656/2004 Z.z. nesporne vyplýva zákonná povinnosť pre prevádzkovateľa distribučnej siete merať dodávku plynu určeným meradlom, ktoré odberateľovi montuje, udržiava a pravidelne overuje správnosť jeho merania. Žalobca má podľa výpisu z obchodného registra v predmete svojej činnosti distribúciu plynu od 1.7.2006 a v čase do 30.6.2006 vykonával túto činnosť jeho právny predchodca - K., B..K.., ktorý je zároveň doposiaľ aj dodávateľom plynu, čo je zrejmé zo správy K., B..K..(čl.103). Ako prevádzkovateľ distribučnej siete v. 2005 a do 30.6.2006 mal K., B..K.. podľa názoru súdu zákonnú povinnosť v súlade s cit. ust. zákona o energetike merať dodávku plynu v danom prípade meradlom, ktorého správnosť merania mal pravidelne overovať a ak mal pochybnosť o správnosti merania údajov o odbere plynu, mal preskúšať určené meradlo.
V prejednávanej veci zo zisteného skutkového stavu možno vyvodiť, že bol spochybnený nárok žalobcu na náhradu škody, t.j. samotný jej vznik v dôsledku neoprávneného odberu plynu právnym predchodcom žalovaného. Z dokazovania je zrejmé, že už v predchádzajúcom období pred 4.10.2006, kedy zistil poškodenie jeho plynomeru, napriek tomu, že odberateľ odoberal plyn, plynomer nezaznamenával žiadnu spotrebu plynu ( ako by ani jeden kubík plynu za 3 zimné mesiace nespotreboval, keď stav spotreby plynu bol rovnaký 1222m3 k 1.10.2005,31.12.2005, a aj 3.10.2006, čo je zrejmé z vyúčtovacej faktúry
., B..K.. č.7417157364 z 25.10.2006 na čl. 84 a dokonca z posudku SLM na meradlo č. 331.9/06-362 pri posúdení meradla dňa 23.10.2006 bol stav počítadla 1154m3), z čoho možno logicky vyvodiť a dať za pravdu žalovanému, že hodiny na plynomere sa nemohli točiť dozadu a že plynomer nebol v poriadku, t.j. bol nefunkčný už v skoršom období v r. 2005, ak bolo zjavné, že meradlo nemeria stav spotreby plynu správne, aj keď mal odberateľ značný pokles odberu plynu kvôli kúreniu drevom, čo nemôže byť na ujmu odberateľa.
Ak teda pracovníci K., B..K.. ako distributéra plynu pri meraní 31.12.2005 nezistili nijaký rozdiel v spotrebe plynu oproti predchádzajúcemu obdobiu k 1.10.2005 a opravili nevierohodný stav spotreby plynu k 31.12.2005 majstri cyklických odpočtov ( správa K., B..K.. na čl.103, pričom nie je jasné, z čoho im takéto oprávnenie na opravu zo stavu 1059m3 na 1222m3 vyplývalo) a teda ak bola zistená nulová spotreba plynu, existovala tu pochybnosť o správnosti merania údajov o spotrebe plynu, mali a mohli preskúšať predmetné meradlo alebo zabezpečiť jeho výmenu a predložiť na preskúšanie, pretože ak plynomer nemeral správne spotrebu plynu, nejaká závada na meradle bola, aj keď nebol poškodený, ako tvrdil žalobca, avšak nepostupovali tak pracovníci K., B..K.. a porušenie povinnosti prevádzkovateľa
distribučnej siete nemôže ísť na úkor odberateľa. Nie je zrejmé za tohto stavu vlastne, ktorý odpočet spotreby plynu bol správny a odkedy mohol žalobca účtovať škodu, ani aby k neoprávnenému odberu plynu právnym predchodcom žalovaného došlo od 1.1.2006 do 4.10.2006, ak meradlo zaznamenávalo nesprávne odber plynu už pred týmto obdobím, čo malo následne vplyv na rozhodné obdobie pre požadovanie náhrady škody za neoprávnený odber plynu a za následok, že žalovaný nezodpovedá žalobcovi za škodu uplatnenú v tomto konaní, lebo jej vznik v dôsledku neoprávneného odberu plynu právnym predchodcom žalovaného žalobca v konaní nepreukázal. Ak škoda bola spôsobená výhradne zavinením poškodeného, resp. jeho právneho predchodcu, znáša ju poškodený sám. Použitie ust. § 441 OZ prichádza do úvahy aj v prípadoch objektívnej zodpovednosti.
Pre záver o zodpovednosti žalovaného musia byť splnené všetky zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. V prejednávanej veci nebol žalobcom preukázaný vznik škody neoprávneným odberom plynu právnym predchodcom žalovaného, preto nie je daný ani ďalší predpoklad zodpovednosti za škodu - príčinná súvislosť medzi neoprávneným odberom plynu a vznikom škody. Z uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a zásady úspechu v konaní. Súd priznal úspešnému žalovanému účelne vynaložené trovy konania na bránenie práva. Aj keď si účastník vyčísli trovy konania, nezbavuje to súd povinnosti posúdiť ich správnosť a priznať trovy v prislúchajúcej výške.
Trovy predstavujú náhradu za súdny poplatok za odpor proti PR v sume 132,84 €, ďalej trovy právneho zastúpenia advokátom za 6 úkonov právnej služby ( prevzatie zastúpenia, podanie odporu proti PR, účasť na pojednávaniach v dňoch 9.9.2009,18.11.2009,2.6.2010 a 23.9.2011), z toho jeden úkon po 91,29 €, k tomu režijný paušál 2x po 6,31€, 2x po 6,95 €,1x 7,21€ 1x 7,41€, podľa ust. §§ 10 ods. 1,14 ods. 1 písm. a/c a d/,16 ods. 3 a 18 ods.3, 4 vyhl.č.655/2004 Z.z. Nakoľko advokát zastupujúci žalovaného( aj jeho právneho predchodcu) je platiteľom DPH od 1.12.2008, zvyšuje sa jeho tarifná odmena a náhrady od 1.6.2009 o 20% DPH, t.j. o sumu 78,73€ podľa § 18 ods. 3 vyhl.č.209/2009 Z.z., t.zn. trovy práv. zastúpenia priznal súd žalovanému spolu v sume 654,99 €. Súd nepriznal žalovanému vyčíslené trovy za podanie z 23.9.2010 a 9.5.2011, nakoľko nejde o úkony vo veci samej
(oznámenie úmrtia práv. predchodcu žalovaného, predloženie plnomocenstva).
So súdnym poplatkom trovy konania žalovaného tvoria sumu 787,83 €, ktorú súd žalovanému priznal a žalobca je povinný nahradiť ich na účet právneho zástupcu žalovaného v zmysle ust.§ 149 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.