Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_5Co-18-2023.pdf
PDF · 119.41 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/18/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v právnej veci navrhovateľov 1/ A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. C., XX XX E., F. XX/X/X a 2/ E. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. G. XXX, zastúpeného navrhovateľkou 1/, za účasti 1/ obce H., so sídlom obecného úradu H. XXX, IČO: XX XXX XXX, zastúpenej JUDr. Ctiborom Stachom, advokátom, so sídlom Prievidza, Košovská cesta 1, 2/ Lesov Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Banská Bystrica, Nám. SNP 8, IČO: 36 038 351 a 3/ Slovenského pozemkového fondu, so sídlom Bratislava, Búdkova 36, IČO: 17 335 345, o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č.k. 1Vyd/2/2022-85 zo dňa 1. februára 2023, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, zo dňa 25.05.2022 v znení jeho doplnenia zo dňa 16.01.2023 zamietol /výrok I./ a rozhodol, že žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania /výrok II./. Na odôvodnenie tohto rozhodnutia súd uviedol, že navrhovatelia 1/ a 2/ sa návrhom na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva zo dňa 25.05.2022 domáhali, aby súd v zmysle § 359d a nasl. zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku /ďalej len CMP/ v spojení s § 134 Občianskeho zákonníka vydal uznesenie, ktorým potvrdí vlastnícke právo navrhovateľov 1/ a 2/ (každého v spoluvlastníckom podiele 1/2 k celku) k pozemku parcela č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 48 m2 v katastrálnom území H., obci H., okrese I. J. I., ktorý vznikol oddelením od pozemku parcela č. XXXX v katastrálnom území H., obci H., okrese I. J. I., evidovanom na LV č. XXXX na základe geometrického plánu spracovaného obchodnou spoločnosťou GERYS plus, s.r.o., IČO: 36 319 830, pod č. XXXXXXXX-XXX/XX zo dňa 01.03.2022 úradne overeného Okresným úradom Bánovce nad Bebravou pod č. XX/XXXX dňa 10.03.2022. Na odôvodnenie svojho návrhu navrhovatelia uviedli, že sú, každý v 1/2, podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX v katastrálnom území H.. Vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam nadobudli v roku 1993 na základe kúpnej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice J. XXX/XX, J. XXX/XX zo dňa 26.05.1993, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol uskutočnený pod č. E. XXXX/XX dňa 17.09.1993. Cena kupovaných nehnuteľností bola stanovená na základe znaleckého posudku č. XX/XX zo dňa 04.05.1993. V tomto znaleckom posudku je okrem iného uvedené aj oplotenie pozemku pozostávajúce v znaleckom posudku bližšie špecifikovaných častí. Trasa uvedené oplotenia sa od jeho zamerania v roku 1976 nezmenila, čo potvrdzujú deti predávajúcich ako aj ďalší obyvatelia obce. Podľa fyzického stavu nehnuteľností pri ich kúpe navrhovateľmi oplotenie okolo záhrady uvedené v bode 7 pod písm. b) znaleckého posudku pozostávalo z betónových stĺpov a ohradového pletiva o dĺžke 108 m a tvorilo hranicu pozemku parcela č. XXX (v súčasnosti XXX/X) vo vlastníctve navrhovateľov s pozemkom parcela č. XXXX (LV č. XXXX) vo vlastníctve obce. Koncom roka 2018 prvýkrát od nadobudnutia
uvedených nehnuteľností obec preorala chodník pre peších na pozemku parcela č. XXXX za oplotením, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu viacerých betónových stĺpov oplotenia a ohradového pletiva. Následne sa o chodník opätovne obec vôbec nestarala. Na nešetrný prístup vykonaných prác k oploteniu upozornil navrhovateľ 1/ obec (vtedajšieho starostu), pričom sa obec vyjadrila, že oplotenie navrhovateľov stojí sčasti na pozemku vo vlastníctve obce. Vzhľadom na to, že obec žiadnym úradným postupom neuplatnila po dobu 25 rokov užívania spornej časti pozemku navrhovateľmi ako aj v snahe uviesť novozistené skutočnosti o stave oplotenia do súladu s právnym stavom podľa katastrálnej evidencie požiadal navrhovateľ 2/ bez vedomia navrhovateľky 1/ dňa 16.07.2019 obec o súhlas o odkúpenie časti pozemku parcela č. XXXX dobromyseľne držanej a užívanej navrhovateľmi od roku 1993 ako aj ich právnymi predchodcami od roku 1976. Túto žiadosť obec dňa 03.10.2019 zamietla bez akéhokoľvek zdôvodnenia. V októbri 2018 dal navrhovateľ 2/ v vypracovať geometrický plán č. XXXXXXXX -XXX/XX zo dňa 10.10.2018 na oddelenie pozemku parcela č. XXX/X od pozemku parcela č. XXX/X, ktorý nebol doposiaľ zavedený do katastra nehnuteľností. Vzhľadom na spochybnenie správneho umiestnenia oplotenia medzi pozemkami žiadal, aby pri vypracovaní geometrického plánu bol súčasne porovnaný fyzický priebeh oplotenia a právny stav podľa evidencie v katastri nehnuteľností. Navrhovatelia majú za to, že oplotenie oddeľujúce pozemky parcely č. XXX/X K. L. XXXX a ním oddelenú časť pozemku o výmere 48 m2 nadobudli v zmysle kúpnej zmluvy z roku 1993 do oprávnenej držby. Na oddelenom pozemku parcela č. XXX/X sa nachádza nielen svojpomocne inštalovaná lampa provizórneho osvetlenia pešieho chodníka, ale aj 23 ks drevín vysadených otcom navrhovateľov. Vzhľadom na všetky uvádzané skutočnosti majú navrhovatelia 1/ a 2/ za to, že naplnili podmienky stanovené § 134 Občianskeho zákonníka a ako dobromyseľní držitelia nadobudli vlastnícke právo k pozemku parcela č. XXXX/X o výmere 48 m2. Preukázateľne ich právni predchodcovia mali uvedený pozemok v držbe od roku 1976, kedy predmetné oplotenie realizovali. V roku 1991 ho len opravovali výmenou pletiva. Na základe uvedených skutočností ako aj dôkazov o oprávnenej držbe nehnuteľnosti navrhovateľmi od roku 1993 majú navrhovatelia za to, že vlastníctvo k nehnuteľnostiam vydržaním nadobudli už ich právni predchodcovia po uplynutí desiatich rokov odo dňa realizácie oplotenia, teda v roku 1986. Najneskôr však vlastníctvo vydržaním nadobudli navrhovatelia uplynutím lehoty 10 rokov odo dňa nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnostiam parcely č. XXX/X (v čase kúpy parcely č. XXX) a parcely č. XXX na základe notárskej zápisnice zo dňa 26.05.1993 a povolenia vkladu vlastníckeho práva navrhovateľov do katastra nehnuteľností, teda dňom 17.09.2003.
2. Súd posúdil návrh navrhovateľov podľa § 2 ods. 1, § 23 ods. 1 a 2, § 24, § 25, § 26 ods. 1 a 2, § 359a, § 359c ods. 1 až 3, § 359d ods. 1 a 2, § 359e ods. 1 až 3 CMP v spojení s § 865 ods. 1 a 3, § 135a ods. 1 vety prvej, § 132a ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (v znení účinnom od 01.04.1983), podľa § 860, § 129 ods. 1 a 2, § 130 ods. 1 a § 134 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení. Uviedol, že konanie o potvrdení vydržania má dve fázy, pričom prvou je konanie o vydaní vyzývacieho uznesenia a druhou fázou je po vydaní vyzývacieho uznesenia. V priebehu prvej fázy konania súd skúma či navrhovateľ osvedčil splnenie predpokladov vydržania a zamietne návrh ak zistí, že nie sú splnené podmienky pre vydanie vyzývacieho uznesenia, pričom vychádza z opísania skutkových okolností navrhovateľom v návrhu a ním označených, predložených dôkazov. Súd po posúdení návrhu navrhovateľov 1/ a 2/ dospel k záveru, že tomuto nie je možné vyhovieť z dôvodu, že navrhovatelia podľa názoru súdu neosvedčili, že oni alebo ich právni predchodcovia, čiže predchádzajúci vlastníci predmetnej nehnuteľnosti nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním. Súd v konaní skúmal to, či navrhovatelia osvedčili, že nadobudli vlastnícke právo (navrhovateľka 1/ v spoluvlastníckom podiele 1/2 k celku a navrhovateľ 2/ v spoluvlastníckom podiele 1/2 k celku) k nehnuteľnosti, a to k pozemku parcela č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 48 m2 v katastrálnom území H., ktorý vznikol oddelením od pozemku parcela č. XXXX v katastrálnom území H., na základe geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XX zo dňa 01.03.2022 úradne overeného Okresným úradom Bánovce nad Bebravou pod č. XX/XXXX dňa 10.03.2022, vydržaním. Navrhovatelia 1/ a 2/ vo svojom návrhu uviedli, že na základe kúpnej zmluvy nadobudli ako kupujúci vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v katastrálnom území H., zapísaných na LV č. XXX ako parcela č. XXX - zastavaná plocha vo výmere 306 m2, č.s. 42, parcela č. XXX - záhrada vo výmere 2.446 m2, spolu s rodinným domom
a príslušenstvom (vedľajšia stavba, vonkajšie úpravy, porasty, studňa, oplotenie) na parcele č. XXX K. L. XXX. Kúpna cena za predmetné nehnuteľnosti bola stanovená znaleckým posudkom, pričom podľa bodu 7 znaleckého posudku bolo predmetom prevodu uvádzanej kúpnej zmluvy aj oplotenie. Podľa súdu navrhovatelia 1/ a 2/ neosvedčili, že by k nehnuteľnosti, ku ktorej navrhujú potvrdiť vydržanie disponovali nadobúdacím právnym titulom, t.j. právnym titulom, z ktorého odvodzujú svoju oprávnenú držbu predmetnej nehnuteľnosti. Aj v zmysle predloženého znaleckého posudku zo dňa 04.05.1993 bolo súčasťou ocenenia nehnuteľností, ktoré navrhovatelia kupovali, a teda súčasťou predmetu prevodu, len oplotenie a nie aj pozemok pod týmto oplotením, a teda k pozemku vo výmere 48 m2, ku ktorému navrhujú potvrdiť svoje vlastnícke právo vydržaním navrhovatelia 1/ a 2/ neosvedčili, že by vlastnícke právo k nemu nadobudli vydržaním. Ak sa navrhovatelia sa domnievajú, že predmetnú nehnuteľnosť vydržali už ich právni predchodcovia (predávajúci z kúpnej zmluvy zo dňa 26.05.1993, teda predchádzajúci vlastníci nehnuteľnosti), ktorí predmetnú nehnuteľnosť užívali od roku 1976, kedy na nehnuteľnosti vybudovali oplotenie (ktoré v roku 1993 previedli kúpnou zmluvou na navrhovateľov), nemôžu sa navrhovatelia úspešne domáhať potvrdenia vlastníckeho práva vydržaním k ich osobám. V danom prípade by bolo možné domáhať sa určenia, že predmetná nehnuteľnosť patrí do vlastníctva právnych predchodcov navrhovateľov, resp. do dedičstva po nich. Vydržanie vlastníckeho práva súd môže konštatovať iba voči tomu, komu uplynula zákonom predpísaná vydržacia doba, aj so započítaním doby, ktorá uplynula právnemu predchodcovi, ak bol dobromyseľný a tento sa stal vlastníkom nehnuteľnosti. Pokiaľ navrhovatelia 1/ a 2/ tvrdia, že predmetné nehnuteľnosti vydržali oni sami, a to ku dňu 17.09.2003, t.j. uplynutím 10 rokov odo dňa povolenia vkladu kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností pod č. E. XXXX/XX zo dňa 17.09.1993, pričom právnym titulom vstupu do oprávnenej držby bola kúpna zmluva uzatvorená vo forme notárskej zápisnice J. XXX/XX, J. XXX/XX zo dňa 26.05.1993, k tomuto súd uviedol, že pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo 14. novembra 2018). Vzhľadom na uvedené by tak bolo možné vstúpiť do držby nehnuteľnosti aj na základe neplatného právneho titulu, avšak súd je toho názoru, že navrhovatelia 1/ a 2/ nemohli byť so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľní v tom, že im nehnuteľnosť, do držby ktorej vstúpil na základe vyššie uvedeného právneho titulu, patrí, nakoľko vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti (parcely č. XXXX evidovanej na LV č. XXXX v katastrálnom území H., z ktorej má byť odčlenená časť, ku ktorej navrhujú potvrdiť vlastnícke právo vydržaním) je obec H.. Navrhovatelia 1/ a 2/ si uvedenú skutočnosť, t.j. možný vlastnícky vzťah iného subjektu k predmetnej nehnuteľnosti, mohli jednoducho overiť v katastri nehnuteľností, a to ešte predtým, ako sa ujali držby predmetnej nehnuteľnosti a začali s ňou nakladať ako s vlastnou, prípadne tak mohli urobiť kedykoľvek počas trvania držby. Podľa názoru súdu každý, kto má v záujme ujať sa držby nehnuteľnosti a následne s ňou nakladať ako s vlastnou, je povinný zistiť si aktuálny právny stav, t.j. z príslušného registra, ktorým je v tomto prípade kataster nehnuteľností, ktorý obsahuje súpis nehnuteľností, ako aj údaje o právach k týmto veciam, a teda overiť si tú skutočnosť, či k nehnuteľnosti, s ktorou hodlá nakladať ako s vlastnou, neexistuje už evidovaný vlastnícky vzťah iného subjektu k tejto nehnuteľnosti, tak ako tomu je aj v tomto prípade. Na pochybnosť súdu o dobromyseľnosti navrhovateľov nemá vplyv ani tá skutočnosť, že evidovaný vlastník nehnuteľnosti (obec H.) navrhovateľov počas doby držby nehnuteľnosti nijak nerušil, nijak proti zasahovaniu do svojho vlastníckeho práva nenamietal. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľov 1/ a 2/ na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti zamietol.
3. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže ustanovenie § 359a až § 359k CMP upravujúce konanie o potvrdení vydržania neustanovujú inak.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podali včas odvolanie navrhovatelia 1/ a 2/. Uviedli, že v zmysle kúpnej zmluvy uzatvorenej vo forme notárskej zápisnice zo dňa 26.05.1993 nadobudli nehnuteľnosti v katastrálnom území H. - parcela č.XXX - zastavaná plocha vo výmere 306 m2, č.s. 42, parcela č. XXX - záhrada vo výmere 2.466 m2 spolu s rodinným domom a príslušenstvom (vedľajšia
stavba, vonkajšie úpravy, porasty, studňa, oplotenie na parcele č. XXX K. XXX zapísané na liste vlastníctva č. XXX v Katastrálnom úrade v M. v celosti. V čase uzavretia kúpnej zmluvy platný zákon č. 266/1992 Zb. o katastri nehnuteľností ani vyhláška č. 594/1992 Zb. ktorou sa vykonával zákon č. 265/1992 Zb. o vkladoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam nepožadovali ako povinnú prílohu k návrhu na vklad a právnemu titulu nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam geometrický plán ani znalecký posudok. Geometrický plán vyžadoval zákon o katastri nehnuteľností iba v prípadoch, ustanovených v § 21 ods. 1 zákona o katastri nehnuteľností č. 266/1992 Zb. k vkladu schopnej listine o právnych vzťahoch, ktoré vznikli reálnym rozdelením alebo zlúčením nehnuteľností, ako aj vkladu schopnej listine o vecnom bremene k časti nehnuteľnosti. Na základe dohody s predávajúcimi si kupujúci dali spracovať znalecký posudok č. XX/XX zo dňa 4. mája 1993 na predmet ocenenia, ktorý je totožný s predmetom prevodu. Znalecký posudok spracoval znalec N. D., ktorý uskutočnil obhliadku a zameranie za prítomnosti vlastníka nehnuteľností a v bode 7. podaného znaleckého posudku v časti Výpočet uviedol v písm. a/ oplotenie pred domom a b/ záhrady v dĺžke 108 m x 190 bodov. Podľa čestných prehlásení svedkov, detí predávajúcich na základe kúpnej zmluvy ale aj ďalších pôvodných obyvateľov G. H., meraný plot bol zhotovený v roku 1976 a od roku jeho nadobudnutia navrhovateľmi sa jeho trasa a umiestnenie betónových stĺpov na ktorom je natiahnuté pletivo nemenili. Navrhovatelia nemali dôvod akýmkoľvek spôsobom spochybňovať postup znalca, ktorý zameral oplotenie okolo pozemku, predávanej ako záhrada, ktorý predávajúci označili ako oplotenie pozemku parcela č. XXX, teda stojaceho na hranici s pozemkom parcely č. XXXX. Vzhľadom na skutočnosť, že zákon na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prípade nadobúdacieho právneho titulu - kúpnej zmluvy
- nepožadoval spracovanie geometrického plánu a porovnania fyzického stavu priebehu oplotenia pozemkov, ktoré boli predmetom prevodu a údajmi evidovanými v katastrálnej mape a navrhovatelia, ktorí v obci od detstva vyrastali, nehnuteľnosť poznali a navštevovali, ich príbuzní vlastnili nehnuteľnosť pred jej nadobudnutím predávajúcimi - vzdialenými príbuznými - na základe dedenia a nemali vedomosť o akejkoľvek námietke či spore obce s vlastníkmi predmetného pozemku, nemali teda ani žiadnu pochybnosť ani dôvod dať pozemok zamerať a vyhotoviť geometrický plán. Nemali dôvod mať akékoľvek pochybnosti o tom, že súčasťou znalcom stanovenej ceny nehnuteľností vrátane záhrady je pozemok parcela č. XXX až po oplotenie, ktorého vybudovanie preukázali písomnými čestnými prehláseniami v roku 1976. Nemali možnosť vzhľadom na prehlásenia predávajúcich a zameranie predávaných nehnuteľností znalcom zistiť, že časť kupovaného pozemku, na ktorom oplotenie stojí, je vo vlastníctve inej osoby. Podľa v napadnutom rozhodnutí vysloveného názoru súdu každý, kto má v záujme ujať sa držby nehnuteľnosti a následne s ňou nakladať ako s vlastnou, je povinný zistiť si aktuálny stav, t.j. z príslušného registra, ktorým je v tomto prípade kataster nehnuteľností, ktorý obsahuje súpis nehnuteľností, ako aj údaje o právach k týmto veciam, a teda overiť si tú skutočnosť, či k nehnuteľnosti, s ktorou hodlá nakladať ako s vlastnou, neexistuje už evidovaný vlastnícky vzťah iného subjektu tak, ako je to aj v tomto prípade. V tejto súvislosti poukazujú navrhovatelia na skutočnosť, že potom, ako štatutárny orgán obce v roku 2018 upozornil navrhovateľov na možný nesúlad priebehu hranice pozemkov parcely č. XXX/X a parcely č. XXXX s fyzickým stavom oplotenia, neboli schopní ani navrhovatelia ani obec na základe aktuálneho stavu, vedeného v katastri nehnuteľností určiť časť pozemku, ktorý navrhovatelia síce dobromyseľne a podľa nich v oprávnenej držbe užívali, avšak nevedia preukázať právny titul nadobudnutia predmetnej časti pozemku. Za účelom jeho určenia bol nevyhnutné priamo v teréne vykonať geodetické zameranie a vypracovať geometrický plán. Až z Kontrolného zamerania hraníc pozemku a porovnania s evidovaným stavom KN parcely č. XXX/X, k.ú. H., spracovaného obchodnou spoločnosťou GEOASK, s.r.o. - Komplexný geodetický servis, súčasťou ktorého je kontrolné porovnanie výmer pozemkov z jednotlivých podkladov PKV a LV, vyplynulo, že hranice pozemku parcely č. XXXX sú posunuté z oboch strán pozemku, teda ako na hranici s parcelou č. XXX/X tak aj s náprotivnou parcelou č. XXX symetricky posunuté oproti mapovaniu z roku 1940, kedy bolo mapované pôvodné geometrické a polohové určenie pozemku. Podľa šetrenia porovnávania dostupných podkladov dospelo kontrolné zameranie v časti priebehu hraníc, dotknutom návrhom na vydržanie k záveru, že hranice medzi pozemkami p. č. XXXX a p. č. XXX mali priebeh priamy bez „oblúka“ ako sú dnes fyzicky vybudované oplotenia. Rovnako však kontrolné zameranie preukázalo, že túto odchýlku vykazujú aj oplotenia vybudované na súbežnej druhej strane pozemku parcely č. XXXX s pozemkom parcely č. XXX. Posuny hraníc parciel vykázalo toto digitálne kontrolné zamerania aj na hraniciach parciel susediacich s parcelou č. XXX/X
a parcelou č. XXX, teda medzi parcelou č. XXXX a parcelou č.XXX či parcelou č. XXXX K. XXX K. XXX a ďalších. Ak by sa posun hraníc pozemkov týkal iba jednej, teda predmetnej parcely č. XXX/X vo vzťahu k parcele č. XXXX, nemali by navrhovatelia dôvod uviesť vo svojom návrhu skutočnosť, že majú za to, že k posunu parciel došlo nepresnými zameraniami stavieb oplotení v minulosti bez pričinenia ich právnych predchodcov, ktorí boli pri držbe predmetných nehnuteľností od roku 1976 zjavne tiež dobromyseľní rovnako, ako všetci ostatní vlastníci nehnuteľností popri chodníku na parcele č. XXXX v k.ú. H. vo vlastníctve obce. Súd prvej inštancie zjavne tento dôkaz nevykonal a nevyjadril sa k tomuto dôkazu, ani ku skutočnostiam, uvádzaným v tejto súvislosti v návrhu navrhovateľov. Navrhovatelia majú však za to, že Kontrolné zameranie v spojení s ostatnými dôkazmi, najmä založenými čestnými prehláseniami, je spôsobilé preukázať, že o držbe cudzej veci nemali a nemohli mať vedomosť a pri jej nadobudnutí nepostupovali v rozpore s dobrými mravmi, nepoctivo či neopatrne. Navrhovatelia si dali vypracovať aj geometrický plán na zameranie na oddelenie nimi užívanej časti pozemku parcely č. XXXX/X. Z tohto geometrického plánu spoločnosti GERYS plus, s.r.o. č. XXXXXXXX-XXX/XX zo dňa 01.03.2022 bolo nameraných 48 m2 v dobromyseľnej držbe navrhovateľov. Pri Kontrolnom zameraní hraníc pozemku a porovnania s evidovaným stavom KN p. č. XXX/X, k.ú. H., spracovaného obchodnou spoločnosťou GEOASK, s.r.o. - Komplexný geodetický servis, bolo nameraných 44 m2 v dobromyseľnej držbe navrhovateľov. Geometrický plán si dala vypracovať obec H.. Ide o geometrický plán O. P. J. GEPROM GEOZONA č. XXXXXXXX-XX/XX zo dňa 08.10.2020. Údaje ním zamerané sa nezhodujú s údajmi ani jedného geodetického zamerania, ktoré si dali vypracovať navrhovatelia. Odborníci - geodeti vykazujú pri digitálnych meraniach 9,1 %-nú odchýlku, ako mohli navrhovatelia pri nadobudnutí pozemku parcely č. XXX v čase kúpy o výmere 2.446 m2 zistiť, že priebeh oplotenia záhrady na tomto pozemku nie je presne na hranici pozemku parcely č. XXXX a parcela XXX vykazuje rozdiel oproti katastrálnej mape 44 m2, čo predstavuje 1,8 % celkovej výmery pozemku. Navrhovatelia nestotožňujú s názorom prvoinštančného súdu, že každý, kto mal záujem ujať sa v roku 1993 držby nehnuteľnosti a nakladať s ňou ako s vlastnou si mohol jednoducho v katastri nehnuteľností, a to ešte predtým, ako sa držby nehnuteľnosti ujal, overiť, či oplotenie ním nadobúdaného pozemku bolo jeho právnymi predchodcami zamerané a postavené presne na hranici pozemkov. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia neuviedol žiadnu právne relevantnú skutočnosť, na základe ktorej by mal za preukázané, že navrhovatelia neboli pri nadobudnutí časti pozemku parcely č. XXXX/X v k.ú. H., ku ktorej navrhujú potvrdiť vlastnícke právo vydržaním, dobromyseľní. Jeho rozhodnutie je preto arbitrárne. V zmysle názorov prvoinštančného súdu by navrhovatelia mohli byť v konaní úspešní iba za predpokladu, že by predmetnú nehnuteľnosť nadobudli na základe písomnej kúpnej zmluvy na pozemok parcely č. XXXX/X v k.ú. H. a povolení jej vkladu do katastra nehnuteľností. Takýto výklad v rozpore so znením ustanovení § 130 Občianskeho zákonníka nelegitímne obmedzuje možnosť nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním. Navrhovatelia majú za to, že takýto reštriktívny výklad popiera účel a obsah tohoto ustanovenia. Ak by dobromyseľnosť zodpovedala iba prípadom nadobudnutia nehnuteľnosti právnym úkonom urobeným v súlade so zákonom, potom by bolo znenie druhej vety citovaného ustanovenia bezpredmetné a v praxi neaplikovateľné. Ako uviedol Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze, na ktorý poukázal aj súd prvej inštancie, pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby však treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Navrhovatelia ďalej uviedli, že nechápu ako dospel zo znenia ich návrhu prvoinštančný súd k záveru, že sa domáhajú potvrdenia vlastníckeho práva k osobám ich právnych predchodcov tak, ako uvádza v bode 25 odôvodnenia. Navrhovali žiadajú potvrdenie vydržania pozemku parcely č. XXXX/X v k.ú. H. vo svoj prospech s poukazom na uplynutie zákonom stanovenej doby po nadobudnutí veci do ich držby. S poukazom na vyššie uvedené dôvody navrhovatelia navrhli, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
5. Vo veci sa vyjadrila obec H., podľa ktorej nikdy neboli splnené zákonné podmienky stanovené Občianskym zákonníkom na nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnému pozemku vydržaním. Navrhovatelia ako aj ich právny predchodcovia mali dostatok vedomostí o tom, že ide o pozemok vo vlastníctve obce, ktorý nemajú oplotený po práve a ich prípadné užívanie nebolo nikdy žiadny relevantným aktom upravené tak, aby boli pri užívaní dobromyseľní. Navrhovatelia ani ich predchodcovia sa nemohli dôvodne domnievať pri bežnej snahe o získanie informácií o predmetnej veci, že daný pozemok je ich vlastníctvom.
6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu odvolania navrhovateľov /§ 65 CMP a contrario/, bez viazanosti dôvodmi odvolania navrhovateľov /§ 66 CMP/ a bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§ 385 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP, a contrario/, a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a vec vrátiť podľa § 391 ods. 1 CSP súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z týchto dôvodov:
7. Vydržanie vlastníckeho práva je zákonom vymedzené ako nadobudnutie vlastníckeho práva v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu /§ 134 Občianskeho zákonníka/. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná "so zreteľom na všetky okolnosti" /§ 130 Občianskeho zákonníka/. Základnými predpokladmi vydržania sú teda spôsobilý predmet vydržania, spôsobilý subjekt vydržania, uplynutie vydržacej doby a oprávnená držba, a to počas celej zákonom ustanovenej vydržacej doby.
8. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, teda, či je jeho držba oprávnená, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) navrhovateľa, resp. jeho právnych predchodcov. Vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť tak právny, ako aj skutkový. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Podstata skutkového omylu spočíva potom v omyle držiteľa ohľadne skutkových okolností, ktoré majú za následok vznik vlastníckeho práva alebo naopak držiteľ o určitej skutočnosti, ktorá má za následok neplatnosť právneho úkonu alebo inak bráni vzniku jeho vlastníckeho práva, nevie. Príkladmi skutkového omylu je napríklad omyl spočívajúci v okolnostiach týkajúcich sa nadobúdania nehnuteľnosti, vstupu do právneho vzťahu uzavretím zmluvy, vybavovania náležitostí potrebných k nadobudnutiu vlastníctva, obhliadky nehnuteľností, držba pozemku vo väčšej výmere ako som nadobudol, ako aj v iných skutkových náležitostiach.
9. Vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci je potrebné zopakovať a osobitne zvýrazniť, že súdna prax medzi prípady skutkového omylu bežne radí aj držbu cudzieho pozemku alebo jeho časti, o ktorom je držiteľ presvedčený, že je súčasťou iného pozemku, ktorý držiteľovi skutočne patrí. Aj v takýchto prípadoch je samozrejme podstatné posúdenie, či ide o omyl ospravedlniteľný, teda taký ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Len ten môže svedčiť o oprávnenej držbe a viesť v konečnom dôsledku k vydržaniu.
10. V danej veci z návrhu navrhovateľov na začatie konania o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a k nemu pripojených listín /kúpna zmluva vo forme notárskej zápisnice zo dňa 26.05.1993, znalecký posudok znalca N. D. zo dňa 04.05.1993, fotografie pozemku navrhovateľov, Kontrolné zameranie hraníc pozemku a porovnanie s evidovaným stavom KN spoločnosti GEOASK, s.r.o. - Komplexný geodetický servis zo dňa 04.08.2020, čestné prehlásenia O. Q. R., O. O. R. zo dňa 18.05.2022, S. R., T. I. zo dňa 16.05.2022 a Q. D. zo dňa 13.05.2022, geometrický plán č. XXXXXXXX- XXX/XX spoločnosti GERYS plus, s.r.o. zo dňa 01.03.2022/ vyplynulo, že navrhovatelia v roku 1993 kúpili v obci H., k.ú. H. rodinný dom a 4 pozemky, pričom jeden z pozemkov, parcela č. XXX/X o výmere 2.421 m2 /v čase kúpy, pred rozdelením na parcely č. XXX/X, XXX/X K. XXX/X, išlo o parcelu č. XXX vo výmere 2.446 m2/ susedí s pozemkom vo vlastníctve G. H., parcela č. XXXX, na ktorom vedie obecná komunikácia. Pozemok, parcela navrhovateľov č. XXX/X je od pozemku, parcely obce H. č. XXXX oddelená plotom pozostávajúcim z betónových stĺpikov a očkového pletiva. Podľa tvrdení navrhovateľov ako aj osôb, ktoré podali čestné prehlásenia bol predmetný plot postavený právnym predchodcom predávajúcich v roku 1976, od tej doby stojí na nezmenenom mieste, začiatkom 90. rokov 20. storočia došlo len k výmene starého pletiva za nové zo strany rodinných
príslušníkov predávajúcich. Navrhovatelia v roku 1993 kúpili a vstúpili do držby predmetného pozemku, parcela č. XXX/X tak ako bol v prírode oddelený od pozemku G. H., parcela č. XXXX uvedeným plotom, ktorý od ich kúpy nebol opravovaný, menený. Podľa tvrdení navrhovateľov ich nikto v držbe kúpených nehnuteľností nerušil a to až do roku 2018. Koncom roku 2018 obec H. preorala svoj pozemok, parcelu č. XXXX a to podľa navrhovateľov takým nešetrným spôsobom, že došlo k poškodeniu viacerých betónových stĺpikov i pletiva ich oplotenia pozemku, parcela č. XXX/X. Na upozornenie navrhovateľa 1/ vtedajší starosta obce H. uviedol, že oplotenie navrhovateľov je sčasti postavené na pozemku obce, parcela č. XXXX. Na žiadosť navrhovateľov boli vypracované geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX/XX spoločnosti GERYS plus, s.r.o. zo dňa 01.03.2022 a Kontrolné zameranie hraníc pozemku a porovnanie s evidovaným stavom KN spoločnosti GEOASK, s.r.o.
- Komplexný geodetický servis zo dňa 04.08.2020. Z nich vyplýva, že časť oplotenia pozemku navrhovateľov, parcela č. XXX/X je postavené na pozemku G. H., parcela č. XXXX, pričom týmto spôsobom je v prospech pozemku navrhovateľov, parcela č. XXX/X priplotených 48 m2 /podľa uvedeného geometrického plánu; podľa kontrolného merania z 04.08.2020 je to 44 m2/ z pozemku obce H., parcela č. XXXX. Predmetná priplotená časť /ku ktorej sa navrhovatelia domáhajú vydania potvrdenia o vydržaní vlastníckeho práva/ bola geometrickým plánom č. XXXXXXXX -XXX/XX spoločnosti GERYS plus, s.r.o. zo dňa 01.03.2022 oddelená od parcely G. H. č. XXXX ako novovytvorená parcela č. XXXX/X o výmere 48 m2.
11. Odvolací súd posúdením uvedeného skutkového stavu dospel na rozdiel od súdu prvej inštancie k záveru, že navrhovatelia v tejto fáze konania o potvrdení vydržania osvedčili základný predpoklad vydržania vlastníckeho práva - oprávnenosť svojej držby, čím osvedčili, že nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním.
12. V konaní bolo osvedčené, že navrhovatelia v roku 1993 nadobudli na základe kúpnej zmluvy vo forme notárskej zápisnice do vlastníckeho práva nehnuteľnosti - rodinný dom a pozemky, ktoré boli v prírode od pozemkov tretích osôb, teda aj pozemku obce H., parcela č. XXXX ohraničené plotom. Titulom predmetnej kúpnej zmluvy vstúpili do držby týchto nehnuteľností, v ktorej ich nikto po dobu cca 25 rokov nerušil. Po uplynutí uvedenej doby bolo geodetickými prácami preukázané, že k jednému zo zakúpených pozemkov, parcela č. XXX, dnes parcela č. XXX/X, bola existujúcim oplotením /v čase kúpy postaveným už po dobu asi 17 rokov/ priplotená zo susediaceho pozemku G. H., parcela č. XXXX časť o výmere 44, resp. 48 m2, čo predstavuje z celkovej výmery navrhovateľmi kupovaných pozemkov, ktoré tvoria jeden funkčný celok /2.752 m2/ len 1,60 % /vychádzajúc z výmery priplotenej časti 44 m2/, resp. 1,74 % /vychádzajúc z výmery priplotenej časti 48 m2/.
13. Je zrejmé, že navrhovatelia sa po kúpe nehnuteľností v roku 1993 chopili držby časti cudzieho pozemku, ktorú nekúpili. Napriek tejto skutočnosti možno podľa odvolacieho súdu považovať navrhovateľov za dobromyseľných držiteľov uvedenej časti cudzieho pozemku, a teda ich držbu za oprávnenú. Navrhovatelia sa chopili držby danej nehnuteľnosti na základe skutkového omylu, že vstupujú len do držby pozemkov, ktoré riadne kúpili a nadobudli do vlastníctva. Zakúpené pozemky boli od pozemkov tretích osôb oddelené plotom, pomer plochy kúpených pozemkov a skutočne držaných pozemkov /teda vrátane priplotenej časti cudzieho pozemku/ bol takmer rovnaký, resp. priplotená časť cudzieho pozemku predstavovala z celkovej výmery navrhovateľmi kúpených pozemkov len minimálnu časť /1,60 %, resp. 1,74 %/ a navrhovateľov počas držby po dobu skoro 25 rokov nikto nerušil. Ďalej treba prihliadať na skutočnosť, že žiaden právny predpis v čase kúpy nehnuteľností navrhovateľmi a ani neskôr, až podnes, neukladá pri prevode nehnuteľností povinnosť prevádzajúceho, či nadobúdateľa nechať si hranice prevádzaných parciel v prírode vytýčiť geodetom. Takúto povinnosť nemal a nemá ani vlastník nehnuteľností počas doby svojej držby. Podľa odvolacieho súdu tak pri vstupe do držby pozemkov a ani neskôr pri ich užívaní nemohli navrhovatelia pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, zistiť, že spolu s vlastnými pozemkami držia aj časť pozemku cudzieho. Skutkový omyl navrhovateľov možno preto považovať za ospravedlniteľný a navrhovateľov samotných, vzhľadom na všetky okolnosti danej veci, za držiteľov dobromyseľných.
14. Na základe vyššie uvedeného možno uzavrieť, že navrhovatelia 1/ a 2/ nateraz osvedčili, že splnili zákonnú podmienku oprávnenosti držby pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa §
389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil podľa § 391 ods. 1 CSP súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní, súc viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu, bude mať za to, že navrhovatelia osvedčili, že splnili predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, vydá vyzývacie uznesenie podľa § 359f CMP a ďalej bude pokračovať v konaní o potvrdenie vydržania.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).