Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_14Er-428-2008.pdf
PDF · 73.55 KB
Case nature
Area
Subarea
14Er/428/2008
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného ROKUR, s.r.o., IČO: 36 536 113, so sídlom Školská 3, 949 01 Nitra, zast. JUDr. Margita Máliková, so sídlom Palárikova 3, 949 01 Nitra, proti povinnému InteDOM, s.r.o., IČO: 36 662 208, naposledy sídlom Sladovnícka 22, 917 01 Trnava, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Stanislavom Polákom, so sídlom Moyzesova 5, 949 01 Nitra, o vymoženie sumy 5.378,58 EUR s príslušenstvom, predchádzajúcich trov konania vo výške 1.109,74 EUR a trov exekúcie takto
rozhodol:
Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú .
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Stanislavovi Polákovi trovy exekúcie v sume 35,25 EUR do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Trnava dňa 18.04.2008 v zmysle § 45 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), poveril súdneho exekútora Mgr. Stanislava Poláka so sídlom Moyzesova 5, 949 01 Nitra vykonaním exekúcie vo veci oprávneného proti povinnému o vymoženie sumy 5.378,58 EUR s príslušenstvom, predchádzajúcich trov konania vo výške 1.109,74 EUR a trov exekúcie. Dňa 20.5.2011 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie predmetnej exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.
Súd však šetrením zistil, že tu je iný dôvod na zastavenie exekúcie, nakoľko dňa 23.9.2011 došlo ex offo k výmazu povinného z Obchodného registra (povinný bol ako spoločnosť zrušený už ku dňu 19.4.2011). Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa vždy uznesením.
Súd podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku prihliada kedykoľvek za konania či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať. Ak súd zistí, že nedostatok, ktorý bráni konaniu vo veci, je neodstrániteľný, v zmysle § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku konanie zastaví. Podľa § 107 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v
konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. Zánik povinného ako právnickej osoby bez právneho nástupcu považuje súd za neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, ktorý bráni výkonu exekúcie a preto súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku zastavuje.
Súd sa ďalej zaoberal alternatívou uložiť oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. Náhradu trov súdneho exekútora, s výnimkou okolností uvedených v ustanovení § 203 Exekučného poriadku, však v zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku zásadne uhrádza povinný, čo v danom prípade, s ohľadom na neexistenciu povinného subjektu, už nie je možné.
Exekučný poriadok síce pripúšťa výnimky, kedy by trovy exekučného konania mohol znášať oprávnený, avšak ani jednu z nich nemožno aplikovať na daný prípad. V zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku súd môže uložiť náhradu nevyhnutných trov exekúcie oprávnenému v prípade, ak k zastaveniu exekúcie došlo jeho zavinením, resp. čo i len čiastočným. Pre záver o zavinení oprávneného súd zisťoval, či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie, t.j. zánik povinného ako subjektu práva bez právneho nástupcu.
Súd po zisťovaní dospel záveru, že oprávnený nemohol predpokladať výmaz povinného z obchodného registra, a to nielen z dôvodu, že k výmazu došlo ex offo, ale najmä na základe skutočnosti, že oprávnený podal návrh na výkon exekúcie dňa 12.3.2008 a k zániku povinného došlo až v priebehu exekučného konania, t.j. dňa 23.9.2011. Oprávnený teda ani pri náležitej pozornosti nemohol predvídať skutočnosť, že povinný bude vymazaný z Obchodného registra a tým zanikne jeho právna subjektivita, spôsobilosť mať práva a povinnosti a teda aj spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania. Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie vo výške odmeny teda nemôže priznať.
Na druhej strane je však nesporné, že ani následkom prísneho posúdenia zavinenia v zmysle platných právnych predpisov nemôže za žiadnych okolností dôjsť k poškodeniu práv ktoréhokoľvek účastníka exekučného konania.
V zmysle § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Pri zastavení exekúcie, kedy je príslušný súd povinný rozhodnúť aj o trovách exekučného konania, je teda nutné zohľadniť aj záujmy súdneho exekútora, t.j. najmä zabezpečiť, aby žiadnym spôsobom neboli poškodené jeho majetkové práva v súvislosti s vykonaním exekúcie, čo aj neprípustnej, a to najmä pokiaľ ide o nevyhnutné hotové výdavky vynaložené za účelom úspešného vymáhania pohľadávky voči povinnému, ktorý v dobe ich vzniku bol ešte ako právnická osoba zapísaný v Obchodnom registri. V každom exekučnom konaní je vylúčené, aby súdny exekútor zabezpečoval exekučnú činnosť na návrh oprávneného na jeho vlastné náklady, t.j. aby čerpal prostriedky zo svojho vlastného majetku. Na úhradu nevyhnutných trov v takýchto prípadoch, t.j. v prípadoch, kedy u povinného náhrada trov už neprichádza do úvahy, teda musí byť zaviazaný len oprávnený.
Súdny exekútor si v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 20.5.2011 vyčíslil hotové výdavky v celkovej výške 35,25 EUR, t.j. 28,08 EUR ako cestovnú náhradu za cestu Nitra - Piešťany a späť a 7,17 EUR ako poštovné a telekomunikačné poplatky. Súdny exekútor si vo vyčíslení nesprávne uplatnil DPH aj na hotové výdavky.
Podľa § 196 vety druhej Exekučného poriadku ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. Súd súdnemu exekútorovi
teda nemohol priznať uplatnenie DPH, nakoľko súdny exekútor v rozpore s § 196 vyhlášky vyčíslil DPH zo sumy predstavujúcej výšku náhrady hotových výdavkov. Z ustanovenia § 196 Exekučného poriadku je zrejmé, že súdnemu exekútorovi, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty sa o daň z pridanej hodnoty zvyšuje iba odmena za výkon exekučnej činnosti. Zákonodarca neuvádza, že o daň z pridanej hodnoty sa zvyšujú aj iné položky, teda aj náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. S ohľadom na jednoznačnosť ustanovenia by bol takýto rozširujúci výklad vzťahujúci sa aj na iné položky v rozpore s jeho znením. Toto stanovisko zaujíma aj právna teória (napr. JUDr. Mazák, J.: Komentár k Exekučnému poriadku, 1996, zmena 02/2006, s. 539). Súd v súvislosti s týmto názorom poukazuje aj na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR spisovej zn. Tpj 42/2007 prijatého dňa 20.05.2008 týkajúce sa problematiky odmeny a náhrady hotových výdavkov pri výkone advokátskej činnosti, ktoré je možné analogicky vztiahnuť aj na činnosť súdnych exekútorov. Zo stanoviska vyplýva, že na náhradu hotových výdavkov (napr. súdne a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy atď.) a na náhradu za stratu času sa nevzťahuje povinnosť odviesť daň z pridanej hodnoty, lebo tieto položky nemajú charakter protihodnoty „za poskytnutie služby uskutočnenej za protihodnotu zdaniteľnou osobou“ v zmysle § 2 zákona č. 222/2004 Z. z. Preto sa na ne nevzťahuje povinnosť odviesť DPH. V zmysle vyššie uvedeného zastáva súd právny názor, podľa ktorého sa o daň z pridanej hodnoty zvyšuje iba odmena súdneho exekútora a preto súd DPH k hotovým výdavkom nepriznal.
Súd súdnemu exekútorovi na základe vyššie uvedeného, ako aj na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v exekučnom spise rozhodol o trovách exekučného konania tak, ako je uvedené v treťom výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.