Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-125-2011.pdf
PDF · 83.85 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
KK-8C/125/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Kežmarku samosudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v právnej veci navrhovateľky: Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. X, XXX XX S., občan SR, proti odporcovi: U. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. X, XXX XX S., občan SR, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu Q., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľky Q. V., Y.. H., nar. XX.XX.XXXX a odporcu U. V., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX v V., zapísané v knihe manželstiev Q. Ú. B. V. vo zväzku XX, ročník XXXX na strane XX, pod por. č. XX r o z v á d z a.
II. S c h v a ľ u j e s a rodičovská dohoda v nasledovnom znení:
Maloletá Q. V., nar. XX.XX.XXXX sa pre čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je p o v i n n ý počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva prispievať na výživu maloletej Q. sumou 200,- eur mesačne splatných vždy k 20. dňu v príslušnom mesiaci.
III. Účastníci n e m á j ú p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 13.07.2011 sa navrhovateľka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd rozviedol manželstvo účastníkov konania, mal. dcéru Q. zveril do jej osobnej starostlivosti a odporcu zaviazal prispievať na jej výživu sumou 200,- €.
Svoj návrh odôvodnila tým, že toto manželstvo už trvá 13 rokov a z tohto vzťahu sa im narodila dcéra Q.. Počas prvých 10 rokov manželstva bol ich vzťah bezproblémový. Postupne sa však začala prejavovať rozdielnosť pováh účastníkov konania, v dôsledku čoho trávili spolu málo voľného času. Táto kríza vyústila až do takej miery, že odporca nadviazal mimomanželský vzťah, ktorý trvá až doposiaľ. City navrhovateľky k odporcovi už úplne ochladli a manželia spolu intímne nežijú už tri roky.
Na pojednávaní konanom dňa 23.09.2011 navrhovateľka opätovne označila za hlavnú príčinu rozpadu ich manželstva odporcovu neveru. V ďalšom uviedla, že pokiaľ ide o výkon rodičovských práv a
povinností k mal. dcére, vedia sa účastníci konania na nich dohodnúť. Taktiež požiadala konajúci súd, aby otázku úpravy styku mal. dcéry s odporcom v rozhodnutí o rozvode neupravoval.
Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasil. Potvrdil skutočnosť, že zhruba od apríla tohto roku si našiel inú dôvernú známosť, a to v dôsledku určitého stereotypu domácnosti s navrhovateľkou. Taktiež uviedol, že sa na výkone rodičovských práv a povinností k mal. dcére vedia dohodnúť.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov v spise, najmä rodičovskou dohodou, ktorá bola predložená na schválenie súdu účastníkmi konania na uvedenom pojednávaní.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zák. o rodine“) účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
Podľa § 18 Zák. o rodine manželia sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 23 ods. 1 Zák. o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa ústavného článku č. 1 ods. 1 Ústavy SR č. 460/1992 Zb. v platnom znení, manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.
Za základný účel manželstva sa považuje vytvorenie rodinného prostredia, ktoré by v prvom rade malo byť zdravé, to znamená, že by v ňom mala vládnuť atmosféra vzájomného porozumenia, tolerancie dôvery a lásky. Osobným účelom manželstva je vytvorenie jeho samotnej vnútornej podstaty, teda pevného, trvalého, harmonického, životného spoločenstva ako základu, ktorý je schopný riadne zabezpečiť výchovu detí.
Vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, dospel súd k záveru, že v danom prípade sú splnené hmotnoprávne podmienky pre rozvod manželstva. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Dňa XX.XX.XXXX sa z tohto manželstva narodila mal. Q.. Za hlavnú príčinu rozpadu manželstva obaja účastníci konania zhodne označili odporcovu neveru a nadviazanie mimomanželského vzťahu, čo spôsobilo vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi a nemožnosť ďalšieho plnenia účelu manželstva. Možno konštatovať, že ďalšie spolunažívanie navrhovateľky s odporcom nie je možné. Je nespochybniteľné, že za daných okolností je manželstvo iba formálnym zväzkom a neplní svoj spoločenský účel. Z uvedeného vyplýva, že návrh navrhovateľky na rozvod manželstva je dôvodný.
Pri rozhodovaní súd prihliadol taktiež na vyjadrenia samotných účastníkov konania, ktorí potvrdili praktickú neexistenciu manželstva a zhodne vyjadrili súhlas s rozvodom ich manželstva. Z uvedeného je zrejmé, že obnovenie manželského spolunažívania je za daných okolností vylúčené.
Ako ďalším z hlavných záujmov, ktorý sa očakáva od manželstva, je aj zabezpečenie reprodukcie a riadna výchova detí. V danom prípade má súd za to, že rozvod manželstva účastníkov konania nie je v rozpore ani so záujmami mal. Q..
Podľa § 24 ods. 1 Zák. o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 Zák. o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Podľa § 62 ods. 1 a ods. 2 Zák. o rodine je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania zárobku majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Nakoľko v prejednávanej veci sú splnené hmotnoprávne podmienky pre rozvod manželstva v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd rozhodol o rozvode tohto manželstva. Taktiež ponechal výšku výživného navrhnutú v rodičovskej dohode, teda vo výške 200,- eur mesačne. Keďže rodičovská dohoda v znení ako sa na nej rodičia na dohodli, nie je v rozpore so jeho záujmami a neodporuje ani zákonným kritériám upraveným v ustanoveniach § 62 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd dohodu rodičov o výkone ich práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode schválil.
Podľa ústavného článku č. 41 ods. 4 Ústavy SR č. 460/1992 Zb. v platnom znení, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov, pričom deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p. s tým, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvode alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov odo dňa právoplatnosti výroku o rozvode manželstva oznámiť príslušnému matričnému úradu, že prijíma svoje predchádzajúce priezvisko.