Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-62-2010.pdf
PDF · 94.57 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
DK-4C/62/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou JUDr. Blaženou Stašíkovou v právnej veci navrhovateľa: F. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. H., G. XXXX/XX, proti odporkyni: S. K., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. H., ul. kpt. Z. XXX/XX, v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: F., nar. XX.XX.XXXX a F., nar. XX.XX.XXXX, obe deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, odbor sociálnych vecí, o určení výživného, takto
rozhodol:
Otec detí j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej F. po 80,- eur mesačne a na výživu maloletého F. po 50,- eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky detí, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 18.11.2010, doručeným na tunajší súd dňa 18.11.2010, navrhovateľ žiadal, aby súd rozviedol jeho manželstvo s odporkyňou a upravil pomery k maloletým deťom tak, že tieto žiadal zveriť do výchovy matky a otca zaviazať platením výživného vo výške 60,- eur na mal. Ivonu a vo výške 40,- eur na mal. F.. Styk s mal. deťmi navrhoval na každý druhý týždeň v sobotu počas celého dňa.
Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 28.12.2010
Súd vykonal v predmetnej veci dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dokladmi založenými v spise, spisom tunajšieho súdu XXP/XXX/XXXX a rozhodol rozsudkom zo dňa 18.01.2011 tak, že manželstvo rozviedol, maloleté deti na čas po rozvode zveril do výchovy a osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Výživné voči otcovi určil na maloletú F. po 100,- eur mesačne a na maloletého F. po 60,- eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky detí, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode a upravil styk otca s maloletou F. a maloletým F. tak, že otec je oprávnený s deťmi sa stretávať každú párnu sobotu v čase od 10.00 hod. do 21.00 hod. Proti uvedenému rozsudku podal otec detí odvolanie v časti o určení výšky výživného. Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 24.05.2011, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 27.07.2011, rozsudok v časti o určení výšky výživného zrušil a nariadil preskúmať možnosti a schopnosti otca a prihliadať na plnenie vyživovacej povinnosti otca k plnoletému synovi.
V intenciách rozhodnutia krajského súdu potom okresný súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a opätovne vypočul účastníkov konania. Z rozhodnutia ÚPSVaR v Dolnom Kubíne zo dňa 21.12.2010 zistil, že otec detí bol dňom 17.12.2010 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Z oznámenia Obvodného úradu Dolný Kubín - odbor prevádzkovania živnosti bolo zistené,
že F. K., podnikajúci po obchodným menom O., má pozastavenú živnosť na dobu od 01.12.2010 do 30.11.2013, z potvrdenia ÚPSVaR zo dňa16.03.2011 bolo zistené, že od 01.02.2009 boli rodinné prídavky vyplácané k rukám matky. Dňa 31.03.2011 otec podal daňové priznanie za rok 2010, z ktorého súd zistil, že základ dane bol vyčíslený na 4.269,40 eur.
Otec uviedol, že zotrváva na stanovisku, že chce, aby platil na F. po 50,- eur mesačne a F. po 30,- eur mesačne, nakoľko má ešte vyživovaciu povinnosť k synovi S. vo výške 100,- eur mesačne. Do 01.09.2011 bo evidovaný ako nezamestnaný, následne živnosť obnovil a dostal príspevok od štátu 4.000,- eur. Z tohto hradí náklady na povinné odvody, zaplatil si zváračský kurz a platí internet. Má štátnu skúšku zo zvárania a začal okrem reklamy podnikať aj v tomto odbore. Naposledy pracoval na plavárni, kde došlo k nezhodám medzi ním a prevádzkarom, ale skutočnosti uviesť nemôže, nakoľko je viazaný zmluvou. Potom sa mu už nepodarilo zamestnať, hľadal prácu školníka. Ďalej uviedol, že sa s matkou detí vyporiadali ohľadne BSM a on bude platiť úver 160,- eur mesačne, má dlžoby voči nebankovým subjektom a aby bol schopný zabezpečiť všetky potreby musel by zarobiť 850,- eur. Neuspel pri ponukách na zvárača, lebo nemá skúsenosti, začal však podnikať pre obecné úrady.
Matka nesúhlasila s navrhovanou výškou výživného. Jej príjem je aj s daňovým bonusom 450,- eur, z tohto donedávna platila tri úvery vo výške 360,- eur, teraz by mala platiť iba hypotéku 200,- eur a zvyšok by mal platiť otec detí, nakoľko sa jedná o jeho dlžoby. Tvrdil, že na S. platí po 100,- eur, ale nezaplatil za 12 mesiacov nič, až kým nepodala trestné oznámenie. Otec deti nenavštevuje, nemá o ne záujem. Živnosť obnovil 01.08.2011 z dôvodu štátneho príspevku. V čase, keď on túto živnosť nevykonával, tak si rovnakú živnosť otvorila jeho priateľka. Ona žije v rodinnom dome s bratom, ktorý je na invalidnom vozíku, tohto opatruje a on jej veľmi pomáha, nakoľko nie je schopná zo svojho príjmu hradiť všetky výdavky pre deti. Najstarší syn je vysokoškolák, dcéra je v 2. ročníku ŠÚV v V., kde jej mesačne dáva na cestovné a vreckové 60,- eur a tiež je potrebné zakupovať pomôcky do školy. Za farby dala 40,- eur. Dcéra má okuliare. Mladší syn je žiakom 7. triedy ZŠ.
Súd tiež vo veci vypočul svedkyňu F. G. - družku otca, ktorá uviedla, že od roku 2008 pracuje v Rakúsku ako opatrovateľka a má aj živnosť na Slovensku - sprostredkovanie obchodnej činnosti, účtovníctvo, manažment, reklamné práce a pod., a to od roku 2007. Pracuje 3 týždne v Rakúsku a 3 týždne je doma. Otec detí bol evidovaný na úrade práce, nakoľko pre potreby štátnej dotácie bola potrebná táto evidencia. Robil si nejaké kurzy. Momentálne pracuje ako živnostník. Zatiaľ všetky náklady platí ona.
Kolízny opatrovník žiadal, aby súd ponechal výšku výživného vo výške určenej predchádzajúcim rozsudkom.
Podľa § 113 ods. 1/ Občianskeho súdneho poriadku, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 24 ods. 1/ Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo účastníkov maloletých detí, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1-5/ Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1-3/ Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému
bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa § 64 Zákona o rodine, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, súd môže rozhodnúť o povinnosti zložiť peňažnú sumu na výživné, ktoré sa stane splatné až v budúcnosti, na osobitný účet zriadený v prospech maloletého dieťaťa rodičom, ktorý ho má v osobnej starostlivosti. V rozhodnutí uvedie spôsob, akým sa z tohto účtu zabezpečí v prospech maloletého dieťaťa pravidelné mesačné poukazovanie určených súm na výživné.
Podľa § 65 ods. 1-3/ Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa § 75 ods. 1-2/ Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 ods. 1-2/ Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Po doplnení dokazovania súd rozhodol ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a to z nasledovných dôvodov:
Z pripojeného spisu tunajšieho súdu 10P/60/2010 bolo zistené, že rozsudkom zo dňa 04.10.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.10.2010, boli maloleté deti zverené do výchovy matke a výživné určené na F. po 100,- eur a F. po 60,- eur mesačne.
Ako súd zistil, otec detí bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 17.12.2010 a ako sám uviedol mal prerušenú živnosť do 01.09.2011, ktorú následne obnovil. Nie je poberateľom príspevku na deti. V roku 2010 zanechal živnosť, pretože chcel ísť pracovať do zahraničia, je to však problematické, pokiaľ neovláda cudzí jazyk a tiež pretože nemá zváračský kurz. Pracoval v spoločnosti M. H., s r.o., avšak nebol ochotný sa prispôsobiť ich podmienkam, pracoval tam za mzdu vo výške 380,- eur, čo sa mu zdalo veľmi málo a on chce zarobiť viac.
Zo správy od spoločnosti M. H. s.r.o. bolo zistené, že u tejto spoločnosti navrhovateľ pracoval od októbra 2010 do 16.12.2010 s čistou mzdou v mesiaci 11/2010 vo výške 408,99 eur. Pracovný pomer bol s ním rozviazaný v skúšobnej dobe pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Podľa daňového priznania za rok 2009, otec detí mal v tomto roku príjmy zo živnosti 16.773,- eur.
Otec žije s družkou, ktorej na náklady spojené s domácnosťou ničím neprispieva, dostal príspevok na podnikanie od štátu vo výške 4.000,- eur, začal podnikať pre obecné úrady. Má vyživovaciu povinnosť k synovi S. vo výške 100,- eur mesačne.
Matka detí nie je v súčasnosti evidovaná ako uchádzač o zamestnanie. Je zamestnaná v Základnej škole s materskou školu H. s priemerným čistým mesačným príjmom za obdobie 06/2010 až 11/2010 vo výške 228,- eur aj s daňovým bonusom na tri deti. Poberá rodinné prídavky na 3 deti. Je poberateľkou peňažného príspevku na opatrovanie, a to vo výške 136,95 eur.
Súd podľa § 75 ods. 1-2/ Zákona o rodine posúdil, že je potrebné u otca detí prihliadať na skutočnosť, že tento sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania (ako sám uviedol nechcel sa prispôsobiť pracovným podmienkam spoločnosti M. H. s.r.o.), zárobku (zrušil živnosť pre prácu v zahraničí, ktorú však nemal zabezpečenú), pričom prihliadol aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré otec bral na seba (pôžičky od rôznych subjektov). Ďalej súd pri rozhodovaní prihliadol aj k tomu, že otec tak, ako uviedla aj svedkyňa, prerušil živnosť z dôvodu, aby získal štátny príspevok na podnikanie čo sa súdu javí ako špekulatívne, keď v predchádzajúcom období (rok 2009) mal príjem zo živnosti 16.773,- eur. V súčasnom období živnosť obnovil a teda je predpoklad jeho príjmu najmenej ako v predchádzajúcom období a preto podľa názoru súdu otec má všetky schopnosti a predpoklady k tomu, aby pracoval a tak zabezpečil potreby detí. Súd určil výživné v stanovej výške s ohľadom na názor vyslovený v uznesení krajského súdu, ktorým je okresný súd viazaný a teda prihliadol na vyživovaciu povinnosť otca k plnoletému synovi.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Dolný Kubín na Krajský súd v Žiline (§ 204 ods. 1 O.s.p.), písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,.
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien (§ 251 ods. 1 O.s.p.).