Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/132/2011

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu mal. E. V., zastúpeného zákonným zástupcom Y. V., bytom v V. č. XX, proti žalovanej V., poisťovni, a.s., U. K. Z. so sídlom v F., U. č. X, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 10.3.2011, č.k. -33 takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 13.356,60 euro a pripustil zmenu žalobného návrhu tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi škodu v sume 17.808,80 euro a nahradiť mu trovy konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto uzneseniu vo výroku o trovách konania podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania zmenil a rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa nárok na náhradu trov konania nesprávne právne posúdil, keď nepriznal náhradu trov konania žiadnemu účastníkovi konania. Žalobca sa síce stotožnil s aplikáciou ust. , avšak podľa jeho názoru súd uvedenú právnu normu nesprávne vyložil na zistený skutkový stav. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že žalovaný po podaní žalobného návrhu uhradil mu sumu 13.356,60 euro z čoho vyplýva, že dôvodne bola podaná žaloba v tejto časti a v dôsledku úhrady žalovanej v tejto časti zobral žalobu späť pre správanie sa žalovanej a teda v zmysle druhej vety žalovaná mala byť zaviazaná na úhradu trov, ktoré mu vznikli. Prvostupňový súd preto nepostupoval správne, keď vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania s poukazom na zavinené zastavenie konania z jeho strany.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania ako aj konanie mu predchádzajúce podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Odvolací súd v prejednávanej veci je toho názoru, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil vo vzťahu k náhrade trov konania, ak o trovách konania rozhodol pred skončením konania vo veci samej a o povinnosti nahradiť trovy konania vychádzal z názoru, že oprávnený zavinil zastavenie konania.

Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia toho rozhodnutia.

Podľa v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ust. sa nepoužije. Ustanovenia ods. 1 a 2 platia primerane s tým, že lehoty troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a v zložitých prípadoch súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Z uvedeného je teda zrejmé, že súd nemôže rozhodnúť o trovách konania pred skončením konania vo veci samej, lebo mu ešte nie je známy prípadný úspech, resp. neúspech účastníkov v konaní, keďže náhrada trov konania je založená na zásade zodpovednosti za výsledok ( ).

Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca vzal čiastočne späť návrh v sume 13. 356,60 euro po tom, čo žalovaná po podaní žaloby mu uvedenú sumu uhradila. Súd správne postupoval, ak konanie v tejto časti zastavil, avšak jeho rozhodnutie o trovách konania je predčasné a teda aj nesprávne, lebo súd nerozhodol o celom predmete konania a teda nebolo možné posúdiť rozsah úspechu, resp. neúspechu, toho ktorého účastníka v konaní. Prípadný úspech, resp. neúspech účastníka v konaní bude možné posúdiť až potom, čo bude rozhodnuté o celom predmete konania, t.j. žalobcom uplatnenom nároku v sume 31.165,40 euro.

Navyše súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal aj z nesprávneho právneho názoru, ak mal za to, že žalobca zavinil zastavenie konania v časti späťvzatia ohľadom sumy 13.356,60 euro.

Podľa ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Ak dôjde k zastaveniu konania (napr. podľa ), možno uložiť niektorému z účastníkov povinnosť uhradiť druhému z účastníkov náklady zastaveného konania, podľa prvej vety , na základe záveru, že zavinil, že konanie muselo byť zastavené a podľa druhej vety tohto ustanovenia žalovanému v prípade, že bol pre jeho správanie sa vzatý späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne. Rozhodujúcou skutočnosťou pri rozhodovaní o trovách konania v prípade jeho zastavenia je záver súdu o tom, ktorý z účastníkov zavinil zastavenie konania, resp. otázka, či žaloba bola podaná dôvodne, a len z dôvodu správania sa žalovaného po podaní návrhu došlo k jeho späťvzatiu.

V prejednávanej veci je nesporné, že žalobca vzal späť čiastočne návrh po tom, čo žalovaná po začatí konania mu uhradila sumu 13.356,60 euro. Z uvedeného treba prijať záver, že žaloba bola podaná dôvodne a len z dôvodu správania sa žalovanej (čiastočného plnenia) po podaní žaloby došlo zo strany žalobcu k čiastočnému späťvzatiu a teda následne aj k zastaveniu konania. Pre správanie sa žalovanej žalobca vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, preto žalovaná je povinná podľa veta druhá nahradiť žalobcovi prípadné trovy konania. Uvedenú skutočnosť zohľadni súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania v rozhodnutí vo veci samej.

Možno teda konštatovať, že žalobcom uplatnený odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvého stupňa je dôvodný, preto odvolací súd postupom podľa , zrušil napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa pokračovať v konaní a rozhodnúť o žalobcom uplatnenom nároku a v rozhodnutí vo veci samej aj o trovách tohto konania vychádzajúc pritom z právneho názoru odvolacieho súdu vysloveným v tomto uznesení.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.