Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_3CbZm-36-2011.pdf
PDF · 77.95 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-3CbZm/36/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava V sudcom Mgr. Martinou Hrušovskou, PhD. v právnej veci navrhovateľa: F. I., XXX XX J. XXX, zast. JUDr. Róbert Šimko, AK - Vrútocká 12, Bratislava, proti odporcovi : K. F., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX E. XXX, o zaplatenie 5.500,- eur s príslušenstvom zo zmenky a o námietkach odporcu proti zmenkovému platobnému rozkazu, t a k t o
rozhodol:
Zmenkový platobný rozkaz č. k. 1 Zm 421/2010-12 zo dňa 26.01.2011 sa ponecháva v platnosti v celom rozsahu.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania o námietkach 396,60 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Tunajší súd vyhovel návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu a zmenkovým platobným rozkazom 1 Zm 421/2010-12 zo dňa 26.01.2011 uložil odporcovi ako zmenkovému dlžníkovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 5.500,- eur s úrokom 6 % od 04.07.2010 do zaplatenia a trovami konania 729,20 eur.
Odporca podal v zákonnej lehote proti zmenkovému platobnému rozkazu námietky, v ktorých uviedol, že zmenku podpísal pod nátlakom navrhovateľa, bez toho aby si uvedomil čo podpísal.
Navrhovateľ žiadal zmenkový platobný rozkaz ponechať v platnosti v celom rozsahu. Uviedol, že námietky odporcu sú irelevantné a ničím nepodložené. Uviedol, že nebol na navrhovateľa vyvíjaní žiaden nátlak, jednalo sa dobrovoľný obojstranný právny úkon.
Na prejednanie námietok odporcov súd v zmysle § 175 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (OSP) nariadil pojednávanie, na ktorom vypočul navrhovateľa a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v súdnom spise. Vykonanie iných dôkazov účastníci konania nenavrhli. Odporca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil. Súd preto vec prejednal v jeho neprítomnosti v zmysle § 101 ods. 2 OSP. Vzhľadom na koncentračnú zásadu, ktorou sa konanie o námietkach riadi, nebola týmto postupom súdu odňatá odporcovi možnosť konať pred súdom, keďže k iným skutočnostiam, než odporca v námietkach uviedol, nie je podľa prvej vety § 175 ods. 3 OSP možné prihliadať.
Navrhovateľ originálom zmenky, ktorú vystavil odporca ako vlastnú zmenku v E. dňa 03.05.2010 preukázal, že sa odporca zaviazal zaplatiť mu dňa 3. júla 2010 zmenkovú sumu 5.500,- eur bez protestu.
Navrhovateľ je prvým majiteľom zmenky a odporca je jej vystaviteľom, preto bol odporca oprávnený vzniesť proti zmenke kauzálne námietky. Odporca bol v zmysle § 175 ods. 1 OSP povinný podať námietky do 3 dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu a uviesť v nich všetko, čo proti platobnému rozkazu namieta. Na námietky podané neskôr nie je možné v zmysle § 175 ods. 3 OSP prihliadať.
V konaní o námietkach súd rozhoduje o tom, či zmenkový platobný rozkaz ponechá v platnosti alebo či ho zruší a v akom rozsahu. Súd už teda znovu nerozhoduje o žalobnom návrhu, o ktorom rozhodol zmenkovým platobným rozkazom, posudzuje len dôvodnosť obrany odporcu, vyjadrenú v jeho námietkach. Preto je aj pre rozhodnutie o námietkach rozhodujúci ten stav veci, aký tu bol v čase rozhodnutia o návrhu (§ 154 ods. 1 OSP), t.j. v čase vydania zmenkového platobného rozkazu, bez ohľadu na skutočnosti, ktoré sa udiali až po jeho vydaní.
Odporca v zákonnej lehote na podanie námietok uviedol, že zmenku podpísal na základe vyvíjaného nátlaku navrhovateľa nepriamo podporovaného neznámymi mužmi. V psychickom rozpoložení napísal a podpísal zmenku bez toho, aby si uvedomoval jej obsah.
Zmenka bola riadne vystavená a odporcom podpísaná, má všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona č. 191/1950 Zb., a keďže nebola v čase splatnosti zaplatená, nie je možné tvrdiť, že sa navrhovateľ zaplatenia domáha bezdôvodne. Plnenie, ktoré by na jej základe navrhovateľ prijal, nemôže preto byť bezdôvodným obohatením.
Z ust. § 37 ods. 1 OZ vyplýva, že nevyhnutným pojmovým predpokladom vzniku právneho úkonu je predovšetkým slobodná a vážna vôľa, ako psychický vzťah konajúceho subjektu k zamýšľanému
- chcenému následku. Právny úkon potom vzniká až vtedy, ak je takáto vôľa prejavená určitým a zrozumiteľným spôsobom navonok a je takto aj chápaná inými osobami.
Ak má právny úkon (navonok prejavená vôľa) účastníka záväzkového vzťahu skutočne zodpovedať jeho vlastnej vôle, musí byť výsledkom jeho vnútorného (duševného) rozhodovacieho procesu. O slobodný právny úkon nejde, ak bol tento úkon urobený v dôsledku priameho fyzického donútenia, čo však nie je prípad posudzovaný v tejto veci.
O slobodný právny úkon rovnako nejde, ak bol právny úkon urobený v dôsledku psychického donútenia (nátlaku), teda protiprávnej vyhrážky, rozhodujúce je pritom pôsobenie protiprávnej vyhrážky v dobe robenia právneho úkonu.
Vo všeobecnosti platí, že ak uzavrel niektorý z účastníkov zmluvu na základe psychického donútenia, bolo jeho konanie postihnuté nedostatkom slobody vôle, i keď sa tak stalo pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka zmluvy alebo tretej osoby. Aby vyhrážka spôsobila neplatnosť právneho úkonu (a to neplatnosť absolútnu), musí predovšetkým ísť o vyhrážku protiprávnu, t.j. musí ňou byť vynucované niečo, čo ňou byť vynucované nesmie; vyhrážka môže spočívať v tom, že je vyhrážané niečím, čo hroziaci vôbec nie je oprávnený previesť, alebo čo síce je oprávnený previesť, ale nesmie tým hroziť tak, aby niekoho prinútil k určitému konaniu. Pritom nie je treba, aby cieľ, ktorý je sledovaný použitím protiprávnej vyhrážky, bol samotný protiprávny. Musí ísť o také vyhrážky, takého druhu a takej intenzity, aby podľa okolností a povahy konkrétneho prípadu u toho, voči komu boli použité, vzbudili dôvodnú obavu. Konečne musí byť protiprávna vyhrážka adresovaná tomu, ktorého právny úkon sa vynucuje alebo osobám jemu blízkym . Ak však hrozí niekto tým, čo je oprávnený urobiť a čím je oprávnený hroziť za tým účelom, aby druhú stranu prinútil alebo primäl k určitému konaniu, nejde o protiprávnou vyhrážku, ale o oprávnený nátlak, ktorý nemôže byť dôvodom neplatnosti právneho úkonu uzavretého pod jeho vplyvom. Okolnosti vylučujúce slobodu vôle konajúceho musia mať pritom základ v objektívne existujúcom a pôsobiacom stave, nestačí teda, ak si ich existenciu konajúci len predstavuje, ale ak
nie je pre ne objektívny dôvod, a súčasne sa musia stať pohnútkou pre prejav vôle konajúcej dotknutej osoby tak, že koná k svojmu neprospechu .
Súd nepovažoval za dôvodnú námietku, že bol na odporcu vyvíjaný nátlak zo strany navrhovateľa. To, že na odporcu nebol vyvíjaný skutočný nátlak, spôsobilí u neho vyvolať dôvodné obavy je zrejmé aj z toho, že odporca takúto skutočnosť neohlásil na polícii a túto námietku použil len ako účelovú obranu. Na tomto základe možno uzavrieť, že zmenka nie je postihnutá sankciou neplatnosti podľa § 37 ods. 1 OZ. V konaní o námietkach ťaží odporcu dôkazné bremeno na preukázanie namietaných skutočností. Odporca nepreukázal skutočnosti ním tvrdené.
Na základe vyššie uvedeného, súd námietku odporcu hodnotil ako nedôvodnú a zmenkový platobný rozkaz ponechal v platnosti v celom rozsahu.
O náhrade trov konania o námietkach súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V konaní úspešnému navrhovateľovi vznikli trovy právnym zastupovaním. Advokát poskytol 2 úkony právnej služby, a písomné vyjadrenie k námietkam odporcu a účasť na pojednávaní súdu dňa 21.9.2011. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení, je základná sadzba tarifnej odmeny 190,89 eur za úkon, plus 20 % DPH ( z dôvodu, že advokát je platiteľom dane z pridanej hodnoty ). Náhrada paušálnych výdavkov podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky spolu s DPH je 2 x 7,14 eur. Spolu trovy konania predstavujú sumu 396,60 eur, ktorú je odporca povinný v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p. zaplatiť navrhovateľovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd
odmietne.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa zákona č. 233/1995 Z. z..