Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-4C/4/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcov: 1. nebohej Q., za účasti právnych nástupcov: 1a. Q. a 1b.U., 2. S., 3. A., 4. X., 5. A., 6. S., 7. E., 8. Q., 9. W., 10. Q., 11. X., 12. Q., 13. U., 14. X., 15. V., všetci právne zastúpení JUDr. Milanom Križalkovičom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Hviezdoslavova 11 proti žalovaným: 1. X., 2. B.o, obaja právne zastúpení JUDr. Dušanom Kracinom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom vo Zvolene, Námestie SNP č. 80/22, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok, č. k.

- 191 zo dňa 30. 11. 2010 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovia v 1. - 15. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy odvolacieho konania vo výške 548,60 Eur na účet JUDr. Dušana Kracinu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol. Uložil žalobcom v 1. - 15. rade povinnosť zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania vo výške 1 725,90 Eur.

V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa podanou žalobou v konečnej úprave domáhali určenia, že žalobkyňa v 1. rade je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. I., zapísaných na liste vlastníctva (ďalej len LV) č. XXX, ktoré tvoria pozemok parc. č. XXXX - záhrada o výmere 655 m2, pozemok parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 693 m2 a rodinný dom súp. č. XXX, stojaci na pozemku parc. č. XXXX, a to polovice spoluvlastníckeho podielu zapísaného pod bodom B6 na žalovaného v 1. rade vo výške 7/48 a polovice podielu zapísaného na žalovanú v 2. rade pod B7 vo výške 7/48. Žalobu odôvodnili tým, že žalobkyňa v 1. rade spolu s nebohým manželom E. v roku 1957 kúpili od manželov X. na základe kúpnej zmluvy spísanej na Štátnom notárstve v S. dňa 15. 08. 1957 spoluvlastnícke podiely na predmetných domových nehnuteľnostiach vedených v tom čase v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, k. ú. I. pod por. č. 1, 2, parc. č. XXX, XXX - záhrada v intraviláne, dom popisné č. XXX o celkovej výmere 13 árov 45 m2 pod B2a, 2b vo výške 7/24, spolu 14/24 v pomere k celku. Predmetné vlastníctvo žalobkyne v 1. rade a jej nebohého manžela bolo zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, k. ú. I. pod B6a a b. Žalobkyňa v 1. rade spolu s jej nebohým manželom v roku 1957 odkúpili na základe ústnej kúpnej zmluvy aj ďalší podiel na týchto nehnuteľnostiach, a to podiel vo výške 7/24 v pomere k celku. Tento podiel odkúpili od R., ktorému postupne v rokoch 1960 - 1962 splátkami zaplatili kúpnu cenu v celkovej výške 7 000 Kč. Od tejto doby nehnuteľnosti pokojne a nerušene užívali. Vlastníctvo k tomuto podielu, ktorý je predmetom sporu v danej veci, je v pozemkovej

knihe zapísané na meno H. pod B8. Tento podiel v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. D 1138/2001 prešiel na žalovaných v 1. a 2. rade. Podiel nebohého manžela žalobkyne v 1. rade E., ktorý zomrel dňa 18. 03. 2001 v dedičskom konaní vedenom na Notárskom úrade v Kežmarku pod sp. zn. D 149/2001 zdedila žalobkyňa v 1. rade. Žalobcovia v 2. - 15. rade odvodzovali aktívnu legitimáciu v konaní tvrdením, že ako dedičia po nebohom manželovi žalobkyne v 1. rade, jeho deti a potomkovia musia byť tiež účastníkmi tohto konania.

Následne súd poukázal na stanovisko žalovaných. Citoval ust. a uviedol, že základnou podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na určení práva alebo právneho vzťahu, ktorý žalobca učinil predmetom konania. Vo vzťahu k žalobcom v 2. - 15. rade súd uviedol, že nepreukázali naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva. Z tohto dôvodu žalobu voči žalobcom v 2. - 15. rade pre nedostatok naliehavého právneho záujmu zamietol.

Vo vzťahu žalobkyne v 1. rade voči žalovaným súd ďalej poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, zistený skutkový stav a uviedol, že oboznámením sa s obsahom aktuálneho výpisu z LV č. XXX, k. ú. I. zistil, že žalobkyňa v 1. rade je v súčasnosti vedená ako podielová spoluvlastníčka domových nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. I., rodinného domu súp. č. XXX, stojaceho na pozemku parc. č. XXXX, parcely registra C č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 693 m2 a pozemkovej parcely registra C č. XXXX - záhrady o výmere 655 m2 v pomere 7/24, v pomere k celku na základe pozemnoknižnej vložke č. XXXX (vz. 197/83) a v podiele 7/24 v pomere k celku na základe dedičského rozhodnutia sp. zn. (vz 105/2002). Ako ďalší spoluvlastníci daných nehnuteľností sú vedení žalovaní v 1. a 2. rade, každý v podiele vo výške po 7/24 v pomere k celku na základe dedičského rozhodnutia sp. zn. D 1138/2001 (vz. 163/2002). Žalovaný v 1. rade na základe osvedčenia sp. zn. Nz 84741/2003 je vedený aj ako spoluvlastník zvyšného podielu, a to podielu vo výške 3/24 z celku. Z úplného výpisu z pozemnoknižnej vložky č. XXXX, k. ú. I. súd zistil, že ako pôvodní podieloví spoluvlastníci domových nehnuteľností vedených v tejto zložke pod A1 ako mpč. XXX - záhrada v miestnej trati o výmere 583 m2 a pod A2 ako mpč. XXX - dom popisné č. 103 v miestnej trati o výmere 762 m2 boli právnym titulom dedenia (kúpy) zo dňa 28. 02. 1930, č. d. XXX vedení pod B1a B. v podiele 7/24 k celku, pod B1b R. v podiele 7/24 v pomere k celku, pod B1c F. v podiele 7/42 v pomere k celku a pod B1d P. v podiele 3/24 v pomere k celku. Na základe prídelovej listiny bývalého Okresného národného výboru v Kežmarku zo dňa 06. 10. 1952 bolo podielom pod B1a a pod B1c, teda podielom patriacim B. a F. vložené do pozemkovej knihy vlastnícke právo manželom X. v podiele 7/24 v pomere k celku a U. v podiele tiež 7/24 v pomere k celku.

Oboznámením sa s ďalším zápisom v časti B pozemnoknižnej vložky pod B6a a b notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade v Kežmarku dňa 15. 08. 1957 pod sp. zn. N 246/57, Nz 160/57 predloženým v konaní žalobcami, ako aj dedičského spisu Okresného súdu Kežmarok sp. zn. súd považoval za preukázané tvrdenie žalobcov, že žalobkyňa v 1. rade spolu so svojím manželom E. na základe kúpnej zmluvy uzavretej formou notárskej zápisnice dňa 15. 08. 1957 odkúpili spoluvlastnícke podiely manželov Q. na domových nehnuteľnostiach. Kúpna zmluva bola na Štátnom notárstve v Poprade zaregistrovaná dňom 22. 05. 1962, na základe ktorej boli vložené a zapísané pod B6a a b vlastnícke právo manžela žalobkyne v 1. rade E. vo výške 7/24 v pomere k celku a vlastnícke právo žalobkyne v 1. rade v podiele 7/24 v pomere k celku. Manžel žalobkyne zomrel dňa 18. 03. 2001 a právoplatným osvedčením súdneho komisára vydaného v dedičskom konaní vedeného na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. zo dňa 06. 09. 2001 bolo nadobudnutie dedičstva k predmetnému spoluvlastníckemu podielu poručiteľa potvrdené v prospech žalobkyne v 1. rade. Ďalej súd poukázal na tvrdenia žalobcov k skutočnostiam týkajúcim sa ústnej kúpnej zmluvy uzavretej v roku 1957 ohľadne aj spoluvlastníckeho podielu patriaceho R. vo výške 7/24 v pomere k celku s tým, že splátkami poukazovanými poštou postupne v rokoch 1960 - 1962 mali zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu vo výške 7 000 Kč. Žalobcovia boli toho názoru, že spoluvlastnícky podiel riadne kúpili, prípadne ho nadobudli vydržaním.

Následne súd citoval ust. , t. j. stredného a uviedol, že od účinnosti tohto zákona, t. j. 01. 01. 1951 nebolo podmienkou prevodu odovzdanie

nehnuteľnej veci cestou intabulácie do pozemkovej knihy tak, ako to bolo podmienkou za obyčajového práva platného na území Slovenska do 31. 01. 1950. Právne vzťahy k nehnuteľnostiam sa aj za účinnosti stredného naďalej zapisovali do pozemkovej knihy, ktoré boli zastavené až od 01. 04. 1964. Tieto zápisy už nemali konštitutívny charakter. K prevodu vlastníctva k nehnuteľnostiam však podľa ust. stredného bola potrebná písomná forma a podľa ust. o prevodoch nehnuteľností a prenájmoch poľnohospodárskej a lesnej pôdy aj privolanie Okresného národného výboru. Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania prijal záver, že žalobkyňa v 1. rade s jej nebohým manželom nemohli v roku 1957 uzavrieť kúpnu zmluvu a ani následne v roku 1960 až 1962 ju splácať, a preto nemohli nadobudnúť sporný vlastnícky podiel na domových nehnuteľnostiach na základe kúpnej zmluvy. Žalobcovia v konaní vôbec netvrdili, že by k prevodu spoluvlastníckeho podielu bol daný súhlas bývalého Okresného národného výboru.

Ďalej súd poukázal na ust. stredného , a to spôsob nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľným veciam vydržaním. Uviedol, že žalobkyňa v 1. rade spolu s jej nebohým manželom mali do oprávnenej držby vstúpiť v dôsledku ústnej kúpnej zmluvy z roku 1957. Pre splnenie podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním podľa stredného bolo potrebné, aby oprávnená držba trvala minimálne 10 rokov, t. j. do roku 1967. V roku 1967 však s účinnosťou od 01. 04. 1964 na území Slovenska začal platiť 0/1964 Zb., ktorý držbu a vydržanie až do účinnosti novelizácie , t. j. do 01. 04. 1983 neupravoval.

v ust. a upravil ochranu držby a vydržania s možnosťou započítania času predchádzajúcej držby pred 01. 04. 1983 tak, že tento čas sa nemohol skončiť skôr než 01. 04. 1984 ( ). Podľa tejto právnej úpravy účinnej od 01. 04. 1983 vlastníctvo k veci, ktorá mohla byť v osobnom vlastníctve, nadobudol občan, ktorý mal nehnuteľnú vec nepretržite v držbe tri roky a nehnuteľnú vec 10 rokov, s vecou nakladal ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný, že mu vec patrí. Nebolo možné však nadobudnúť vec z majetku v socialistickom vlastníctve. V prípade pozemku bolo vydržanie upravené osobitne tak, že vydržať bolo možné iba pozemok, ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania. Vlastníctvo k takémuto pozemku však nadobudol štát a občan nadobúdal zo zákona iba právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemku. Vychádzajúc z tohto citovaného právneho stavu, k vydržaniu vlastníckeho práva na základe oprávnenej držby súd uviedol, že vzhľadom na obmedzenie právnej úpravy týkajúcej sa vydržania pozemku, účinnej od 01. 04. 1983, bolo možné vydržať pozemky iba v prospech štátu.

Dňa 01. 01. 1992 nadobudla účinnosť novela , podľa ktorej od 01. 01. 1992 z vydržania nie je vylúčený žiadny subjekt a predmet vydržania je obmedzený len celkom okrajovo ( ). Vychádzajúc z judikatúry všeobecných súdov, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci na základe vydržania nadobudnutím účinnosti zákona, t. j. dňom 01. 01. 1992, pokiaľ oprávnená držba pokračovala do tohto dňa.

V predmetnej veci bol súd toho názoru, že žalobkyňa v 1. rade a jej nebohý manžel sa mohli na základe oprávnenej držby začatej v roku 1957 stať vlastníkmi sporného podielu k rodinnému domu najskôr k 01. 04. 1984 a k pozemkom najskôr ku dňu 01. 01. 1992 za predpokladu, že ich oprávnená držba trvala po celú požadovanú dobu. Oprávnená držba predpokladala, že žalobkyňa v 1. rade a jej nebohý manžel celú zákonom požadovanú dobu nehnuteľnosti nielen fakticky užívali, ale že ich užívali so zreteľom na všetky objektívne okolnosti v dobrej viere a že im okrem spoluvlastníckeho podielu, ktorý riadne odkúpili od manželov Q. patrí aj sporný spoluvlastnícky podiel R.. Pri hodnotení dobrej viery držiteľa je vždy potrebné brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti mohol alebo nemohol po celú vydržaciu dobu dôvodne pochybovať o tom, že mu vec alebo právo patrí.

V konaní nebolo sporným, že žalobkyňa v 1. rade spolu s jej manželom predmetné domové nehnuteľnosti v I. začali užívať v roku 1957 po tom, čo predali dom vo B. na G. a s manželmi Q. uzavreli kúpnu zmluvu o odkúpení spoluvlastníckeho podielu na týchto nehnuteľnostiach v I. vo výške 14/24 v pomere k celku. Spoluvlastník sporného podielu R. s manželkou U. v čase nasťahovania sa žalobkyne v 1. rade

s manželom do nehnuteľnosti bývali v susedstve, kde mali obchod a skladové priestory. Išlo o dom súp. č. XXX. Vychádzajúc z obsahu spisu bývalého Štátneho notárstva v Poprade sp. zn. D 44/63 R. zomrel dňa XX. XX. XXXX. Jeho spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach na základe právoplatného uznesenia zo dňa 13. 11. 1963 nadobudla dedením jeho dcéra H., zapísaná v pozemkovej knihe pod B8. Manželka R. U. podľa obsahu dedičského spisu bývalého Štátneho notárstva v Poprad sp. zn. D 360/66 zomrela dňa XX. XX. XXXX. Sporný spoluvlastnícky podiel po H., ktorá podľa obsahu spisu bývalého Štátneho notárstva v Poprade sp. zn. D 61/87 zomrela dňa XX. XX. XXXX, nadobudol dedením jej syn Q., ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX. V dedičskom konaní vedenom na Okresnom súde vo Zvolene pod sp. zn. D 1138/2001 bolo nadobudnutie sporného podielu potvrdené žalovaným v 1. a 2. rade, ako jeho deťom.

V predmetnej veci nebolo sporným to, že domové nehnuteľnosti žalobkyňa v 1. rade užívala od roku 1957 dodnes. Žalobkyni v 1. rade sa však v konaní nepodarilo preukázať existenciu takej skutočnosti, resp. udalosti, na základe ktorej by súd mohol prijať záver, že žalobkyňa v 1. rade nehnuteľnosti užívala objektívne a dôvodne, v presvedčení, že sa stala spoluvlastníčkou nielen podielu riadne odkúpeného od manželov Q., ale aj sporného podielu od R.. Žiaden dôkaz vykonaný v konaní nenasvedčuje skutočnosti tvrdenej žalobcami, a to, že žalobkyňa v 1. rade a jej nebohý manžel uzavreli v roku 1957, príp. v následných rokoch s R. ústnu kúpnu zmluvu ohľadne tohto podielu. Súd zdôraznil, že výpovede žalobcov nasvedčovali iba záveru, ktorý mal súd preukázaný aj listinnými dôkazmi, a to, že manžel žalobkyne v 1. rade v rokoch 1960 až 1962 poukazoval poštou najprv R. a po jeho smrti ešte jeho manželke U. mesačne po 350 Kčs. Táto skutočnosť sama o sebe bez ďalšieho nepostačuje pre vyslovenie záveru, že žalobkyňa a jej manžel nadobudli v tom čase objektívne dôvodné presvedčenie, že sa stali spoluvlastníkmi aj podielu R.. Žalobcovia v konaní nepreukázali, že by medzi žalobkyňou v 1. rade a jej manželom na strane jednej a R. na strane druhej niekedy došlo k dohode o odpredaji podielu za konkrétnu kúpnu cenu. Svedecká výpoveď U., ktorá predložila súdu listinný dôkaz o jednaní na bývalom Miestnom národnom výbore v Ľubici ohľadne odpredaja podielu H. dňa 11. 08. 1965 (v spise na č. l. 135) s tým, že pri tomto jednaní bola osobne prítomná, záver o uzavretí kúpnej zmluvy v roku 1957 za kúpnu cenu 7 000 Kčs jednoznačne vyvracia. Naopak, ohľadne posielaných splátok v rokoch 1960 - 1962 žalovaní tvrdili, že to bolo nájomné za užívanie spoluvlastníckeho podielu aj R., čo potvrdila aj samotná svedkyňa U.. K tomuto záveru nasvedčuje aj zápis na poštovom ústrižku, kde je uvedené vždy „splátka na dom za príslušný mesiac“.

Následne súd zdôraznil, že žalobkyňa v 1. rade a v tom čase jej manžel, mali vedomosť, že k prevodu nehnuteľností je potrebná písomná forma. Aj v prípade uzavretia ústnej kúpnej zmluvy ohľadne spoluvlastníckeho podielu, právny omyl nie je možné považovať za ospravedlniteľný. Súd zdôraznil, že od 01. 01. 1957 bol upravený inštitút registrácie zmlúv iba v o notárskych poplatkoch pre právne úkony o prevode majetku, z ktorého sa platí poplatok z darovania alebo poplatok z prevodu nehnuteľností a až následne s nadobudnutím účinnosti od 01. 04. 1964 sa stal všeobecným inštitútom občianskeho práva.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania bol súd toho názoru, že nebolo preukázané, že by žalobkyňa v 1. rade s manželom sa vôbec niekedy ujali oprávnenej držby spoluvlastníckeho podielu na domových nehnuteľnostiach, ako aj že oprávnená držba trvala celú dobu. Naopak, R. zomrel v roku 1962, jeho manželka U. v roku 1966. Ich dcéra H. mala v čase smrti matky 54 rokov. Zomrela v roku 1986, teda vo veku 74 rokov. Aj samotná žalobkyňa v 1. rade vo svojej výpovedi potvrdila, že už dcéra R. H. chodila kvôli domu za jej manželom s tým však, že nevedela uviesť prečo. Svedkyňa U., manželka syna H., Q. a matka žalovaných vo svojej výpovedi uviedla, že od roku 1961, kedy sa zoznámila s manželom, chodili do I.. V roku 1962 sa osobne s manželom a svokrou zúčastnila stretnutia so žalobkyňou v 1. rade a jej manželom, na ktorom im svokra ponúkla odpredaj jej podielu za 30 000 Kčs, čo však oni odmietli z dôvodu, že nemajú finančné prostriedky. Ďalej bola prítomná aj pri tom, keď svokru zavolali na bývalý Miestny národný výbor v Ľubici, aby podpísala záznam zo dňa 11. 08. 1965 o tom, že sa dohodla so B. na kúpnej cene 15 000 Kčs za podiel a že z toho bolo už zaplatených 7 000 Kčs, čo však svokra odmietla, lebo to nebola pravda. Z tohto dôvodu súd uzavrel, že žalobkyňa v 1. rade nepreukázala splnenie zákonných podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva k spornému spoluvlastníckemu podielu ani vydržaním, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. tak, že priznal žalovaným náhradu trov konania, ktoré špecifikoval.

V zákonom stanovenej lehote podali proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie žalobcovia. Poukázali na to, že žalobkyňa v 1. rade zomrela dňa XX. XX. XXXX a že žalovaní v 2. - 15. rade sú jej zákonnými dedičmi, rovnako ako po nebohom E. z titulu univerzálnej sukcesie, a preto podali odvolanie ako právni nástupcovia žalobkyne v 1. rade a aj ako účastníci, proti ktorým bola žaloba zamietnutá. Namietali nesprávne skutkové zistenia, ako aj nesprávne právne posúdenie. Zdôraznili, že právni predchodcovia žalobcov užívali celú nehnuteľnosť v dobrej viere od roku 1957. Na základe perfektnej kúpnej zmluvy odkúpili 14/24 nehnuteľnosti od manželov Q. a následne kúpili aj podiely Q., pričom kúpnu cenu zaplatili v splátkach. Ďalej tvrdili, že nebohá žalobkyňa v 1. rade nadobudla vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vydržaním k domu najneskôr k 01. 04. 1984, k pozemku k 01. 01. 1992 a že oprávnená držba trvala nepretržite a bola nerušená. Z tohto dôvodu navrhli zmeniť napadnutý rozsudok a žalobe vyhovieť. Uplatnili si náhradu trov konania.

Právny zástupca žalovaných vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na skutkové okolnosti preukázané v konaní. Namietal, že súd nevyhodnotil všetky vykonané dôkazy. Trval na tom, že žalobcovia ani právni predchodcovia nemohli byť nikdy dobromyseľní vôbec, a nie to ešte so zreteľom na všetky okolnosti. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky k posúdeniu všetkých okolností dobrej vôle držiteľa. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania, ktorú písomne špecifikoval.

Na odvolacom pojednávaní právny zástupca žalobcov trval na dôvodoch písomne podaného odvolania. Zdôraznil, že žalobkyňa v 1. rade zomrela dňa 12. 01. 2011. Písomne oznámil okruh právnych nástupcov po nebohej žalobkyni v 1. rade s tým, že právnymi nástupcami sú žalobcovia v 2. - 15. rade. Na základe predloženého osvedčenia o prejednaní dedičstva po nebohej poručiteľke Q. sp. zn. - 40 zo dňa 22. 03. 2011 sú právnymi nástupcami pôvodne žalobcovia v 10. a 13. rade.

Právny zástupca žalovaných na odvolacom pojednávaní taktiež trval na vyjadrení k odvolaniu. Poukázal na zistený skutkový stav vyplývajúci z výsledkov vykonaného dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len O. s. p .), vzhľadom na včas podané odvolanie ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. , bez nariadenia pojednávania ( ), s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia ( ), o ktorom boli účastníci konania písomne upovedomení a zároveň bol oznámený na úradnej tabuli súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Podľa ust. , návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Ak sa žalobca domáha určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je , musí v zmysle ust. preukázať naliehavý právny záujem na takomto určení.

Naliehavý právny záujem na tomto určení jestvuje pritom najmä vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým (Zborník IV.; str. 176).

Z obsahu spisu, ako aj oboznámením sa s výsledkami vykonaného dokazovania, odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil ( ).

Žalobcovia v 2. - 15. rade v konaní nepreukázali naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva v prospech žalobkyne k sporným nehnuteľnostiam. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa správne žalobu z titulu nepreukázaného naliehavého právneho záujmu, ako aj nedostatku samotnej aktívnej legitimácie na strane žalobcov v 2. - 15. rade zamietol.

V priebehu odvolacieho konania zomrela žalobkyňa v 1. rade dňa 12. 01. 2011 a zákonnými dedičmi v súlade s ust. v znení neskorších predpisov (ďalej len ) sú žalovaní v 2. - 15. rade, ktorí podali odvolanie v mene nebohej žalobkyne v 1. rade, ako aj v mene svojom ako účastníci konania. Z predloženého osvedčenia o prejednaní dedičstva po nebohej poručiteľke Q., č. k. - 40 zo dňa 22. 03. 2011, s právoplatnosťou od 08. 04. 2011 vyplýva, že dedička zomrela bez zanechania závetu a listine o vydedení. Všeobecná cena majetku bola stanovená vo výške 9 413,88 Eur, z toho výška dlhov z titulu pohrebných nákladov 1 650 Eur, a preto čistá hodnota dedičstva bola stanovená v sume 7 763,88 Eur. Dedičia pri vyporiadaní dedičstva uzavreli dohodu, na základe ktorej rodinný dom, súp. č. XXX, nachádzajúci sa v k. ú. I., postavený na pozemku parc. č. XXXX s pozemkom C KN parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 693 m2 zapísané na LV č. XXX pre obec a k. ú. I. s podielom pod B3 v podiele 7/24, pod B5 v podiele 7/24, spolu s 14/24 v pomere k celku a 14ks kmeňových akcií na doručiteľa A.., H.: XX XXX XXX, ISIN: SK XXXXXXXXXX, zapísané v Centrálnom depozitári cenných papierov Slovenskej republiky, a. s., Bratislava na čísle účtu: XXXXXXXXXXXXX v celosti, so zostatkom na účte č. XXXXXXXX/XXXX vedenom v V.. v celosti nadobúdol Q.. Nehnuteľnosť parc. č. XXXX - záhrada o výmere 655 m2, vedená na LV č. XXX pre obec a k. ú. I. s podielom pod B3 v podiele 7/24, pod B5 7/24, spolu 14/24 v pomere k celku nadobudla U. v celosti. Títo právni nástupcovia nebohej žalobkyne v 1. rade sú účastníkmi konania ako právni nástupcovia aj po nebohom E. z titulu univerzálnej sukcesie označení ako žalobcovia v 10. a 13. rade.

Namietané nesprávne skutkové závery súdu prvého stupňa neboli opodstatnené. Súd prvého stupňa náležite posúdil všetky okolnosti týkajúce sa dôvodnosti uplatneného nároku pôvodnej žalobkyne v 1. rade s tým, že z vykonaného dokazovania neboli preukázané zákonné podmienky pre nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, a to predovšetkým dobromyseľnosť právnych predchodcov žalobcov. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že preukázané mesačné splátky v období rokov 1960 - 1962 predstavovali splátky nájomného za užívanie celej nehnuteľnosti, t. j. i spoluvlastníckeho podielu R.. Ďalej tvrdená dobromyseľnosť právnych predchodcov žalobcov bola vyvrátená aj tvrdením, že ešte v roku 1976 svedkyňa U. (na č. l. 131) tvrdila, že H. jednala so B. o odpredaji spoluvlastníckeho podielu. Túto skutočnosť súd prvého stupňa správne vyhodnotil. Dobromyseľnosť bola narušená v roku 1976, kedy svokra svedkyne U. ponúkla manželom B. nehnuteľnosť na odpredaj, ktorí túto odmietli, ako aj ďalšie jednanie ohľadom predaja spoluvlastníckeho podielu prebehlo v roku 1987. Taktiež aj záznam nachádzajúci sa v spise na č. l. 135 zo dňa 11. 08. 1965 spísanom E. o údajnom splatení kúpnej ceny za spoluvlastnícky podiel svedčí o nedobromyseľnosti právnych predchodcov žalobcov vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu R., ktorý v dedičskom konaní po jeho smrti nadobudla H..

Navyše po smrti žalobkyne v 1. rade po rozhodnutí vo veci samej žalobcovia v odvolacom konaní naďalej trvali na určení podielového spoluvlastníctva v prospech nebohej žalobkyne v 1. rade. Na takomto určení žalobcovia nemali naliehavý právny záujem, čo vyplýva z ust. Zákonné podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním neboli splnené, a preto odvolanie žalobcov nebolo opodstatnené.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania, v súlade s ust.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. v spojení s ust. , t. j. zásadou úspechu žalovaných v odvolacom konaní. Z titulu náhrady trov odvolacieho konania odvolací súd priznal žalovaným náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby á 57 Eur ( vyhlášky MS SR č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov; ďalej len citovanej vyhlášky v spojení s ust. citovanej vyhlášky, zníženej o 50 %, lebo sa jedná o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch osôb), t. j. v sume 28, Eur, a to za vyjadrenie k odvolaniu a účasť na odvolacom pojednávaní ( a citovanej vyhlášky), t. j. v sume 114 Eur. Súčasťou priznanej náhrady je náhrada režijného paušálu 4 x 7, Eur ( citovanej vyhlášky), t. j. v sume 29, Eur. Za účasť na odvolacom pojednávaní dňa 13. 05. 2011 bola priznaná 2x náhrada straty času za sedem polhodín á 12,35 Eur, t. j. v sume 172,90 Eur ( citovanej vyhlášky). Ďalej bola priznaná náhrada cestovného za použité osobné motorové vozidlo zn. MERCEDES - BENZ, ES 320 CDI 4 MATIC, ŠPZ: ZV 001 BS za cestu Zvolen - Prešov a späť, za 460 km pri náhrade výdavkov za pohonné hmoty 56,46 Eur a priemernej spotrebe 8,9l/100 km a cene pohonných hmôt 1,379 Eur/1l a základnej náhrade 84,18 Eur,. t. j. celkom 140,63 Eur ( citovanej vyhlášky). Právny zástupca žalovaných preukázal, že je platcom dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH), a to osvedčením pre DPH vydaným Daňovým úradom Zvolen dňa 17. 02. 2009, ev. č. pre daň SK 1031925114 (v spise na č. l. 230), a preto odvolací súd priznal aj uplatnenú 20 % DPH zo sumy 457,17 Eur ( citovanej vyhlášky). 20 % predstavuje sumu 91, Eur. Celkom z titulu náhrady trov odvolacieho konania odvolací súd priznal žalovaným náhradu vo výške 548,60 Eur, k zaplateniu ktorých zaviazal žalobcov spoločne a nerozdielne.

Právnym zástupcom žalovaných nebola správne uplatnená tarifná odmena znížená o 20 % pri zastupovaní dvoch účastníkov konania. Novelou vykonanou vyhláškou č. , účinnou od 01. 06. 2010 bolo novelizované ust. citovanej vyhlášky tým, že základná sadzba tarifnej odmeny pri zastupovaní dvoch a viacerých osôb sa znižuje o 50 %.

Povinnosť žalobcov nahradiť žalovaným trovy právneho zastúpenia vyplýva z ust. , ktorých výška je v súlade s citovanou vyhláškou.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.