Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/168/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci navrhovateľa Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom 815 74 Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, proti odporcovi X. F., nar. X.X.XXXX, trvale bytom XXX XX Š. - V., Z. XXXX/X, o zaplatenie 1.361,50 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.361,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 24.4.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 1,30 eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporca je povinný zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Galanta súdny poplatok za podaný návrh vo výške 81,50 eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaním na tunajší súd zo dňa 17.9.2010 domáhal vydania platobného rozkazu voči odporcovi na sumu 1.361,50 eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa XX.X.XXXX sa odporca dopustil trestného činu poškodzovania cudzej veci v čase okolo X,XX hod. v K. na O. R., keď úmyselne narazil taxíkom (po napadnutí taxikára) do stĺpu, čím spôsobil celkovú škodu na vozidle vo výške 63.000,- Sk. Odporca bol za uvedený skutok odsúdený rozsudkom tunajšieho súdu pod sp. zn. Q.-XT/XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom XX.XX.XXXX. Odporca bol uznaný vinným zo spáchania m.i. trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa § 257 ods. 1 Tr. zák. Navrhovateľ za spôsobenú škodu na poškodenom majetku na základe zmluvného poistenia poškodenému K., Q..J..H.. poukázal poistné plnenie v celkovej výške X.XXX.XX eur. Navrhovateľ si voči odporcovi uplatnil postih podľa a , pričom odporca uhradil navrhovateľovi sumu 597,44 eur a viac neuhradil, preto si navrhovateľ zvyšok sumy, t.j. 1.361,50 eur uplatnil návrhom na súd.

Dňa 3.12.2007 odporca písomne uznal svoj dlh voči navrhovateľovi (regresná pohľadávka). Zároveň sa zaviazal svoj dlh splácať mesačnými splátkami, ktoré však nedodržal.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - hlásenie škodovej udalosti, uplatnenie práva na náhradu škody, oznámenie o výške poistného plnenia, výpis z účtu v banke, výzvy pre odporcu, trestný rozsudok, uznanie dlhu, vypočul odporcu a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Spôsobenie škody a jej následná úhrada poškodenému sa stali tak, ako to navrhovateľ opísal v návrhu. Odporca bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu poškodzovania cudzej veci. V dôsledku

trestného činu spáchal škodu, ktorú v rámci zmluvného poistenia navrhovateľ uhradil poškodenému a následne si titulom regresu navrhovateľ uplatnil jej zaplatenie u odporcu. Odporca do dňa podania návrhu na súd pohľadávku navrhovateľa neuhradil. Navrhovateľ uhradil spôsobenú škodu poškodenému dňa 18.4.2002 vo výške 59.016,- Sk (1.958,97 eur). Odporca uhradil na základe výzvy navrhovateľovi titulom regresu sumu 597,44 eur, zvyšok, t.j. 1.361,53 eur neuhradil.

Odporca dňa 3.12.2007 uznal svoj dlh vo výške 59.016,- Sk čo do dôvodu aj výšky, pričom sa zaviazal na jeho zaplatenie v mesačných splátkach po 1.000,- Sk vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc novembrom 2007. Zároveň súhlasil s tým, že ak neuhradí niektorú zo splátok riadne a včas, stráca výhodu splátok a je povinný uhradiť zvyšnú časť pohľadávky navrhovateľa naraz aj s úrokmi z omeškania.

Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

V odseku 1 je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobila porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovo-právneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. nevymedzuje pojem zavinenie. Pri vymedzení tohto pojmu treba vychádzať z toho, že zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Naproti tomu príčinnou súvislosťou treba rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti, a výsledkom, t.j. škodou.

Z hľadiska vzniku zodpovednosti, ktorá sa zakladá na zavinení, je spravidla irelevantné, akú formu má zavinenie (výnimku tvorí iba osobitná zodpovednosť podľa § 424, pri ktorej sa zodpovednosť viaže na úmyselné konanie).

Vzhľadom k tomu, že súd mal za preukázané spôsobenie škody a teda mal za preukázané, že skutok sa stal tak, ako bol opísaný, zodpovedá odporca za škodu, ktorú spôsobil.

Podľa ods. , ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.

Ustanovenie § 813 ods. 1 sa neuplatňuje vždy, ale len vtedy, keď poistná udalosť bola spôsobená treťou osobou, ktorá za ňu zodpovedá podľa príslušných ustanovení o zodpovednosti za spôsobenie škody. Podľa odseku 1 ide o prechod práva poisteného na náhradu škody voči škodcovi na poistiteľa. Tento prechod práva nastáva priamo zo zákona (legálna cesia), ak sú splnené podmienky tohto prechodu. Predovšetkým musí ísť o spôsobenie škody na poistenom majetku, ktorá je poistnou udalosťou podľa poistnej zmluvy. Ďalej musí ísť o škodu, za ktorú je zodpovedná tretia osoba, voči ktorej má poistený právo na náhradu škody. Plnenie poistiteľa kryje plnenie škodcu zo zodpovednosti za škodu. Ak plnenie poisťovne kryje celý rozsah spôsobenej škody, celé právo na náhradu škody prechádza z poisteného na poistiteľa. Ak kryje len časť rozsahu plnenia, na poistiteľa prechádza len časť práva na náhradu škody. Napokon poslednou, ale veľmi dôležitou podmienkou prechodu práva na náhradu škody na poistiteľa je, že poistiteľ poskytol poistenému, teda osobe, ktorá má právo na náhradu škody voči tretej osobe, poistné plnenie. Až týmto poskytnutím poistného plnenia prechádza právo poisteného na náhradu škody na poistiteľa.

Právo na náhradu poistného plnenia prešlo na navrhovateľa dňom 18.4.2002. Na základe uvedeného navrhovateľ niekoľkokrát vyzval odporcu na plnenie avšak bezúspešne. Odporca do dnešného dňa uhradil svoj dlh len čiastočne a to vo výške 597,44 eur. Keďže odporca nesplnil, čo mu výzva ukladala, navrhovateľ sa so svojím nárokom obrátil na súd.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády SR č., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu..

Navrhovateľ si úroky z omeškania uplatnil až po uplynutí jedného mesiaci po uhradení poslednej splátky, t.j. odo dňa 24.4.2010, hoci k omeškaniu odporcu došlo nepochybne skôr a to už odo dňa nasledujúceho po tom, ako prešlo právo na náhradu na navrhovateľa (t.j. dňom 20.4.2002, keď 18.4.2002 prešlo právo na navrhovateľa, 19.4.2002 mal odporca uhradiť svoj dlh a keďže ho neuhradil, dňom 20.4.2002 je v omeškaní).

K prvému dňu omeškania, t.j. k 24.4.2010, bola základná úroková sadzba ECB určená vo výške 1% p.a., čo o 8 percentuálnych bodov viac predstavuje priznaný úrok z omeškania vo výške 9 % p.a.

Odporca uvedené skutočnosti potvrdil na pojednávaní dňa 21.9.2011.

Z takto vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané dôvodnosť návrhu navrhovateľa, pretože navrhovateľ plnil poškodenému v dôsledku protiprávneho konania odporcu, s ktorým poškodeným mal navrhovateľ uzatvorenú poistnú zmluvu a následne si uplatnil náhradu škody, ktorá mu vznikla takýmto plnením. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s a procesne úspešnému účastníkovi konania, teda navrhovateľovi, priznal ich náhradu vo výške, ktorá mu v konaní vznikla, t.j. vo výške 1,30 eur a to za poštovné (doporučené podanie na súd), zvyšné poštovné za výzvy adresované odporcovi mu súd náhradu nepriznal, nakoľko nepreukázal výšku poštovného a navyše zasielanie viacerých výziev neboli hospodárne a účelne vynaložené náklady.

O povinnosti odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za podanie návrhu vo výške 81,50 eur súd rozhodol postupom podľa (Ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.). Navrhovateľ ako poplatník je od povinnosti na zaplatenie súdneho poplatku oslobodený podľa cit. zák., preto poplatková povinnosť prechádza na odporcu. Výška poplatku je určená položkou 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov a to 6 % zo žalovanej sumy, t.j. 6 % z 1.361,- eur ( cit. zák.), čo je 81,66 eur, avšak podľa sa poplatok zaokrúhľuje na pol eura nadol, t.j. poplatok je 81, eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie navrhovateľ a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Proti tomuto rozsudku nemôže podať odvolanie odporca, nakoľko sa svojho práva vzdal v súlade s

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.