Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_20C-96-2009.pdf
PDF · 97.33 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/96/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II, v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanou Štiftovou, v právnej veci žalobcu: O. D., XX.XX.XXXX, I. XX, J., zastúpeného: JUDr. Irenou Belišovou, advokátkou, Romanova 1, Bratislava, proti žalovanej: K. N., L.,. XX.XX.XXXX, T. X, J., zastúpenej: Mgr. Martinom Paškalom, advokátom, Záhradnícka 25, Bratislava, o zaplatenie 11.617,90 € s príslušenstvom, dňa 21.9.2011, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanej náhradu trov konania, v sume 3.052,28 €, k rukám právneho zástupcu žalovanej, Mgr. Martina Paškalu, advokáta, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť štátu, na účet Okresného súdu Bratislava II, priznané svedočné, v sume 23,22 € a do troch 3 od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.2.2009 domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 11.617,90 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne z dlžnej sumy od 1.4.2007 až do zaplatenia titulom zmluvy o pôžičke poskytnutej žalobcom žalovanej dňa 26.9.2002 za účelom vyplatenia bytu v rámci vysporiadania BSM manželov po rozvode s bývalým manželom žalovanej.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 32 Ro 206/2009 - 12, zo dňa 8.4.2009, proti ktorému žalovaná podala včas odpor s odôvodnením, preto bol platobný rozkaz zo zákona zrušený a súd vo veci nariadil pojednávanie.
V podanom odpore žalovaná žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom poukázala na to, že so žalobcom žila v spoločnej domácnosti do roku 2006 a tvorili spolu majetkové spoločenstvo. Nie je však pravdou, že by žalobca požičal žalovanej žalovanú sumu na vyplatenie bytu v rámci vyporiadania BSM s jej bývalým manželom, pretože peniaze jej na tento účel poskytla matka - I. Č. a ich vyplatenie realizoval jej predchádzajúci advokát - I.. Ľ. Š., v hotovosti, do rúk bývalého manžela. Počas ich vzťahu so žalobcom jej tento nikdy neuviedol, že jej poskytuje peňažné pôžičky, ktoré by mu mala raz vrátiť, keďže za neho uhrádzala aj jeho dlhy na sociálnom a zdravotnom zabezpečení resp. si na tento účel vybavila aj úver, ktorý spláca dodnes.
Na pojednávanie súdu, ktoré sa uskutočnilo dňa 21.9.2011 sa právna zástupkyňa žalobcu nedostavila, hoci predvolanie naň mala riadne a včas doručené dňa 22.6.2011, svoju neprítomnosť na pojednávaní
ospravedlnila dva dni pred termínom pojednávania z dôvodu kolízie termínov v súdnych konaniach na Okresnom súde Bratislava V a žiadala o odročenie pojednávania. Súd pojednával v neprítomnosti právnej zástupkyne žalobcu podľa § 101 ods. 2 O.s.p., nakoľko právna zástupkyňa žalobcu svoje tvrdenia o kolízií pojednávaní ničím nepreukázala, naviac súdnu zásielku s predvolaním na termín pojednávania prevzala už dňa 22.6.2001. Taktiež je treba uviesť, že pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 16.5.2011 bolo odročené na termín 20.6.2011 iba z dôvodu, že právna zástupkyňa žalobcu žiadala o odročenie termínu pojednávania, aby sa mohla písomne vyjadriť k vykonanému dokazovaniu. Termín pojednávania nariadený na deň 20.6.2011 bol zrušený taktiež iba z dôvodu, že o odročenie pojednávania žiadala právna zástupkyňa žalobcu, pričom nezaslala súdu a to ani do ďalšieho nariadeného termínu pojednávania dňa 21.9.2011 svoje písomné vyjadrenie k vykonanému dokazovaniu, pre ktoré žiadala o odročenie pojednávania už dňa 16.5.2011. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, mal súd za to, že boli splnené podmienky, aby dňa 21.9.2011 súd pojednával v neprítomnosti právnej zástupkyne žalobcu podľa § 101 ods. 2 O.s.p..
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, prednesom právnej zástupkyne žalobcu, výsluchom žalovanej, prednesom právneho zástupcu žalovanej, výsluchom D. I.. Ľ.Í. Š., I. Č., N. D., E. J., S. Y., C. I., R. N., čítaním sa oboznámil s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že žalovaná mu raz dala návrh, že potrebuje vyplatiť bývalého manžela z BSM, resp. že potrebuje preňho buď nehnuteľnosť alebo peniaze. Vyriešili to tak, že rodičia žalobcu darovali bratovi 2 - izbový byt, z ktorého ho brat vyplatil, keďže tento byt už nebol predmetom dedičstva. Brat ho vyplatil z predaja 1 - izbového bytu v Karlovej Vsi. Následne sa žalovaná dohodla na vyplatení bývalého manžela a na tento účel jej žalobca požičal 350.000,-Sk a to tak, že dňa 26.9.2002 vybral z termínovaného účtu vedenom v Tatra banke, a s., 346.076,72,-Sk, tieto odovzdal žalovanej, ktorá ho čakala v divadle, kde pracovali, spolu s matkou, ktorá peniaze vložila do kabelky, potom išli za I.. Š., vtedajším právnikom žalovanej, ktorý ukončil vyporiadanie BSM. O tom, že žalobca poskytol žalovanej pôžičku vedel aj jeho brat a ďalší kamaráti a zamestnanci divadla. Žalobca požičal žalovanej dlžnú sumu bez toho, aby bol dohodnutý termín plnenia.
Žalovaná vo svojej výpovedi zotrvala na podanom odpore.
Svedok N. D., brat žalobcu, vo svojej výpovedi uviedol, že poskytol žalobcovi z dôvodu vyplatenia z rodičovského bytu celkom 580.000,-Sk, z čoho 400.000,-Sk mu previedol na účet a zvyšných 180.000,- Sk vyplatil v hotovosti. Prvá časť sumy, ktorú poskytol bratovi mala byť použitá na vyplatenie bývalého manžela žalovanej. Svedok však nevedel uviesť, či finančné prostriedky aj boli na tento účel použité.
Svedkyňa E. J., žalobcova teta, vo svojej výpovedi uviedla, že žalovaná jej sama uviedla, že si požičala peniaze od žalobcu, aby mohla vyplatiť svojho bývalého manžela. Jednalo sa o sumu 350.000,-Sk. Vedela o tom aj S. Y.. Nebola priamo prítomná pri odovzdávaní peňazí.
Svedkyňa S. Y., krstná mama žalobcu, vo svojej výpovedi uviedla, že žalovaná jej sama rozprávala o tom, aké mala problémy, lebo jej bývalý manžel chcel, aby ho vyplatila. Taktiež uviedla, že im pomohol synovec - N. D., ktorý dal žalobcovi peniaze, aby ich požičal žalovanej pre bývalého manžela. Jednalo sa o sumu asi 350.000,-Sk. Pamätá si to aj preto, lebo po tomto stretnutí vynadala synovcovi, že prečo dal toľké peniaze žalobcovi, aby ich dal žalovanej, keď ešte neboli ani zobratí. Nebola priamo prítomná pri odovzdávaní peňazí.
Svedok C. I., kamarát žalobcu, vo svojej výpovedi neuviedol žiadne okolnosti podstatné pre rozhodnutie, nakoľko to, že žalobca mal žalovanej požičať nejaké peniaze vedel iba od žalobcu, ktorý mu to mal povedať potom ako sa so žalovanou rozišiel.
Svedok I.. Ľ. Š., vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 2001 zastupoval žalovanú vo viacerých veciach, okrem iného aj pri vyporiadaní BSM s jej bývalým manželom. V súvislosti s vyporiadaním BSM došlo v jeho kancelárii k odovzdaniu sumy 280.000,-Sk. Túto sumu mu poskytla matka žalovanej, ktorá mu zároveň uviedla, že sa jedná o jej finančné prostriedky. Následne bola predmetná finančná čiastka odovzdaná v jeho advokátskej kancelárii bývalému manželovi žalovanej - R. N.. Podľa záznamov, ktoré má k dispozícii mu G.. Č. - matka žalovanej, peniaze odovzdala dňa 22.9.2002.
Svedkyňa I. Č., matka žalovanej, vo svojej výpovedi uviedla, že žalobca žalovanej nikdy žiadne peniaze nepožičal. Peniaze, ktoré žalovaná mala vyplatiť jej bývalému manželovi, jej poskytli oni, spolu s manželom. Boli to peniaze získané z manželovho dedičstva. Jednalo sa asi o sumu 247.000,-Sk, presne si to už nepamätá. Peniaze odovzdali u I.. Š. do depozitu. V jej prítomnosti jej žalobca nikdy žiadne peniaze ako pôžičku pre žalovanú neodovzdal.
Svedok R. N., bývalý manžel žalovanej, vo svojej výpovedi uviedol, že sumu, ktorá mala byť predmetom vyporiadania dohadoval s rodičmi žalovanej, keďže to všetko platili vlastne oni, lebo mali peniaze a bol im aj niečo dlžný. Titulom vyporiadania BSM dostal od žalovanej 280.000,-Sk, pamätá si to na 99%, pretože to mohlo byť 22. alebo 23.9.2002, keďže 21.9. mal narodeniny a pamätá si, že narodeniny mu vtedy padli na niektorý víkendový deň a v nedeľu volal I.. Š., aby si prišiel po peniaze. Peniaze mu boli odovzdané v kancelárii I.. Š., odovzdal mu ich I.. Š. osobne. Mal aj potvrdenie, ale po rozvode sa viackrát sťahoval a pri sťahovaní tento doklad aj s ďalšími inými stratil. Na konkrétnej sume, ktorá mala byť predmetom vyporiadania sa svedok so žalovanou dohodol asi mesiac pred vyplatením.
Z výpisu z účtu žalobcu č. 3018727498 súd zistil, že žalobca dňa 26.9.2002 vybral z tohto účtu 346.076,72,-Sk.
Dňa 26.4.2002 bola medzi N. D. L.. X.X.XXXX a manž. Y. D., L.. XX.XX,XXXX ako darcami a svedkom N. D. L.. X.X.XXXX ako obdarovaným uzatvorená darovacia zmluva, predmetom ktorej bol 2 - izbový byt č. 29, nachádzajúci sa I. Č.. XX, E. J..
Dňa 16.4.2002 bola medzi žalobcom a svedkom N. D.,S. L.. X.X.XXXX podpísaná Dohoda, na základe ktorej sa N. D., L.. X.X.XXXX zaviazal zaplatiť žalobcovi 600.000,-Sk.
Z výpisu z účtu N. D., L.. X.X.XXXX, súd zistil, že dňa 18.4.2002 bola na účet žalobcu č.ú. XXXXXXXXXX z účtu svedka N. D. Č..Ú.. XXXXXXXXXX pripísaná suma 400.000,-Sk.
V záverečnej reči právny zástupca žalovanej poukázal na to, že v prejednávanej veci absentujú všetky podstatné náležitosti potrebné ku vzniku zmluvy o pôžičke. V prvom rade sa žalobcovi nepodarilo dôveryhodne preukázať reálne odovzdanie sumy 350.000,-Sk. Taktiež uviedol, že aj keby sa mu to podarilo, nejednalo by sa o pôžičku, nakoľko navrhovateľ sa sám vyjadril, že termín vrátenia pôžičky nebol určený, nakoľko ho vzhľadom k osobe žalovanej neriešil. V uvedenom prípade by teda išlo iba o nárok z bezdôvodného obohatenia, ktorý by si žalobca mohol uplatniť najneskôr do 26.9.2004, t.j. v čase podania žaloby bol nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia už dávno premlčaný.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druh, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Pre zmluvu o pôžičke je charakteristické, že veriteľ prenecháva dlžníkovi určité množstvo vecí druhovo určených (zastupiteľných, najmä peňazí), na to, aby dlžník mohol s nimi voľne nakladať, príp. ich spotrebovať, pričom dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi po určitej dobe veci rovnakého druhu.
Pojmovými znakmi pôžičky je jej dočasnosť. Nevyhnutnou náležitosťou zmluvy nie je stanovenie doby vrátenia veci, splatnosť môže byť dohodnutá i neskôr. Ak nie je splatnosť pôžičky dohodnutá vôbec, je dlžník povinný pôžičku vrátiť na požiadanie veriteľa podľa ust. § 563 Obč. zák.. Zmluva o pôžičke nemá konsenzuálnu povahu. Jedná sa o reálny kontrakt, ktorého vznik predpokladá nielen dohodu strán, ale i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Pri peňažnej pôžičke môže dôjsť k odovzdaniu peňazí i bezhotovostným prevodom, či hotovostným vkladom na účet dlžníka. Pre zmluvu o pôžičke nie je predpísaná žiadna forma, môže byť teda dojednaná ako v písomnej tak i v ústnej forme.
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť, nakoľko žalobca nepreukázal, že by žalovanej poskytol dňa 26.9.2002 titulom pôžičky sumu 350.000,-Sk.
Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať zásadne určuje hmotnoprávna norma, to znamená právny predpis, ktorý je na sporný vzťah aplikovaný. Z tejto takisto vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorý z účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať. Vzhľadom k tomu, že k pôžičke dochádza na základe zmluvy, dôkazné bremeno spočívalo na žalobcovi a to nielen o tom, že žalovanej poskytol určitú sumu peňazí, ale takisto aj o tom, že poskytnutá čiastka bola plnením z právneho vzťahu založeného zmluvou o pôžičke. Žalobcovi sa však uvedené skutočnosti nepodarilo ničím preukázať.
Žalobca svoje tvrdenie o pôžičke založil na tom, že žalovanej mal dňa 26.9.2002 poskytnúť za účelom vysporiadania BSM s jej bývalým manželom sumu 350.000,-Sk. Ako dôkaz predložil súdu výpis z účtu, podľa ktorého dňa 26.9.2002 vybral z tohto 346.076,72,-Sk a k tejto sume mal v rovnaký deň doložiť ďalšie finančné prostriedky až do sumy 350.000,-Sk. Žalobca však nepreukázal, že tieto finančné prostriedky žalovanej titulom pôžičky aj odovzdal. V konaní vypočutý svedok N. D., síce uviedol, že žalobcovi poskytol celkom 600.000,-Sk z čoho suma 400.000,-Sk mala byť použitá žalobcom pre žalovanú na vyplatenie jej bývalého manžela, avšak nemal žiadnu vedomosť o tom, či tieto finančné prostriedky aj na tento účel boli skutočne použité. Naviac k preúčtovaniu týchto peňazí na účet žalobcu došlo už v 18.4.2002, teda takmer 5 mesiacov pred tým ako mala byť žalovanej pôžička poskytnutá. Svedkyne J. S. Y., vo svojej výpovedi uviedli, že samotná žalovaná im povedala, že žalobca jej za účelom vysporiadania BSM s bývalým manželom požičal sumu 350.000,-Sk, avšak nevedeli sa vyjadriť k obdobiu, kedy sa tak malo stať, naviac ich svedecké výpovede mal súd spochybnené svedeckými výpoveďami svedka Š. a svedka N., ktorí zhodne vo svojich výpovediach uviedli, že svedok N. titulom vysporiadania BSM so žalovanou dostal 280.000,-Sk, pričom k odovzdaniu týchto peňazí došlo 22.9.2002, resp. 23.9.2002. Svedecké výpovede svedka Š. S. N. tak jednoznačne vyvrátili tvrdenia žalobcu, že žalovanej odovzdal titulom pôžičky, ktorej účelom malo byť vyrovnanie jej záväzku s bývalým manželom z dôvodu vyporiadania BSM 350.000,-Sk, pričom k odovzdaniu týchto peňazí malo dôjsť dňa 26.9.2002. Taktiež treba uviesť, že svedok N. vo svojej výpovedi nepriamo potvrdil tvrdenie žalovanej, že finančné prostriedky, ktoré mu mali byť poskytnuté titulom vysporiadania BSM boli poskytnuté jej rodičmi, keďže podľa jeho vyjadrenia o výške vyporiadania sa dohadoval s nimi, pretože to vlastne všetko platili oni a bol im aj niečo dlžný. Taktiež svedkyňa Č. vo svojej výpovedi potvrdila, že peniaze titulom vysporiadania BSM s bývalým manželom žalovanej jej poskytli oni ako rodičia a žalobca v jej prítomnosti žalovanej nikdy žiadne peniaze titulom pôžičky neodovzdal. Svedecká výpoveď svedka I. nepreukázala žalobcom tvrdené skutočnosti, nakoľko svedok I. vedel o pôžičke iba od žalobcu, aj to mu povedal iba potom, ako sa so žalovanou rozišiel.
Dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi, ktorý určité skutočnosti tvrdí a z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Bolo preto na žalobcovi, aby ním uvádzané tvrdenia preukázal. Žalobcovi sa však nepodarilo preukázať žiadne z jeho tvrdení uvádzaných v žalobe a to nielen čo do výšky sumy, ktorá mala byť žalovanej poskytnutá, ale ani čo do právneho dôvodu a skutočnosti, že došlo k reálnemu odovzdaniu tejto sumy žalovanej. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd v konaní úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi. Trovy konania pozostáva zo
zaplateného súdneho poplatku za odpor v sume 697 € a trov právneho zastúpenia za 8 úkonov právnej služby á 287,17 € (§ 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. - príprava a prevzatie zastúpenia dňa 29.6.2009, písomné podanie na súd dňa 2.7.2009, účasť na pojednávaní dňa 9.2.2010, 2.2.2011, 4.4.2011, 16.5.2011, 19.9.2011 a 21.9.2011) t.j. 2.297,12 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) za 2 úkony právnej služby v roku 2009 á 6,95 €, t.j. 13,90 € a za 1 úkon právnej pomoci v roku 2010 á 7,21 € a za 5 úkonov právnej služby v roku 2011 á 7,41 €, t.j. 37,05 €. Trovy právneho zastúpenia potom predstavujú celkom 2.355,28 € a trovy konania 3.052,28 € (trovy právneho zastúpenia + súdny poplatok).
O trovách štátu bolo rozhodnuté podľa § 148 O.s.p., podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Trovy konania štátu pozostávajú z priznaného a vyplateného svedočného v sume 23,22 € svedkovi I.. Š., ktorý sa dostavil na predvolanie súdu dňa 27.4.2010, ktoré bolo odročené bez prejednania veci z dôvodu telefonického ospravedlnenia neprítomnosti a žiadosti o odročenie pojednávania právnej zástupkyne žalobcu v deň nariadeného termínu pojednávania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.