Details
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_9Cb-138-2010.pdf
PDF · 81.4 KB
No categories available
9Cb/138/2010
Rozhodnutie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, členiek senátu JUDr. Márie Dubcovej, Mgr. Zuzany Štolcovej v obchodnej právnej veci žalobcu: IGLASS spol. s r.o., so sídlom Michalská 63, 053 21 Markušovce, IČO: 31 665 926, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Petrom Fábrym, advokátom, so sídlom Starosaská 11, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému: GEPARD, s.r.o., so sídlom Ulica 1. mája 2066, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 369 896, v konaní o zaplatenie 8 180,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/138/2010-45 zo dňa 3.12.2010, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/138/2010-45 zo dňa 3.12.2010 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi 8 180,- Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v sume 1 472,52 Eur s tým, že žalovaný je ich povinný zaplatiť advokátovi žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. S poukazom na ust. § 15 ods. 1, 2 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „OBZ“), § 16 OBZ, § 261 ods. 1 OBZ, § 409 ods. 1 OBZ a vykonané dokazovanie okresný súd konštatoval, že žalobca ako predávajúci dodal žalovanému ako kupujúcemu tovar - izolačné sklá rôznych typov, na základe požiadavky žalovaného a cenovej ponuky žalobcu, ktorý tovar žalovaný prevzal. Pokiaľ sa žalovaný v konaní bránil, že zákazky, ktoré boli predmetom fakturácie žalobcu a ktoré uplatnil žalobou, vybavoval výrobný riaditeľ Peter Mrnčo, ktorý skončil spoluprácu v spoločnosti žalovaného v jeseni 2009, pričom následne inventúrou žalovaný zistil chýbajúce materiály i obchodné dokumenty týkajúce sa i tohto sporu a do ukončenia trestného konania žalovaný nevie poskytnúť stanovisko, či je žalobca v práve, tak k takej obrane okresný súd uviedol, že žalovaný jednoznačne nepoprel pohľadávku žalobcu čo do dôvodu a výšky. Nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (obrany). Podľa okresného súdu žalovaného ako podnikateľa zaväzuje konanie osôb, ktoré pri prevádzkovaní podniku poveril svojou činnosťou, a to aj vtedy, ak táto osoba svojím konaním prekročila rozsah poverenia (§ 15 OBZ). Žalovaný netvrdil, že by niektorá z osôb poverená určitou činnosťou prekročila rozsah svojho poverenia vo vzťahu k obchodnému záväzkovému vzťahu so žalobcom, alebo že žalobca vedel, či s prihliadnutím na okolnosti mohol vedieť, že táto osoba prekročila rozsah svojho poverenia. Okresný súd dospel k záveru o vzniku - uzavretí kúpnej zmluvy účastníkov podľa § 409 a nasl. OBZ a to konkludentne. Predložením objednávky žalovaného žalobcovi zo dňa 16.02.2009, dodacích listov č. 0516/2009 z 24.02.2009 a č. 0535/2009 z 27.02.2009 žalobca preukázal, že dodal žalovanému tovar - izolačné sklá špecifikované čo do druhu, množstva a ceny v dodacích listoch a (žalovanej) faktúre č. 91168 zo dňa 27.02.2009, splatnej 13.04.2009 na 8 180,- Eur; kúpnu cenu vyúčtoval a uplatnil v uvedenej faktúre voči žalovanému. O náhrade trov prvostupňového konania okresný súd rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 OSP.
Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Namietol, že prvostupňový súd mu ako účastníkovi odňal právo konať pred súdom, čím následne došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu skutkového a právneho stavu v predmetnej veci. Vytkol okresnému súdu, že rozhodol v jeho neprítomnosti napriek tomu, že sa riadne a včas ospravedlnil, pričom uviedol, že v čase vydania napadnutého rozsudku sa bude nachádzať služobne v zahraničí, a preto sa pojednávania 03.12.2010 nemôže zúčastniť. Odvolanie (malo byť ospravedlnenie) zaslal konateľ žalovaného prvostupňovému súdu niekoľko dní pred pojednávaním, keďže tu stále existovala reálna šanca, že sa podarí posunúť termín odletu do Vietnamu a predmetného pojednávania sa bude môcť zúčastniť. Keďže sa konateľovi žalovaného nepodarilo posunúť termín rokovaní vo Vietname na neskoršie obdobie, a bolo nevyhnutné sa týchto obchodných rokovaní osobne zúčastniť, musel odcestovať do zahraničia, čo doložil kópiou letenky. Žalovaný mal za to, že poveriť zastupovaním jeho záujmov právnu kanceláriu by nebolo riešením, nakoľko konateľ má najlepší prehľad o veciach, ktoré sa v jeho spoločnosti udiali. Poznamenal, že nemal možnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam uvádzaným žalobcom, preto sa domnieval, že (okresný) súd nemohol správne vyhodnotiť skutkový stav a následne vydať správne rozhodnutie. Navrhol, aby okresný súd (správne malo byť krajský súd) rozsudok okresného súdu zrušil, rozhodol o zamietnutí žaloby a žalobcu zaviazal povinnosťou nahradiť žalovanému trovy konania.
K doručenému odvolaniu žalovaného sa žalobca písomne nevyjadril.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, s verejným vyhlásením rozsudku za splnenia podmienok podľa § 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP, s hlasovaním v senáte v pomere 3 za, 0 proti a napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne rozhodnutie.
Podľa ust. § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Za aplikácie citovaného zákonného ustanovenia krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu preskúmaval len v rozsahu tých odvolacích dôvodov, ktoré boli obsiahnuté v odvolaní žalovaného v podaní zo dňa 21.02.2011 (č.l. 49 - 50 spisu). Žalovaný namietal, že okresný súd rozhodol v jeho neprítomnosti, hoci sa riadne a včas ospravedlnil, pričom nebol vypočutý konateľ žalovaného, čím nemal možnosť sa vyjadriť ku skutočnostiam uvádzaným žalobcom.
Pri preskúmavaní veci sa odvolací súd oboznámil s obsahom spisu. Zistil, že konanie na okresnom súde začalo dôjdením žaloby na Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 19.03.2010 (č.l. 1 spisu). Vo veci bol vydaný platobný rozkaz č.k. 1Rob/174/2010-13 zo dňa 20.5.2010, ktorý bol spolu so žalobou s prílohami a procesným poučením doručený žalovanému 31.05.2010. Voči platobnému rozkazu podal žalovaný včas odôvodnený odpor v podaní z 11.06.2010, v ktorom poukázal na konanie výrobného riaditeľa žalovaného, Z. začaté vyšetrovanie odcudzených aj obchodných dokumentov s tým, že nevie poskytnúť jednoznačné stanovisko, či je žalobca v práve. Návrh žalovaného na prerušenie konania z dôvodu podaného trestného oznámenia bol zamietnutý uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/138/2010-23 zo dňa 17.6.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 11.09.2010. Vo veci bolo nariadené okresným súdom pojednávanie na 03.12.2010, vo vzťahu ku ktorému sa žalovaný ospravedlnil v podaní z 25.11.2010 z dôvodu pobytu konateľa Milana Palušáka na zahraničnej služobnej ceste vo Vietname od 07.11.2010 s predpokladaným návratom na Slovensko na konci decembra 2010; pripojil kópiu letenky so spiatočným príletom do Viedne 22.12.2010. Podľa obsahu zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 03.12.2010 č.k. 9Cb/138/2010-38 sa okresný súd oboznámil so žiadosťou žalovaného o odročenie pojednávania na č.l. 27 - 31 spisu a rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalovaného.
Primárne k odvolaciemu dôvodu odňatia možnosti žalovaného konať v danej veci pred okresným súdom, a to vykonaním pojednávania 03.12.2010 v neprítomnosti žalovaného, odvolací súd za primeranej aplikácie ust. § 219 ods. 2 OSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd podrobne a správne odôvodnil svoj opodstatnený procesný postup podľa § 101 ods. 2 OSP. Podľa tohto
zákonného ustanovenia, ktoré bolo pre posúdenie daného odvolacieho dôvodu nosné, súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Z citovaného zákonného ustanovenia nevyplýva, čo je dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania, preto posúdenie dôležitosti dôvodu (ne)odročenia spočíva na konajúcom súde, a to podľa okolností jednotlivej sporovej veci. Odvolací súd v posudzovanom prípade zhodne s okresným súdom vyhodnotil, že v danom prípade žalovaným uvádzaný dôvod - služobná cesta konateľa žalovanej obchodnej spoločnosti, nebola dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania. Relevantné bolo nielen vyhodnotenie celého priebehu prvostupňového konania, v ktorom od doručenia žaloby s platobným rozkazom 31.05.2010 do ukončenia dokazovania na pojednávaní 03.12.2010 mal žalovaný ako účastník konania vytvorený dostatočný priestor pre produkovanie svojej obrany proti žalobou uplatnenému nároku, ale podstatný bol i právny charakter žalovaného účastníka konania. Ide o právnickú osobu - obchodnú spoločnosť, ktorá podľa ust. § 13 ods. 1 druhá veta OBZ môže konať nielen štatutárnym orgánom - konateľom, ale za ňu môže konať zástupca a súčasne z ust. § 21 ods. 1 OSP vyplýva pre právnickú osobu možnosť konania pred súdom nielen štatutárnym orgánom, zástupcom, ale aj povereným zamestnancom. Z doručeniek obsiahnutých v spise (č.l. 14, 23 rub, 25 rub, 47 rub) je zrejmé, že za žalovaného písomnosti preberal splnomocnenec, z ktorej okolnosti vyplývala i možnosť žalovaného splnomocniť na zastupovanie na pojednávaní 03.12.2010 inú osobu. Ak žalovaný mal skutočne záujem sa nariadeného súdneho pojednávania 03.12.2010 zúčastniť, tak v rámci možností daných tak hmotným právom (Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom), ako aj právom procesným (Občianskym súdnym poriadkom) mohol svoju účasť na nariadenom súdnom pojednávaní zabezpečiť. Ak žalovaný takto nepostupoval, tak vlastným rozhodnutím a (ne)konaním sa zbavil možnosti byť prítomný na nariadenom ústnom pojednávaní pred prvostupňovým súdom.
K dôležitosti dôvodu pre odročenie pojednávania odvolací súd dodáva, že žalovaný v písomnom ospravedlnení neposkytol ani dostatok konkrétnych údajov, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že ním naplánovaná zahraničná pracovná cesta bola nevyhnutná a dôležitejšia než súdne konanie (pojednávanie). V tomto smere odvolací súd poukazuje i na úpravu v § 6 OSP, podľa ktorého v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Z ust. § 101 ods. 1 OSP plynie, že účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. Tiež z ust. § 119 ods. 1 veta prvá OSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Za konštatovania, že žalovaný mal vytvorený dostatočný priestor na obranu proti žalobe i na usporiadanie záležitostí tak, aby sa mohol nariadeného súdneho pojednávania 03.12.2010 zúčastniť a s poukazom na vyššie uvedenú zákonnú úpravu, odvolací súd nezistil opodstatnenosť odvolania žalovaného v námietke, že mu vykonaním pojednávania okresným súdom 03.12.2010 bez jeho účasti malo byť odňaté právo konať pred súdom.
Žalovaný okrem námietky odňatia možnosti konať pred súdom iné konkrétne dôvody odvolania neuviedol, preto odvolací súd v rámci viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 OSP) nemal priestor pre vyhodnocovanie vecno právnych záverov rozhodnutia okresného súdu, ktoré viedli k vyhoveniu žaloby; v tejto časti sa poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu. Pre úplnosť odvolací súd k obrane žalovaného vyjadrenej v odpore proti platobnému rozkazu, o chýbajúcich dokladoch a konaní bývalého zamestnanca p. A., poukazuje na nepochybný dôkaz Odsúhlasenie zostatkov zo dňa 27.11.2009 so stavom inventarizácie k 31.10.2009 (č.l. 37 spisu), v ktorom žalovaný pečiatkou a (nečitateľným) podpisom potvrdil správnosť zostatku, obsahom ktorého bola i žalobcom uplatňovaná žalovaná faktúra č. 91168 z 27.02.2009 na 8 180, - Eur.
K námietke žalovaného, že mal byť súdom vypočutý, krajský súd poukazuje na ust. § 125 OSP, z ktorého vyplýva, že výsluch účastníka (žalovaného, resp. konateľa žalovaného) je len jedným z možných dôkazných prostriedkov. Jeho nevyužitím rovnako nedošlo k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom. Okresný súd postupoval v danom prípade súladne s ust. § 101 ods. 2 veta druhá za bodkočiarkou OSP, keďže prihliadol na obsah spisu a iné, najmä listinné dôkazy, ktoré dávali základ pre vyhodnotenie žalobou uplatneného nároku. Pokiaľ uvedeným spôsobom okresný súd postupoval a v doložených listinách sám žalovaný potvrdil správnosť (výšku) žalovanej sumy (ceny), potom nebol relevantný odvolací dôvod žalovaného o nesprávnom zistení a vyhodnotení skutkového stavu.
Z vyššie uvedených dôvodov bolo nevyhnutné konštatovať vecnú správnosť napadnutého rozsudku okresného súdu a potvrdiť ho cez ust. § 219 ods. 1, 2 OSP tak vo výroku vo veci samej, ako aj v závislom výroku o trovách prvostupňového konania.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 OSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý neuskutočnil návrh na priznanie trov odvolacieho konania, preto mu ich náhrada nebola priznaná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.