Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-15C/212/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, samosudkyňou JUDr. Zdenkou Kleimanovou v právnej veci navrhovateľky: J. K., nar. X.X.XXXX, bytom D., W. X, zast. JUDr. Broňou Pavelkovou, PhD., advokátkou so sídlom v Bratislave, Dobrovičova 6, proti odporcovi: K. K., nar. X.X.XXXX, bytom D., D. XX, zast. JUDr. Ľubomírom Schweighoferom, advokátom so sídlom v Bratislave, Šafárikovo nám č. 2, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. deťom A., nar. XX.X.XXXX a T., nar. XX.X.XXXX, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, takto

rozhodol:

Súd manželstvo J. K., rod H., nar. X.X.XXXX a K. K., nar. X.X.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Okresného úradu Bratislava V vo zväzku 15, ročník 1998, strana 217 poradové číslo 239 r o z v á d z a .

Súd z v e r u j e na čas po rozvode mal. A., nar. XX.X.XXXX a mal. T., nar. XX.X.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

Osobnú starostlivosť maloletých sú rodičia p o v i n n í vykonávať v dvojtýždňovných intervaloch od nedele 18:00 hod. do nedele 18:00 hod. Osobnú starostlivosť začína vykonávať matka od prvej nedele po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Matka p r e v e z m e deti od otca v mieste jeho bydliska, otec si p r e v e z m e deti od matky v mieste jej bydliska v stanovenú hodinu.

Zastupovať mal. deti a spravovať ich majetok b u d ú obidvaja rodičia.

Výživné na mal. deti sa n e u r č u j e .

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom podaným na súd dňa 3.11.2010 domáhala rozvodu manželstva s odporcom, zverenia maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti a otcovi určiť výživné na A. vo výške 150,- EUR a na T. 100,- EUR mesačne. Návrh odôvodnila tým, že od začiatku manželstva mali nezhody a diametrálne rozdielne názory na spoločný život. Odporca nerešpektoval jej potreby a záujmy, taktiež ho nezaujímal život rodiny. Prevažný čas trávili doma, víkendy vo víkendovom dome jeho rodičov. Na dovolenke

boli dvakrát, výlety s deťmi znamenali preňho zbytočnú záťaž. O financovanie potrieb detí sa takisto nezaujímal, všetky poplatky vždy hradila sama s tým, že podľa odporcu starostlivosť o deti prislúcha matke. Preto mal aj výhrady k jej služobným cestám, firemným večeriam a každej hodine strávenej mimo domácnosť. Toto sa nezaobišlo bez vulgárnych urážok, hlasných hádok, kriku a vynucovania si styku. V posledných 2-3 rokoch bol ich vzťah natoľko narušený, že v domácnosti vládlo nepretržité napätie, ktoré neprospievalo ani jednému členovi domácnosti a najmä deťom. V auguste XXXX sa spolu s deťmi zo spoločnej domácnosti odsťahovala po opakovanom vyhadzovaní odporcom. Byt získali od rodičov odporcu, zrekonštruovali ho z úveru, ktorý spláca navrhovateľka, napriek tomu v ňom nikdy nemala ani len prechodný pobyt. V súčasnosti navrhovateľka považuje citové odcudzenie za nezvratné, nemá záujem o obnovenie ich vzťahov. Odporca sa o deti začal zaujímať až po ich odchode zo spoločnej domácnosti. Berie si ich každý druhý týždeň. S deťmi trávi čas len doma, syna nedáva do škôlky napriek tomu, že je predškolák, podľa nej však takto strávený čas deťom neprospieva. Preto navrhovala zveriť deti do svojej starostlivosti a styk detí s otcom ponechať na dohodu rodičov.

Odporca sa k doručenému návrhu písomne vyjadril tak, že sa pripojil k návrhu a žiadal manželstvo rozviesť, pretože aj on ho považuje za rozvrátené. Nesúhlasil však s dôvodmi, ako ich uvádzala navrhovateľka, považoval ich za nepravdivé a účelové. Za príčinu rozvratu on považoval spôsob života, aký viedla navrhovateľka počas celého manželstva. Pracovné stretnutia do skorých ranných hodín, časté výlety mimo domova boli u navrhovateľky samozrejmosťou. On nemal výhrady voči častým pracovným večeriam, schôdzkam, služobným cestám, pretože si to vyžadovala jej práce. Keď sa však z týchto pracovných stretnutí stávali nočné výjazdy, z ktorých sa navrhovateľka často vracala domov ráno a V., toto mu prekážalo, vyčítal jej to, čo navrhovateľka považovala za obmedzovanie, a bolo to medzi nimi zdrojom častých nezhôd. Navrhovateľka si zásadne svoje súkromné aktivity plánovala sama, to znamená návšteva koncertných podujatí s kamarátkou v R. v trvaní niekoľkých dní, neskôr každodenné športové a kultúrne aktivity. Na koncerty nemala navrhovateľka problém zobrať si niekoľko dní dovolenky a odcestovať, keď však deti boli choré, dovolenku si vziať nemohla. S deťmi vtedy ostával sám, staral sa o ne, zabezpečoval ich pravidelný režim, hygienu, učenie, čas na hry, spánok. Celá starostlivosť o deti sa postupne preniesla na jeho osobu. Aj počas víkendov na chalupe sa navrhovateľka nevenovala rodine, detí si nevšímala, celé dni sa opaľovala, resp. si brávala na chalupu kamarátku, s ktorou trávila večery pri F. Zdrojom konfliktov bolo aj hospodárenie. Navrhovateľka mala na začiatku manželstva značné dlhy, ktoré vyrovnali z peňažných darov od hostí na svadbe. Finančne im pomáhali aj jeho rodičia, s ktorými žili v spoločnej domácnosti, najmä tým, že hradili sami náklady na bývanie. Po nástupe do práce po materskej dovolenke navrhovateľka svoje zárobky považovala len za jej, ponechávala si ich len pre seba. Od roku XXXX spoločne nehospodárili. Od r. XXXX, kedy sa jeho rodičia z bytu odsťahovali, on platil náklady za bývanie, splácal úver, ktorý si vzali na rekonštrukciu bytu, leasing dvoch áut. S navrhovateľkou sa preto dohodli, že ona bude platiť iba výdavky na MŠ a ZŠ a ošatenie detí. Vzhľadom na to, že obaja rodičia majú rovnaké citové väzby k deťom, obaja sú spôsobilí o deti sa postarať a obaja majú záujem o osobnú starostlivosť o deti, odporca navrhoval, aby deti na čas po rozvode boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, pričom interval osobnej starostlivosti každého rodiča by bol dvojtýždňový. Tiež navrhoval úpravu styku rodičov s deťmi počas sviatkov.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa so sobášnym listom, rodnými listami maloletých detí, správami o príjmoch účastníkov, stanoviskom kolízneho opatrovníka, a ďalšími listinami tvoriacimi obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav::

Účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX, obaja prvé manželstvo, obaja sú národnosti slovenskej. Z manželstva sa narodila XX.X.XXX dcéra A. a dňa XX.X.XXXX syn T.. Posledné spoločné trvalé bydlisko mali účastníci v D. na D. ul. XX, v obvode konajúceho súdu.

Navrhovateľka na pojednávaní uvádzala, že z dôvodov uvedených v návrhu sú s odporcom natoľko odcudzení, že nepokladá za možné manželstvo obnoviť. Za hlavnú príčinu rozvratu považovala ich diametrálne odlišné názory na každú oblasť života. Sústavne dochádzalo medzi nimi k nedorozumeniam, hádkam a urážkam. Viackrát mienila zo spoločnej domácnosti odísť, avšak nemala kam. Vyvrcholením bola udalosť, keď na deň detí v r. XXXX prišla s deťmi domov. Odporca spal, lebo bol v nálade a keď ho syn zobudil, reagoval agresívne, S.hG.k a V.. Vtedy sa rozhodla, že zo spoločnej domácnosti odíde,

pripravovala na to aj deti a v auguste sa s nimi odsťahovala k rodičom. S odstupom času tento odchod hodnotí pozitívne. Od októbra XXXX sa pokúšali s odporcom o striedavú starostlivosť o deti, avšak podľa nej táto starostlivosť nefungovala, nebola na prospech detí. Manžel si deti zobral len vtedy, keď to jemu vyhovovalo, ak mu to nevyhovovalo, vrátil jej ich skôr. Pokiaľ boli deti uňho, postaral sa len o ich popoludňajší, resp. víkendový program, avšak nestaral sa o ne pokiaľ ide o učenie, hygienu a pod. Dcéru, ktorá súťažne tancuje, nevodí na tréningy, potom musí dobiehať zameškané, rovnako sa jej v tomto čase zhoršuje prospech v škole. Deti jej priviedol špinavé, hodil jej tašky bez toho, aby s ňou čokoľvek prebral, nekomunikuje s ňou o deťoch. V lete t.r. deti sa v starostlivosti o deti striedali v dvojtýždňových intervaloch, s otcom boli deti na dovolenke v E. a tiež na chalupe. Za ten čas sa viackrát stalo, že dcéra prišla od otca s antibiotikami. Navrhovateľka tvrdila, že vzhľadom na to, že s odporcom nijako nekomunikujú, nevedia sa zjednotiť na výchovných prístupoch. Zatiaľ čo ona vyžaduje od detí určitú disciplínu, najmä aby deti dodržiavali hygienu, pripravovali sa do školy a plnili si aj iné povinnosti, otec je benevolentný, nevyžaduje od nich nič, čo sa im nepáči, čoho sú si deti vedomé a reagujú tak, že „u ocinka to robiť nemusia“ a matka je tá prísna. V takomto prostredí sa deti nenaučia žiadnej zodpovednosti a ani jeden z rodičov tak nemôže niesť zodpovednosť za zdravý vývoj detí. Otec sa venuje deťom len z hľadiska ich, resp. jeho záujmov, preto postačuje, aby bol upravený jeho široký styk s deťmi, ale deti majú byť zverené len do jej osobnej starostlivosti.

Odporca na pojednávaní tiež sám navrhoval rozvod ich manželstva z dôvodov, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení k návrhu. Za hlavnú príčinu ich konfliktov on považoval nezáujem navrhovateľky o rodinu, ktorý sa prejavoval tým, že sa dlhodobo zdržiavala mimo domácnosť či už z pracovných dôvodov alebo osobných. Jej príchody vo večerných hodinách sa predlžovali, s čím samozrejme nesúhlasil a vytýkal jej to. To viedlo ku konfliktom a hádkam. Trval na tom, aby deti boli zverené do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov. Tvrdil, že o deti sa vždy vedel riadne postarať po všetkých stránkach, keď navrhovateľka bola často neprítomná, a to aj v čase keď boli choré, naďalej má záujem podieľať sa na starostlivosti o deti v rovnakej miere ako matka. Odmietol tvrdenie odporkyne o fyzickom násilí, rovnako aj to, že sa nestará o hygienu detí, ich učenie alebo mimoškolské aktivity, resp. že by ich nechával tráviť voľný čas len pasívne.

Podľa zákona o rodine (č. ) súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Pri rozhodovaní o rozvode súd vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 18 cit. zák. manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Manželstvo plní svoj účel, pokiaľ spočíva na pevných citových vzťahoch manželov a tvorí harmonické spoločenstvo, v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode a citovom zblížení, poskytujúc si vzájomne pomoc a podporu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že manželstvo účastníkov žiadnu z týchto funkcií neplní. Za príčinu rozvratu a odcudzenia súd považoval rozdielne povahové vlastnosti účastníkov a zrejme aj rozdielne názory a požiadavky na partnerský a rodinný život, na plnenie základných povinností vo vzťahu k zabezpečovaniu potrieb rodiny, aj voči deťom, v dôsledku ktorých neboli schopní a ochotní riešiť manželskú krízu, ale nechali ju dospieť do úplného rozvratu a rozdelenia spoločnej domácnosti. Účastníci počas konania neprejavili záujem o obnovenie vzťahov, a to ani v záujme ich spoločných detí. Za tohto stavu sa rozvrat manželstva súdu javí ako hlboký a trvalý, preto návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.

Podľa o rodine (ďalej len ZR) V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 ZR Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 4 ZR Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 28 ods. 1 ZR Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný rozvoj maloletého dieťaťa,

b) zastupovanie maloletého dieťaťa

c) správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa § 28 ods. 2 ZR Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich

výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Súd pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode prihliadol na záujem otca o striedavú osobnú starostlivosť o maloleté deti. Zo stanoviska kolízneho opatrovníka, ktorý prešetril pomery v obidvoch domácnostiach rodičov vyplýva, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné materiálne podmienky pre starostlivosť o deti. Obidve deti majú veľmi dobrý vzťah a silnú citovú väzbu k obom rodičom a majú záujem tráviť rovnaký čas s oboma rodičmi, nevedia si predstaviť, že by s jedným z rodičov mali byť len počas víkendov. Na škodu je len to, že rodičia vzájomne nekomunikujú a to ani ohľadne detí.

Súd po vyhodnotení dokazovania dospel k záveru, že obaja rodičia sú spôsobilí na osobnú starostlivosť o deti, starostlivosť obidvoch rodičov je v záujme maloletých detí, preto súd rozhodol v zmysle § 24 ods. 2 ZR tak, že deti zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Dvojtýždňový interval súd považoval za najvhodnejší preto, že počas tohto obdobia rodičia môžu zabezpečiť plný a samostatný výkon rodičovských práv a povinností podľa § 28 ZR, resp. v tomto čase sa môžu prejaviť nedostatky pri ich výkone.

Podľa § 62 ods. 6 ZR súd rozhodol, že výživné rodičom neurčuje vzhľadom na to, že deti budú rovnaký čas u obidvoch rodičov, ktorí budú v tomto čase plne hradiť všetky potreby výživného, vrátane nákladov na ošatenie, hygienu, platieb za mimoškolské aktivity a pod.

Z rovnakých dôvodov, keď deti budú v osobnej starostlivosti každého rodiča rovnaký čas, nebolo dôvodné upravovať styk rodičov s deťmi.

Podľa § 26 ZR Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností.

O trovách konania súd rozhodol podľa veta prvá

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho do-

ručenia cestou podpísaného súdu Krajskému súdu v Bratislave, trojmo.

V odvolaní okrem všeobecných náležitostí uvedených v sa

musí uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí nesprávnosť

tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205

ods. 1 ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 202 a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie

podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov) alebo

ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na

súdny výkon rozhodnutia.

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela môže do troch

mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť matrike, že

prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.