Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Cb-200-2010.pdf
PDF · 151.81 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-9Cb/200/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Považskej Bystrici samosudkyňa Mgr. Ivana U. v obchodno-právnej veci žalobcu TOP DRINKS, s.r.o. so sídlom Ul. 1. Mája 834/29, T., IČO: 36 346 993, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou ŠTRBÁŇ, s.r.o. so sídlom Ul. 1. mája 1455/5, Púchov, IČO: 36 867 454 proti žalovanému JUKATR, s.r.o. so sídlom Ul. 1. mája 834/29, Púchov, IČO: 36 356 573, právne zastúpený CONSULTOR LEGAL, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Horný Val 6/13, Žilina, IČO: 36 861 944 v konaní o zaplatenie 13.828,35 eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 13.828,35 eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 13.828,35 eur od 13.08.2010 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 829,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 3.150,43 eur na účet právneho zástupcu žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Žalobca sa na tunajšom súde voči žalovanému domáhal zaplatenia 13.828,35 eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 13.828,35 eur od 13.08.2010 do zaplatenia, trov konania a trov právneho zastúpenia. Dôvodil, že medzi účastníkmi bola uzatvorená Zmluva o poskytovaní služieb v podvojnom účtovníctve, predmetom tejto zmluvy bolo vedenie podvojného účtovníctva v zmysle účtovných a daňových zákonov automatizovaným spracovaním software MRP Brezno na základe dodaných dokladov špecifikovaných v zmluve, poskytovanie komplexného účtovného poradenstva a služieb, teda aj príprava a predloženie všetkých relevantných účtovných dokladov nevyhnutných k podaniu daňového priznania za príslušný kalendárny mesiac, a to od mája 2006. Zmluva bola medzi stranami uzatvorená na dobu určitú, a to odo dňa 01.05.2006 do 31.12.2006. Objednávateľ sa zaviazal uhradiť poskytovateľovi za jeho služby cenu v paušálnej výške 8.850,- Sk mesačne. Na základe nesprávne podaného daňového priznania Colný úrad Trenčín, Pobočka Colného úradu Púchov, C. zo dňa 15.08.2006 uložil v zmysle § 35 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov daňovému subjektu peňažnú pokutu vo výške 416.593 Sk (13.828,35 eur), a to z dôvodu, že správca dane pri daňovej kontrole zistil u daňového subjektu vznik vyššej spotrebnej dane oproti spotrebnej dani priznanej daňovým subjektom v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie máj 2006. Žalobca túto pokutu uhradil. Žalobca dôvodil, že týmto nesprávne podaným daňovým priznaním, mu v dôsledku uloženia horeuvedenej pokuty vznikla škoda, náhrady ktorej sa domáhal voči žalovanému tak na základe uzatvorenej zmluvy ako aj v zmysle §§ 373,374,378,379,380 a 386 OBZ.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a priznať trovy konania a právneho zastúpenia Potvrdil, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená Zmluva o poskytovaní služieb v podvojnom účtovníctve, avšak
predmetom tejto zmluvy ani zmluvnou povinnosťou žalovaného nikdy nebolo spracovanie, výpočet spotrebnej dane z liehu ani podávanie daňového priznania na spotrebnú daň z liehu. Poukazoval na skutočnosť, že pani E. bola spoločníčkou a konateľkou žalovaného v čase od 29.4.2006 do 14.10.2006, podľa dostupných informácií však popri výkone funkcie konateľky žalovaného podnikala v oblasti vedenia jednoduchého a podvojného účtovníctva aj na základe živnostenského oprávnenia, a to od roku 1998 až doteraz, pod obchodným menom E. s miestom podnikania Vieska 104, Púchov. Preto žalovaný zastával názor, že sporné daňové priznanie ako aj dodatočné priznanie vypracovala T. vo vlastnom mene a na vlastný účet, o čom svedčí aj list adresovaný Colnému úradu Púchov. Preto žiadal žalobu zamietnuť s tým, že na strane žalovaného nedošlo k naplneniu podmienok ustanovenia § 373 OBZ, nedošlo k žiadnemu porušeniu zmluvných povinností žalovaným, nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného, ktoré by malo základ v uzatvorenej zmluve a vzniknutej škode.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, najmä žalobou, Zmluvou o poskytovaní služieb v podvojnom účtovníctve zo dňa 01.05.2006, Dodatkom k zmluve zo dňa 04.12.2006, faktúrami č. FAV260033, FAV260097, FAV260156, FAV260189, FAV260227, FAV260268, FAV260307, FAV260346, výpismi z účtu, daňovými dokladmi o spotrebnej dani z liehu, listom E. z č.l. 31, Rozhodnutím Colného úradu o uložení pokuty zo dňa 15.08.2006, Rozhodnutím Colného úradu zo dňa 02.09.2009, Rozhodnutím Colného úradu o zastavení konania zo dňa 19.10.2009, listom právneho zástupcu žalobcu zo dňa 30.06.2010,Listom Colného úradu Trenčín zo dňa 28.07.2010, výpismi z Obchodného registra účastníkov, vyjadrením žalovaného zo dňa 30.09.2010, Zmluvou o poskytovaní služieb v podvojnom účtovníctve medzi E. a žalobcom zo dňa 01.09.2005, Rozhodnutím Colného úradu zo dňa 30.09.2010, Rozhodnutím Colného úradu zo dňa 15.11.2010, výsluchom právneho zástupcu žalobcu, žalovaného, účtovným denníkom k 31.12.2006, faktúrou č. FAV 270039, uznesením o pripustení zmeny žaloby zo dňa 16.03.2011 pod č.k. 9Cb 200/2010-128, výsluchom svedkyne E., žiadosťou žalobcu zo dňa 23.03.2011, faktúrou č. 260058, 260057,260055,260053,260052,260051,260050, 260049,260048,260047, 260046,260045,260044,260043,260042, 260040, 260039, faktúrou č. 2005195, PPD č. 2004, faktúrou č. 2006023, 2005219, 2006029, výplatnými lístkami zamestnancov žalobcu za mesiace január až december 2006 z č.l. 163-178, vyjadrením právneho zástupcu žalobcu zo dňa 03.05.2011, Pracovnou zmluvou uzatvorenou medzi žalobcom a E. zo dňa 01.06.2006, Spoločenskou zmluvou o založení spoločnosti s ručením obmedzeným o dňa 30.03.2006, Overenými fotokópiami daňových dokladov o spotrebnej dani z liehu zaslanými Colným úradom v Trenčíne, pripojeným spisom 9Cb 89/2007 a zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 01.05.2006 bola uzatvorená Zmluva o poskytovaní služieb v podvojnom účtovníctve medzi žalovaným ako „poskytovateľom“ a žalobcom ako „objednávateľom“. Predmetom tejto zmluvy bolo vedenie podvojného účtovníctva v zmysle účtovných a daňových zákonov automatizovaným spracovaním software MRP Brezno na základe dodaných dokladov špecifikovaných v zmluve a to - výdavkových a príjmových pokladničných dokladov, došlých a odoslaných faktúr, výpisov z bankových účtov, zmlúv o prenájme, leasingov, splátkových kalendárov a pod., dokladovej inventúry, ako aj spracovanie podvojného účtovníctva, ktoré pozostávalo zo zaúčtovania, došlých a odoslaných faktúr, bankových výpisov, príjmových a výdavkových dokladov, interných dokladov a miezd na základe dodaných podkladov a to od mája 2006. Zmluva bola medzi stranami uzatvorená na dobu určitú, a to odo dňa 01.05.2006 do 31.12.2006. Objednávateľ sa zaviazal uhradiť poskytovateľovi za jeho služby cenu v paušálnej výške 8.850,- Sk mesačne. V článku V. zmluvy sa žalovaný zaviazal vykonávať vedenie účtovníctva v súlade s uzatvorenou zmluvou na základe poznania platných predpisov, zákonných ustanovení a objektívne známych skutočností v oblasti účtovníctva, mzdových, sociálnych a daňových zákonov...
Dňa 04.12.2006 bol medzi stranami uzatvorený Dodatok k Zmluve o poskytovaní služieb v oblasti účtovníctva, v ktorom si strany dojednali čas plnenia z doby určitej na dobu neurčitú s dvoj - mesačnou výpovednou lehotou. V článku VII. Bode 3 predmetnej zmluvy bolo inkorpované: „ Poskytovateľ zodpovedá objednávateľovi za škodu, ktorá mu v súvislosti s predmetom zmluvy vznikla, pokiaľ ju poskytovateľ spôsobil svojou činnosťou“.
Na základe predmetnej zmluvy vystavila spoločnosť JUKATR, s.r.o. ako „Poskytovateľ“ a „dodávateľ“ pre spoločnosť TOP DRINKS, s.r.o., ako „Objednávateľa“ a „Odberateľa“ faktúry č. FAV 260033, č. FAV 260097, FAV 260156, č. FAV260189, FAV260227, FAV 260268, FAV 260307, FAV 260346 za služby poskytované Dodávateľom a to spracovanie PU + miezd vo výške 8.850,- Sk a mesačného paušálu podľa zmluvy za mesiac máj 2006 až december 2006. Odberateľ uhradil predmetné faktúry príkazom na úhradu prevodom z jeho účtu na účet Dodávateľa vo výške 8.850,- Sk, teda vo výške dohodnutého mesačného paušálu podľa zmluvy.
Dňa 20.06.2006 vyhotovila E. podľa § 14 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu, daňové priznanie spoločnosti žalobcu na spotrebnú daň z liehu za mesiac máj 2006, ktoré Colný úrad Trenčín, pobočka Colného úradu Púchov ako miestne príslušný správca spotrebnej dane z liehu prijal dňa 26.06.2006, V tomto daňovom priznaní uviedla E. množstvo liehu, z ktorého vznikla daňová povinnosť 196,4143 hl a. a vypočítala spotrebnú daň na 5.558,525 Sk. Ako meno a priezvisko osoby, ktorá daňové priznanie vypracovala je uvedené meno E.
Dňa 06.07.2006 podala E. podľa § 14 ods. 8 zákona č. 105/2004 Z.z. dodatočné daňové priznanie na spotrebnú daň z liehu na zdaňovacie obdobie máj 2006, kde uviedla množstvo liehu 245,3435 hl a. a sumu 6.943,221 Sk. Ako meno a priezvisko osoby, ktorá daňové priznanie vypracovala je uvedené meno E. Spolu s týmto dodatočným daňovým priznaním zaslala Colnému úradu Púchov prípis, v ktorom uviedla, že chyba v množstve nákupu alkoholu vznikla jej nesprávny sčítaním, čo potvrdila svojim vlastnoručným podpisom. V tejto listine uviedla ako miesto podnikania U.
V období od 10.07.2006 do 27.07.2006 vykonal správca dane daňovú kontrolu na spotrebnú daň z liehu za zdaňovacie obdobie na máj 2006 u daňového subjektu (žalobcu), pri ktorej zistil základ spotrebnej dane za zdaňovacie obdobie máj 2006 v množstve 441,7578 hl a. a určil spotrebnú daň z liehu v sume 12.501,746 Sk.
Colný úrad Trenčín, Pobočka Colného úradu Púchov, C. zo dňa 15.08.2006 uložil v zmysle § 35 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov daňovému subjektu peňažnú pokutu vo výške 416.593 Sk (13.828,35 eur), a to z dôvodu, že správca dane pri daňovej kontrole zistil u daňového subjektu vznik vyššej spotrebnej dane oproti spotrebnej dani priznanej daňovým subjektom v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie máj 2006. Daňový subjekt zaslal colnému úradu žiadosť, v ktorej požiadal o odpustenie uloženej peňažnej pokuty v zmysle § 103 zákona č. 511/1992 Zb. Colný úrad Trenčín ako správca dane Rozhodnutím A. zo dňa 04.12.2006 žiadosti žalobcu o odpustenie pokuty nevyhovel a uloženú pokutu mu neodpustil. Na základe tejto skutočnosti podal žalobca ako daňový subjekt dňa 15.04.2009 Colnému úradu Trenčíne podnet na preskúmanie rozhodnutia správcu dane o nevyhovení žiadosti o odpustenie pokuty mimo dovolacieho konania. O tomto podnete rozhodlo Colné riaditeľstvo SR ako najbližšie nadriadený orgán Rozhodnutím A. zo dňa 02.09.20009 tak, že zrušil preskúmané rozhodnutie a vec vrátil colnému úradu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Namiesto toho, aby bol Colný úrad Trenčín viazaný právnym názorom nadriadeného orgánu, teda Colného riaditeľstva SR vo veci ďalej konal a zvážil podmienky odpustenia uloženej pokuty, Colný úrad Trenčín konanie vo veci žiadosti daňového subjektu o odpustenie pokuty Rozhodnutím A. zo dňa 19.10.2009 zastavil. Na základe tohto rozhodnutia bol žalobca ako daňový subjekt nútený znova podať podnet na preskúmanie rozhodnutia colného úradu o zastavení konania mimo odvolacieho konania, a to dňa 01.07.2010, o ktorom prebehlo konanie na Colnom úrade Trenčín pod sp. zn. XXXX/XXXX, kedy rozhodnutím zo dňa 30.9.2010 bolo preskúmavané rozhodnutie Colného úradu Trenčín zn. XXXXX/XXXX-XXXX zo dňa 19.10.2009 týkajúce sa žalobcu zrušené. Následne rozhodnutím Colného úradu v Trenčíne sp. zn. XXXX/XXXX zo dňa 15.11.2010 nebolo vyhovené žiadosti žalobcu o odpustenie uloženej pokuty.
Daňový subjekt (žalobca) uhradil pokutu uloženú Rozhodnutím Colného úradu Trenčín, pobočka colného úradu Púchov zn. XXXXX/XXXX-XXXX zo dňa 15.08.2006 (rozhodnutie bolo daňovému subjektu, teda žalobcovi doručené dňa 28.08.2006 ako to vyplýva zo spisu a z jednotlivých rozhodnutí colných orgánov), v celkom rozsahu vo výške 416.593,- Sk (13.828,35 eur) dňa 16.10.2006.
Z výpisu zo živnostenského registra E. vyplýva, že v predmete jej činnosti bolo okrem iného vedenie jednoduchého a podvojného účtovníctva v období od 1.7.2006 do 30.6.2007 odkedy mala pozastavenú živnosť.
Z pracovnej zmluvy žalovaného a E. vyplýva, že táto bola uzatvorená 1.6.2006 a E. pracovala u žalovaného v pozícii ekonóm - účtovník, s ktorej výkonom je spojený nasledovný druh práce a pracovné činnosti „ vedenie účtovníctva, fakturácia, personalistika a mzdy, zodpovednosť a spracovanie účtovných závierok.
Zo Spoločenskej zmluvy žalovaného zo dňa 30.3.2006 vyplýva, že E. bola konateľkou spoločnosti od jej založenia s právom konať samostatne.
Z predložených daňových priznaní žalobcu zo spotrebnej dane z liehu vyplýva že za obdobie od septembra 2005 do decembra 2005 podával žalobca daňové priznanie k spotrebnej dani z liehu, kde ako osoba, ktorá vypracovala daňové priznanie bolo uvedené T. konateľ žalobcu. Za obdobie od januára do augusta 2006 bolo na daňových priznaniach uvedené ako meno osoby, ktorá vypracovala daňové priznanie - E. s uvedením telefónneho čísla: XXX/XXXXXXX. Od septembra 2006 bola ako osoba, ktorá vypracovala daňové priznanie uvedená Y. s emailovou adresou žalobcu.
Z pripojeného spisu t.s. 9Cb89/2007 vedenom medzi žalovaným a E. o zaplatenie 64.930.- Sk s príslušenstvom, vyplynulo nasledovné - E. na poj. dňa 10.10.2007 uviedla, že od mája 2006 jej zamestnanci prešli do pracovného pomeru k žalovanému a podľa dohody spoločníkov si veci - konkrétne apríl 2006 mali každý dotiahnuť pod svojim menom. Konateľka žalovaného R. na pojednávaní uviedla, že E. vstúpila do spoločnosti až od 1.6.2006, nakoľko dovtedy bolo dohodnuté, že si každý dotiahne chýbajúce veci v účtovníctve samostatne. Z Upozornenia na porušovanie záväzkov voči žalovanému zo dňa 22.11.2006 vyplýva, že E.j bolo ako zamestnankyni spoločnosti JUKATR s.r.o. bolo okrem iného vytknuté, že firma TOP Drinks, s.r.o. nie je nahodená v účtovníctve spoločnosti JUKATR, s.r.o. do 22.11.2006, pričom firma je mesačný platca DPH a v dokladoch boli od 1.6.2006 neprevedené účtovné predpisy na dokladoch. Z predložených listín zo sporného obdobia vyplýva, že na hlavičkovom papieri spoločnosti JUKATR, s.r.o. je uvedené ako kontaktné telefónne číslo na túto spoločnosť t.č. XXX/ XXXXXXX / viď čl 51-62 pripojeného spisu/
Z výpovede svedkyne E./ vyplynulo, že od 1.9.2005 mala so žalobcom uzatvorenú zmluvu o podvojnom účtovníctve ako podnikateľka - živnostníčka - fyzická osoba. V máji 2006 už bola konateľkou žalovaného a Zmluvu o vedení podvojného účtovníctva uzatvorenú medzi účastníkmi 1.5.2006 podpisovala ako konateľka žalovaného. Následne, po založení spoločnosti žalovaného spolu s klientmi prešla do tejto spoločnosti a pokračovali v dohodnutom systéme. V máji roku 2006 už nevykonávala na živnosť žiadne účtovnícke práce pre právnické osoby. Potvrdila, že sporné daňové priznanie za máj 2006 ako aj dodatočné daňové priznanie z júla 2006 vypisovala osobne. Nevedela sa vyjadriť z akého dôvodu podpisovala oznámenie o zaslaní dodatočného daňového priznania k spotrebnej dani z liehu ako živnostníčka. V tom čase bola ešte konateľkou žalovaného, tou bola až do 14.10.2006. Len pre upresnenie uviedla, že májové faktúry žalobcu sa spracovávali a podávali v júni. Podávanie daňových priznaní vrátane DPH a spotrebnej dane, bolo automaticky zaradené do poskytovania ich služieb, a môže sa zaradiť pod položku pravdepodobne - došlé a odoslané faktúry. Túto službu poskytovali firmám aj žalobcovi automaticky. Spracovávali podklady pre žalobcu k daňovému priznaniu /faktúry, dodacie listy, JCD/ , tieto aj vypísali, žalobca si ich podpisoval vždy sám, tieto si vyzdvihol v ich firme a následne odniesol podpísané na daňový úrad alebo ich podpísal a zaslali ich poštou. Pre odstup času si nepamätala, či v pôvodnej zmluve mávali alebo nemávali výslovne uvedené spracovávanie daňových priznaní. K podaniu daňového a dodatočného daňového priznania uviedla, že z uvedených listín vyplýva, že došlo k nesprávnemu sčítaniu súm, ktoré boli základom pre výpočet dane, t.j. litrov, pričom bolo neprávne sčítané 19.641,43 a správne 44.175,78 litrov. Na základe tohto bolo potrebné následne urobiť dodatočné daňové priznanie.
.
Žalobca v priebehu konania trval na podanej žalobe. Dôvodil, že zaplatením uloženej pokuty vznikla žalobcovi škoda vo výške 13.828,35 eur. V čl. VII bode 3 Zmluvy o poskytovaní služieb o poskytovaní služieb v podvojnom účtovníctve zo dňa 01.05.2006, bolo medzi stranami dohodnuté, že za škodu, ktorá vznikne objednávateľovi v súvislosti s predmetom zmluvy, a ktorú poskytovateľ spôsobil svojou činnosťou, zodpovedá objednávateľovi práve poskytovateľ. V tomto prípade v dôsledku podania dodatočného daňového priznania A. Trnkovou, vtedajšou konateľkou žalovaného, bola žalobcovi vyrubená pokuta, ktorej úhradou mu vznikla škoda. Je nepochybné, že strany mali predmetnú zmluvu uzatvorenú od mája roku 2006, na ktorý sa daňové priznania ako aj dodatočné daňové priznanie vzťahovalo podľa citovaných ustanovení zákona č. 105/2004 Z. z.. o spotrebnej dani z liehu a aj zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov. Uloženie peňažnej pokuty vo výške 13.828,35 eur colným úradom je právne relevantným následkom porušenia povinnosti, a teda protiprávneho konania žalovaného, ktorý spočíval v porušení zmluvného záväzku viesť riadne účtovnú agendu a dokumentáciu klienta, čo bolo v rozpore so Zmluvou o poskytovaní služieb v podvojnom účtovníctve zo dňa 01.05.2006. Kauzálny nexus, t.j. príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a vzniknutou škodou vo výške 13.828,35 eur (416.593,- Sk) je nesporne daný. Z toho dôvodu má žalobca nárok domáhať sa náhrady škody voči žalovanému. Táto škoda vznikla v dôsledku toho, že žalovaný vykonal, resp. urobil chybu pri podaní daňového priznania za mesiac máj 2006, v dôsledku čoho príslušný colný orgán uložil žalobcovi pokutu, ktorá predstavuje škodu, za ktorú žalovaný v celom rozsahu zodpovedá v intenciách čl. 7 bodu 3 Zmluvy o poskytovaní služieb v podvojnom účtovníctve zo dňa 01.05.2006. Poukázal na tú právnu skutočnosť, že v zmysle zápisu v obchodnom registri bola oprávnená v inkriminovanom období konať za žalovanú konateľka E., ktorej svedčalo konateľské oprávnenie v spoločnosti v období od 29.04.2006 do 14.10.2006, pričom daňové priznanie za máj 2006 bolo podané dňa 20.06.2006 a rovnako dodatočné daňové priznanie bolo podané dňa 06.07.2006, Teda nepochybne v období, keď E. bola legitímnym štatutárnym orgánom žalovaného. Žalobca má za to, že zo samotného predmetu zmluvy o poskytovaní služieb v podvojnom účtovníctve zo dňa 01.05.2006 vyplýva „že predmetom tejto zmluvy je podvojné účtovníctvo v zmysle účtovných a daňových zákonov, automatizovaným spracovaním softwaru MRP Brezno na základe dodaných dokladov“. Následne sú v tomto čl. 2 dotknutej zmluvy špecifikované doklady, na základe ktorých spracúval žalovaný pre žalobcu účtovníctvo. Predmetom uvedenej zmluvy je vedenie podvojného účtovníctva v zmysle účtovných a daňových zákonov, pričom zo samotného zákona o spotrebnej dani z liehu vyplýva, že je jedným z daňových právnych predpisov predpokladaných právnych poriadkov SR. Podľa názoru žalobcu je teda nepochybné, že žalovaný spracúval pre žalobcu všetky a akékoľvek podklady potrebné k podaniu daňového priznania k spotrebnej dani z liehu, čo aj žalovaný urobil za mesiac máj 2006, za čo inkasoval aj dohodnutú odplatu od žalobcu, ktorú žalobca na základe vystavenej faktúry č. SAV 260033 uhradil. Faktúra za máj 2006, je vystavená pani R., je ňou rovnako podpísaná s uvedením firemnej pečiatky žalovaného. Žalobca predložil súdu Zmluvu o poskytovaní služieb v podvojnom účtovníctve zo dňa 01.09.2005, ktorú uzatvoril žalobca s poskytovateľom E. a zdôraznil, že táto zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 01.09.2005 do 31.12.2005. Je síce pravdou, že pani M. poskytovala služby a výkony účtovníctva podvojného pre žalobcu aj v období január až máj 2006, pričom poslednýkrát účtovala pani E. za takýto druh účtovných služieb žalobcovi dohodnutú odplatu za spracovanie účtovníctva za mesiac apríl 2006. Zmluva o poskytovaní služieb v podvojnom účtovníctve zo dňa 01.09.2005 uzatvorená medzi žalobcom a pani E. je absolútne identickým právnym úkonom zmluvou ako zmluva o poskytovaní služieb v podvojnom účtovníctve, ktorú uzatvoril žalovaný so žalobcom dňa 01.05.2006, ktorej platnosť bola dodatkom zo dňa 04.12.2006 predĺžená na dobu neurčitú. Keďže predmet oboch vyššie uvádzaných zmlúv je absolútne identický a nespochybniteľným faktom je, že E. spracúvala pre žalobcu akékoľvek a všetky podklady potrebné k podaniu daňového priznania z liehu, je nepochybným, že rovnaký právny záväzok vznikol žalovanému tým, že uzatvoril rovnaký druh zmluvy dňa 01.05.2006, teda žalobca mal za to, že v intenciách tejto zmluvy vznikol žalovanému vykonávať pre žalobcu služby a výkony podvojného účtovníctva, okrem iného aj spracovanie akýchkoľvek a všetkých podkladov potrebných k podaniu daňového priznania, čo aj žalovaný vykonal a urobil pri podaní daňového priznania za máj 2006 prostredníctvom svojej vtedy legitímnej konateľky E. ktorá ako štatutárny orgán žalovanej podala za žalobcu daňové priznanie k spotrebnej dani z liehu za máj 2006. Faktúra za máj 2006 č. SAV 260033 je vystavená pani R. spolu s uvedením jej podpisu a firemnej počiatky žalovanej JUKATR, s.r.o.. Rovnako ako dodávateľ týchto účtovných služieb vystupuje na dotknutej faktúre žalovaný. Všetky faktúry do obdobia apríl 2006 za vykonávanie takýchto služieb a úkonov účtovníctva boli vystavené E.
ktorá na takýchto faktúrach vystupuje aj ako dodávateľ uvedených služieb. Poukázal na normatívnu právnu úpravu spôsobu konania konateľa spoločnosti s r.o. , ktorej generálna, resp. všeobecná úprava je obsiahnutá v § 13 ods. 1 Obch. zákonníka, z ktorého vyplýva, že právnická osoba koná štatutárnym orgánom, pričom z ods. 3 tohto § 13 Obch. zákonníka, ktorého právna úprava kogentnou, vyplýva, že podnikateľa, teda v posudzovanom prípade žalovaného, zaväzuje konanie osôb vykonávajúcich pôsobnosť štatutárneho orgánu, a to aj v prípade, keď prekročili svojím konaním rozsahu predmetu jeho podnikania. Špeciálna právna úprava konania konateľa spoločnosti s r.o. je obsiahnutá v § 133 ods. 1 Obch. zákonníka, kde je uvedené, že štatutárnym orgánom takejto spoločnosti je jeden alebo viac konateľov, pričom ak je konateľov viac, je oprávnený konateľ v mene spoločnosti každý z nich samostatne ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Keďže spôsob konania za spoločnosť s r.o. je obligatórnou náležitosťou spoločenskej zmluvy, resp. zakladateľskej listiny a táto skutočnosť sa zapisuje aj do OR, je nesporným, že v období od 29.04.2006 do 14.10.2006 vykonávala pani E. pôsobnosť štatutárneho orgánu konateľa v spoločnosti žalovanej. Žalobca zdôrazňuje, že konanie konateľa štatutárneho orgánu spoločnosti s r.o. sa považuje za samotné konanie takejto spoločnosti. Teda ak žalovaný, resp. jej štatutárny orgán pani E. vykonala služby účtovníctva v období, keď bola oprávnená konať za spoločnosť žalovaného, je nesporným, že tak urobila v mene a na účet spoločnosti žalovaného. Skutočnosť, že škoda vznikla žalobcovi v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovanej vyplýva aj z prípisu štatutárneho orgánu žalovaného, konateľky M., kde prípisom titulovaným
- zaslanie dodatočného daňového priznania k spotrebnej dani z liehu - uznala, že chyba v množstve nákupu alkoholu vznikla nesprávnym sčítaním žalovanej, resp. jej štatutárneho orgánu, konateľky E.V tomto smere žalobca namieta a zásadne nesúhlasí s argumentom žalovaného, že pani E. vykonala a podpísala prípis, kde uznala chybu v sčítaní vo svojom mene a na svoj účet, nakoľko pani E. v žiadnom prípade neposkytovala už v období máj 2006 žiadne účtovné služby pre žalobcu, a teda takýto prípis je prejavom vôle žalovanej, vykonaný prostredníctvom jej štatutárneho orgánu, konateľky pani E. Na okraj žalobca podotýka, že rozhodujúci je obsah, nie forma právneho úkonu, a teda zotrval na tej právnej argumentácii, že prípis k dodatočnému daňovému priznaniu bol urobený žalovaným prostredníctvom jej vtedy legitímneho štatutárneho orgánu - pani E. Keďže je nesporným, že pokuta uložená žalobcovi vznikla v dôsledku vadného, resp. protiprávneho konania žalovaného a táto na strane žalobcu predstavuje škodu a medzi konaním žalovaného a vzniknutou škodou je daný kauzálny nexus, má žalobca za to, že jeho nárok na náhradu škody voči žalovanej vo výške 13.828,35 eur, čo do istiny je daný. Zdôraznil, tak ako sa vyjadrila aj svedkyňa p. F. v mesiaci máj roku 2006, už v žiadnom prípade neposkytovala služby účtovníctva ako fyzická osoba - podnikateľ. takéto služby účtovníctva od mája 2006 poskytovala a vykonávala T. výlučne ako konateľka, teda v mene a na účet žalovanej JUKATR s.r.o.. Žalobca opätovne zdôrazňuje že relevantným účtovným podkladom pre spracovanie spotrebnej dane z liehu, konkrétne za máj 2006 bolo 17 došlých faktúr tak ako sú špecifikované z predloženého listinného dôkazu, pričom úlohou poskytovateľa účtovnej služby, teda úlohou JUKATR s.r.o. bolo iba sčítanie 17 hodnôt čísel uvedených na týchto faktúrach, k čomu podľa názoru žalobcu a najmä svedeckej výpovede p. Bobotovej/ Trnkovej, nie je absolútne potrebný žiadny špeciálny účtovný program. Podľa názoru žalobcu na spracovanie spotrebnej dane z liehu a podanie daňového priznania za máj 2006 úplne postačovala bežná EXCELOVSKÁ tabuľka, resp. obyčajná kalkulačka, na základe čoho účtovná spoločnosť JUKATR, s.r.o. mohla spracovať predmetné daňové priznanie v čase max do 20 minút. Aj s poukázaním na vyššie uvedené okolnosti mal za to, že dojednaná výška odmeny za poskytnutie služieb účtovníctva vo výške 8.850,- Sk uvedená v čl. 4 Zmluvy zo dňa 01.05.2006 uzatvorenej medzi JUKATR s.r.o. a TOP DRINKS, s.r.o. je primeraná, pričom takáto výška odmeny zodpovedala rozsahu účtovnej agendy, ktorú na základe tejto zmluvy spracoval žalovaný pre žalobcu. Žalobca osobitne zdôraznil, že predmetom uvedenej zmluvy zo dňa 01.05.2006 je okrem iného spracovanie podvojného účtovníctva pozostávajúce zo zaúčtovania došlých a odoslaných faktúr, na základe čoho sa podáva a spracúva daňové priznanie k spotrebnej dani z liehu. Absolútne identický predmet zmluvy bol dojednaný aj v Zmluve o poskytovaní služieb v podvojnom účtovníctve zo dňa 01.09.2005, ktorú uzatvorila T. ako fyzická osoba podnikateľ a poskytovateľ účt. služieb a spoločnosť žalobcu ako objednávateľa. Svedkyňa E. sa nepochybne vyjadrila, že už ako fyzická osoba podnikateľ v pozícii poskytovateľ účtovných služieb pre žalobcu, spracúvala a podávala daňové priznania k spotrebnej dani z liehu, pre spoločnosť TOP DRINKS ako objednávateľa. Keďže obsah, resp. predmet zmluvy oboch vyššie zmieňovaných zmlúv, je absolútne identický, zostáva bez akýchkoľvek pochybností, že aj žalovaný robil a spracúval pre žalobcu daňové priznania k spotrebnej dani z liehu, teda konkrétne aj daňové priznanie k spotrebnej dani z liehu za mesiaci máj 2006 a to prostredníctvom vtedy legitímnej konateľky T. S ohľadom na interpretáciu predmetu zmluvy zo dňa 01.05.2006, čo teda žalovaný mal robiť a aké služby mal poskytovať pre žalobcu, pričom v tomto smere žalobca poukazuje na ustanovenie § 266 OBZ, ktoré je ustanovením
lex specialis pre obchodno-právne vzťahy a ktorý stanovuje osobitné interpretačné postupy pre výklad právnych úkonov uzatvorených medzi subjektmi, ktoré používajú status podnikateľov, resp. obchodných spoločností. V tomto smere žalobca zdôrazňuje vzhľadom na predmet zmieňovanej zmluvy, citujem vedenie podvojného účtovníctva zmysle účtovných a daňových zákonov“, mal nepochybne za to, že predmetom takejto zmluvy bude, a bolo spracúvanie daňového priznania k spotrebnej dani z liehu. V tomto smere žalobca vychádzal zo svoje dobrej viery, že spoločnosť žalovaného bude spracúvať takéto daňové priznania k spotrebnej dani z liehu pre žalobcu.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a priznať právo na náhradu trov konania a právneho zastúpenia. Poukazoval na to, že základnou otázkou v tomto konaní je, či služby, v súvislosti s pripravovaním podkladov pre spotrebnú daň z liehu, boli predmetom zmluvy medzi účastníkmi konania uzatvorenej s účinnosťou od 01.05.2006. Argumenty, ktoré hovoria v prospech žalovaného: list, ktorý sa nachádza v súdnom spise, robený pod hlavičkou M., kde je uvedené IS., keď sa jedná o číslo pridelené soc. poisťovňou E. ako FO zamestnávateľovi, čiže SZČO. Ďalej IČO XXXXXXXX - adresát Colný úrad v Púchove, s poukazom na podpis samotného prípisu, kde k obchodnému menu M. je pripojený jej vlastnoručný podpis, na výpis zo ŽR podnikateľského subjektu E.. Právna úprava OZ, aj výpis z OR spoločnosti žalovaného hovoria o spôsobe konania a podpisovania v mene spoločnosti tak, že pri právnych úkonoch vykonávaných v písomnej forme pripojí k obchodnému menu spoločnosti konateľ svoj podpis. Faktúry, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise, sú faktúrami za služby účtovnícke. Paušálny rozsah ceny mesačne bol dojednaný vo výške v pôvodnej mene 8.850,- Sk. Žalovaný predložil účtovný denník za rok 2006 od 01.01.2006 do 31.12.2006, z ktorého vyplýva, že spoločnosť žalovaného na základe zmluvy zaúčtovala 3.358 dokladov. Cena obvyklá na trhu za zaúčtovanie jedného dokladu sa pohybovala v rozpätí od 25 do 30, - Sk, k tomu cena za služby personalistiky 300,- Sk za zamestnanca, 150,- Sk za osobu zamestnanú na základe dohody o vykonaní prác. V roku 2006 žalobca mal aj zamestnancov, aj osoby na základe dohody o vykonaní práce. Pri uzatváraní samotnej zmluvy tieto skutočnosti boli známe a mesačná platba vychádzala z predpokladaných položiek. Keď napr. k 31.03. bolo zaúčtovaných položiek 658 ešte pani E. následne však spoločnosť JUKATR na základe samostatnej objednávky urobila opravu účtovníctva za obdobie január až marec 2006 a spoločnosť žalobcu jej za túto opravu zaplatila, o čom svedčí faktúra č. 270039. V zmluve o spracovaní účtovníctva je presná špecifikácia prevádzaných služieb a nenachádza sa v nej ani zmienka o podkladoch pre spotrebnú daň a výpočte spotrebnej dane z liehu. Spoločnosť žalovaného nedisponovala a ani dnes nedisponuje skladovým programom na výpočet spotrebnej dane. Poukázal na skutočnosť, že v prípade spoločnosti žalobcu, táto si skladové hospodárstvo viedla samostatne, zástupca spoločnosti žalovaného nikdy sa v sklade fyzicky nenachádzal, skladové zásoby neprepočítaval, lebo to podľa zmluvy nemal a nemohol a v prípade opaku by cena za služby bola min. v rozsahu mesačne 25.000,- Sk. Žalobca pokutu zaplatil 16.10.2006, musel sa už domnievať o zodpovednosti zodpovedného subjektu spoločnosti JUKATR, a pritom ďalej za služby platil. Poukazovanie na identitu zmluvy o poskytovaní služieb podvojného účtovníctva medzi E. a následne medzi spoločnosťou žalovaného v zmysle kontinuity zmlúv, je bez právnej a skutkovej relevancie. Žalovaný nemá vedomosť, na základe čoho, či ústnej alebo písomnej zmluvy, pani E. poskytovala služby a v akom rozsahu v období od 01.01.2006 popri zmluve uzatvorenej medzi účastníkmi konania. Zdôraznil, že všetky daňové priznania boli vždy podpisované konateľom žalobcu, pričom jeho podpis sa nachádzal pri vyhlásení, že všetky údaje na daňovom priznaní sú správne a úplné a že si je vedomý dôsledkov spojených s uvedením nepravdivých údajov. Ďalej poukázal na skutočnosť zlého postupu žalobcu v Colnom správnom konaní, keď priamo z rozhodnutia o zastavení konania zo dňa 19.10.2009 vyplýva, že už zaplatenú pokutu nie je možné odpustiť. Tzn., že pokutu a jej neodpustenie si spôsobil žalobca sám, svojim nesprávnym konaním.
Podľa § 373 OBZ Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
Podľa § 374 ods. 1 OBZ Za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať,
že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.
Podľa § 264 ods. 1 OBZ Pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom.
Podľa §266 ods. 1 OBZ Prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.
Podľa § 375 OBZ Ak porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu spôsobila tretia osoba, ktorej povinná strana zverila plnenie svojej povinnosti, je u povinnej strany vylúčená zodpovednosť len v prípade, keď je u nej vylúčená zodpovednosť podľa § 374 a tretia osoba by takisto podľa tohto ustanovenia nebola zodpovedná, keby oprávnenej strane bola priamo zaviazaná namiesto povinnej strany.
Podľa § 376 OBZ Poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinností povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná.
Podľa § 378 OBZ Škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa § 379 OBZ Ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu a realizácii obchodno-záväzkovo právneho vzťahu - inominátnej zmluvy - Zmluvy o poskytovaní služieb o podvojnom účtovníctve. Zmluva bola uzatvorená 01.05.2006, dodatok k nej bol podpísaný dňa 04.12.2006, bola uzavretá na dobu určitú od 01.05.2006 do 31.12.2006. V konaní bolo preukázané, že žalobca bol v období predchádzajúcom uzatvoreniu zmluvy, od roku 2005, klientom SZČO E., ktorá mu viedla účtovníctvo a podávala za neho aj daňové priznania vrátane spotrebnej dane z liehu. Následne E. vstúpila do spoločnosti žalovaného, kedy už 30.03.2006 podpísala spoločenskú zmluvu o založení spoločnosti žalovaného s ručením obmedzeným a stala sa jej konateľkou, pričom od 01.06.2006 bola zároveň aj zamestnankyňou žalovaného. Z výpovede E.j tak v tomto konaní ako aj v konaní vedenom na t.s. pod spisovou značkou 9Cb89/2007 jednoznačne vyplynulo, že E. / svedkyňa/ podávala daňové priznanie k spotrebnej dani z liehu žalobcu na základe zmluvy o vedení účtovníctva. Tak z výpovede svedkyne ako aj z výpovede žalobcu bolo jednoznačne ustálené, že po transformácii živnosti svedkyne a vstupe do právnickej osoby, zmluvný vzťah pokračoval v nezmenenom rozsahu aj naďalej, teda v zmysle § 264 ods. 1 OBZ a 266 ods. 1 OBZ bola známa a ustálená zvyklosť a obom stranám bol ich úmysel pri uzatvorení zmluvy známy, čoho dôkazom je aj uzatvorená zmluva o vedení podvojného účtovníctva medzi účastníkmi zo dňa 01.05.2006, ktorú E. podpisovala ako konateľka žalovaného. Táto skutočnosť vyplýva rovnako aj zo samotných daňových priznaní k spotrebnej dani z liehu, kedy od januára 2006 vystupovala p. E. ako osoba, ktorá vypracovala daňové priznanie s uvedením konkrétneho telefónneho čísla. Toto telefónne číslo, ktoré spočiatku zrejme patrilo p. E. ako živnostníčke, bolo následne prenesené do spoločnosti žalovaného a figurovalo na daňových priznaniach aj po založení žalovaného a uzatvorení zmluvy o vedení účtovníctva a zároveň figurovalo na hlavičkovom papieri spoločnosti žalovaného z daného obdobia, čo bolo preukázané listinnými dôkazmi založenými v tak v spise, ako aj v pripojenom spise. Je teda nesporne preukázané tvrdenie
svedkyne, že svoju živnosť a klientov preniesla do spoločnosti žalovaného a pokračovala ďalej vo vedení účtovníctva podľa zabehnutých a dohodnutých pravidiel už v mene žalovaného. Táto skutočnosť bola potvrdená aj výpoveďou súčasnej konateľky žalovaného Jany Jugašovej, ktorá v konaní pred súdom vedenom pod spisovou značkou 9Cb 89/2007 výslovne uviedla, že svedkyňa E. reálne vstúpila do spoločnosti až 01.06.2006, pričom dovtedy si mal každý dotiahnuť chýbajúce veci v účtovníctve so svojimi klientmi. V tomto smere súd poukazuje na to, že samotné sporné daňové priznanie ako aj dodatočné daňové priznanie zo spotrebnej dane z liehu bolo síce podávané za mesiac máj, ale odovzdávané až v mesiaci jún 2006, teda v čase kedy E. bola tak konateľkou ako aj zamestnankyňou spoločnosti. Súd sa nezaoberal podrobnejšie dôvodmi, pre ktoré p. E. pri zasielaní dodatočného daňového priznania v prípise daňovému úradu tento označila svojim IČO-m a odtlačkom pečiatky ako živnostníčky, nakoľko k porušeniu zmluvného záväzku, ktoré viedlo následne ku vzniku škody došlo podaním nesprávneho daňového priznania zo spotrebnej dane za máj 2006 a nie dodatočným daňovým priznaním, v ktorom bolo odstránené pochybenie pri výpočte. Ďalším z dôvodov, prečo súd uveril tvrdeniam svedkyne je skutočnosť, že svedkyni bolo žalovaným dňa 22.11.2006 uložené upozornenie za porušenie záväzkov voči žalovanému, kde okrem iného jej ako zamestnankyni jej boli vytknuté nedostatky v práci, týkajúce sa vedenia účtovníctva žalobcu. Aj z toho dokladu mal súd za preukázané, že svedkyňa účtovníctvo žalobcu viedla ako zamestnanec žalovaného. V preberacom protokole - dokladov odovzdávaných pri ukončení pracovného pomeru E. u žalovaného boli odovzdané doklady od nej - ako bývalej zamestnankyne firmy žalovaného, pričom žalobca bol medzi spoločnosťami ktorých doklady odovzdávala. Zároveň účtovníctvo žalobcu nebolo medzi subjektmi, pre ktoré sa dorábalo účtovníctvo prostredníctvom žalovaného po SZČO - E. / išlo o 13 firiem- živnostníkov, ktorých spracovanie účtovníctva bolo podkladom pre vystavenie faktúry č. 260061 ktorej zaplatenie bolo predmetom sporu vedenom na t.s. pod 9 Cb 89/07/
V konaní bolo nesporne preukázané, že došlo k podaniu daňového priznania zo spotrebnej dane z liehu za mesiac máj 2006 v nesprávnej výške, ktorá pre sčítaciu chybu v ňom, bola odstránená podaním dodatočného daňového priznania. Na základe tejto skutočnosti príslušný správny orgán uložil žalobcovi pokutu, ktorej výška je výškou uplatnenej škody. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že žalobca nevyužil všetky opravné prostriedky proti uvedenému rozhodnutiu, naopak súd mal za preukázané, že žalobca postupoval a účinne využil možnosti, ktoré mu správny poriadok ukladá na to, aby dosiahol zmenu rozhodnutia a odpustenie uloženej pokuty, nakoľko v správnom konaní je možné aj mimo odvolacieho konania preskúmavať rozhodnutia už právoplatné a vykonateľné a dosiahnuť ich zmenu, pri absencii riadnych opravných prostriedkov. Skutočnosť, že žalobca dobrovoľne uhradil uloženú pokutu mu nemôže byť pripisovaná na ťarchu, nakoľko tak urobil na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu. Naviac rozhodnutie správneho orgánu, na ktoré poukazoval v záverečnej reči žalovaný, bolo zrušené ako nesprávne.
Po vykonanom dokazovaní súd teda uzavrel, že žalovaný vypracoval žalobcovi za mesiac máj 2006 nesprávne daňové priznanie za spotrebnú daň z liehu, na základe čoho bola žalobcovi uložená pokuta. Zodpovednosť za škodu v OBZ je objektívnou zodpovednosťou a nevyžaduje zavinenie. Predpokladom pre vznik zodpovednosti je porušenie povinnosti zo záväzku, alebo inej právnej povinnosti stanovenej v OBZ, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Škodou sa rozumie skutočná škoda, alebo majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu oproti majetkovému stavu pred škodnou udalosťou a ušlý zisk. V konaní bolo preukázané tak porušenie povinností žalovaného zo zmluvného záväzku, t.j. vypracovať riadne daňové priznanie zo spotrebnej dane z liehu, aj v kontexte s čl. V uzatvorenej zmluvy o vedení účtovníctva uzatvorenej medzi účastníkmi, bol preukázaný vznik škody - vo výške uloženej pokuty správnym orgánom a aj príčinná súvislosť medzi porušením zmluvného záväzku a vznikom škody. Zamestnanec žalovaného porušil zmluvný záväzok podaním nesprávneho daňového priznania, v dôsledku jednoduchej chyby v sčítaní predložených faktúr - podkladov potrebných k daňovému priznaniu. Nesprávnym postupom zamestnanca došlo k porušeniu povinností vyplývajúcich zo zmluvy bez ohľadu na to, či o konaní svojho zamestnanca žalovaný vedel alebo nie. Súd poukazuje na skutočnosť, že vzhľadom na skutočnosť, že svedkyňa bola zároveň zamestnancom ako aj konateľkou a spoločníčkou spoločnosti žalovaného sa nemôže žalovaný účinne brániť tvrdením, že o konaní svedkyne
nemal vedomosť. Skutočnosť, že p. E. podávala aj daňové priznania k spotrebnej dani z liehu žalobcu jej nikdy nebola vytknutá, pričom tieto vypracúvala aj po uložení pokuty. Žalovaný obranu, teda že nebolo zmluvne dohodnuté vypracúvanie daňových priznaní k spotrebnej dani z liehu použil až v súdnom konaní, čo je viac než 3 roky od podania daňového priznania. Aj preto sa obrana žalovaného súdu javila ako účelová. V konečnom dôsledku nie je relevantné, že p. E. podávala uvedené daňové priznanie ako konateľ alebo zamestnanec žalovaného, nakoľko v spore bolo podstatné, že tak robila na základe zmluvného vzťahu so žalobcom.
Vzhľadom k tomu, že boli naplnené všetky podmienky § 373 OBZ a žalovaný nepreukázal, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť, súd zaviazal žalovaného k náhrade škody vo výške uloženej pokuty podľa § 373 OBZ, tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku v zmysle § 365 OBZ. Žalobcovi tak vzniklo právo na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške, t.j. 9% ročne, ktoré si uplatnil odo dňa podania žaloby, preto súd o úroku z omeškania rozhodol podľa § 369 ods. 1 OBZ.
O povinnosti žalovaného zaplatiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súd rozhodol podľa § 160 ods. 1 OSP.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a že priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania a právneho zastúpenia, pretože bol v konaní úspešný. Tieto pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku zo žaloby vo výške 829,50 eur a trov právneho zastúpenia, ktoré si právny zástupca žalobcu uplatnil za 8 úkonov právnej pomoci á 303,74 eur ( prevzatie a príprava, podanie žaloby, účasť na pojednávaní dňa 24.11.2010, 16.03.2011, 20.04.2011, 21.09.2011, písomné podanie na súd dňa 22.12.2010 a 03.05.2011, 8 x á 7,41 eur režijný paušál,
náhrada za stratu času na pojednávanie dňa 24.11.2010, 2 x 1 hod. x 12,35 eur = 24,70 eur, cestovné z Púchova do Považskej Bystrice a späť 36 km za použitia služného motorového vozidla S. kubatúra 1.997 cm3, priemerná spotreba 5,9 l/100km, t.j. 5,9 x 1,145 eur = 6,76 eur /100 x 36 km =2,43 eur + náhrada za použitie motorového vozidla 0,183 eur/1km, t.j. 0,183 eur x 36 km = 6,59 eur, potom spotreba/2,43 eur/ + náhrada /6,59eur/ = 9,02 eur náhrada za stratu času na pojednávanie dňa 16.03.2011, 2 x 1 hod. x 12,35 eur = 24,70 eur, cestovné z Púchova do Považskej Bystrice a späť 36 km za použitia služného motorového vozidla S., kubatúra 1.997 cm3, priemerná spotreba 5,9 l/100km, t.j. 5,9 x 1,346 eur = 7,94 eur /100 x 36 km =2,86 eur + náhrada za použitie motorového vozidla 0,183 eur/1km, t.j. 0,183 eur x 36 km = 6,59 eur, potom spotreba /2,86 eur/ + náhrada /6,59eur/ = 9,45 eur náhrada za stratu času na pojednávanie dňa 20.04.2011, 2 x 1 hod. x 12,35 eur = 24,70 eur, cestovné z Púchova do Považskej Bystrice a späť 36 km za použitia služného motorového vozidla S., kubatúra 1.997 cm3, priemerná spotreba 5,9 l/100km, t.j. 5,9 x 1,362 eur = 8,04 eur /100 x 36 km =2,89 eur + náhrada za použitie motorového vozidla 0,183 eur/1km, t.j. 0,183 eur x 36 km = 6,59 eur, potom spotreba/2,89 eur/ + náhrada /6,59eur/ = 9,48 eur náhrada za stratu času na pojednávanie dňa 21.09.2011, 2 x 1 hod. x 12,35 eur = 24,70 eur, cestovné z Púchova do Považskej Bystrice a späť 36 km za použitia služného motorového vozidla S. kubatúra 1.997 cm3, priemerná spotreba 5,9 l/100km, t.j. 5,9 x 1,327 eur = 7,82 eur /100 x 36 km =2,82 eur + náhrada za použitie motorového vozidla 0,183 eur/1km, t.j. 0,183 eur x 36 km = 6,59 eur, potom spotreba/2,82 eur/ + náhrada /6,59eur/ = 9,41 eur, +20% DPH , spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 3.150,43 eur. Záloha zložená na svedecké dokazovanie nebola spotrebovaná a bude vrátená samostatným rozhodnutím.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Trenčína, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť uvedené proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno zdôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, za b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/, f/ rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.