Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-37-2011.pdf
PDF · 81.15 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/37/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: I., nar. XX.X.XXXX, a J., nar. XX.X.XXXX, T., zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti rodičov: J. T., bytom Q. XX, U., zastúpená JUDr. Barborou Šrutekovou, advokátkou, Hlavná 44, Trnava a J. T., bytom T. XX, Poste restante XX, o určenie výživného na čas do rozvodu, o odvolaní otca maloletých proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 2. marca 2011, č.k. 20P/260/2010-92 v časti účinnosti vyživovacej povinnosti otca a nedoplatku na zročnom výživnom takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti účinnosti vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom I., nar. XX.X.XXXX a J., nar. XX.X.XXXX na čas do rozvodu m e n í tak, že vyživovacia povinnosť sa určuje s účinnosťou od 1.4.2010 a v časti nedoplatku za obdobie od 1.4.2010 do 11.8.2010 tak, že nedoplatok na zročnom výživnom otcovi za predmetné obdobie nevznikol.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním určil otcovi maloletých doplatiť matke za obdobie od 1.2.2010 do 11.8.2010 na výživu mal. I. celkovo sumu 600,- eur, keď mesačné výživné za toto obdobie predstavuje 100,- eur a u mal. J. celkovo 300,- eur, keď mesačné výživné za toto obdobie je 50,- eur. Otec bude výživné uhrádzať matke v pravidelných splátkach na každé mal. dieťa po 15,- eur mesačne spolu s bežným výživným. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že matka maloletých dňa 16.9.2010 podala návrh, ktorým žiadala určiť výživné otcovi na maloleté deti od 1.2.2010 do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, a to u mal. I. 200,- eur a mal. J. 150,- eur mesačne s tým, že otec na výživu detí neprispieva od februára 2010, keď opustil spoločnú domácnosť. Otec maloletých s návrhom nesúhlasil, žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť. Uviedol, že spoločnú domácnosť opustil v máji 2010, pričom do tohto termínu sa riadne finančne podieľal na nákladoch, spojených s nákupom potravín do domácnosti. Od februára do júna 2010 matke na výživu detí žiadnu finančnú čiastku nedával, matka však mala prístup prostredníctvom platobnej karty k jeho účtu. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 62 Zákona o rodine a z vykonaného dokazovania, najmä svedeckých výpovedí mal jednoznačne preukázané, a to z výpovedí svedkov, navrhnutých matkou, že táto nebola schopná za obdobie od februára 2010 do právoplatnosti rozvodového konania zo svojho príjmu pravidelne uhrádzať náklady, spojené s chodom domácnosti. Nielen jej matka, ale aj priatelia, ktorí boli vypočutí, potvrdili, že si za toto obdobie niekoľko krát od nich vypožičiavala peniaze na úhradu nákladov. Podporovali ju aj po materiálnej stránke, nosili jej potraviny, ovocie, zeleninu. Otec v tom čase na chode ich domácnosti po finančnej stránke sa nepodieľal, v domácnosti matky ho ani nikdy v tomto období od februára 2010 nevideli. Z výpovedí svedkov, ktorých navrhol otec jednoznačne nevyplynulo, že by sa tento bol podieľal na nákladoch, spojených s chodom domácnosti a že by platil matke riadne na výživu detí v období od februára 2010. V čase od februára
2010 do právoplatnosti rozvodového konania ich matka niekoľko krát telefonicky doslova obťažovala, pýtala sa na vtedy ešte svojho manžela. Žiadala od nich, aby jej uviedli, či má nejakú známosť, čo robí, kde chodí a pod. Ani jeden zo svedkov však nepotvrdil, že by sa otec od februára 2010 do právoplatnosti rozvodového konania pravidelne podieľal na základoch, spojených zo spoločnou domácnosťou. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nebolo jednoznačne preukázané, že by otec za obdobie od 1.2.2010 do 11.8.2010 sa pravidelne podieľal na nákladoch, spojených s chodom jeho v tom čase vlastnej domácnosti. Samotný otec uviedol, že na výživu detí za toto obdobie neposlal matke žiadnu sumu, odôvodňoval to tým, že mala prístup k jeho účtu. Súd je však toho názoru, že i napriek takémuto tvrdeniu otca mal otec povinnosť pravidelne poskytovať finančné prostriedky matke na úhradu nákladov, spojených s výživou maloletých detí.
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podal odvolanie otec maloletých. O zrušenie poberania daňového bonusu na deti zamestnávateľa požiadal v priebehu mesiaca máj - jún 2010. Takisto riešenie náhradného bývania realizoval až v priebehu mesiaca máj, prenajatý byt má zmluvne od 1.6.2010. Keďže do 1.6.2010 sa zdržiaval v spoločnej domácnosti a s matkou detí viedol spoločnú domácnosť, prispieval na úhradu nákladov, spojených s domácnosťou, navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a určil mu výživné na maloleté deti s účinnosťou od 1.6.2010, a to do 30.6.2010, keď od júla už prispieval na ich výživu v súlade s rozvodovým rozsudkom.
Matka maloletých v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť.
Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že otec maloletých v odvolaní poukázal na skutočnosť, že dokazovanie súdu prvého stupňa bolo neúplné, súd nevykonal všetky navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, preto navrhli rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie za účelom doplnenia dokazovania.
Krajský súd Trnava ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba účastník konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné prejednal vec podľa ust. § 214 ods. 1 O.s.p. a po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého je čiastočne dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach nie je vecne správny.
Predmetom konania, vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 20P/260/2010 je určenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom I., nar. XX.X.XXXX a J., nar. XX.X.XXXX na čas do rozvodu manželstva rodičov maloletých detí. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bola vyživovacia povinnosť otca určená s účinnosťou od 1.2.2010 do 11.8.2010 a určený nedoplatok za predmetné obdobie vo výške 600,- eur u mal. I. a 300,- eur u mal. J..
Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že mal. deti I. a J. pochádzajú z manželstva J. a J. T., ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 19C/48/2010 zo dňa 30.6.2010 právoplatným dňa 11.8.2010 rozvedené. Obe maloleté deti na čas po rozvode boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo určené s účinnosťou od právoplatnosti rozvodu manželstva prispievať na ich výživu sumami 150,- eur na I. a 100,- eur mesačne na mal. J.. Matka požadovala návrhom, podaným na súd prvého stupňa dňa 16.9.2010 určiť otcovi maloletých detí výživné aj na čas do rozvodu manželstva, a to od 1.2.2010, keď podľa jej vyjadrení od tejto doby s otcom maloletých detí neviedla spoločnú domácnosť a tento neprispieval riadne na chod domácnosti a výživu a výchovu oboch maloletých detí. Otec maloletých s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že spoločnú domácnosť opustil v máji 2010, do tej doby sa riadne podieľal na spoločnom hospodárení s matkou maloletých detí. Súd prvého stupňa vypočul vo veci navrhnutých svedkov oboma rodičmi. Z výpovedí svedkov navrhnutých matkou súd prvého stupňa skonštatoval, že títo potvrdili, že matka bola v spornom období vo finančnej tiesni, tejto vypomáhali tak finančne, keď jej požičiavali peniaze, ako aj po materiálnej stránke, keď jej nosili potraviny, ovocie, zeleninu. Svedkovia otca podľa súdu prvého stupňa jednoznačne nepotvrdili, že by sa otec podieľal v spornom období na chode domácnosti a prispieval na výživu svojich detí.
Odvolací súd mal za to, že len zo svedeckých výpovedí nie je možné zistiť, kedy otec maloletých detí opustil spoločnú domácnosť a prestal sa podieľať na chode domácnosti a výžive svojich maloletých detí. V spise sa nachádzali okrem svedeckých výpovedí aj listinné dôkazy, ktorými sa súd prvého stupňa nezaoberal, takéto dokazovanie riadne nevykonal a nevyhodnotil. Z listinného dôkazu, nachádzajúceho sa v spise na č.l. 7 a 8, a to zo zápisnice z pojednávania v konaní o rozvod manželstva vyplynulo, že obaja rodičia, tak navrhovateľ otec maloletých detí, ako odporkyňa matka maloletých detí zhodne uviedli, že žijú oddelene zhruba 3 mesiace, pričom predmetné pojednávanie sa konalo dňa 30.6.2010. Matka detí takisto v rozvodovom konaní potvrdila, že otec opustil spoločnú domácnosť zhruba pred 3 mesiacmi, zbalil si veci a odišiel. Na č.l. 41 sa nachádza výpis z mailovej správy, v ktorej matka maloletých píše, že ak si otec maloletých myslí, že raz zaplatil 250,- eur a odišiel v apríli bez toho, že by im pomáhal a do konca júna užíval daňový bonus na deti.... . Z výpisov sms správ, ktoré sa nachádzajú v spise vyplynulo, že v mesiaci apríl 2010 prvý krát matka maloletých žiadala od otca detí peniaze, pričom v jednej sms uvádza, že potrebuje súrne 50,- eur, v ďalšej uvádza, že s ňou nepohne, chce 300,- eur na J., 300,- eur na I. a nemusí chodiť domov a v ďalšej píše, že opäť potrebuje súrne 50,- eur, nič jej nenechal, I. potrebovala 20,- eur na výlet.
Odvolací súd z takto vykonaného dokazovania, najmä z listinných dôkazov, ktoré obsahujú tvrdenia matky maloletých detí mal za preukázané, že otec maloletých detí opustil spoločnú domácnosť v mesiaci apríl 2010 a nie v mesiaci február 2010, ako tvrdila matka v návrhu. Preto považoval za dôvodné určiť na čas pred rozvodom otcovi maloletých detí vyživovaciu povinnosť s účinnosťou od 1.4.2010.
Pokiaľ sa týka výšky vyživovacej povinnosti, tak súd prvého stupňa túto určil sumami 100,- eur na I. a 50,- eur na mal. J.. Keďže voči tejto časti rozsudku súdu prvého stupňa sa nikto z účastníkov neodvolal, výška vyživovacej povinnosti na čas do rozvodu zostala právoplatnou a odvolací súd túto už nemohol meniť. Pri určenej výške výživného sumami 100,- eur na I. a 50,- eur na J. odvolací súd dospel k záveru, že za predmetné obdobie od 1.4.2010 do právoplatnosti rozvodu manželstva, teda 11.8.2010 otcovi na výživnom nedoplatok nevznikol. Otec jednoznačne preukázal, že v mesiaci máj 2010 poukázal na výživu maloletých matke sumu 270,- eur, v mesiaci jún sumu 100,- eur, v mesiaci júl sumu 250,- eur a v mesiaci august sumu 250,- eur. Z uvedeného teda vyplýva, že za obdobie od 1.4.2010 do 1.8.2010 mal otec na výživnom zaplatiť sumu 600,- eur (4 x 150,- eur) a zaplatil 620,- eur. Výživné za mesiac august odvolací súd alikvotnú časť nerátal, keďže v tomto mesiaci zaplatil sumu 250,- eur, teda za celý mesiac august, takže za mesiac august mu takisto nedoplatok nevznikol. Keďže otec v uvedenom predmetnom období zaplatil na výživnom viac, ako mal, nedoplatok na zročnom výživnom mu nevznikol.
Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam, preto odvolací súd v napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že v časti účinnosti vyživovacej povinnosti otca voči maloletým túto určil dňom 1.4.2010 a v časti nedoplatku na zročnom výživnom tak, že tento otcovi za predmetné obdobie nevznikol.
O práve na náhradu trov tohto konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 2 O.s.p. za použitia ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo.
Toto rozhodnutie bolo vydané pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.