Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13P-85-2010.pdf
PDF · 81.18 KB
Case nature
Area
Subarea
13P/85/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Nadeždou Tomanicovou v právnej veci Z., narodenej XX. X. XXXX bytom u matky, dieťa rodičov: F., V., bytom B. XX, T. N., J., bytom B. o určenie výživného takto
rozhodol:
Otec je povinný platiť na výživu Z. narodenej XX. X. XXXX sumu 100,-€ mesačne počínajúc dňom 22. 9. 2011 vždy do 25 dňa v mesiaci vopred k rukám Z..
Vo zvyšku sa návrh na určenie výživného od 1. 1. 2009 zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 19. 4. 2010 podala matka, vtedy ešte maloletej Z. návrh na určenie výživného v sume 300,-€ mesačne od 1. 1. 2009, nakoľko otec k jej rukám neplatí žiadne výživné.
Rozsudkom č. k. 13P 85/2010-128 zo dňa 16. 11. 2010, po vykonanom dokazovaní, súd návrh zamietol.
Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 20CoP 10/11-143 zo dňa 30. 3. 2011 rozsudok tunajšieho súdu zrušil (v dôsledku odvolania sa matky) a vec vrátil na ďalšie konanie.
Tunajší súd doplnil dokazovanie opakovane výsluchmi účastníkov konania, vypočul svedka - otcovu matku, oboznámil sa so stavom rozvodového konania rodičov, s rozpismi príjmov rodičov, so správou zo SSOŠ U. v B. so správou zo SOŠ v B. s rozhodnutím SOŠ obchodu a služieb Q. v B., s rozpisom mesačných výdavkov Z., a zistil, že rodičia boli rozvedení rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 25C 1/10-41 zo dňa 14. 6. 2010 právoplatným 3. 8. 2010, v časti o výživnom bol rozsudok zrušený a vrátený tunajšiemu súdu na ďalšie konanie.
Súd zistil, že matka, ktorá navrhla výživné určiť od 1. 1. 2009, pričom podala návrh 19. 4.2010, uviedla, že skôr návrh nepodala, pretože si myslela, a dúfala, že situácia sa vyrieši a otec sa spamätá, ale on sa nespamätal a právnik jej povedal, že výživné môže žiadať aj spätne.
Rodičia trvali na svojich prednesoch, matka, že jej otec neplatil výživné, otec, že hradil výdavky maloletej inak, ktoré skutočnosti v predchádzajúcom dokazovaní dosvedčili aj Z., aj plnoletý syn F..
Z., ktorá dňa XX. X. XXXX dovŕšila plnoletosť, na pojednávaní dňa 21. 6. 2010 uviedla, že pokiaľ mama návrh podala, je to záležitosť jej rodičov a ona s tým nič nemá, pričom ona mala vždy čo chcela. Buď jej to zaplatila mama, alebo jej to zaplatil otec. Ona v priebehu januára 2011 zanechala štúdium 2. ročníka SŠ, na Úrade práce sa nezaevidovala, brigáduje, pričom otec jej stále platí 90,-€ mesačne. Na F. bývajú všetci spolu aj s plnoletým bratom.
Na pojednávaní dňa 22. 9. 2011 matka uviedla, že otec prestal Z. posielať výživné, pričom ona od 9/11 znova študuje, riadne, denne v 2. ročníku SOŠ obchodu a služieb v B..
Z. zmenila stanovisko a navrhla výživné určiť od 1. 1. 2009 po 250,-€ mesačne, pretože nemá z čoho žiť. Výživné určené na čas po rozvode manželstva nemá, otec poslala naposledy výživné 90,-€ mesačne v 8/11, v 9/11 jej už na účet peniaze neprišli. Výpoveď a stanovisko k návrhu zmenila preto, lebo otec s ňou prestal komunikovať a ona peniaze potrebuje.
Otec uviedol, že on končí, pretože Z. mu pred mesiacom povedala, že ho zastrelí.
Zhodne uviedli, že v júni 2010 zaplatil otec 48,-€, v júli 2010 zaplatil 68,-€, a od 9/2010 začal posielať po 90,-€ mesačne, do 8/2011.
Podľa oznámenia SSOŠ U. bola Z. v šk. r. 2010/2011 žiačkou II. PM triedy a k 1. 12. 2010 bola zo štúdia vylúčená pre porušenie podmienok podmienečného prijatia, nakoľko mala 200 neospravedlnených hodín na teoretickom vyučovaní a 48 neospravedlnených hodín na odbornom výcviku. Podľa oznámenia SOŠ v B. 9 bola Z.iačkou od 1. 9. 2008 do 30. 6. 2010, kedy bola pre vysokú neospravedlnenú absenciu a nevhodné správanie zo štúdia vylúčená.
Podľa posledných správ o príjmoch rodičov matka zarobí cca 500,-€ mesačne, otec 400,-€ mesačne.
Podľa § 62 Zákona o rodine, ods. 1 Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 3 Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ods. 4 Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ods. 5 Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 tretia veta: výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, po vykonanom a doplnenom dokazovaní súd o návrhu matky na určenie výživného od 1. 1. 2009 pre vtedy maloletú, neskôr plnoletú Z., rozhodol tak, že návrh na určenie výživného zo strany otca od 1. 1. 2009 do rozhodnutia súdu zamietol a od rozhodnutia súdu
- od 22. 9. 2011 - určil výživné 100,-€ mesačne, ktorá suma zodpovedá zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca. Ak matka zaplatí Z. výživné 100,-€, tak Z. bude mať spolu sumu 200,-€ mesačne + rodinné prídavky, ktorá suma na pokrytie jej výdavkov musí postačiť, keďže zodpovedá možnostiam jej rodičov. Výživné bude otec platiť pokiaľ sa Z. bude riadne, bez neospravedlnených hodín, pripravovať na budúce povolanie.
Predchádzajúce obdobie súd zhodnotil tak, že otec nie je na výživu Z. nič dlžný. Vykonaným dokazovaním (doplneným) bolo preukázané, že Z. sa riadne na budúce povolanie, od 1. 1. 2009 nepripravovala. Podľa oznámení stredných škôl mala od 1. 1. 2009 množstvo neospravedlnených vyučovacích hodín, preto bola opakovane zo škôl vylúčená. Ak sa dieťa na štúdium riadne, denne, nepripravuje, rodič nemá vyživovaciu povinnosť. Napriek tomu si túto otec riadne, od 1. 1. 2009 plnil. Hradil výdavky maloletej, podľa svojich možností a schopností (bol nezamestnaný) riadne, ktorú skutočnosť deti potvrdili, a od rozvodu manželstva posielal Z. po 90,-€ mesačne, pričom ona riadne a zodpovedne od 1. 1. 2009 do 1. 12. 2010 neštudovala a od 1. 12. 2010 do 1. 9. 2011 neštudovala vôbec, školu, z ktorej bola vylúčená, nenavštevovala. Napriek tejto skutočnosti, ktorú otcovi riadne a včas neoznámila, otec jej pravidelne hradil výdavky (dal jej peniaze na čo potrebovala, keď jej nedala matka, prispel na vodičský preukaz, platil poistku, platil výživné od 6/10 - 8/11, k rukám matky a Z.).
Z uvedených dôvodov súd neprihliadol na tvrdenie matky, že otec jej od 1. 1. 2009 neplatil výživné a neprihliadol ani na zmenenú (podľa súdu účelovo) výpoveď Z., ktorá až do 22. 9. 2011 tvrdila, že otec jej nie je dlžný spätné výživné, ale že keď sa pohádali a nekomunikuje s ňou, nech jej spätne dlžné výživné doplatí.
Na určenie výživného od 1. 1. 2009 do septembra 2011 zo strany otca k rukám matky a plnoletej Z. súd nezistil žiadny zákonný dôvod, ani osobitného zreteľa že matka podala návrh až 19. 4. 2010, preto návrh zamietol.
Od 9/11, odkedy Z. znova študuje (už na tretej strednej škole) súd výživné určil, s tým, že túto povinnosť majú rodičia, dovtedy, kým sa bude Z. pripravovať na budúce povolanie.
V prípade, že bude zo štúdia znova vylúčená, rodičom vyživovacia povinnosť odpadá.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne, štvormo, do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O. s. p.).
Pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia.