Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-342-2010.pdf
PDF · 84.98 KB
No categories available
19C/342/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobcu X. S., a. s. so sídlom v X. X., B. U. č. XX, IČO XX XXX XXX zastúpeného advokátom T.. T. D. so sídlom B. U. X/XX, Z. proti žalovanému N. W., štátnemu občanovi U. republiky, bytom J. B. P., S. N.. XX/XX o zaplatenie 497,91 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 497,91 Eur a úrok z omeškania vo výške 6 % ročne z uvedenej sumy od 21.11.2005 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 129,63 Eur, a to zaplatením advokátovi T.. T. D., všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Žalobca poukázal na to, že žalovaný uzavrel s jeho právnym predchodcom zmluvu na základe ktorej sa žalovaný zaviazal splácať úver v mesačných 600 Sk splátkach. Keďže žalovaný z úveru vo výške 15.000 Sk zaplatil iba dve splátky vo výške 1.200 Sk žiadal, aby súd na zvyšok zaviazal žalovaného súdnym rozhodnutím. Zároveň uplatnil zmluvnú pokutu, ktorú si so žalovaným dohodol, a to vo výške 39,83 Eur. Požadoval tiež zaplatenie úroku z omeškania vo výške 6 % ročne.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením zmluvy o úvere, zmluvami o postúpení pohľadávok a rozhodoval v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.
Drobnými spormi sú podľa § 200ea ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku spory v ktorých predmet konania nepresiahne sumu 500 Eur.
Nakoľko predmetom konania bola suma nepresahujúca predtým uvedenú čiastku, nebolo vo veci nariadené pojednávanie, ale verejne vyhlásený rozsudok v znení uvedenom vo
výroku tohto rozhodnutia, ku ktorému dospel súd na základe zisteného skutkového stavu a tohto jeho právneho posúdenia:
Zo zmluvy uzavretej dňa XX.XX.XXXX mal súd za preukázané, že žalovaný uzatvoril v uvedený deň úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX so spoločnosťou V. S. U. so sídlom v L.. V tejto zmluve sa žalovaný zaviazal splatiť poskytnutý úver vo výške 15.000 Sk v 600 Sk mesačných splátkach.
Zo zmlúv o postúpení pohľadávky mal súd za preukázané, že pohľadávka pôvodného veriteľa V. S. U. prešla dňa 27.11.2006 na spoločnosť H. L. U. U. a následne ďalšími postúpeniami na žalobcu. K poslednému postúpeniu pohľadávky došlo 4.4.2008.
Podľa § 2 zák. č. 258/2001 spotrebiteľským úverom rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podstatou zmluvy o úvere v zmysle citovaného zákona je záväzok veriteľa poskytnúť peniaze do určitej sumy (limitu) v prospech dlžníka a na jeho požiadanie. Záväzku veriteľa zodpovedá záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Z jeho obsahu vyplýva, že uzavretím úverovej zmluvy získava dlžník oprávnenie požiadať o poskytnutie peňažných prostriedkov do výšky dohodnutého úveru a je oprávnený čerpať úver do dohodnutej výšky.
Na základe vykonaného dokazovania a uvedených zákonných ustanovení mal súd za to, že medzi právnym predchodcom žalobcu (ako veriteľom) a žalovaným vznikol dvojstranný záväzkovo-právny vzťah, podľa ktorého právnemu predchodcovi žalobcu vznikla povinnosť poskytnúť žalovanému úver a žalovanému povinnosť vrátiť ho podľa dohodnutých podmienok v úverovej zmluve. Žalovaný akceptoval jednotlivé ustanovenia tejto zmluvy ich podpísaním, a preto má povinnosť za predmet zmluvy riadne a včas zaplatiť, teda vrátiť požičané finančné prostriedky tak ako sa k tomu zmluvou zaviazal.
Súd mal za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému na základe jeho žiadosti úver vo výške 15.000 Sk (498 Eur). Z tejto sumy žalovaný podľa dohodnutých podmienok nevrátil sumu 13.800 Sk (458 Eur), ktorá bola okrem iného predmetom konania. Súd sa zaoberal nielen touto dlžnou čiastkou, ale aj dohodnutými zmluvnými podmienkami, podľa ktorých si účastníci dohodli aj zmluvnú pokutu za omeškanie so splácaním úveru, a to 8 % z dlžnej sumy s ktorou je dlžník v omeškaní.
Keďže k uzavretiu zmluvy medzi účastníkmi došlo 29.9.2003 bolo potrebné vychádzať aj z vtedy platného ustanovenia § 23 a ods. 1,2 zák. č. 634/1992 Zb. zák., podľa ktorého sa typovou zmluvou podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán okrem iného najmä podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
Z dikcie tohto zákonného ustanovenia je teda zrejmé, že zmluva o úvere v konkrétnom prípade má charakter typovej zmluvy, ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzaviera vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Právne irelevantný je prameň práva, podľa ktorého sa príslušná zmluva upravuje. To znamená, že typovou zmluvou je každá zmluva teda aj tá, ktorá bola uzatváraná podľa zákona o spotrebiteľskom úvere č. 258/2001 Z.z., ak spĺňa atribúty takejto zmluvy. Zmluva uzavretá právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v danej veci má takýto charakter, pretože jej obsah žalovaný nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť, keďže tento bol už vopred pripravený, predtlačený.
V danom prípade však predmetná zmluva v časti týkajúcej sa požičania finančných prostriedkov neobsahovala také podmienky, ktoré by boli v rozopre s dobrými mravmi, prípadne ktoré by predstavovali zjavný nepomer práv a povinností medzi účastníkmi zmluvy. Žalovaný si finančné prostriedky požičal a mal povinnosť ich vrátiť. Preto súd žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť dlh vo výške 458,08 Eur. Súčasťou tejto zmluvy o úvere bola aj dohoda o zmluvnej pokute.
Zmluvnou (konvenčnou) pokutou v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka sa rozumie postih dlžníka v prípade porušenia zmluvnej povinnosti. Hoci občiansky zákonník neurčuje maximálnu výšku tejto zmluvnej pokuty, zmluvné strany by mali dojednať primeranú výšku, ktorá by mala zodpovedať významu a hodnote zabezpečovaného záväzku. Výška zmluvnej pokuty by sa preto nemala priečiť dobrým
mravom a v zmysle § 3 Občianskeho zákonníka ako aj v zmysle právnej ochrany spotrebiteľa podľa § 23 a zák. č. 634/1992 Zb. (platného v čase uzatvárania úverovej zmluvy v konkrétnom prípade).
Vzhľadom na predmet sporu a porušenie povinnosti zo strany žalovaného sa dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 8 % zo zostatku nesplateného úveru, teda vo výške 39,83 Eur javila byť primeranou v porovnaní s výškou nesplateného úveru. Nebola preto v rozpore s dobrými mravmi, ani nepredstavovala nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Preto sú zaviazal žalovaného aj k povinnosti zaplatiť aj túto zmluvnú pokutu.
Keďže sa žalovaný s plnením uvedeného dlhu dostal do omeškania, má žalobca nárok aj na úrok z omeškania, pretože podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 5l7 ods. l,2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s peňažným dlhom, má veriteľ právo požadovať od dlžníka okrem plnenia aj úrok z omeškania, ak nie je podľa zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úroku stanovuje vykonávací predpis.
Vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého je výška úrokov z omeškania dvojnásobkom diskontnej sadzby stanovenej NBS ku dňu vzniku omeškania. V čase vzniku omeškania žalovaného, to znamená v dni nasledujúcom po dátume splatnosti uvedenej vo faktúre, bola výška úrokov z omeškania 3 %. Preto súd žalobcovi priznal právo na úroky vo výške 6 %, teda dvojnásobku diskontnej sadzby, nakoľko zákon neumožňuje v tomto prípade priznať poplatok z omeškania.
Súčasťou rozsudku je aj výrok o trovách konania.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola priznaná náhrada trov konania, je ten, komu bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.
Trovy konania predstavujú zaplatený súdny poplatok vo výške 29,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 100,13 Eur (za dva úkony právnej služby - príprava a prevzatie vo výške 2 x 34,86 Eur a 2 x 7,21 Eur režijný paušál + 19 % DPH, čo predstavuje sumu 15,99 Eur). Keďže žalobca bol v konaní plne úspešný, priznal mu súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení aj plnú náhradu trov konania v uvedenej výške s tým, že ich má žalovaný zaplatiť advokátovi, ktorý žalobcu zastupoval.
Lehotu na splnenie povinnosti - 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia - určil súd podľa § 160 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.