Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_29C-144-2010.pdf
PDF · 112.46 KB
Case nature
Area
Subarea
29C/144/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcu: K. K., a.s., so sídlom v G., S. X, IČO: 25539965, Česká republika, zastúpenej JUDr. Petrom Pihorňom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Cyklistická 15, proti žalovaným: X. F.. H. F., V.. Y., J.. XX.X.XXXX, G. H. Č.. X, H., X. F.. V. Y., J.. XX.X.XXXX, G. G. XXX, zastúpených JUDr. Danielou Strakovou, advokátkou, so sídlom v Prešove, Konštantínova 6, za účasti vedľajšieho účastníka Z. Y., G. G. XXX, o neúčinnosť právneho úkonu, takto
rozhodol:
určuje, že prevod vlastníckeho práva Z. Y., J.. XX.X.XXXX M. S. , V.. V.V., J.. XX.X.XXXX, Q. G. G. Č.. XXX, XXX XX Š. G. k nehnuteľnostiam - rodinnému domu N.. Č.. XXX, I. J. X. Č.. XXX, H.. Ú.. G., k spoluvlastníckemu podielu 1 k nehnuteľnostiam K.. Č.. XXX - L. K. M. n Q. v XXX S. M. parc. Č.. XXX - L. Q. v X.XXX S. I.U. J. X. Č.. XXX - H.. Ú.. G. na žalovanú v 1. rade darovacou zmluvou zo dňa X.X.XXXX je voči žalobcovi právne neúčinný,
zamieta žalobu voči žalovanému v 1. a 2. rade v časti o určenie právnej neúčinnosti prevodu vlastníckeho a spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na X. Č.. XXX M. LV . XXX H.. Ú.. G. darovacou zmluvou zo dňa 21.8.2008 uzatvorenou medzi žalovanými v 1. a 2. rade,
o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa pôvodne žalobou doručenou súdu dňa 30.6.2010 domáhal určenia neúčinnosti prevodu vlastníckeho a spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným na X. Č.. XXX M. LV . XXX, H.. Ú.. G. darovacou zmluvou zo dňa 2.7.2007 uzatvorenou medzi dlžníkom žalobcu a jeho manželkou ako darujúcimi a žalovanou v 1. rade ako obdarovanou vrátane neúčinnosti darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 21.8.2008 v predmete prevodu vlastníckeho a spoluvlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam uzatvorenou medzi žalovanými v 1. a 2. rade.
V žalobe poukázal na to, že je veriteľom pôvodne označeného žalovaného v 1. rade, pričom jeho pohľadávka vznikla na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá bola žalobcovi priznaná právoplatným rozsudkom Okresného súdu v Prešove zo dňa 5.7.2007 pod sp. značkou 10C 177/2005 v celkovej výške 68.081,- EUR.
V súčasnej dobe vedie žalobca proti svojmu dlžníkovi exekučné konanie na vymoženie predmetnej pohľadávky už prostredníctvom súdneho exekútora JUDr. Petra Hodermarského pod sp. zn. Ex 620/2007, pričom exekúcia je neúspešná, nakoľko dlžník nevlastní žiaden majetok, ktorý by postačoval na uspokojenie pohľadávky. Poukázal zároveň na to, že pôvodne označený žalovaný v 1. rade spolu s
manželkou previedol nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve v krátkom čase po vyhlásení rozhodnutia, na základe ktorého žalobca voči nemu nadobudol vymáhateľnú pohľadávku darovacou zmluvou na svoju dcéru a táto následne na svojho brata s úmyslom ukrátiť veriteľa, pričom títo museli úmysel žalovaného v 1. rade poznať, pretože vedeli o jeho dlžobách.
Žalovaná v 1. rade so žalobou nesúhlasila z dôvodu, že predmetné nehnuteľnosti na ňu rodičia previedli v snahe jej pomôcť so starostlivosťou o maloleté deti z dôvodu častej neprítomnosti jej manžela, pričom o podnikateľských aktivitách svojho otca a prípadných dlžobách voči veriteľom žiadnu vedomosť nemala.
Žalovaný v 2. rade so žalobou nesúhlasil s odôvodnením, že podnikateľské aktivity jeho otca mu známe neboli a taktiež nemal vedomosť o jeho dlžobách.
Uznesením Okresného súdu v Prešove zo dňa 1.7.2011 bolo na základe späťvzatia žaloby konanie zastavené voči dlžníkovi žalobcu a jeho manželke, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.8.2011.
Súd dokazovaním vykonaným výsluchom účastníkov konania, obsahom spisu 10C 177/2005, exekučného spisu Ex 620/2007, darovacími zmluvami, výsluchom svedka Z.. K. E. ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu v Prešove zo dňa 8.6.2007 pod sp. zn. 10C 177/2005 v spojení s opravným uznesením zo dňa 20.6.2007 bol otec žalovaných Z. Y. zaviazaný zaplatiť žalobcovi 1.810.000,- Sk s 12 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.500.000,- Sk od 26.3.2004 do 12.4.2004, zo sumy 510.000,- Sk od 14.4.2004 do 31.12.2004 a zo sumy 1.300.000,- Sk od 1.1.2005 do zaplatenia titulom nesplatenej časti dohodnutej odplaty za postúpenie pohľadávky zmluvou zo dňa 6.2.2004.
Žalobca dňa 6.2.2004 uzatvoril s otcom žalovaných zmluvu o odplatnom postúpení pohľadávky, v zmysle ktorej postúpil svoju pohľadávku voči spoločnosti Daniel Plus s.r.o. vo výške 58.038.233,20 Sk za dohodnutú odplatu vo výške 2.800.000,- Sk. Dohodnutá odplata bola splatná vo výške 1.500.000,- Sk do 25.3.2004 a vo výške 1.300.000,- Sk do 31.12.2004.
Predmetná pohľadávka bola uplatnená už v exekučnom konaní Ex 46/2004 u súdneho exekútora JUDr. Michala Bulka v Poprade, pričom následne dňa 13.4.2004 uhradil otec žalovaných sumu 990.000,- Sk titulom plnenia zmluvy o postúpení pohľadávky.
Ako v uvedenom konaní, tak aj v konaní vedenom pod sp. zn. 10C 177/2005 žalobca tvrdil, že mal voči spoločnosti Daniel Plus s.r.o. pohľadávku vo výške vyše 58.000.000,- Sk zabezpečenú zriadením záložného práva na hnuteľný ako aj nehnuteľný majetok a nakoľko si uvedená spoločnosť svoje povinnosti neplnila, pristúpil žalobca k príprave exekučného konania vedeného Exekútorským úradom JUDr. Michala Bulku v Poprade, kde pracoval aj otec žalovaných, ktorý sám navrhol možnosť riešenia tejto situácie odkúpením pohľadávky od žalobcu, sám vypracoval zmluvu o postúpení pohľadávky uzatvorenú dňa 6.2.2004 a cena odplaty dohodnutá za postúpenie pohľadávky zodpovedala stavu hnuteľného ako aj nehnuteľného majetku povinného.
Tvrdenie otca žalovaných, že došlo k nezákonným konaniam vo vzťahu majetku spoločnosti Daniel Plus s.r.o. vyhodnotil za účelové, keďže podľa ich vedomosti exekvoval celkový hnuteľný majetok povinného v účtovnej hodnote 4.000.000,- Sk, ďalej majetok v hodnote 4,6 milióna korún, išlo o samostatné hnuteľné veci a súbory, ďalej za prístroje majetok v hodnote 1 milióna korún a úžitkové zvieratá v hodnote 760.000,- Sk. Aj v závere rozhodnutia Okresného súdu v Prešove zo dňa 8.6.2007 pod sp. zn. 10C 177/2005 súd návrh otca žalovaných na prerušenie uvedeného konania do právoplatných skončení trestných stíhaní pre podvody vyhodnotil za nedôvodný nemajúci vplyv na uvedené konanie s tým, že ak aj došlo k nejakým nezákonným konaniam majetku spoločnosti Daniel Plus, nemožno toto brať za rozhodujúci moment pri uzatváraní zmluvy o postúpení pohľadávky medzi účastníkmi konania, nakoľko
je zrejmé, že ak by táto pohľadávka bola reálne vymožiteľná vo výške 58.000.000,- Sk, nebol by ju realizoval žalobca za sumu 2.800.000,- Sk, čo predstavuje nepatrný zlomok jej nominálnej hodnoty.
Súd poukazuje aj na to, že aj v predmetnom konaní návrh otca žalovaných na prerušenie konania do právoplatného skončenia trestného konania vo veci 41T 6/2009 vedeného na Okresnom súde v Prešove uznesením zo dňa 25.1.2011 zamietol z dôvodu, že v uvedenom trestnom konaní sa nerieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej.
Žalobca uviedol, že otec žalovaných pohľadávku právoplatne priznanú rozsudkom Okresného súdu v Prešove pod sp. zn. 10C 177/2005 doposiaľ ani čiastočne neuhradil, pričom jej úhradu nebolo možné zrealizovať ani vrámci exekučného konania vedeného na majetok povinného, nakoľko podľa súdneho exekútora dlžník všetok majetok, ktorý by postačoval na uspokojenie pohľadávky žalobcu patriaci do jeho bezpodielového spoluvlastníctva previedol darovacou zmluvou na žalovanú v 1. rade.
Podľa vyjadrenia súdneho exekútora zostávajúca časť majetku povinného nepostačuje na uspokojenie pohľadávky veriteľa, keďže spravidla ide o malé spoluvlastnícke podiely na lestných pozemkoch alebo v orných pôdach s pomerne veľkým počtom spoluvlastníkov, pričom samotný výnos z exekúcie by zrejme nepostačoval ani na úhradu jej trov vzhľadom na nutnosť zabezpečenia znaleckých posudkov na určenie ich všeobecných hodnôt, ktorých cena je v súčasnej dobe pomerne vysoká.
Otec žalovaných ako aj jeho manželka uviedli, že dňa 2.7.2007 previedli v prospech žalovanej v 1. rade rodinný dom s príslušenstvom vrátane podielu na zastavaných plochách a nádvoriach a záhrade vedených na X. Č.. XXX M. 844 k. ú. G. z dôvodu, aby sa táto, keďže jej manžel dlhodobo pracovne pôsobil v zahraničí k nim nasťahovala za účelom zabezpečenia pomoci s maloletými deťmi v čase neprítomnosti jej manžela. Keďže v konečnom dôsledku sa dcéra rozhodla spolu s manželom si postaviť svoj rodinný dom, dňa 21.8.2008 previedla darovacou zmluvou predmetné nehnuteľnosti v prospech ich syna, žalovaného v 2. rade, ktorý toho času s nimi žije v spoločnej domácnosti.
Žalovaná v 1. rade uviedla, že so žalobou nesúhlasí, keďže nie sú splnené podmienky odporovateľnosti darovacej zmluvy uzatvorenej s jej rodičmi preto, že z ich výpovedi vyplynuli skutočnosti preukazujúce, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať dlhy svojho otca, resp. jeho úmysel ukrátiť veriteľa predmetnou darovacou zmluvou. Okrem iného týmto úkonom nemohlo dôjsť k ukráteniu uspokojenia pohľadávky žalobcu, lebo je tu iný majetok, ktorý na uspokojenie pohľadávky postačuje a toho času už nadobudnuté nehnuteľnosti nie sú v jej vlastníctve.
Žalovaný v 2. rade namietal, že u neho nie sú splnené podmienky odporovateľnosti darovacej zmluvy uzatvorenej so žalovanou v 1. rade, keďže v zmysle ust. § 42 Občianskeho zákonníka ods. 2, 3 vyplýva, že primárne pasívne legitimovaný je ten, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, resp. v prospech koho bol tento úkon robený.
Ďalším okruhom osôb pasívne legitimovaných sú univerzálni právni nástupcovia primárne pasívne legitimovaných osôb, t. j. dedičia poručiteľa, proti ktorému bolo možné odporovať právnemu úkonu vrátane právnych nástupcov právnických osôb.
Z uvedeného dôvodu v konaní nemá postavenie pasívne legitimovaného subjektu.
Žalovaní v 1. a 2. rade zároveň súdu predložili kópiu návrhu na vklad vlastníckeho práva v prospech ich otca prijatého Správou katastra zo dňa 31.8.2011 ako záložného veriteľa k nehnuteľnostiam vo vlastníctve spoločnosti Zamos s.r.o. vedených na X. Č.. XXX k. ú. Š. G..
Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
Podľa § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117),
b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.
Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
Podľa § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi.
Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
Podľa § 117 Občianskeho zákonníka, stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.
Účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľov. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe, ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, ako by k tomu úkonu vôbec nedošlo.
Podstatné je, že ide o taký právny úkon, ktorým sa zhoršuje možnosť veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky, teda nemusí ísť o úkony, ktorými dochádza k scudzeniu majetku dlžníka, stačí, že tieto úkony zmenšujú majetkovú podstatu dlžníka na úkor veriteľa.
Odporovať je možné len úkonom dlžníka, pretože iba tento môže ukrátiť nároky veriteľa. Ak iná osoba než dlžník urobí úkon, ktorým by sa ukrátili práva veriteľa, nemá to už za následok vznik odporovateľnosti.
Na základe uvedeného preto mohol žalobca ako veriteľ odporovať iba právny úkon - darovaciu zmluvu zo dňa 2.7.2007 uzatvorenú medzi jeho dlžníkom - otcom žalovaných, jeho manželkou a žalovanou v 1. rade, avšak už nie darovaciu zmluvu o prevode predmetných nehnuteľností uzatvorenú medzi žalovanou v 1. a žalovaným v 2. rade z dôvodu, že žalovaná v 1. rade v čase uzatvorenia darovacej zmluvy zo dňa 21.8.2008 nemala postavenie dlžníčky žalobcu.
Z uvedeného dôvodu súd žalobu v časti o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanými v 1. a 2. rade ako nedôvodnú zamietol.
Z rozsudku Okresného súdu v Prešove zo dňa 8.6.2007 pod sp. zn. 10C 177/2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5.7.2007 nesporne vyplýva, že žalobca má voči otcovi žalovaných vymáhateľnú pohľadávku.
S poukazom na ust. § 42a Občianskeho zákonníka je nesporné, že otec žalovaných ako dlžník urobil v posledných troch rokoch právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu.
Výsledky vykonaného dokazovania preukazujú priamy úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa vzhľadom na krátke časové hľadisko medzi vyhlásením rozsudku Okresného súdu v Prešove zo dňa 8.6.2007, ktorého bol účastný samotný dlžník a tento nadobudol právoplatnosť dňa 5.7.2007 bez jeho napadnutia odvolaním zo strany dlžníka žalobcu a uzatvorením darovacej zmluvy zo dňa 2.7.2007 krátko pred nadobudnutím právoplatnosti predmetného rozsudku.
Otec žalovaných ako dlžník v rozhodnom období nedisponoval iným hnuteľným, resp. nehnuteľným majetkom, ktorý by umožňoval uspokojenie pohľadávky žalobcu v plnom rozsahu, čo je zrejmé zo samotnej výpovede exekútora JUDr. Hodermarského, ktorý je poverený veriteľom na vykonanie exekučného konania pre vymoženie predmetnej pohľadávky vedenej pod číslom Ex 620/2007.
Vzhľadom na to, že k právnemu úkonu došlo medzi dlžníkom a osobou jemu blízkej, úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a vedomosť druhej strany, teda žalovanej v 1. rade o tomto úmysle sa predpokladajú.
Druhá strana (osoba dlžníkovi blízka) má však možnosť preukázať (na nej je dôkazné bremeno), že úmysel ukrátiť veriteľa nielenže nepoznala, ale i to, že nemožno vyčítať zavinenie tejto jej neznalosti, resp., že úmysel dlžníka nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti v čase urobenia odporovateľného právneho úkonu.
Súd tvrdenie žalovanej v 1. rade, že úmysel svojho otca ukrátiť veriteľa poznať nemohla z dôvodu, že o jeho podnikateľských aktivitách, prípadne dlžobách nemala žiadnu vedomosť, súd vyhodnotil za účelovú.
Dôvodom uzatvorenia darovacej zmluvy k predmetným nehnuteľnostiam medzi ňou a rodičmi mala byť skutočnosť, že spolu s rodinou býva v H. a vzhľadom na väčšiu vzdialenosť medzi jej trvalým pobytom a pobytom rodičov, jej títo nemohli poskytnúť pomoc so starostlivosťou o maloleté deti tak, ako by chceli.
Keďže jej manžel pracovne pôsobí mimo územia Slovenskej republiky, navrhli jej, aby sa spolu s rodinou k nim presťahovala a týmto sa vytvoril priestor poskytnúť jej pomoc v starostlivosti o deti.
Uvedené tvrdenie súd vyhodnotil za účelové z dôvodu, že žalovaná v 1. rade napriek uzatvoreniu predmetnej darovacej zmluvy sa k rodičom nikdy neprisťahovala, doposiaľ sa zdržiava v mieste svojho bydliska a v rozhodnom období boli predmetné nehnuteľnosti výlučne užívané jej rodičmi až do uzatvorenia darovacej zmluvy medzi ňou a žalovaným v 2. rade, na základe ktorej predmetnú nehnuteľnosť spolu s rodičmi začal užívať aj jej brat s rodinou.
Tvrdeniu žalovanej v 1. rade, že o úmysle otca ukrátiť veriteľa nevedela, ani pri náležitej opatrnosti poznať nemohla, na základe uvedených skutočností a s poukazom na tvrdenie, že s rodičmi mala dobré vzťahy a bola s nimi v pravidelnom kontakte súd neuveril a vyhodnotil za účelové a nedôveryhodné.
Na základe uvedených skutočností preto mal súd za to, že žalovaná v 1. rade neuniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že úmysel otca ukrátiť veriteľa (žalobcu) nepoznala, pričom podľa názoru súdu jej tento úmysel pri náležitej opatrnosti musel byť známy.
Na základe uvedených skutočností, preto súd vyhovel žalobe v časti o určenie neúčinnosti darovacej zmluve uzatvorenej medzi otcom žalovaných a žalovanou v 1. rade dňa 2.7.2007 tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
Pokiaľ ide o námietky žalovaných o neurčitosti označenia nehnuteľností, ktoré boli predmetom odporovaného právneho úkonu, súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky 30Cdo1239/2007 zo dňa 19.12.2007, z ktorého vyplýva, že žaloba spĺňa potrebné náležitosti na vecné prejednanie za predpokladu, ak z obsahu žaloby, resp. zo spisu je možné zistiť zrozumiteľné a určité označenie odporovaného právneho úkonu s uvedením jeho účastníkov, dátumu a predmetu, v danom prípade prevádzané nehnuteľnosti, ktorých konkrétna špecifikácia vyhovuje požiadavke ich individualizácie a požiadavku, čoho sa žalobca domáha nie je možné vykladať tak, že samotný žalobca je povinný súdu presne uviesť návrh znenia výroku jeho rozsudku.
Z výsledkov vykonaného dokazovania je však nesporné, že žalovaná v 1. rade už nie je vlastníčkou nehnuteľnosti z odporovaného právneho úkonu - darovacej zmluvy zo dňa 2.7.2007, ktoré previedla darovacou zmluvou zo dňa 21.8.2008 v prospech žalovaného v 2. rade.
V súlade s ust. § 42b ods. 4, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z toho úkonu prospech.
Z uvedeného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že ak vec dlžníka, ktorú získal žalovaný odporovaným právnym úkonom už u seba nemá, môže veriteľ požadovať náhradu v peniazoch od toho, kto mal s odporovateľného úkonu prospech, pričom výška uvedenej náhrady je limitovaná výškou získaného prospechu.
Z obsahu citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že veriteľ musí najprv úspešne odporovať právny úkon dlžníka v prospech osoby blízkej, ktorým bol ukrátený na uspokojení svojej vymáhateľnej pohľadávky a až následne, ak to, čo z majetku dlžníka týmto odporovaným právnym úkonom ušlo, sa už nenachádza v dispozícií osoby, v prospech ktorej bol tento odporovaný právny úkon realizovaný, sa môže domáhať voči nej náhrady získaného prospechu odporovateľným právnym úkonom.
Odporovateľnosť právneho úkonu totižto nemožno riešiť ako predbežnú otázku. Neúčinnosť právneho úkonu nastáva až právoplatnosťou rozsudku, ktorým bolo žalobe podľa § 42a Občianskeho zákonníka vyhovené. Vlastnícke právo toho, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech k veci, ktorá bola predmetom tohto úkonu, nie je podmienkou úspešného uplatnenia odporovateľného právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 42 Občianskeho zákonníka (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.4.2007 4Cdo44/2007, R5/2008).
Tvrdenie žalovaných, že ich otec v súčasnej dobe disponuje ďalším nehnuteľným majetkom, ktorý získal ako záložný veriteľ na základe podaného návrhu na vklad v auguste roku 2011 postačujúci na úhradu pohľadávky veriteľa - žalobcu je právne irelevantná, keďže rozhodujúcim predpokladom úspešnosti žaloby o neúčinnosti právneho úkonu v súlade s ust. § 42 a nasl. Občianskeho zákonníka je skutočnosť, že v čase uzatvorenia odporovaného právneho úkonu dlžník nedisponoval ďalším majetkom postačujúcim na uspokojenie pohľadávky veriteľa bez ohľadu na to, že po uzatvorení takéhoto právneho úkonu následne nadobudol ďalší majetok, ktorý by umožnil pohľadávku veriteľa uspokojiť.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku tak, že súd o týchto rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.