Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_63Cr-2-2022.pdf
PDF · 129.47 KB
Case nature
Area
Subarea
63Cr/2/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou v právnej veci žalobcu 1/ MDvet s.r.o., so sídlom Na Lány 19, Žilina, IČO: 47 355 191, žalobcu 2/ A. A. B., C. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. F. XX, G., obaja právne zastúpení JUDr. Natália Kanderková, advokátka, so sídlom A. Kmeťa 12, Žilina, IČO: 37 800 671 proti žalovanému MENS, s. r. o., so sídlom Vajanského 2784/6, Žilina, IČO: 44 403 755, právne zastúpeným Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, Žilina, IČO: 36 436 640, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcov 1/, 2/ z a m i e t a .
II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/, 2/ v celom rozsahu.
III. Súd o d k l a d á vykonateľnosť rozsudku vydaného rozhodcovským súdom – JUDr. Ľubošom Gilkom, ustanoveným vybranou osobou ARBITREA, Jánošíkova 264, Žilina, vo veci RS/2019/03 vydaným dňa 25. 11. 2021 do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1) Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 09. 02. 2022 domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom JUDr. Ľubošom Gilkom zo dňa 25. 11. 2021 pod č. RS/2019/03 v celom rozsahu a žiadali, aby žalobcom bol priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %. Zároveň požiadali, aby súd odložil vykonateľnosť predmetného rozsudku. Žalobu odôvodňovali tým, že rozhodca JUDr. Ľuboš Gilk rozhodol vo veci rozsudkom č. RS/2019/03 tak, že námietke nedostatku právomoci nevyhovel, rovnako nevyhovel námietke zaujatosti rozhodcu a zaviazal žalobcov, ako žalovaných v rozhodcovskom konaní, spoločne a nerozdielne uhradiť dlžnú istinu s úrokom z omeškania a náhradou nákladov s uplatnením pohľadávky a zaviazal ich rovnako k trovám rozhodcovského konania. Žalobu podávajú podľa § 40 ods. 1 písm. a) zákona č. 244/2002 Z. z. v platnom znení a to z dôvodu, že priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami zákona a tieto skutočnosti mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej, čo zodpovedá bodu 4. tohto ustanovenia. Zároveň uviedli, že rozsudok je vydaný v rozpore so zákonom č. 244/2002 Z. z., ako i v rozpore s ustanoveniami CSP a Ústavou SR. Ďalej žalobcovia poukázali, že v prejednávanej veci už bolo rozhodnuté rozsudkom rozhodcovského súdu ustanoveným vybranou osobou ARBITREA, Jánošíkova 264, Žilina a ktorý bol vydaný rozhodcom Mgr. Imrichom Šimulákom zo dňa 24. 04. 2019 pod č. RS/2019/03. Tunajší súd v konaní 63Cr/2/2019 vydal rozsudok dňa 30. 01. 2020, právoplatný dňa 21. 03. 2020, ktorým bol zrušený tento rozsudok rozhodcovského súdu a to z dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona č. 244/2002 Z. z., pre porušenie zásady rovnosti rozhodcovským súdom ako je uvedené na strane 17 až 20 v bode 27. rozsudku a to podľa § 43 ods. 2 tohto zákona. Žalobca v rozhodcovskom konaní si uplatňoval nárok na zaplatenie istiny s príslušenstvom, ktorý podľa žalobcov v tomto konaní odôvodnil uzatvorením zmluvy o servisnom prenájme rohoží zo dňa 23. 02. 2018 so žalovanou 1/
(žalobca 1/ v tomto konaní). Tento nárok uplatnil ako kompenzáciu za nezotrvanie v zmluvnom vzťahu po dobu 5 rokov žalovanej v rade 1/ v zmysle bodu č. 8 a 9 predmetnej zmluvy a voči žalovanej 2/ si uplatnil svoju pohľadávku titulom ručiteľského záväzku uvedeného v bode č. 12 tejto zmluvy. Podľa žalobcov v tomto konaní žalobca v rozhodcovskom konaní nárok po právnej stránke nijako neodôvodnil. Vo vyjadrení žalobcu v rozhodcovskom konaní zo dňa 13. 07. 2020 tento tvrdil, že záväzok od žalovanej 2/ a kompenzáciu žiada z dôvodu predchádzania vyhnutiu sa žalovanej 1/ zaplatiť záväzok a obavy z likvidácie žalovanej. 07. 04. 2020 podal právny zástupca žalobcu návrh na pokračovanie v konaní adresovaný rozhodcovi. Dňa 25. 05. 2020 rozhodca JUDr. Ľuboš Gilk zaslal prostredníctvom ARBITREA výzvu na vyjadrenie sa v lehote 7 dní odo dňa doručenia. Žalobkyne 1/, 2/ v tomto konaní sa vyjadrili dňa 01. 06. 2020 a vzniesli námietku nedostatku právomoci súdu a námietku zaujatosti súdu. Žalovaná 2/ v rozhodcovskom konaní namietala svoju pasívnu legitimáciu, keďže nie je zmluvnou stranou zmluvy o servisnom prenájme rohoží a nikdy nedala súhlas na prejednávanie sporov pred rozhodcovským súdom. Žalovaná 2/ je konateľkou spoločnosti žalovaného 1/, je fyzickou osobou – nepodnikateľom, teda v danom prípade požíva ochranu aj podľa § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Ručiteľský záväzok obsahuje neprijateľnú podmienku v zmluve o servisnom prenájme rohoží a to podmienku uvedenú v § 53 ods. 4 písm. k), r) a s) Občianskeho zákonníka a požaduje sa od žalovanej 2/ neprimerane vyššie zabezpečenie ako je výška pohľadávky žalobcu v čase uzatvorenia zmluvy. Námietku zaujatosti súdu žalobkyne 1/, 2/ v tomto konaní podali ako žalované v rozhodcovskom konaní vo vyjadrení zo dňa 01. 06. 2020. Pokiaľ ide o sudcov/rozhodcov evidovaných vybranou osobou ARBITREA, ich legitimitu žalované v rozhodcovskom konaní spochybňujú najmä novelizáciami ZoRK, keď zákonodarca sprísnil požiadavky na registráciu a činnosť stálych rozhodcovských súdov. Žalované v rozhodcovskom konaní sa domnievajú, že rozhodcovia uvedení na tejto stránke sú vyberaní súkromnou spoločnosťou, čo je v rozpore s dôvodovou správou k zákonu č. 336/2014 a tiež s ustanovením § 12 ods. 1 ZoRK, ktoré obchádza. Z tohto dôvodu namietajú aj nezaujatosť týchto rozhodcov, keďže ich vybrala súkromná osoba preferovaná žalobcom. Namietali predovšetkým štylizáciu písomného prejavu vybranej osoby a písomný prejav právneho zástupcu žalovaného, ktoré boli doručené žalovaným 1/, 2/ v rozhodcovskom konaní dňa 25. 05. 2020 zo strany rozhodcu,z tejto nápadnej podobnosti zistiteľnej aj voľným okom, namietali podozrenie z administratívnej prepojenosti. Žalované v rozhodcovskom konaní vraj uhradili poplatok 2x 360,- Eur za vznesenú námietku neexistencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy a námietku proti rozhodcovi. Žalobkyne v tomto konaní tvrdili, že sudca/rozhodca o námietke zaujatosti nerozhodol samostatným uznesením a k námietke sa vyjadril až v rozhodnutí vo veci samej s poukazom na oneskorenie podania námietky, nakoľko podľa jeho názoru právna zástupkyňa oneskorene prevzala zásielku zo dňa 27. 04. 2020 po uplynutí 18-dňovej úložnej lehoty a námietka bola podaná v rozpore s článkom 15 bod 4. rozhodcovských pravidiel ARBITREA, lebo nebola súčasne doručená rozhodcovi, vybranej osobe a ostatným účastníkom konania, z ktorého dôvodu sa na ňu neprihliada. Pokiaľ sa teda účastník alebo rozhodca nevyjadria platí, že s námietkou nesúhlasia. Rozhodca námietku zamietol a žalobkyne v tomto konaní považujú celé konanie a výsledný rozsudok rozhodcu za nezákonný, pričom nepodávali samostatne podanie podľa § 9 ods. 5 ZoRK. Rozhodca rovnako vyhodnotil námietku pasívnej legitimácie ako nedôvodnú, keď na strane 13 v bode 5. uviedol- žalovaná 2/ prevzala ručiteľský záväzok ako štatutárny zástupca žalovaného 1/, preto v zmluvnom vzťahu so žalobcom nie je v postavení spotrebiteľa. To, či je žalovaná podnikateľom alebo nepodnikateľom je v tomto konaní irelevantné. Ďalej žalobkyne uviedli, že dňa 02. 09. 2021 bolo vykonané ústne konanie vo veci na opakovanú žiadosť žalobkýň 1/, 2/, na ktorom vzniesli opätovne vyššie uvedené námietky a žiadali, aby žalobca v rozhodcovskom konaní preukázal riadne plnenie zo zmluvy o servisnom prenájme rohoží do vypovedania zmluvy a počas 6-mesačnej výpovednej lehoty a to s poukazom na skutočnosť, že žalobca sa domáha v žalobe vyplatenia zmluvnej pokuty nazývanej kompenzácia a úroku z omeškania z tejto zmluvnej pokuty, čo je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku a dobrých mravov, ako aj zásadou spravodlivosti podľa bodu č. 12 zmluvy o servisnom predaji rohoží. Žalobkyne vo svojich vyjadreniach zo dňa 22. 03. 2019 a 13. 07. 2020 opakovane tvrdili, že riadne plnili podľa zmluvy, avšak svoje plnenie, napríklad dodacími listami alebo potvrdením žalovanej 1/ nepreukázali. Následne uvádzali, že rozhodca v rozpore s právnym názorom tunajšieho súdu v zmysle rozsudku 63Cr/2/2019 strana 19 tretia veta mal nariadiť ústne konanie aj bez vyrubenia poplatkovej povinnosti a to podľa zásady spravodlivosti dohodnutej v bode 12. o servisnom prenájme rohoží a napriek tomu vyrubil tento poplatok podľa článku 29 a 30 rozhodcovských pravidiel ARBITREA. Tvrdili, že na preddavkovú povinnosť trov rozhodcovského konania je povinný žalobca, ktorý však rozhodcom nebol na preddavok vyzvaný. Ďalej žalobcovia v tomto konaní v žalobe tvrdili, že rozhodca v rozhodcovskom rozsudku poukázal na jeho konštatovanie o nepreukázaní ukončenia zmluvného vzťahu dohodou napriek tomu, že žalobkyne to uvádzajú vo svojich podaniach v rozhodcovskom konaní zo dňa 25. 09. 2018 -
v mejlovej komunikácii. Rozhodca v odôvodnení rozhodnutia nepoukázal na žiadnu právnu normu hmotného práva vzťahujúcu sa na prejednávanú vec. Rovnako nezákonne vyhodnotil aj vznesené námietky žalovaných 1/, 2/, keďže rozhodca mal začať konať počnúc štádiom rozhodnutia o platnosti rozhodcovskej zmluvy. Následne vymenovali žalobkyne v žalobe príslušné ustanovenia zákonov, ktoré podľa nich neboli dodržané v priebehu rozhodcovského konania. Žalobkyne pritom nepopreli, že skutkovým základom prejednávanej veci boli ustanovenia zmluvy o servisnom prenájme zo dňa 23. 02. 2018, pričom uvedená zmluva neustanovuje právny režim hmotného práva, ktorým sa zmluvné strany spravujú. Pokiaľ ide o žalovaného a žalobkyňu 1/ v tomto konaní, možno ich vzťah posúdiť ako obchodno-právny, avšak nájomná zmluva je výlučne upravená v Občianskom zákonníku. Žiadali súd, aby posúdil dohodnutie spôsobu výpovede a sankčné následky jej podania, ktoré považovali za výrazne modifikované oproti štandardnej úprave v Občianskom zákonníku a rovnako i sankcie považovali za dohodnuté v rozpore s poctivým obchodným stykom. Rovnako na zmluve sa nachádza iba jeden podpis za žalované v rozhodcovskom konaní, o ktorom tvrdili, že je podpisom konateľky žalovaného 1/. Žalovaná 2/, ako konateľka žalovaného 1/ v rozhodcovskom konaní, nie je podnikateľom a preto mali za to ako žalobkyne v tomto konaní, že žalobkyňa 2/ je chránená ustanoveniami Občianskeho zákonníka (§ 52 OZ), ktorý okrem iného nepripúšťa ručenie aj za budúce záväzky dlžníka na rozdiel od Obchodného zákonníka. Rozhodca pritom vo vzťahu k žalobcovi v rozhodcovskom konaní nežiadal preukázanie jeho tvrdení o tom, či si zmluvné povinnosti riadne splnil, resp. zdôvodnil výšku zmluvnej pokuty z pohľadu konania v rámci poctivého obchodného styku. Následne sa žalobkyne vyjadrovali k posúdeniu hmotnoprávnych otázok, ktoré posudzoval rozhodca v rámci rozhodcovského konania. Žiadali tak ako už súd uviedol, aby tunajší súd rozhodol i o odklade vykonateľnosti napadnutého rozsudku tak, že ho odloží až do právoplatnosti rozhodnutia tunajšieho súdu o predmetnej žalobe. Na svoje tvrdenia žalobkyne predložili Zmluvu o servisnom predaji rohoží, návrh žalobcu podaný na rozhodcovský súd, uznesenie rozhodcovského súdu z 09. 06. a 20. 07. 2020, vyjadrenia žalobcu.
2) Žalovaný sa k žalobe vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 05. 05. 2023 tak, že so žalobou nesúhlasil. Potvrdil súdu, že vybranou osobou ustanovený rozhodca vo veci rozhodoval po tom, ako tunajší súd rozsudkom 63Cr/2/2019-156 zo dňa 30. 01. 2020 zrušil rozhodnutie predchádzajúceho rozhodcu. Novoustanovený rozhodca na základe odôvodnenia tunajšieho súdu v konaní 63Cr/2/2019 nariadil ústne pojednávanie a následne rozhodol tak, že opätovne žalobe žalobcu vyhovel. Popieral tvrdenia žalobkyne 2/, že nie je vo veci pasívne legitimovaná. Jej pasívna legitimácia je daná ručiteľským záväzkom, ktorý prevzala pri uzatváraní zmluvy v mene žalobcu 1/ v tomto konaní. Táto vyplýva z bodu 12, Zmluvy o servisnom prenájme rohoží č. 22-02-2018 zo dňa 23. 02. 2018, podľa ktorej „Osoba, ktorá v mene nájomcu podpisuje túto listinu vyhlasuje, že je oprávnená v mene účastníka konať a súčasne vyhlasuje, že ak účastník, v mene ktorého koná neuhradí záväzok, ktorý mu podľa tejto zmluvy vznikne, uhradí ho ona ako jeho ručiteľ.“ Otázka ručenia štatutárneho orgánu alebo osoby podpisujúcej v mene zmluvného účastníka vyplýva i z ustálenej súdnej praxe, ako je rozsudok Najvyššieho súdu SR 1 Obdo V 87/2007, v zmysle ktorého: „Skutočnosť, že zmluva, ktorej obsahom je aj ručiteľský záväzok, obsahuje iba jeden podpis za situácie, že záväzok obchodnej spoločnosti zabezpečuje ručením jej spoločník, ktorý je zároveň konateľom spoločnosti, nespôsobuje bez ďalšieho jej neplatnosť. Ak jedna osoba koná v procese vzniku zmluvy za alebo v mene jej viacerých účastníkov, neznamená to, že na zmluve musí byť jej podpis osobitne za každého z nich.“ Uvedenou právnou vetou sa riadia i všeobecné súdy, o čom svedčia viaceré rozsudky, ako napríklad rozsudok KS Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/127/2012 zo dňa 20. 09. 2012, rozsudok KS Žilina sp. zn. 14Cob/150/2012 zo dňa 06. 09. 2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 17. 10. 2008 sp. zn. 3 Obo 246/2007, uznesenie Ústavného súdu SR VI. ÚS 333/2012-10 zo dňa 21. 06. 2012, ako i rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob 14/2011 zo dňa 25. 01. 2012. Potom neobstojí tvrdenie žalobcov, podľa ktorého by mala byť žalobkyňa 2/ uvedená v záhlaví zmluvy, ako jej účastníčka. Aj keď žalobkyne vzniesli námietku zaujatosti rozhodcovského súdu, o tejto námietke bolo rozhodnuté v súlade s dohodnutými rozhodcovskými pravidlami. Žalobkyňa 2/ nie je spotrebiteľom a nemôže sa domáhať posudzovania jej pozície podľa predpisov o ochrane spotrebiteľov. Konajúci rozhodca o predmete žaloby rozhodol podľa riadnej rozhodcovskej zmluvy uzavretej vo forme rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou hlavnej zmluvy. Dojednanie rozhodcovskej doložky bolo dostatočne určité, zrozumiteľné a nie neobvyklé. Nemožno hovoriť o rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nakoľko práve konanie žalobkýň, ktoré nedodržali dojednané zmluvné povinnosti, túto zásadu porušili. Podstatná časť žaloby smeruje k posudzovaniu nároku, ako nároku vo veci samej. V tomto smere je napádaný rozhodcovský rozsudok v konaní o jeho zrušenie nenapadnuteľný. Následne poukázal na dôvody, pre
ktoré môže len súd rozhodnúť o zrušení rozhodcovského rozsudku uvedené v § 40 ods. 1 písm. a) ZoRK. Na základe týchto skutočností žiadal žalobu žalobcov zamietnuť.
3) K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia 1/, 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorom zotrvali na tom, že ich žaloba je dôvodná. V nich zopakovali pôvodné tvrdenia uvádzané v žalobe týkajúce sa námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, posudzovanie žalobkyne 2/ ako fyzickej osoby – nepodnikateľky, ktorá požíva ochranu podľa § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, o neprijateľných podmienkach v ručiteľskom záväzku v spojitosti s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Takisto zotrvali na svojom pôvodnom vyjadrení ohľadne legitimity rozhodcu rozhodnúť daný spor atď. Na základe uvedených tvrdení mali za to, že žaloba je možné vyhovieť.
4) Žalovaný sa k podaniu žalobkýň vyjadril opätovne, poukázal na svoje tvrdenia v pôvodnom vyjadrení k žalobe, pričom uviedol, že žalobcovia vo svojom vyjadrení neuviedli žiadne nové skutočnosti, opakujú tvrdenia v žalobe, ku ktorým sa už vyjadril. Na týchto tvrdeniach strany sporu zotrvali aj na pojednávaní. Právna zástupkyňa žalobcov 1/, 2/ opätovne zdôvodňovala skutočnosti, pre ktoré považujú rozsudok nového rozhodcu za vydaný v rozpore s ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní, hmotnoprávnymi ustanoveniami Občianskeho, Obchodného zákonníka, CSP, ako aj Ústavy. Opätovne právna zástupkyňa žalobcov odôvodňovala dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku, nesprávnou hodnotiacou činnosťou rozhodcu ohľadne ustanovení zmluvy, o ne/adekvátnosti požadovaného nároku žalobcu voči žalovaným bez poskytnutia protiplnenia, ohľadne krátkosti času žalovaných 1/, 2/ v rozhodcovskom konaní pri podpisovaní uvedenej zmluvy vrátane ustanovení o ručiteľstve žalovanej 2/ a rozhodcovskej doložky. Rovnako namietala nevykonanie navrhnutých dôkazov žalovanými v rozhodcovskom konaní, ktoré skutočnosti spolu s ďalšími, ktoré uvádzali počas konania, považovali za dôvody, pre ktoré by mal súd zrušiť dané rozhodnutie rozhodcu zo dňa 25. 11. 2021.
5) Žalovaný na pojednávaní namietal dôvodnosť podanej žaloby a rovnako odkázal už na predchádzajúce svoje písomné vyjadrenia, ktoré k podanej žalobe podal. Strany sporu následne po vyslovení predbežného právneho názoru súdom nenavrhli doplnenie dokazovania, preto súd ukončil dokazovanie vo veci samej a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia navrhli i odklad vykonateľnosti rozsudku vydaného rozhodcovským súdom, rozhodcom JUDr. Ľubošom Gilkom, ktorý bol ustanovený vybranou osobou, súd z dôvodu možnosti podania opravného prostriedku proti uvedenému rozhodnutiu rozhodol i o tomto návrhu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 6) Podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak účastník rozhodcovského konania preukáže, že rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
7) Podľa § 40 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
8) Podľa § 40 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.
9) Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, rozhodcovský súd rozhoduje v súlade so zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi rozhodcovského konania a vezme do úvahy obchodné zvyklosti vzťahujúce sa na spor, zásady poctivého obchodného styku a dobrých mravov.
10) Podľa § 31 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, rozhodcovský súd môže obchodnoprávny spor rozhodnúť podľa zásad spravodlivosti len vtedy, ak ho účastníci rozhodcovského konania na to výslovne oprávnili.
11) Podľa § 27 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, rozhodcovský súd vykonáva len dôkazy navrhnuté účastníkmi rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd uváži výber a spôsob vykonania dôkazov podľa ich možného prínosu k objasneniu sporu. Dokazovanie treba vykonávať tak, aby sa zachovala povinnosť mlčanlivosti o utajovaných skutočnostiach chránených podľa osobitných zákonov a iná zákonom ustanovená alebo štátom uznaná povinnosť mlčanlivosti. V týchto prípadoch možno vykonávať výsluch len vtedy, ak vypočúvaného oslobodil od povinnosti mlčanlivosti príslušný orgán alebo ten, v ktorého záujme má túto povinnosť. To platí primerane i tam, kde sa vykonáva dôkaz inak ako výsluchom. Ak rozhodcovský súd nemôže zabezpečiť vykonanie dôkazu sám, požiada o to súd. Rozhodcovský súd uloží účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý dôkaz navrhol, aby na dožiadanom súde zložil preddavok na úhradu trov dožiadania. Trovy dožiadania v sume určenej dožiadaným súdom sú súčasťou trov rozhodcovského konania. Výsledky dokazovania hodnotí rozhodcovský súd nestranne podľa svojej úvahy.
12) Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.
13) Na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že žaloba žalobcov 1/, 2/ je nedôvodná a preto ju zamietol. Súd dôvody svojho rozhodnutia odôvodňuje nasledovne.
14) Medzi stranami nebolo spornou skutočnosťou, že žalobcovia 1/, 2/ už podali prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu doručenú súdu dňa 22. 05. 2019 o zrušenie rozhodcovského rozsudku rozhodcovského súdu ustanoveného vybranou osobou ARBITREA, vydaného rozhodcom Mgr. Imrichom Šimulákom zo dňa 24. 04. 2019 pod č. RS/2019/03, ako i návrh na odloženie vykonateľnosti tohto rozsudku. Predmetom rozhodcovského konania bol žalobný návrh spoločnosti MENS, s. r. o., Žilina zo dňa 30. 01. 2019, ktorý nárok na zaplatenie dlžnej istiny opieral o ustanovenia bodu 8, 9, 12 Zmluvy o servisnom prenájme rohoží č. 22-02-2018 zo dňa 23. 02. 2018, z dôvodu neuhradenia faktúry č. 20180146, splatnej dňa 04. 11. 2018 a zmluvnej kompenzácie vo výške 85 % za predčasné ukončenie zmluvy, na základe čoho požadoval od žalovaných 1/, 2/ sumu 1.706,20 Eur s príslušenstvom. Rozhodca Mgr. Imrich Šimulák uvedenej žalobe spoločnosti MENS, s. r. o., Žilina voči žalovaným (žalobcom 1/, 2/ v tomto konaní) vyhovel a zaviazal žalovaných 1/, 2/ zaplatiť predmetnú istinu s prísl. Tunajší súd v konaní 63Cr/2/2019 vykonal dokazovanie o predmetnej žalobe, na základe ktorej potom vykonal dokazovanie a rozsudkom zo dňa 30. 01. 2020 zrušil rozsudok rozhodcovského súdu ustanoveného vybranou osobou ARBITREA, Jánošíkova 264, Žilina, vydaného rozhodcom Mgr. Imrichom Šimulákom zo dňa 24 04. 2019 pod č. RS/2019/03 v celom rozsahu. Po právoplatnosti uvedeného rozhodnutia sa predmetnou žalobou spoločnosti MENS, s. r. o., Žilina zo dňa 30. 01. 2019 zaoberal opätovne rozhodcovský súd, ktorý vo veci vykonal ďalšie dokazovanie a to rozhodca JUDr. Ľuboš Gilk, ktorý danú vec rozhodoval ako nový rozhodca a ktorý rozhodol vo veci novým rozsudkom pod č. RS/2019/03 dňa 25. 11. 2021. Žalované 1/, 2/ v rozhodcovskom konaní opätovne podali žalobu na tunajší súd dňa 09. 02. 2022 na zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu ustanoveného vybranou osobou ARBITREA, Jánošíkova 264, Žilina, vydaného rozhodcom JUDr. Ľubošom Gilkom zo dňa 25. 11. 2021 pod sp. zn. RS/2019/03. Žalobcovia v konaní 63Cr/2/2022 opätovne žalobu na zrušenie predmetného rozhodnutia odôvodňovali ustanovením § 40 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona č. 244/2002 Z. z. v platnom znení, keďže mali za to, že priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami zákona č. 244/2002 Z. z. a tieto skutočnosti mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ďalej namietali, že uvedený rozsudok bol nielen v rozpore s týmto zákonom, ale aj v rozpore s ustanoveniami CSP,
hmotnoprávnymi ustanoveniami Občianskeho a Obchodného zákonníka a Ústavou SR. Žalobcovia v tomto konaní opätovne namietali rozhodnutie rozhodcu o nimi vznesenej námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu najmä voči žalobkyni 2/ v tomto konaní, ako i o námietke zaujatosti súdu/rozhodcu a namietali hmotnoprávne posúdenie nároku rozhodcom, ktorý uplatnil žalovaný v rámci rozhodcovského konania v zmysle podanej žaloby voči žalobcom 1/, 2/ v tomto konaní.
15) Spornou skutočnosťou, ktorú namietali žalobcovia, bola námietka pasívnej legitimácie žalovanej 2/ v rozhodcovskom konaní, ako i to, že uplatňovaný nárok spoločnosťou MENS, s. r. o., Žilina voči obom žalobcom považovali za neoprávnený, v rozpore s poctivým obchodným stykom a v rozpore s ustanoveniami aj iných zákonov, ktoré v žalobe citovali. Uvedenou skutočnosťou sa súd už zaoberal v konaní pred tunajším súdom sp. zn. 63Cr/2/2019, ako i v rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 63Cr/2/2019-156 zo dňa 30. 01. 2020 v bode 22. tohto rozsudku, ktorú vyhodnotil za nedôvodnú a o ktorej v ďalšom konaní rozhodol rozhodca JUDr. Ľuboš Gilk v rozhodcovskom rozsudku RS/2019/03 zo dňa 25. 11. 2021 tak, že sa tejto námietke nevyhovuje. Túto odôvodnil v bode 11, rozhodcovského rozsudku a v časti III. bod 3, rozhodcovského rozsudku . Súd sa stotožňuje s konštatovaním rozhodcu v tejto časti rozsudku o tom, že žalovaní 1/, 2/, a teda žalobkyne 1/, 2/ v tomto konaní, nevzniesli námietku nedostatku právomoci alebo námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy pri svojom prvom písomnom podaní zo dňa 26. 02. 2019, ale až v podaní zo dňa 15. 04. 2019, ktoré chybou poštového doručovateľa rozhodcovi doručené nebolo. Až v tomto podaní bola vznesená námietka nedostatku právomoci rozhodcovského súdu a pokiaľ by uvedené podanie zo dňa 15. 04. 2019 bolo poštovým doručovateľom rozhodcovi doručené riadne, nič to nemení na skutočnosti, že tieto námietky boli vznesené oneskorene, teda nie pri prvom podaní rozhodcovského súdu tak, ako to má na mysli ustanovenie § 21 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. Tunajší súd má za to, že v zmysle ustanovenia § 21 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní mohol rozhodca o právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť buď samostatným uznesením, alebo v rozhodcovskom rozsudku. Rozhodca tak učinil až v rozsudku, čo je v súlade so zákonom. Žalobcovia 1/, 2/ v zmysle podanej žaloby podali aj námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu voči žalobkyni 2/, ktorá namietala svoju pasívnu legitimáciu a to z dôvodu, že nie je zmluvnou stranou v zmluve o servisnom prenájme rohoží a nikdy nedala súhlas na prejednávanie sporov pred rozhodcovským súdom. Žalobkyňa 2/ tvrdila, že je fyzickou osobou – nepodnikateľom a v danom prípade požíva ochranu podľa § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Ručiteľský záväzok, ktorý podľa predmetnej zmluvy mala prevziať, obsahuje neprijateľnú podmienku a to podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k), r) a s) Občianskeho zákonníka, čím je porušené ustanovenie § 1 ods. 4 ZoRK. Žalovaný v tomto konaní uvedenú skutočnosť namietal , pričom poukázal, že námietka nedostatku pasívnej legitimácie žalobkyne 2/ v tomto konaní nemá za následok nedostatok právomoci rozhodcovského súdu ustanoveného vybranou osobou rozhodnúť daný spor. Pasívna legitimácia žalobkyne 2/ v rozhodcovskom konaní je daná podľa bodu 12. Zmluvy o servisnom prenájme rohoží zo dňa 23. 02. 2018, kde tento záväzok prevzala jej vyhlásením veriteľovi (osoba, ktorá v mene nájomcu podpisuje túto listinu vyhlasuje, že je oprávnená v mene účastníka konať a súčasne vyhlasuje, že ak účastník, v mene ktorého koná neuhradí záväzok, ktorý mu podľa tejto zmluvy vznikne, uhradí ho ona ako jeho ručiteľ). Otázka ručenia štatutárneho orgánu alebo osoby podpisujúcej v mene zmluvného účastníka dvojstranný právny úkon vyplýva i z rozsudku Najvyššieho súdu SR 1 Obdo V/87/2007, keď v procese vzniku zmluvy koná jedna osoba za alebo v mene jej viacerých účastníkov, pričom to neznamená, že na zmluve musí byť jej podpis osobitne za každého z nich. V danom prípade žalobkyňa 2/ uvedený ručiteľský záväzok riadne prevzala svojím vyhlásením v zmluve a jej podpisom. Pokiaľ žalobkyňa 2/ namietala právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť, i túto časť dohody žalobkyňa 2/ prevzala v zmysle bodu 12. predmetnej zmluvy zo dňa 23. 02. 2018, o čom svedčí citácia obsahu tohto bodu - zmluvné strany a osoby v ich mene konajúce sa v zmysle predpisov o rozhodcovskom konaní dojednávajú, že o sporoch vzniknutých medzi nimi z tohto vzťahu sa rozhodne v rozhodcovskom konaní rozhodcom ustanoveným vybranou osobou – ARBITREA, Žilina, Jánošíkova 264, pričom rozhodcovské konanie sa riadi zásadami spravodlivosti a rozhodcovskými pravidlami zverejnenými vybranou osobou na www.arbitrea.sk, pokiaľ sa účastníci nedohodnú inak. Osoba, ktorá v mene nájomcu podpisuje túto listinu vyhlasuje, že je oprávnená v mene účastníka konať a súčasne vyhlasuje, že ak účastník, v mene ktorého koná neuhradí záväzok, ktorý mu podľa tejto zmluvy vznikne, uhradí ho ona ako jeho ručiteľ. Žalobkyňa 2/ v konaní nerozporovala, že je konateľkou žalobcu 1/, čo vyplýva i z predmetného bodu 12, Zmluvy o servisnom prenájme rohoží zo dňa 23. 02. 2018 a že je osobou oprávnenou konať za žalobcu 1/. Potom v zmysle vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu bola osobou oprávnenou podpísať
uvedenú zmluvu o servisnom prenájme rohoží tak za ručiteľa, ako i za nájomcu, ktorým bol žalobca 1/. Na uvedenej listine pritom postačoval len jediný podpis tejto osoby, čo bolo i v danom prípade. Súd sa rovnako nestotožnil s vyjadrením žalobcov 1/, 2/ o tom, že žalobca 2/ má v prípade ručenia za záväzky žalobcu 1/ postavenie spotrebiteľa. Vzťah medzi žalobcom 1/ a žalovaným i sám žalobca 1/ potvrdil, že je obchodnoprávny a preto rovnakú povahu má i ručiteľský záväzok, t. j. záväzok žalobkyne 2/ voči žalovanému, ktorý zabezpečuje hlavný záväzok. Naň sa výlučne aplikujú ustanovenia § 303 až § 312 Obchodného zákonníka a charakter tohto vzťahu je daný aj § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka.. Preto na ručiteľa sa rovnako ako na dlžníka /žalobca 1// aplikujú ustanovenia zákona č. 244/2002 Z. z., a nie žalobcom 2/ tvrdená ochrana podľa § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, resp. ustanovenia zákona č. 336/2014 Z. z. S tým súvisí i žalobcami namietaná legitimita rozhodcov ustanovených vybranou osobou ARBITREA, ktorí boli vybratí súkromnou spoločnosťou. Dôvodová správa k zákonu č. 336/2014 Z. z. sa neaplikuje v danom prípade tak, ako ani samotný zákon. I s touto skutočnosťou sa rozhodca JUDr. Ľuboš Gilk v rozhodcovskom rozsudku zo dňa 25. 11. 2021 vysporiadal v časti III bod 3, 4, 5. Rozhodca i o námietke svojej zaujatosti rozhodol vo výroku predmetného rozsudku tak, že sa jej nevyhovuje. Podľa § 9 ods. 5 zákona č. 244/2002 Z. z., ak sa námietke voči rozhodcovi nevyhovelo alebo sa o nej nerozhodlo v lehote podľa ods. 4, môže namietajúca strana v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia o zamietnutí námietky alebo po uplynutí lehoty na rozhodnutie o námietke podľa odseku 4 požiadať, aby o námietke rozhodol súd. Proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí námietky proti rozhodcovi nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok. Ani v danom prípade súd nezistil pochybenie rozhodcu v priebehu rozhodcovského konania, keďže o nezaujatosti rozhodcovského súdu/rozhodcu rozhodol priamo vo výroku rozhodcovského rozsudku zo dňa 25. 11. 2021. Z rozhodnutia vyplýva, že rozhodca námietkam žalobcov 1/, 2/ v tomto konaní nevyhovel a preto namietajúca strana mohla v lehote 30 od doručenia rozhodnutia o zamietnutí námietky, teda rozhodcovského rozsudku, požiadať, aby o námietke rozhodol súd. Súčasťou žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola i predmetná námietka, pričom žaloba súdu bola doručená dňa 09. 02. 2022. Súd z rozhodcovského spisu sp. zn. RS/2019/03 zistil, že rozhodcovský rozsudok rozhodcu JUDr. Ľuboša Gilku nadobudol právoplatnosť dňa 13. 12. 2021 a vykonateľnosť dňa 17. 12. 2021. Od právoplatnosti predmetného rozhodnutia uplynula do podania žaloby žalobcami 1/, 2/ na tunajší súd dlhšia lehota než 30 dní, a preto uvedená námietka žalobcov 1/, 2/ uvedená ako dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku bola podaná v žalobe oneskorene, a preto sa ňou súd v priebehu konania ďalej už nezaoberal a k nej neprihliadol.
16) Žalobcovia 1/, 2/ v tomto konaní namietali ako dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku JUDr. Ľuboša Gilku zo dňa 25. 11. 2021 aj to, že priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami zákona č. 244/2002 Z. z. a tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
17) Súd ako už uviedol, že pred rozhodovaním rozhodcu JUDr. Ľuboša Gilku rozhodoval v danej veci predchádzajúci rozhodca Mgr. Imrich Šimulák, ktorý v priebehu rozhodcovského konania procesne pochybil, z ktorého dôvodu bol i ním vydaný rozsudok v danej veci zrušený tunajším súdom v konaní 63Cr/2/2019. Súd následne preto posudzoval dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku tvrdené žalobcami, t.j. postup aj nového rozhodcu JUDr. Ľuboša Gilku. Súd zistil, že po právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní 63Cr/2/2019 právny zástupca žalobcu v rozhodcovskom konaní, ktorý zastupoval spoločnosť MENS, s. r. o., Žilina proti žalovaným 1/, 2/ podal návrh na pokračovanie v konaní dňa 07. 04. 2020. Následne došlo vybranou osobou k ustanoveniu rozhodcovského súdu, rozhodcu JUDr. Ľuboša Gilka dňa 27. 04. 2020, ktorá skutočnosť bola stranám rozhodcovského konania riadne oznámená. Následne rozhodca JUDr. Ľuboš Gilk vydal rozhodcovské uznesenie o svojom ustanovení, ako i o tom, že konanie je písomné a že sa jedná o pôvodné konanie začaté doručením žaloby zo dňa 01. 02. 2019. Ďalej konštatoval, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica 63Cr/2/2019-156 zo dňa 30. 01. 2020 bol rozsudok rozhodcovského súdu Mgr. Imricha Šimuláka zo dňa 24. 04. 2019 zrušený, z ktorého dôvodu sa k uzneseniu žaloba neprikladá. V uznesení ďalej vyzval strany, aby sa k veci písomne vyjadrili, uviedli rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojili listiny, na ktoré sa odvolávajú, označili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, produkovali návrhy vo veci samej, ako aj návrhy procesnej povahy s tým, že na neskoršie podania nemusí prihliadať. Ďalej uviedol, že funkciu rozhodcu prijal. Uvedené uznesenie opätovne bolo stranám riadne doručené. Vo vyjadrení zo dňa 02. 06. 2020 podané žalobcami 1/, 2/ v tomto konaní a žalovanými 1/, 2/ v rozhodcovskom konaní namietali žalované nedostatok právomoci súdu a namietali zaujatosť súdu. Žalovaná 2/ namietala pasívnu legitimáciu a namietli právny nárok uplatnený žalobcom, tento považovali za uplatnený v rozpore
s poctivým obchodným stykom a žiadali žalobu zamietnuť. K podaniu priložili aj príslušné listiny. Podanie bolo doručené protistrane a rozhodca vyzval žalované, aby sa prípadne vyjadrili, či trvajú na nariadení ústneho pojednávania. Žalované na nariadení ústneho pojednávania trvali v zmysle ich podania z 13. 07. 2020, pričom nesúhlasili s vyrubením poplatku. Žalobca v rozhodcovskom konaní sa k podaniam žalovaných vyjadril, pričom poukázal aj na príslušnú judikatúru súdov. Túto i k podaniu pripojil. Uvedená judikatúra je žalovaným označená i v konaní pred tunajším súdom. Rozhodcovský súd v zmysle pravidiel rozhodcovského konania vyrubil žalovaným súdny poplatok za podanie návrhu na ústne konanie. S jeho vyrubením žalované v zmysle podania zo dňa 27. 08. 2020 nesúhlasili. Aj napriek ustanoveným pravidlám rozhodca uznesením nariadil ústne pojednávanie na deň 15. 06. 2021 o 13.00 h, ktoré na základe žiadosti právneho zástupcu žalovaných 1/, 2/ bolo odročené a nariadené opätovne uznesením na deň 02. 09. 2021. Strany sa ústneho pojednávania osobne zúčastnili. Následne nasledovalo rozhodnutie rozhodcu, ktoré bolo právnym zástupcom strán doručené, a to právnemu zástupcovi žalobcu dňa 30. 11. 2021 a právnemu zástupcovi žalovaných 1/, 2/ dňa 13. 12. 2021. Uvedený priebeh rozhodcovského konania je zachytený i v odôvodnení rozhodnutia v časti I. Rozhodca teda vykonal všetky dôkazy navrhnuté stranami sporu podľa § 27 zákona č. 244/2002 Z. z. Výsledkom rozhodcovského konania bolo následné písomné vyhotovenie rozhodcovského rozsudku, ktoré bolo riadne doručené stranám. Tunajší súd nezistil zo spisu rozhodcovského súdu, že by priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní a že by tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej tak , ako tvrdili žalobcovia v tomto konaní . Rovnako nezistil ani dôvody uvádzané v § 40 ods. 1 písm. b) zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovské konanie prebehlo riadne v zmysle zákona, pričom hmotnoprávne posúdenie predmetu žaloby podľa listinných dôkazov predložených stranami rozhodcovského konania, zákon o rozhodcovskom konaní nepripúšťa pri rozhodovaní súdu o dôvodoch zrušenia rozhodcovského rozsudku. Námietky uvádzané žalobcami v konaní sa týkali najmä samotného žalobného nároku žalobcu voči žalovaným, vyjadrenia strán sporu vrátane predložených listín na svoje tvrdenia, ktoré nie sú uvádzané v § 40 zákona o rozhodcovskom konaní, ako dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd sa preto námietkami hmotnoprávneho charakteru nezaoberal pri rozhodovaní o podanej žalobe. Súd po vykonanom dokazovaní žalobu žalobcov 1/, 2/ zamietol, keďže iné námietky, okrem tých ku ktorým sa súd už vyššie vyjadril , nevzniesli .
18) Keďže tak, ako už vyššie súd uviedol, proti uvedenému rozhodnutiu súdu je prípustné odvolanie, súd posudzoval v konaní aj návrh žalobcov 1/, 2/ na odklad vykonateľnosti rozsudku vydaného JUDr. Ľubošom Gilkom dňa 25. 11. 2021, ktorý vyhodnotil ako dôvodný. Súd tak učinil v súlade s ustanovením § 40 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní. Uvedeným rozhodnutím vo výroku rozsudku súd do právoplatnosti rozhodnutia o zrušení rozhodcovského rozsudku umožnil strane sporu, ktorá podala tento návrh, aby nebolo možné vykonať exekúciu na splnenie povinnosti uvedenej v rozhodcovskom rozsudku. Keďže tak, ako už súd uviedol, je v danom prípade možné podať voči rozhodnutiu súdu odvolanie, súd návrhu žalobcov 1/, 2/ vyhovel, nakoľko o ňom nerozhodol pred pojednávaním dôvody trvajú, pričom v prípade právoplatnosti rozsudku odklad vykonateľnosti rozhodnutia rozhodcu pominie.
19) O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal plný úspech vo veci, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/, 2/ v celom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica (§ 355 ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 CSP). Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).