Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_20P-125-2011.pdf
PDF · 100.88 KB
No categories available
20P/125/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Trnave sudkyňou JUDr. Silviou Lipovskou v právnej veci starostlivosti o maloletú J. F., nar. XX. X. XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: K. F., bytom Y., K. XX a F. S., bytom Y., Q. XXXX/XX, o udelení súhlasu matke na zmenu priezviska u maloletej takto
rozhodol:
Súd návrh matky na udelenie súhlasu na zmenu priezviska u mal. J. F., nar. XX. X. XXXX z a m i e t a.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 5. 5. 2011 ktorý matka maloletej zaslala na Okresný súd v Trnave žiadala matka o udelenie súhlasu na zmenu priezviska u maloletej. V odôvodnení svojho návrhu uviedla, že maloletá pochádza z jej vzťahu s K. F.. Obaja rodičia maloletej plánovali narodenie dieťaťa, avšak hneď v začiatkoch tehotenstva ako matka otehotnela sa správanie otca radikálne zmenilo, otec sústavne odchádzal na pár dní zo spoločnej domácnosti a navrhoval dokonca aj rozchod. Situácia sa čiastočne zlepšila v 5. mesiaci tehotenstva kedy otec maloletej začal budúcej matke viac pomáhať a zaujímať sa viac o bábätko, avšak všetky prípravy súvisiace s príchodom maloletej na svet od nákupu výbavičky a financovania spoločnej domácnosti boli na pleciach budúcej matky, čoho dôsledkom bolo že matka musela byť v 8. mesiaci tehotenstva hospitalizovaná v nemocnici pre rizikové tehotenstvo. V tom čase otec navštevoval matku v nemocnici, zaujímal sa o maloletú, rozprával dokonca o svadbe a spoločnej budúcnosti. Maloletá J. sa narodila XX. X. XXXX. K určeniu otcovstva prišlo súhlasným vyhlásením rodičov na matričnom úrade začiatkom septembra XXXX, ešte pred narodením maloletej. Po narodení maloletej bol vzťah otca k maloletej dobrý približne 1 mesiac, potom sa čoraz menej venoval maloletej, tvrdiac že je „upišťaná, a lezie mu na nervy.“ Otec sa začal vracať k štýlu slobodného muža bez záväzkov, a s maloletou a jej matkou trávil čoraz menej času, prestal pomáhať matke v starostlivosti a opatere o maloletú a vyjadril sa že maloletá mu svojim narodením narušila pohodlie a pokoj. Rodičia maloletej začali svoj vzťah v septembri XXXX a pred narodením maloletej a počas rokov kedy spolu žili v spoločnej domácnosti náklady spojené s ich domácnosťou hradila matka maloletej s tým, že otec všetky finančné prostriedky dával do rekonštrukcie rodinného domu. V tom čase matka maloletej pracovala, takže bolo možné takýmto spôsobom viesť spoločnú domácnosť po finančnej stránke, ale po narodení maloletej sa finančná situácia zmenila, pretože matka maloletej začala poberať iba rodičovský príspevok a rodinné prídavky a otec nemal záujem sa podieľať na nákladoch ich spoločnej domácnosti i keď matka dúfala, že tomu tak bude. Mala za to, že po narodení dcéry budú túto spoločne vychovávať a žiť ako rodina.
Otec maloletej však takéto spolužitie odmietal, chcel žiť život slobodného človeka, nemal záujem o rodinný život a o spoločnú výchovu dcéry nemal záujem. Keďže takto vznikali medzi rodičmi maloletej konflikty, rozhodol sa otec maloletej opustiť začiatkom decembra 2009 spoločnú domácnosť a rodičia maloletej sa rozišli.
V marci 2010 matka maloletej podala návrh na Okresný súd v Trnave na úpravu práv a povinností k maloletej a rozsudkom Okresného súdu v Trnave č.k. 26P/2/2010 zo dňa 12. 5. 2010 bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platiť výživné na maloletú. Úprava styku otca s maloletou súdom upravená nebola, pretože obaja rodičia maloletej sa dohodli ako často a na aký dlhý čas sa budú s maloletou stretávať.
V období od decembra 2009 do mája 2010 takto maloletú navštevoval každú druhú sobotu, jeho návštevy trvali približne 2 hodiny. Matka nebránila otcovi v stretávaní s maloletou, dokonca ju mohol navštevovať kedykoľvek, a často matka otca kontaktovala, s tým, aby dcéru navštevoval častejšie, dúfajúc, že otec si nájde k dcére cestu a vytvorí sa medzi nimi silné rodičovské puto, avšak otec nemal záujem o častejší kontakt s maloletou. Po úprave práv a povinností rozsudkom Okresného súdu v Trnave otec prestal javiť akýkoľvek záujem o maloletú a od tejto doby dcéru nenavštívil vôbec, matka má teda za to, že v období od decembra 2009 do mája 2010 tak ako dcéru navštevoval išlo o návštevy dcéry z jeho strany za účelové, ako sa matka domnieva, pretože v tom čase práve sa viedlo konanie o úprave práv a povinností k maloletej a otec chcel vyzerať dobre. Na súde sa chcel prezentovať že má záujem o maloletú, i keď to nebola pravda. Otec už rok nejaví záujem o maloletú, matka je toho názoru, že práve narodením dieťaťa a prvé roky dieťaťa sú pre neho najdôležitejšie, vtedy sa formuje jeho osobnosť a citová naviazanosť na najbližších, vrátane citovej naviazanosti na otca. Otec však nemá záujem o vytvorenie citovej väzby k maloletej, nemá záujem aby ho dcéra spoznala, že je jej otcom, a akú rolu zohráva a bude zohrávať v budúcnosti. Taktiež si otec riadne neplní ani vyživovaciu povinnosť v rozsahu určenom súdom dobrovoľne, výživné si plní pod ťarchou exekučného konania. Matka je presvedčená že vzhľadom na dôvody ktoré uviedla a pre ktoré sa rozhodla podať tento svoj návrh spĺňajú všetky zákonom stanovené podmienky k tomu, aby súd vyhovel jej návrhu. Taktiež maloletá v súčasnosti ani otca nepozná vzhľadom na postoj k nej, naposledy otec maloletú videl, keď mala 6 mesiacov. Pre maloletú do budúcna bude ťažko pochopiteľné prečo má ona iné priezvisko ako jej matka, a prečo má priezvisko otca, ktorý o ňu nemá záujem, od narodenia sa nepodieľal spolu s jej matkou na jej výchove a opatere, opustil ju, a jej matku, a nemal o ňu záujem.
Od septembra 2011 bude maloletá navštevovať detské jasle, bude v detskom kolektíve, a tu môžu nastať situácie, kedy bude konfrontovaná v súvislosti s rozdielnym priezviskom matky či už zo strany detí alebo zo strany personálu jasieľ, čo môže mať negatívny vplyv na psychiku dieťaťa, keďže nebude vedieť reagovať, prečo má priezvisko po otcovi, ktorého nepozná. v neposlednom rade bude zmena jej priezviska vhodná aj do budúcnosti, keďže je predpoklad, že v prípade nového partnerského vzťahu jej matky, bude vyrastať v kompletnej rodine a rozdielne priezvisko by opäť mohlo mať negatívny vplyv na jej psychiku. Na priezvisku ktoré maloletá momentálne nesie sa s otcom matka dohodla ešte pred narodením maloletej, v tom čase však otec maloletej sľuboval matke svadbu a spoločný rodinný život. Po narodení maloletej sa jeho postoj zmenil o rodinný život záujem nemal, jeho prioritou boli a sú voľnosť, sloboda, a zabezpečenie hmotných potrieb pre seba. Nejaví o maloletú žiaden záujem a vyživovaciu povinnosť si plní pod hrozbou prebiehajúceho exekučného konania. Matka ďalej na pojednávaní dňa 8. 6. 2011 uviedla, že pokiaľ ide o neplnenie si riadne vyživovacej povinnosti k maloletej otec si vyživovaciu povinnosť riadne neplnil do februára 2011 ale od tohto dátumu si vyživovaciu povinnosť platí riadne a včas, dlh nemá. Ďalej uviedla, že je slobodná, okrem maloletej žiadnu vyživovaciu povinnosť nemá, býva sama s maloletou v byte ktorý má v osobnom vlastníctve. Poukázala na to, že vzhľadom na postoj otca k maloletej dlhodobý nezáujem o ňu z jeho strany má za následok, že maloletá otca ani nepozná a nemá k nemu vytvorenú ani žiadnu citovú väzbu.
Otec maloletej s návrhom matky nesúhlasil, žiadal tento návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť. Poprel tvrdenia matky, že by nemal záujem o maloletú, práve naopak, záujem o maloletú má, má záujem sa s ňou pravidelne stretávať a spolu s matkou sa podieľať na jej výchove a opatere. Ďalej uviedol, že po jeho odchode zo spoločnej domácnosti videl maloletú približne 3 x, z toho dvakrát mu matka odmietla maloletú vydať, s tým, že maloletá ho nepozná, pri jednej návšteve bola aj stará matka maloletej, t.j. matka matky maloletej, ktorá vyvolala hádku, urážala ho a osočovala a preto sa rozhodol, že ak má stretnutie s maloletou takto prebiehať, radšej za maloletou chodiť nebude, pretože aj ona bola svedkom týchto vyjadrení a hádky. A mal za to, že by to mohlo mať pre ňu po psychickej stránke nepriaznivé dôsledky. Taktiež chcel predísť do budúcna takýmto situáciám. Návrh na úpravu styku však doteraz nepodal, v najbližšom čase však tak urobí. Maloletú videl naposledy v auguste
2010 kedy bola naposledy na ulici so svojou starou matkou, vtedy mal tiež záujem sa s maloletou osobne skontaktovať, zobrať ju na ruky, stará matka maloletej však opätovne rázne zakročila s tým, že mu ju nedá, pretože maloletá ho nepozná. Priznal že do februára 2011 mal s platením výživného, pretože mal sám určité finančné problémy, ale po ich odstránení dlh uhradil, ktorý mal na výživnom a od februára 2011 si vyživovaciu povinnosť plní riadne a včas. Ďalej uviedol, že nad rámec výživného ničím neprispieva, robí tak z toho dôvodu, že keď sa nemôže s maloletou stretávať, nie je ochotný platiť maloletej akékoľvek ďalšie finančné náklady nad rámec výživného. Toho času pracuje ako ošetrovateľ starších ľudí v Rakúsku, je rozvedený, okrem maloletej má ešte vyživovaciu povinnosť k 17 ročnému synovi K., na ktorého platí výživné vo výške 60 eur mesačne. Býva v Trnave, vo vlastnom rozostavanom rodinnom dome. Pokiaľ ide o opustenie spoločnej domácnosti z jeho strany, uviedol, že dobrovoľne on sám spoločnú domácnosť neopustil, ale že ho matka maloletej vyhodila. Ďalej uviedol, že nikdy sa nestaval k maloletej záporne, že by mu bola maloletá vadila alebo vadil mu jej plač.
Matka maloletej poprela tvrdenia otca, pokiaľ ide o to, že by ho bola vyhodila zo spoločnej domácnosti, opätovne trvala na tom, že otec opustil spoločnú domácnosť po tom, dobrovoľne ako sa vyjadroval, že mu maloletá vadí, vadí mu jej plač a prestal jej dokonca pravidelne prispievať finančne na maloletú a pomáhať jej v starostlivosti a opatere o ňu. Poprela ďalej tvrdenia otca, že by pri stretnutiach keď si otec po maloletú prišiel, vznikali medzi nimi dvomi hádky, nedorozumenia, či dokonca mu odmietla maloletú dať, a poprela aj tvrdenie že by došlo k hádke medzi ním a jej matkou, uvádzala, že otec sám nemal záujem o maloletú, a nemá v súčasnosti, ona sama sa snažila aby otec maloletú navštevoval pravidelne, otec však tak nerobil. Ďalej uviedla, že od februára 2010 maloletú otec navštevoval pravidelne, raz za dva týždne, vtedy problémy so stretávaním neboli, tak tomu bolo do mája 2010 kedy súd rozhodol o úprave práv a povinností k maloletej a od tohto rozhodnutia sa otec s maloletou nestretol. Ďalej uviedla, že vyživovaciu povinnosť si otec od februára 2011 plní riadne a včas, dlh nemá, ale nad rámec výživného jej ničím neprispieva, nepomáha jej pri starostlivosti a opatere i keď ho v tomto smere viackrát prosila.
Kolízny opatrovník pokiaľ ide o návrh matky uviedol, že sa mu javí, že tento jej návrh je podaný z jej strany predčasne, poukázal na to, že jednak dôvody ktoré matka udáva a pre ktoré žiada zmenu priezviska pre maloletú, nie sú takými dôvodmi, pre ktoré musí súd vyhovieť návrhu, poukázal na to, že vzhľadom na fyzický vek maloletej je jedno aké má maloletá priezvisko a tiež nebolo preukázané matkou, že by otec viedol taký spôsob života, ktorý by mal za následok zmenu priezviska u maloletej.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi ako aj s celým obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:
Maloletá J. F. sa narodila XX. X. XXXX a pochádza zo vzťahu K. F. a F. S.. Rodičia maloletej žili v spoločnej domácnosti po narodení maloletej približne dva mesiace, kedy otec opustil spoločnú domácnosť a od tejto doby matka s maloletou žije sama, podieľa sa na výchove, starostlivosti a opatere o maloletú. Matka maloletej je slobodná, okrem maloletej žiadnu inú vyživovaciu povinnosť nemá, je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky a okrem maloletej žiadnu inú vyživovaciu povinnosť nemá. Z vyjadrenia matky ako to ona uvádza vyplýva, že po narodení maloletej otec prestal mať záujem podieľať sa spolu s ňou na starostlivosti a opatere o maloletú, nevytvoril si s k maloletej žiadne citové puto, maloletá ho nepozná a táto skutočnosť bola aj dôvodom prečo podala návrh na zmenu priezviska u maloletej. taktiež podľa jej vyjadrenia otec ani v súčasnosti sa s maloletou nekontaktuje, a okrem riadneho platenia výživného ktoré má určené súdom nad rámec ničím finančne neprispieva. Ona sa niekoľko krát snažila s otcom v tomto smere o dohodu, aby sa podieľal na starostlivosti a opatere o maloletú, zaujímal sa a navštevoval ju pravidelne, finančne jej prispieval aj nad rámec výživného, keďže je t.č. na materskej dovolenke a nemá toľko finančných prostriedkov aby mohla riadne uhradzovať náklady s maloletou ale otec toto odmietal a odmieta.
Otec vyvracia tvrdenia matky, že by nemal záujem o maloletú, nechcel sa podieľať na jej výchove a opatere a odmietal ju ako osobu, práve naopak mal záujem a má záujem. V minulosti mal záujem sa s ňou stretávať, ale bola to matka, ktorá mu bránila v stretávaní s maloletou, tým že mu odmietala matku dať, keď o to požiadal pri stretnutiach keď prišiel za maloletou ona i jej matka vyvolávala hádky a keďže nechcel aby bola vystavená takýmto situáciám maloletá, rozhodol sa radšej maloletú nenavštevovať. Ale
zároveň odmieta tvrdenia matky, že by nemal o maloletú záujem a nechcel sa podieľať na starostlivosti a opatere do budúcna. Je pravdou, že v tomto smere návrh na úpravu styku nepodal, ale v najbližšom čase podá návrh na úpravu styku s maloletou vzhľadom na postoj matke a vyjadrenia voči jej osobe v súvislosti so stretávaním sa s maloletou a tiež vzhľadom na podaný jej návrh na zmenu priezviska, ktorým zásadne nesúhlasí pretože dôvody ktoré matka udáva, pre ktoré sa rozhodla návrh podať sú nepravdivé a zavádzajú súd.
Na základe rozsudku Okresného súdu v Trnave č.k. 26P/2/2010 zo dňa 12. 5. 2010 Okresný súd v Trnave upravil práva a povinnosti k maloletej, zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky a zaviazal otca platiť na výživu maloletej 90 eur mesačne. Návrh na úpravu práv a povinností k maloletej podala matka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa 8. 3. 2010 a v odôvodnení svojho návrhu okrem iného uviedla, že tento návrh podala z dôvodu nezáujmu otca o maloletú a riadneho neplatenia výživného zo strany otca po jej narodení. Pokiaľ ide o platenie výživného na maloletú obaja rodičia na pojednávaní dňa 21. 9. 2011 zhodne uviedli, že do februára 2010 je pravdou že si otec vyživovaciu povinnosť k maloletej riadne neplatil, mal dlh na výživnom, ktorý však vo februári 2010 celý uhradil, a od tejto doby výživné začal platiť. V tom čase keď výživné zo strany otca nebolo riadne uhradzované, matka podala návrh na exekúciu a exekútorský úrad JUDr. Z. zaslal otcovi dňa 21. 12. 2010 upovedomenie o začatí exekúcie a otec bol v tom čase na výživnom pre maloletú celkove dlžný sumu 290 eur. O tejto skutočnosti matka predložila aj doklad vystavený týmto exekútorským úradom zo dňa 21. 12. 2010. Pokiaľ ide o tvrdenie matky že otec nemá záujem o maloletú, a ani v minulosti nemal, matka bola ochotná súdu navrhnúť svedkov ktorí túto skutočnosť môžu potvrdiť a to svoju matku a brata, súd však mal za to, že by išlo o svedkov ktorí by neboli objektívny, vypovedali by v prospech matky, keďže ide o najbližšiu rodinu matky, preto ani týchto svedkov nevypočul. Pokiaľ ide o otca, tento nenavrhoval súdu žiadnych svedkov, ktorí by potvrdili jeho vyjadrenia ohľadom jeho vzťahu k maloletej.
Podľa § 40 ods. 3 Zák. o rodine ak sa rodičia nedohodnú o mene alebo priezvisku maloletého dieťaťa, alebo ak žiadny z rodičov nie je známy určí meno a priezvisko súd.
Súd vychádzajúc z vyjadrenia rodičov maloletého dieťaťa a hlavne dôvodov matky pre ktorý sa rozhodla podať návrh na udelenie súhlasu o zmenu priezviska dospel k záveru, že tieto dôvody nie sú tak vážneho charakteru a významu, aby súd musel zmeniť priezvisko maloletému dieťaťu ako to požaduje vo svojom návrhu matka. Dá sa povedať, že návrh matky ktorý podala považuje súd z jej strany podaný za predčasne. Maloleté dieťa má v súčasnosti dva roky a aj keď ho otec riadne nenavštevuje a nemá o neho záujem ako to tvrdí matka, a nepodieľa sa spolu s ňou na výchove a opatere nie je ešte dôvodom na podanie návrhu na zmenu priezviska. Na druhej strane otec sám tvrdil, že záujem o maloletú mal a má, chce sa podieľať na výchove a opatere spolu s matkou o maloletú, má záujem sa s maloletou riadne stretávať do budúcna a keďže mu matka v stretávaní bránila a pri stretnutiach vyvolávala hádky, nemal záujem za takýchto okolností sa s maloletou stretávať a preto sa s ňou radšej nestretol, nechcel maloletú vystavovať práve takýmto situáciám. Neznamená to však, že by mu na maloletej nezáležalo, a nemal ju rád ako to tvrdí matka. Sám uviedol, že v najbližšom čase podá návrh na úpravu styku s maloletou, doteraz tak neurobil z toho dôvodu, že v rámci konania úpravy práv a povinností k maloletej matka sama prehlásila že nebude problém keď sa bude chcieť s maloletou stretnúť, ale neskôr tak ako to vyššie udáva, tento problém nastal a on ho riešil tak, ako to vyššie uvádza. Domnieval sa, že matka zmení svoj názor, dôjde k riadnemu stretávaniu s maloletou, ale nestalo sa tak, a tak mu nezostáva nič iné, ako právnou cestou požiadať aby sa mohol pravidelne stretávať s maloletou, nebolo ani na základe účastníkov potvrdené jednoznačne že by otec o maloletú nemal záujem ako tvrdí matka.
Ďalším dôvodom, prečo súd nevyhovel návrhu matky, je aj skutočnosť, že vzhľadom na fyzický vek maloletej súd sa domnieva, že maloletej je úplne jedno, aké nosí priezvisko, a to bude aj v prípade, že nastúpi do jasieľ. Deti s ktorými sa bude stretávať určite nebudú posudzovať podľa toho maloletú ako sa volá, ale budú ju hodnotiť podľa úplne iných kritérií. tak isto podľa názoru súdu budú postupovať aj pracovníčky jasieľ. Súd sa domnieva, že v súčasnosti je mnoho detí v školách, či už v škôlkach alebo jasliach ktoré majú rozdielne priezviská ako rodičia a učitelia alebo personál túto skutočnosť deťom nevyčíta, tak ako sa domnieva matka, že by to bolo v prípade, ak by nastúpila do jasieľ maloletá a preto aj to je jeden z dôvodov prečo sa rozhodla o zmenu priezviska u maloletej. V neposlednom rade
samotné priezvisko ktoré nosí maloletá po svojom otcovi nie je také priezvisko ktoré by mohlo vyvolávať u verejnosti pri predstavení sa maloletej úsmev alebo posmešky, je to normálne priezvisko. V prípade, že by toto priezvisko bolo hanlivé, alebo by vyvolávalo posmešky či úškrny zo strany ľudí s ktorými by maloletá prišla do styku, v tom prípade by mohol súd považovať že toto priezvisko maloletá po psychickej stránke ťažko nesie a bol by dôvod na jeho zmenu. v žiadnom prípade však priezvisko „F.“ nie je takým priezviskom. V neposlednom rade súd bral do úvahy aj ďalšiu skutočnosť pri rozhodovaní o návrhu matky a to že otec maloletej nebol v minulosti trestaný, nesprával sa voči maloletej tak, že by táto mala z neho strach, nedopustil sa žiadneho trestného činu voči maloletej či jeho matke, alebo takého trestného činu, ktorý by skutočne malo za následok zmenu priezviska u maloletej, alebo by bol osobou, ktorá by bola u ľudí známa v negatívnom zmysle t.j. že by bol nevyliečiteľným alkoholikom, agresívny voči ľuďom a pod. Taktiež otec nevedie a neviedol v minulosti taký spôsob života, ktorý by mal za následok, že by to zle po psychickej stránke vplývalo na maloletú. Otec je živnostníkom, riadne pracuje, nebol riešený pre žiadny priestupok na komisii, a nebol ani trestne stíhaný. Nie je ani v tomto smere dôvod na zmenu priezviska. Samotný nezáujem otca o maloleté dieťa nie je ešte dôvodom zmeny priezviska u maloletej tak ako sa domnieva matka, to by potom každý z rodičov, ktorý má v opatere a starostlivosti dieťa si mohol podávať takéto návrhy voči druhému rodičovi, ktorý sa o maloleté dieťa nezaujíma, a takýchto rodičov je naozaj dosť, ktorí nezabezpečujú starostlivosť o svoje dieťa s druhým rodičov, nad rámec výživného ničím neprispievajú, a všetka opatera a starostlivosť je iba na tom rodičovi ktoré mu bolo zverené do jeho osobnej starostlivosti. V danom prípade otec maloletej si vyživovaciu povinnosť plní riadne a včas, dlh nemá, je síce pravdou, že nad rámec výživného ničím neprispieva ale podmieňoval to tým, že matka mu odmieta v pravidelnom kontakte s maloletou. Súd zo samotného postoja matky počas pojednávania nadobudol dojem, že je to práve matka, ktorá nemá záujem aby sa otec s maloletou stretával, dôkazom toho je aj skutočnosť, že keď otec prehlásil že si podá návrh na úpravu styku, resp. chcel túto skutočnosť riešiť v konaní o zmenu priezviska, matka bola zásadne proti, udávajúc že nech si otec podá samostatný návrh, hoci sa táto záležitosť mohla vyriešiť v rámci podaného návrhu matky na zmenu priezviska u maloletej.
Súd teda vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že nateraz dôvody matky, pre ktoré podala návrh na zmenu priezviska u maloletej, nie sú takými závažnými a vážnymi dôvodmi, pre ktoré by musel súd vyhovieť a preto o návrhu matky rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. V budúcnosti bude potrebné aj vzhľadom na vyjadrenie otca že má záujem sa o maloleté dieťa starať, stretávať sa s ním, a podieľať sa spolu s matkou na výchove starostlivosti a opatere, aby sa rodičia v tomto smere dohodli, bola naplnená v plnom rozsahu táto skutočnosť, mohol otec toto svoje prianie aj uplatniť bolo mu to zo strany matky umožnené, pretože je to v záujme maloletého dieťaťa, aby malo rovnaký citový vzťah k obom rodičom. A na druhej strane aby aj otec si mohol tento vzťah k maloletej do budúcna v plnom rozsahu vytvoriť pretože teraz tomu tak nie je. Súd je toho názoru že vzhľadom na fyzický vek dieťaťa je to možné a je to potrebné riešiť čo najrýchlejšie teraz vzhľadom na tento útly vek maloletého dieťaťa.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42, ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.