Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/99/2011

Uznesenie

Krajský súd v E. v právnej veci žalobkyne: R. E., nar. XX.X.XXXX, bytom v Starej R., Z. XX, zastúpená JUDr. Martinou Gombosovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Moldavská cesta 6, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa a. s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zastúpená JUDr. Jánom Tajtákom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Ondavská 17, v konaní o určenie, že poistný vzťah trvá, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č. k. -220 zo dňa 28.1.2011

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom výroku, ktorým bol návrh žalovaného zo dňa 12.10.2010 na prerušenie konania podľa ust. zamietnutý.

odôvodnenie:

Uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh žalovaného zo dňa 12.10.2010 na prerušenie konania podľa ust. a návrh na prerušenie konania podľa ust.

Rozhodol tak o návrhu žalovaného, ktorým sa domáhal prerušenia konania z dôvodu, že zákon o poisťovníctve je v rozpore s a so Zmluvou o európskych spoločenstvách, preto je potrebné postúpiť návrh Ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

Rozhodol aj o návrhu žalovaného na prerušenie konania z dôvodu predloženia predbežnej otázky na rozhodnutie Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev v znení:

1. Môže sa článok 105 a článok 109 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a článok 14 bod 14.1 a bod 14.3 a článok 25 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk vykladať tak, že z vykonávania dohľadu nad poisťovacími podnikmi (poisťovňami) sú národné centrálne banky vylúčené? 2. Môže sa článok 14 bod 14.4 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk vykladať tak, že národné centrálne banky môžu vykonávať aj funkciu dohľadu nad poisťovacími podnikmi (poisťovňami)?

Pri rozhodovaní o návrhu na prerušenie konania v zmysle ust. , súd prvého stupňa uzavrel, že predmetom konania je občianskoprávny nárok (určenie, že poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi naďalej trvá), pre jeho posúdenie sú dôležité občianskoprávne predpisy upravujúce zmluvu o poistení a nie právne predpisy upravujúce postavenie žalovaného ako podnikateľa. Zároveň tento návrh považoval za neakceptovateľný pred rozhodnutím o otázke riešenej v konaní pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky o vyslovenie nezákonnosti postupu Národnej banky Slovenska, vedenom na návrh žalovaného, ktoré doposiaľ nebolo právoplatne skončené. Z týchto dôvodov návrh na prerušenie konania v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia zamietol.

Pri rozhodovaní o návrhu na prerušenie konania v zmysle ust. súd prvého stupňa uzavrel, že predmetom konania je občianskoprávny nárok a žalovaný sa vo svojom návrhu

domáha prerušenia konania z dôvodu potreby vyjadrenia sa, resp. vydania rozhodnutia Súdneho dvoru Európskych spoločenstiev o verejnoprávnych predpisoch. Pre posúdenie predmetu sporu sú dôležité občianskoprávne predpisy, upravujúce zmluvu o poistení, uzavretú medzi účastníkmi, nie právne predpisy upravujúce dohľad nad poisťovníctvom, preto dospel k záveru, že rozhodnutie o predbežnej otázke nastolenej žalovaným nie je potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a z týchto dôvodov návrh na prerušenie konania v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku o zamietnutí návrhu zo dňa 12.10.2010 na prerušenie konania podľa ust. , v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. a v spojení s ust. Navrhol zrušiť uznesenie v napadnutom rozsahu (správne zmeniť) a konanie vedené na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. podľa ust. prerušiť a návrh žalovaného postúpiť Ústavnému súdu SR na zaujatie stanoviska alebo uznesenie v napadnutom rozsahu zrušiť (správne zmeniť) a vyššie uvedené konanie prerušiť podľa ust. z dôvodu, že prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. V poslednej alternatíve navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V dôvodoch odvolania uviedol, že svoj návrh na prerušenie konania podľa podal z dôvodu predloženia návrhu Ústavnému súdu SR na zaujatie stanoviska k otázke súladu niektorých ustanovení o poisťovníctve s a odôvodnil ho priamou súvislosťou medzi rozhodnutím Ústavného súdu SR o predloženej otázke a predmetným konaním. Od rozhodnutia ústavného súdu môže byť priamo závislá samotná podstata súdneho konania. Práve pre záver o platnosti alebo neplatnosti trvania poistno-právneho vzťahu medzi účastníkmi konania je nutné ako predbežnú otázku riešiť, či došlo k platnému ukončeniu poistno-právneho vzťahu. Odporca tvrdí, že k ukončeniu poistenia došlo s výplatou odkupnej hodnoty platne zo zákona pod vplyvom zmenených právnych pomerov, ku ktorým došlo nezávisle od vôle odporcu. Práve v príčinnej súvislosti s náhlou zmenou právnych pomerov bola vytvorená špecifická skutková situácia, ktorá umožnila, že bolo možné poistenie ukončiť. Podstatou náhlej zmeny pomerov bolo zistenie nesprávnosti kalkulácie poistného produktu zo strany orgánu dohľadu a následné uloženie opatrenia na odstránenie zisteného nedostatku. Súčasným orgánom dohľadu je Národná banka Slovenska. Zistenie nedostatku a z toho vyplývajúce opatrenie Národnou bankou Slovenska môže byť buď právne záväzné alebo právne nezáväzné. Právna nezáväznosť opatrenia uloženého Národnou bankou Slovenska môže byť v skutočnosti spôsobená buď priamym porušením zákona alebo jeho dodržaním za situácie, ak je samotný zákon, na základe ktorého Národná banka Slovenska opatrenie uložila a obmedzila tým práva subjektov, v konečnom dôsledku neúčinným pre rozpor s . Pokiaľ by ústavný súd skonštatoval rozpor napadnutých ustanovení zákona o poisťovníctve, týkajúcich sa hlavne dohľadu Národnej banky Slovenska nad poisťovňami, s a Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva, môže dôjsť k zásadnej zmene v priebehu súdneho konania a tento súdny spor by de facto mohol byť rozhodnutý ústavným súdom. Mohlo byť dôjsť k zániku súdneho konania, pretože otázka, ktorá je v súčasnosti predmetom konania medzi stranami, by už nemusela byť spornou a odporca by mohol dobrovoľne plniť to, čoho sa navrhovateľka domáha v súdnom konaní. Skutočnou príčinou sporu je rozhodnutie Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu o nesprávne vypočítanom poistnom v sadzbe UDP-K a o rozpore poistných zmlúv UDP-K so zákonom a odporca v dôsledku tohto rozhodnutia bol nútený prijať opatrenia na úpravu tohto stavu. Nebyť rozhodnutia orgánu dohľadu (Národnej banky Slovenska), nikdy by k prepočtom poistného v poistných zmluvách UDP-K sám z vlastnej iniciatívy nepristúpil. Rozhodnutie ústavného súdu by mohlo znamenať, že navrhovateľka a odporca naďalej zotrvajú v poistno-právnom vzťahu podľa pôvodnej poistnej zmluvy bez zmeny jej obsahu. Z toho dôvodu nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že pre posúdenie predmetu sporu sú dôležité občianskoprávne predpisy upravujúce zmluvu o poistení uzavretú medzi účastníkmi a nie právne predpisy upravujúce jeho postavenie ako podnikateľa. Podnikanie v poisťovníctve je špecifickým druhom podnikania, ktoré na rozdiel od iných druhov podnikania je veľmi prísne podriadené regulácii zo strany predpisov verejného práva a tak nevyhnutne dochádza, či už priamo alebo nepriamo k ovplyvňovaniu občianskoprávnych vzťahov právnymi predpismi upravujúcimi jeho postavenie ako podnikateľa. Poistné zmluvy sú najtypickejším príkladom účinkov predpisov verejného práva, majúce za následok obmedzenie zmluvnej voľnosti účastníkov zmluvy, najmä poistiteľa, a to široko nad rámec súkromno-právneho obmedzenia zmluvnej voľnosti. Aj v predmetnej veci ústredným problémom je práve poistná matematika, ktorou sa pri poistných zmluvách nezaoberá, pričom poistná matematika je úplným základnom vznikajúceho poistno-právneho vzťahu založeného poistnou zmluvou

a nevyplýva z občiansko-právnych predpisov, ale z predpisov verejného práva upravujúcich jeho činnosť a postavenie ako podnikateľa. Štát dodržiavanie týchto princípov vynucuje a ich porušovanie prísne sankcionuje. Z vyššie uvedených dôvodov nesúhlasí s právnym názorom súdu prvého stupňa o nedôležitosti predpisov verejného práva na prejednávanú vec a o ich neopodstatnenosti na správne právne posúdenie návrhu žalovaného na prerušenie konania. Súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď vylúčil z vplyvu na svoje rozhodnutie o návrhu odporcu predpisy verejného práva, upravujúce postavenie odporcu ako podnikateľa. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že posúdenie otázky súladu výkonu dohľadu Národnou bankou Slovenska nad poisťovníctvom ústavným súdom je pre toto súdne konanie kľúčové a rozhodujúce pre samotný výsledok tohto konania, pre jeho správne právne posúdenie a spravodlivé a zákonné rozhodnutie vo veci samej. Má za to, že postupom súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh odporcu na prerušenie konania podľa a na postúpenie návrhu ústavnému súdu, bola mu odňatá možnosť konať pred súdom. Zároveň poukázal na uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24.9.2009, ktorý v právnej veci navrhovateľa Rapid life životná poisťovňa a.s. proti odporcovi Národná banka Slovenska o zaplatenie 42.783,20 €, vedenej pod sp. zn. rozhodol o prerušení konania podľa s tým, že postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska pre možný rozpor v uznesení uvedených zákonných ustanovení s SR (ustanovenia o Národnej banke Slovenska a o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a s poukazom na toto konanie navrhol prerušiť konanie medzi účastníkmi konania podľa ust. , keďže sa vo vyššie uvedenom konaní rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu aj v tomto konaní.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. v rozsahu danom ust. , a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

Uznesenie súdu prvého stupňa je v napadnutom výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. potvrdil.

Vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozhodnutia v napadnutej časti, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje ( ), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie vo veci.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa:

Podľa súd konanie preruší, ak je rozhodnutie závislé od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s , zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tomto prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie.

Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že všeobecné súdy nemajú právomoc konať o súlade právnych predpisov, ale majú právo iniciovať konanie, ak nastane situácia, ktorú predpokladá citované zákonné ustanovenie. v , na ktorý nadväzuje citované zákonné ustanovenie, ukladá súdu prerušiť konanie len v prípade, že sa domnieva, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, odporuje ústave, zákonu alebo medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská republika viazaná. Tento postup súdu je viazaný na výsledok procesu tvorenia jeho názoru na prejednávanú vec i právnu úpravu, ktorej aplikácia prichádza do úvahy. Súd takto potom postupuje len vtedy, ak dospeje k názoru, svedčiacemu o existencii naznačeného rozporu. Potreba tohto postupu preto nie je daná v prípade, že o ústavnosti zákona má pochybnosti účastník, nie však prejednávajúci súd. Prerušiť konanie podľa ust. druhej vety možno len vtedy, ak k záveru o vyššie uvedenom rozpore dospel súd a nie účastník konania (viď. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Pokiaľ teda súd rozpor zákona s SR alebo medzinárodnou zmluvou nezistí a konanie v zmysle ust. nepreruší, nejde o vadu konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie veci a neodníma tým ani účastníkovi konania možnosť konať pred súdom (nie je povinnosťou súdu vyhovieť každému návrhu na prerušenie konania).

O odňatie možnosti konať pred súdom ide vtedy, keď súd neumožnil účastníkovi vykonať v priebehu konania práva priznané mu za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, a to najmä právo predniesť, doplniť či doplňovať svoje návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhu na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo so súhlasom súdu dávať v rámci výsluchu otázky účastníkom, svedkom a právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Za odňatie možnosti konať pred súdom nemožno považovať rozhodnutie súdu, ktorým nebolo vyhovené návrhu na prerušenie konania podľa , lebo samotným rozhodnutím o takomto návrhu nedošlo k znemožneniu realizácie procesných práv účastníka, priznaných mu .

Z vyššie uvedených dôvodov je odvolacia námietka žalovaného, že zamietnutím návrhu na prerušenie konania mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, nedôvodná, nakoľko nárok na prerušenie konania z dôvodu, z ktorého sa ho domáha žalovaný, nie je procesným právom účastníka konania. Jeho právom je podať takýto návrh, avšak nie je povinnosťou súdu takému návrhu v zmysle ust. vyhovieť. Pokiaľ teda žalovaný taký návrh podal, realizoval tým svoje procesné právo, priznané mu a zamietnutím takéhoto návrhu nedošlo k odňatiu jeho možnosti pred súdom konať.

Pokiaľ v posudzovanom prípade k záveru o rozpore o poisťovníctve s dospel žalovaný a nie súd prvého stupňa,, nebol daný dôvod na prerušenie konania podľa druhej vety , a teda súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, ak návrh na prerušenie konania zamietol. Nedôvodná je takto aj námietka žalovaného spočívajúca v nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvého stupňa.

Pokiaľ sa žalovaný domáha prerušenia konania z dôvodu podľa ust. , pretože prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na takéto konanie podnet, je tento jeho návrh taktiež nedôvodný, keďže podmienky prerušenia konania v zmysle ust. nie sú splnené.

V zmysle ust. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Z uznesenia Okresného súdu Bratislava I č. k. -72 zo dňa 24.9.2009 (č. l. 185-186 spisu) vo veci účastníkov Rapid life životná poisťovňa a.s. proti Národnej banke Slovenska o zaplatenie 42.783,20 € titulom bezdôvodného obohatenia vyplýva, že súd prerušil toto konanie v zmysle ust. , keďže dospel k záveru, že je potrebné posúdiť súlad ustanovení o Národnej banke Slovenska a ustanovení o dohľade nad finančným trhom a zmene a doplnení niektorých zákonov s . Keďže vyššie uvedené zákony nie sú rozhodujúce pre posúdenie nároku, ktorý je predmetom tohto konania a keďže v konaní Okresného súdu Bratislava sp. zn. sa nerieši ani iná otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci, nie sú splnené podmienky pre prerušenie konania v zmysle ust. Ani z tohto dôvodu teda nebolo možné odvolaniu žalovaného vyhovieť. Zároveň tvrdenie žalovaného o tom, že vo vyššie uvedenom konaní Okresného súdu Bratislava I ide o posúdenie súladu rovnakých zákonných ustanovení s SR, ako navrhoval v tomto prebiehajúcom súdnom konaní, je nepravdivé, keďže v tomto prebiehajúcom súdnom konaní namieta nesúlad s a konanie na Okresnom súde Bratislava I je prerušené z dôvodu posúdenia súladu a č. s SR. Nič to však nemení na závere, že ani tieto dva ďalšie zákony nemajú súvis s prejednávanou vecou a vplyv na posúdenie dôvodnosti žalobkyňou uplatneného nároku.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne ( zák. ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.