Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Sd-90-2011.pdf
PDF · 124.1 KB
No categories available
3Sd/90/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove samosudkyňou Mgr. Magdalénou Želinskou v právnej veci navrhovateľky Y. E., nar. XX.K. XXXX, bytom I. č. XXX, právne zastúpenej JUDr. Marekom Radačovským, advokátom, so sídlom Štefánikova č. 26, Košice, proti Sociálnej poisťovni, ústrediu v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 28.apríla 2011 č. XXX XXX XXXX a v r a c i a vec odporkyni na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. v spojení s ustanovením §250l ods. 2 O.s.p. a § 250q ods. 2 O.s.p..
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave rozhodnutím zo dňa 28.4.2011 zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok.
Rozhodnutie odporkyne napadla včas podaným návrhom navrhovateľka, ktorá navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec sociálnej poisťovni na ďalšie konanie.
Namietala, že rozhodnutie odporkyne vychádza z nesprávne zisteného skutočného stavu veci, lebo nevykonala v konaní všetky dôkazy, a preto neposúdila správne mieru poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľky. Poukázala na to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z odborného posudku o invalidite Sociálnej poisťovne, pobočky v Starej Ľubovni zo dňa 12.4.2011, ktoré je neoddeliteľňou súčasťou tohto rozhodnutia a podľa tohto posudku je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určená na 30%. Z posudku vyplýva, že navrhovateľka nemá žiadne obmedzenia na trhu práce v súvislosti s posúdeným znížením pracovnej schopnosti. Jej zdravotné postihnutia a miera poklesu schopnosti bola posudzovaná na základe lekárskych správ, ktoré navrhovateľka predložila posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne, pobočka Stará Ľubovňa. Podľa týchto správ je zrejmé, že navrhovateľka utrpela ako účastníčka dopravnej nehody v pozícii spolujazdca dňa 21.2.2010 úraz, ktorý jej spôsobil ťažké zranenia tak, ako sú popísané v lekárskej správe znalca z odboru traumatológie MUDr. X. Y. z 25.5.2010. Najťažšími poraneniami boli:
1. Zlomenina oboch členkov v oblasti pravého členkového kĺbu s posunutím riešená operačne,
2. vnútorné zranenia - hlavne poranenia pľúc.
Tieto poranenia zanechali trvalé následky a to postihnutie dolnej končatiny v zmysle prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. zaradené do kapitoly XV., odd. G, položka 53, písm. b/ tak, ako konštatuje aj odborný posudkový lekár a podľa Zákona o sociálnom poistení vrátane prílohy č. 4 k tomuto zákonu sa táto položka hodnotí v rozmedzí 30-40% poklesu pracovnej schopnosti, pričom posudkový lekár túto položku ohodnotil na dolnej hranici, teda 30%.
Navrhovateľka namietala, že z rozhodnutia však nie je zrejmé, čo ho viedlo k hodnoteniu 30%, čiže chýba odôvodnenie hodnotenia posudzovaného poranenia na dolnej hranici, na ktoré má účastník konania v takomto konaní právo bez ohľadu na to, či je táto hodnota stanovená správne alebo nie. Akcentovala, že rozhodnutie orgánu štátnej správy, resp. odborný posudok, z ktorého vychádza a tvorí jeho neoddeliteľnú súčasť, práve v tak závažných veciach ako je stanovenie poklesu pracovnej schopnosti, musí byť riadne odôvodnené tak, aby účastníkovi konania bolo zrejmé, prečo sa rozhodlo určitým spôsobom o jeho právach a povinnostiach.
Namietala, že uvedené postihnutia mali aj trvalé následky na pľúcach, pretože v zmysle v konaní predložených lekárskych správ je zrejmé, že navrhovateľka utrpela okrem iného pri dopravnej nehode polytraumu, vrátane zlomeniny sterna, sériovej zlomeniny rebier vľavo s následným ľavostranným pneumotoraxom a ľavostranným hemitoraxom, obojstrannú kontúziu pľúc s nutnosťou aktívnej hrudnej drenáže a pred ukončením hospitalizácie sa na kontrolnom CT pľúc ozrejmil ešte pretrvávajúci fluidotorax vľavo.
Navrhovateľka poukázala na to, že zákon č. 461/2003 Z.z. v § 196 ods. 6 upravuje, že účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení a organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Podľa lekárskych správ, organizačná zložka Sociálnej poisťovne Stará Ľubovňa, resp. posudkový lekár, bola povinná vykonať dôkaz, aj pokiaľ ho navrhovateľka nenavrhla a to tak, že jej posudková lekárka mala nariadiť odborné vyšetrenie, ktoré by potvrdilo alebo vyvrátilo poruchu funkcie pľúc. Takéto vyšetrenie však posudková lekárka u navrhovateľky nariadila, tá sa na vyšetrenie objednala v ambulancii v odbore TaRCH u MUDr. X. B. v D. P. a vzhľadom na dlhé čakacie lehoty v týchto typoch ambulancii, bola navrhovateľka objednaná na deň 31.5.2011, vyšetrenie bolo vykonané a potvrdilo pretrvávajúce zdravotné problémy navrhovateľky. Posudkový lekár však vydal posudok o invalidite dňa 12.4.2011, čiže logicky vyšetrenie zo dňa 31.5.2011, na ktoré sám navrhovateľku poslal, nemohlo byť zahrnuté do jeho posudku. Na jednej strane teda posudkový lekár správne žiadal doplniť dokazovanie v konaní o pľúcne vyšetrenie, potom však zrejme v návale práce pozabudol na túto skutočnosť a predčasne vydal odborný posudok o invalidite bez toho, aby riadne zistil skutočný stav veci, čo je podľa názoru navrhovateľky nepochybne vadou konania. Navyše v zmysle lekárskej správy z pľúcneho vyšetrenia je zrejmé, že táto odôvodňuje zahrnúť do odborného posudku ďalšiu položku a to konkrétne v zmysle prílohy č. 4 a to kapitolaly F - stavy po úrazoch, položka 3.1, pri ktorej sa miera poklesu zárobkovej činnosti určí podľa stupňa poruchy uvedenej v kapitole VIII, odd. B, položka 5 a to konkrétne v tomto prípade 5a/ alebo 5b/, čiže v rozmedzí od 10 do 30%.
Navrhovateľka argumentovala tiež tým, že uvedené zranenie má aj následky psychického charakteru, pretože podľa lekárskej správy MUDr. V. G. zo dňa 11.4.2011, navrhovateľka trpí postraumatickou psychickou poruchou, psychicky sa liečila už dva roky pred dopravnou nehodou v dôsledku tragickej udalosti v rodine a následne sa jej stav po dopravnej nehode ešte zhoršil. Tento dôkaz bol navrhovateľkou predložený posudkovému lekárovi v konaní, ten sa však touto správou vôbec nezaoberal. V odbornom posudku posudkový lekár nespomína, že takýto dôkaz bol účastníkom konania predložený, ani prečo ho nebral do úvahy. Navrhovateľka vyslovila názor, že posudkový lekár mal lekársku správu ako dôkaz vyhodnotiť a odôvodniť, či stav navrhovateľky tak, ako je popísaný v lekárskej správe, odôvodňuje použitie niektorej z položky uvedenej v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. uvedenej v kapitole V. - Duševné choroby a poruchy správania alebo nie, rep. či je alebo nie je možné postraumatickú psychickú poruchu považovať v zmysle zákona za iné zdravotné postihnutia. Podľa odborného posudku je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená na 30% a zároveň z tohto posudku vyplýva, že navrhovateľka nemá žiadne obmedzenie na trhu práce v súvislosti
s posúdeným znížením pracovnej schopnosti. Podľa jej názoru takýto záver je nesprávny, dôvodiac, že človek, ktorý má zníženú pracovnú schopnosť o 30%, pričom je toho názoru, že ide o vyššie percento, predsa musí mať nejaké obmedzenia na trhu práce oproti zdravej osobe, ktorá ma pracovnú schopnosť zníženú o 0%, čo je logické. Naviac, navrhovateľka v dôsledku pretrvávajúcich zdravotných problémov musela dňa 1.6.2011 definitívne opustiť prácu v spoločnosti M., spol. s r.o., I., kde pracovala nepretržite od 29.5.2007.
Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
Krajský súd podľa § 250l a nasl. ustanovení O.s.p. preskúmal rozhodnutie odporkyne v rozsahu a z dôvodov uvedených v návrhu na preskúmanie, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom predloženého administratívneho spisu, doplnil dokazovanie obsahom znaleckého posudku č. 19/2011 MUDr. X. Y., znalca z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie traumatológia a zistil tento skutkový stav.
Odporkyňa už citovaným rozhodnutím zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok z 12.4.2011 podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a to § 70 a § 71.
V odôvodnení citovala ustanovenie § 70 ods. 1, § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení a uviedla, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Stará Ľubovňa z 12.4.201 navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Poukázala na to, že posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je uvedené v pripojenom odbornom posudku o invalidite z 12.4.2011, ktorý je neoddeliteľňou súčasťou odôvodnenia rozhodnutia a v ňom sú uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení.
Po podaní návrhu na preskúmanie bol posudok vypracovaný dňa 5.8.2011 Sociálnou poisťovňou, ústredím so sídlom v Poprade za osobnej účasti navrhovateľky. Z posudku vyplýva, že navrhovateľka bola vyšetrená posudkovým lekárom, ktorý konštatoval, že navrhovateľka pri chôdzi šetrí pravú dolnú končatinu, je bez známok dýchavice, dýchanie je v celom rozsahu čisté, s pravidelnou akciou srdca, s ohraničenými ozvami, s tlakom krvi 135/90 torrov. Navrhovateľka pri tlaku na hrudník udávala bolestivosť vľavo nad dolným okrajom rebier. Ďalej bolo zistené, že v strednej čiare s jazvou asi 10 cm od mečíka je jazva obchádzajúca pupok, až k symfýze, ktorá je zhojená keloidom, s udávanou bolestivosťou asi 4 cm nad pupkom, viac vpravo, bez známok peritoneálneho dráždenia, bez hmatnej rezistencie. Ďalej pri poklope na krajinu obličiek bola udávaná vľavo citlivosť. Na dolných končatinách bolo zistené, že bedrové a kolenné kĺby sú bez chorobného nálezu, pravá dolná končatina s opuchom okolo členka, siahajúca na rozhranie dolnej a strednej tretiny, s priečnou jazvou v oblasti prednej plochy členka, ktorá je primárne zhojená, pohyblivosť v pravom členku vo všetkých rovinách je redukovaná oproti ľavej dolnej končatine o 1/3 a stoj na špičkách obojstranne zvláda, stoj na pätách vpravo je slabší, na dolných končatinách bez hypotrofie svalstva, s udávanou oslabenou citlivosťou po vonkajšej ploche členka vpravo.
Ďalej boli posúdené lekárske nálezy predložené navrhovateľkou a to správa z hospitalizácie na ARO z 5.3.2010, z ktorej vyplýva, že k hospitalizácii došlo po autonehode. Vyšetrenia dokázali prítomnosť vzduchu v hrudníkovej dutine a tekutiny vľavo, s následnou tvorbou atelektáz a zápalových infiltrácií dolných lalokov pľúc. Pri úraze utrpela otras mozgu, bez neurotopických zmien, bez porúch citlivosti. Ďalej bolo zistené, že došlo k poraneniu hrudníka, so zlomeninou hrudnej kosti, s prítomnosťou pneumotoraxu a hemotoraxu vľavo pri sériovej zlomenine rebier. Po aktívnej liečbe s úpravou bola preložená na rehabilitačné vyšetrenie, s diagnostickým záverom otras mozgu, zlomenina hrudnej kosti a 4.-11. rebra vľavo, so známkami PNO vľavo, s pomliaždením pľúc, s natrhnutím upevnenia mezentéria a s hemoperitoneom, s prítomnou zlomeninou obidvoch členkov vpravo a hlavičky fibuly, s pomliaždenou tvárou, hrudníka, brucha a panvy. Rovnako bola zistená prítomnosť krvného výronu pod puzdro pečene. Následne bola dňa 3.3.2010 vykonaná osteosyntéza zlomeniny pravého členka,
dňa 22.2.2010 vykonaná drenáž hrudníka, v rovnaký deň vykonaná repozícia a fixácia zlomeniny pravého členka a v ten istý deň bola vykonaná laparotómia, s revíziou dutiny brušnej, so zošitím ruptúry mezentéria a jejuna, s toaletou dutiny brušnej.
Zo správy z hospitalizácie na odd. úrazovej chirurgie zo dňa 14.5.2010 vyplýva, že prijatá bola za účelom rehabilitácie po zlomenine pravého členka. Pri prijatí bola možná chôdza len o dvoch nemeckých barlách, s opuchom pravého predkolenia, jazva po operácii bola zhojená, pohyblivosť v členku obmedzená a bolestivá, lýtko bolo voľné, bola aplikovaná dýchacia gymnastika. Po realizácii kompletnej rehabilitácii došlo k uvoľneniu členkov. Zo správy z kúpeľnej liečby zo dňa 15.9.2010 je zrejmé, že došlo k funkčnému zlepšeniu v členku, zlepšila sa tolerancia chôdze a námahy, kĺby boli bez zápalových prejavov, s prítomnou pohybovou a tlakovou citlivosťou. Z ďalšej správy a to z úrazovej chirurgie z 10.2.2011 vyplýva, že k hospitalizácii došlo za účelom odstránenia OS materiálu v oblasti pravého členka, operácia bez komplikácii bola uskutočnená dňa 8.2.2011. Z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 1.4.2011 a 4.8.2011 vyplýva, že u navrhovateľky po dopravnej nehode bola pomalá psychická sanácia, navrhovateľka bola orientovaná bez psychických fenoménov a v psychiatrickom náleze je konštatovaná ešte instabilita, pohotovosť k anxióznym reakciám, fóbie z jazdy autom a od 13.7.2010 je v liečbe na psychiatrickej ambulancii pre poúrazovú stresovú poruchu. Ďalej bolo predložené pľúcne vyšetrenie zo dňa 31.5.2011, podľa ktorého je u navrhovateľky dýchanie čisté, so spastickými fenoménmi a krepitáciami, pri pravidelnej akcii srdca, s ohraničenými ozvami. Podľa RTG pľúc je vpravo jemná vlasovitá scissura, vľavo nadbránične diskrétna škvrtnito-pruhovitá kresba, ľavý bráničný uhol je zazávojovaný, srdce je aortálneho tvaru, bez poruchy v medzihrudí a spirometria vykazuje nález v norme.
Na základe uvedeného bolo konštatované, že u navrhovateľky došlo k úrazu a to prekonanej zlomenine v oblasti ľavého členka, s obmedzenou funkciou.
Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bol určený stav po zlomenine vonkajšieho a vnútorného členka, ktorá je zhojená s miernym obmedzením funkcie v členku so zaradením podľa prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení do kapitoly XV, odd. G, položka 53b/ s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30%.
Ako iné zdravotné postihnutia boli určené prekonaná polytrauma, so sériovou zlomeninou rebier vľavo, bolesti chrbtice, bez známok útlaku nervových štruktúr a depresívna symptomatológia.
Podľa výroku posudku tak, ako je uvedené v posudku sociálnej poisťovne pobočky, navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou pri miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30%.
Citovaný výrok posudku bol odôvodnený tak, že navrhovateľka prekonala polytraumu pri dopravnej nehode 21.2.2010 a podľa prepúšťacej správy došlo k sériovej zlomenine rebier vľavo, s výpotkom do dutiny hrudnej, k zlomenine v oblasti členkov vľavo, ktorá bola liečená repozíciou a osteosyntézou. Došlo k poškodeniu úponu tenkého čreva ku kmeňu a k pomliaždeninám v oblasti tváre, hrudníka a panvy. Po aktívnej liečbe a rehabilitácii došlo k zlepšeniu pohyblivosti v oblasti členka. Zostáva mierne obmedzenie pohyblivosti v zmysle poklesu pohyblivosti vo všetkých rovinách o 1/3 a dňa 8.2.2011 došlo k odstráneniu ostesyntetického materiálu. Pri sériovej zlomenine rebier bol prítomný aj výpotok v dutine hrudnej, ale pri hospitalizácii na oddelení úrazovej chirurgie bolo urobené predoperačné interné vyšetrenie, ktoré konštatuje, že navrhovateľka je kardiopulmonálne a tlakovo kompenzovaná a pri poslednom pľúcnom vyšetrení 31.5.201 sú všetky parametrer pri spirometrii v medziach normy, pretrváva drobný výpotok a adhezívne prejavy v ľavej časti pľúc, s retrakciou ľavej bránice, ale bez poškodenia funkcie pľúc. Podľa jeho názoru námietky uvedené v návrhu na preskúmanie vo vzťahu k nedostatočnému vyšetreniu pľúc podľa názoru posudkového lekára sociálneho poistenia sociálnej poisťovne ústredia nezodpovedá skutočnosti, pretože vyššie uvedené vyšetrenie funkčnú poruchu pľúc nedokumentujú. Argumentoval ďalej tým, že pri psychiatrickom vyšetrení dňa 11.4.2011 je konštatované,
že psychicky bola liečená už pred 2 rokmi po smrti syna obvodným lekárom. Na hodnotenie zdravotného stavu predložila potvrdenie odborného lekára psychiatra, ktorý konštatuje, že je od 13.7.2010 v jeho ambulancii liečená pre poúrazovú stresovú poruchu. Konštatovanie poúrazovej stresovej poruchy je predčasné, nakoľko túto je možné hodnotiť po uplynutí najmenej troch rokov od stresujúcej príhody. Viazanosť na dopravnú nehodu je teda neodôvodnená a psychiatrický nález z 11.4.2011 dokumentuje len pomalú sanáciu psychiky, pacientka bola bez psychotických fenoménov, bola prítomná len pohotovosť k anxióznym reakciám a boli prítomné obavy z jazdy autom a tento nález neodôvodňuje navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov upravuje, že poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok (§ 70 ods. 1).
Kritéria pre určenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ustanovenie § 71 ods. 1 až 10 upravuje tak, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Z obsahu spisu vyplýva, že rozhodnutie odporkyne bolo vydané na základe posudku, ktorý bol vypracovaný posudkovou lekárkou Sociálnej poisťovne, pobočky v Starej Ľubovni dňa 12.4.2011, pričom výrok posudku je rovnaký ako v posudku Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Poprade. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie je označený identický stav po zlomenine vonkajšieho a vnútorného členka, pričom v posudku okrem argumentácie uvedenej v posudku posudkového lekára sociálneho poistenia ústredia je konštatované, že v súvislosti s viacerými poraneniami, ktoré navrhovateľka utrpela pri autonehode, nie sú prítomné žiadne komplikácie a ani nie je sledovaná v žiadnych ambulanciách. „Najzávažnejšou komplikáciou v súčasnosti je stav po operačnom riešení bimaleolárnej zlomenine pravého predkolenia, kde je mierne porušená funkcia pohybu v končatine, táto je primerane zhojená.“ (citácia)
Príloha č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v kapitole XV. upravuje choroby podporného a pohybového aparátu pri všeobecnom posudkovom hľadisku, podľa ktorého miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa funkčného postihnutia (postihnutia pohybu v kĺboch v súvislosti so záťažou na príslušný kĺb) a vplyvu na ostatné systémy a orgány. Pri zistení pohybových a degeneratívnych zmien treba porovnať, či ich rozsah a výskyt presahujú zmeny typické pre porovnateľnú vekovú kategóriu. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti, rovnako ako skutočnosť, či bola vykonaná operácia na končatine alebo na chrbtici, alebo súvislosť s úrazom. Pri chronických zápaloch kĺbov treba prihliadnuť popri poruche funkcie tiež na aktivitu chorobného procesu. Pri celkovej osteoporóze či osteomalácii (napr. pri hormonálnych poruchách, gastrointestinálnych resorpčných poruchách, pri poškodení obličiek) je miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti závislá od rozsahu a stupňa patologických zmien skeletu a z nich vyplývajúcej poruchy funkcie. Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti pri poraneniach svalov a šliach sa určí podľa miery funkčnej poruchy, podľa postihnutia krvného a lymfatického systému. Pri poraneniach fascie sa môžu objaviť ruptúry svalov, ktoré sú však len zriedkavo príčinou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti.
V odd. G je upravené postihnutie končatín pri špecifickom všeobecnom posudkovom hľadisku, podľa ktorého miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa rozsahu a straty častí končatín po poranení, vrodených alebo získaných chýb, zostávajúcich následkov po operáciách a úrazoch, zápalových a degeneratívnych ochoreniach. Pod položkou 53 je uvedený stav po zlomenine vonkajšieho vnútorného členka, pod písm. a/ dobre zahojená s mierou poklesu schopnosti 10-20 %, pod písm. b/ zhojená v nepriaznivom postavení s porušenou funkciou pohybu v končatine, s mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti 30-40%.
Z posudkov nie je možné zistiť, na základe akých skutočnosti posudkoví lekári sociálneho poistenia a to sociálnej poisťovne pobočky a sociálnej poisťovne ústredia dospeli k záveru, že pri uvedenom rozpätí poklesu schopnosti zárobkovej činnosti je miera poklesu schopnosti vykonáva zárobkovú činnosť iba 30%, pretože toto percentuálne ohodnotenie nie je presvedčivo odôvodnené. Naviac posudková lekárka sociálnej poisťovne pobočky v posudku ani iné zdravotné postihnutia neuviedla a posudkový lekár sociálnej poisťovne ústredia s inými zdravotnými postihnutiami sa rovnako, tak ako pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, náležite a presvedčivo nevyporiadal. Jeho konštatovanie, že u navrhovateľky nemôže ísť o poúrazovú stresovú poruchu, a že tento záver je predčasný, pretože túto je možné hodnotiť po uplynutí najmenej troch rokov, nemožno považovať za odôvodnenie dostatočné, lebo nie je uvedené z akého dôvodu až po uplynutí troch rokov.
V tejto súvislosti však sám posudkový lekár konštatoval, že z psychiatrického vyšetrenia vyplýva, že k psychickému ataku u navrhovateľky došlo aj pred dvomi rokmi po smrti 17-ročného syna a bola liečená obvodným lekárom Z..
V spise sú pripojené okrem iného aj lekársky posudok o bolesti a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 25.5.2010, z ktorého vyplýva, že u navrhovateľky došlo aj k úplnej zlomenine ihlice pravého predkolenia pod hlavičkou a zlomenine oboch členkov v oblasti pravého členkového kĺbu s posunutím úlomkov, ktorá bola liečená operačne. Posudok sociálnej poisťovne pobočky je protirečivý tak, ako je citované vyššie, pretože na jednej strane za rozhodujúce zdravotné postihnutie je určená zlomenina vonkajšieho a vnútorného členka a v odôvodnení posudku sa konštatuje ako najzávažnejšia komplikácia v súčasnosti stav po operačnom riešení bimaleolárnej zlomeniny pravého predkolenia, a teda odôvodnenie tohto posudku je v rozpore so stanovením rozhodujúceho zdravotného postihnutia.
Navrhovateľka na pojednávaní predložila znalecký posudok MUDr. X. Y., znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie traumatológie, ktorý síce bol vypracovaný pre účely bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, avšak z neho vyplýva, že u navrhovateľky pretrváva obmedzenie pohyblivosti pravého členkového kĺbu stredne ťažkého stupňa a pronácie a supinácie pravej nohy ľahkého stupňa, s poruchami krvného lymfatického obehu po úraze na pravom predkolení a členku prejavujúce sa chronickými opuchmi, pričom opuch bol konštatovaný aj posudku posudkového lekára sociálnej poisťovne ústredia. Vo vzťahu k chrbtici je konštatované poúrazové obmedzenie pohyblivosti driekovej chrbtice ľahkého stupňa po zhojení zlomeniny tela 12. hrudného stavca.
Tak, ako namietala navrhovateľka, aj podľa názoru súdu zákon č. 461/2003 Z.z. striktne v ustanovení § 195 ods. 1 až 3 upravuje, že organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
Ustanovenie § 196 ods. 1 až 7 upravuje dokazovanie, pričom dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok. Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
Ak je posudok sociálnej poisťovne pobočky neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia odporkyne, v takomto prípade súd rozhodnutie odporkyne považuje za nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnené, pretože posudková lekárka sociálneho poistenia sociálnej poisťovne pobočky sa v celkovom posudku, ktorý má odôvodniť výrok posudku, náležite a presvedčivo so zdravotnými postihnutiami navrhovateľky nevyporiadala a nepresvedčivosť posudku nebol odstránený ani posudkom sociálnej poisťovne ústredia. Tak, ako už bolo uvedené vyššie, pri určitej položke, kde je stanovené rozpätie miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti, pre dostatočnú odôvodnenosť posudku je nevyhnutné, aby posudkový lekár laickým zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, prečo je stanovené konkrétne u navrhovateľky 30% a nie napr. 31% a rovnako je iba konštatované, že iné zdravotné postihnutia nemajú vplyv na zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bez náležitého odôvodnenia. Tak, ako už niekoľkokrát bolo uvedené v rozhodnutiach tunajšieho súdu, rozhodnutie je určené laikovi poistencovi a laickým subjektom je aj súd, preto, ak súd má preskúmavať zákonnosť postupu a rozhodnutia sociálnej poisťovne ústredia, potom posudok musí byť vypracovaný tak, aby bol pre osobu, ktorá nemá medicínske vzdelanie dostatočne zrozumiteľný a presvedčivý.
Po preskúmaní rozhodnutia odporkyne súd dospel k záveru, že posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní nepostupovali podľa ustanovenia § 71 ods. 1 až 9 vrátane prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo z posudkov nie je zrejmé, prečo zdravotné postihnutia navrhovateľky neposudzovali podľa kapitoly XV, odd. F ako stav po úraze, prečo, ak navrhovateľka tvrdila, že psychický šok utrpela aj po náhlej smrti 17-ročného syna, si nevyžiadali od ošetrujúceho lekára zdravotnú dokumentáciu, nezhodnotili, že u navrhovateľky došlo aj k zlomenine ihlice, pričom z obsahu spisu nie je možné zistiť, či navrhovateľka nie je odkázaná na vykonávanie manuálnej práce, ktorá skutočnosť má vplyv na stanovenie miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti.
Po preskúmaní rozhodnutia odporkyne súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a je nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnené, preto napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ v spojení s ustanovením §250l ods. 2 O.s.p. a § 250q ods. 2 O.s.p. zrušil a vracia vec odporkyni na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní je nevyhnutné vypracovať nový posudok v zmysle intencií uvádzaných vyššie. Ak posudkový lekár sociálneho poistenia má pochybnosti o zdravotných postihnutiach navrhovateľky, nič mu nebráni v tom, aby buď odoslal navrhovateľku za účelom diagnostického hospitalizačného vyšetrenia, resp. vyzval ju na predloženie odborných medicínskych nálezov a musí dbať o to, aby posudok bol dostatočne a presvedčivo odôvodnený.
Vzhľadom na to, že posudok je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia odporkyne, potom analogicky aj posudok musí byť odôvodnený tak, že z neho vyplýva hodnotenie zdravotných postihnutí poistenca a úvaha o ich následkoch, teda stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Len po takto doplnenom dokazovaní bude môcť vo veci správne a zákonne rozhodnúť.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením §250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľke, ktorá v konaní mala úspech, náhradu trov konania nepriznal, pretože trovy konania si neuplatnila a odporkyňa zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).