Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Co-131-2022.pdf
PDF · 125.39 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/131/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XXX/X, XXX XX D., zastúpeného advokátskou kanceláriou Nagy & Nagy s.r.o., so sídlom Kukučínova 8, 940 02 Nové Zámky, IČO: 53 582 268, proti žalovanej: E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XXX/X, XXX XX D., zastúpenej JUDr. Ernestom Botkom, advokátom so sídlom M. R. Štefánika 3, 940 61 Nové Zámky, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 6C/43/2019-403 zo dňa 02.05.2022 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í takto :
Súd určuje, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí:
I. NEHNUTEĽNOSŤ - vedená na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálnom odbore, zapísaná na liste vlastníctva LV č. XXX kat. územia D., obec D., okres Nové Zámky, ako parcela reg. "C", evidovaná na katastrálnej mape, parcela č. XXXX/X vo výmere 394 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, na tejto parcele je postavený rodinný dom so súp. č. XXX, parcela č. XXXX/X vo výmere 567 m2, druh pozemku: záhrada, parcela č. XXXX/XX vo výmere 33 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, na tejto parcele je postavená garáž so súp. č. XXXX, patriaci stranám sporu v podiele 1/1, so všeobecnou hodnotou nehnuteľností v sume 25.000,- eur.
II. HNUTEĽNÉ VECI:
1. zariadenie spálne pozostávajúce z veľkej skrine, manželskej postele a dvoch nočných stolíkov v hodnote 100,- eur, 2. zariadenie obývačky pozostávajúce z obývacej steny a sedacej súpravy v hodnote 100,- eur, 3. zariadenie kuchyne pozostávajúce z kuchynskej linky, stola, 6 stoličiek a elektrického sporáka v hodnote 150,- eur.
III. PASÍVA:
1. Úver na základe zmluvy o úvere č. 7463171/HU/04/031, č. úverového rámca 06768177011, uzavretej dňa 15.10.2004 v UniCredit Bank Czech republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky Bratislava, IČO: 47251336, so zostatkom ku dňu 17.4.2019 v sume 744,12 eura.
2. Splátkový úver č. 5122561829 uzavretý dňa 29.11.2016 v SLSP, a.s., Bratislava, IČO: 00151653, na sumu 13.000,- eur, s názvom úveru: "SPOTREBNÝ ÚVER NA ČOKOĽVEK" so zostatkom ku dňu 17.4.2019 v sume 10.750,32 eura.
3. Splátkový úver č. 5124749606 uzavretý dňa 20.1.2017 v SLSP, a.s., Bratislava, IČO: 00151653, na sumu 2.500,- eur s názvom úveru: "SPOTREBNÝ ÚVER NA ČOKOĽVEK" so zostatkom ku dňu 17.4.2019 v sume 2.158,69 eura.
4. Dlh na poistnom z poistných zmlúv úravretých so spoločnosťou KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, IČO: 00585441, na základe dohody o urovnaní zo dňa 1.10.2019 so zostatkom ku dňu 17.4.2019 v sume 528,27 eura.
Do výlučného vlastníctva žalobcu súd p r i k a z u j e nehnuteľnosť vedenú na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálnom odbore, zapísanú na LV č. XXX kat. územia D., obec D., okres Nové Zámky, parcely reg. "C", evidované na katastrálnej mape, parcela č. XXXX/X vo výmere 394 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, na tejto parcele je postavený rodinný dom so súp. č. XXX, parcela č. XXXX/ X vo výmere 567 m2, druh pozemku: záhrada, parcela č. XXXX/XX vo výmere 33 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, na tejto parcele je postavená garáž so súp. č. XXXX, patriaci stranám sporu v podiele 1/1 so všeobecnou hodnotou nehnuteľností 25.000,- eur, pasíva uvedené pod bodom 3 písmená A., B., C., D. v hodnote 13.653,13 eura.
Do výlučného vlastníctva žalovanej súd p r i k a z u j e hnuteľné veci pod bodom II. - zariadenie spálne pozostávajúce z veľkej skrine, manželskej postele a dvoch nočných stolíkov v hodnote 100,- eur, zariadenie obývačky pozostávajúce z obývacej steny a sedacej súpravy v hodnote 100,- eur a zariadenie kuchyne pozostávajúce z kuchynskej linky, stola, 6 stoličiek a elektrického sporáka v hodnote 150,- eur, spolu v hodnote 350,- eur.
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi na vyporiadanie sumu 2.201,50 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
Žalobca a žalovaná sú povinní zaplatiť na účet súdu prvej inštancie súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v sume 760,50 eura spoločne a nerozdielne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej aj „BSM“) tak, že určil, čo patrí do BSM a toto vyporiadal tak, že nehnuteľnosť vedenú na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálnom odbore, zapísaná na LV č. XXX kat. územia D., obec D., okres Nové Zámky, parcely reg. „C“, evidovaná na katastrálnej mape, parcela č. XXXX/X vo výmere 394 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, na tejto parcele postavený rodinný dom so súp. č. XXX, parcela č. XXXX/X vo výmere 567 m2, druh pozemku: záhrada, parcela č. XXXX/XX vo výmere 33 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, na tejto parcele postavená garáž so súp. č. XXXX, so všeobecnou hodnotou 25.000,- eur, a pasíva špecifikované v bode 3 písm. A, B, C, D predchádzajúceho výroku v hodnote 13.653,13 eura prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu. Do výlučného vlastníctva žalovanej súd prikázal hnuteľné veci v hodnote 350,- eur a uložil jej povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom vyrovnania sumu 2.361,52 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalšími výrokmi súd každej strane sporu uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok za vyporiadanie BSM v sume 380,25 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, § 150 Občianskeho zákonníka. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu, lebo v konaniach o vyporiadanie BSM každá zo strán dostane polovicu hodnoty majetku z BSM, a teda ide o pomerný úspech.
2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca podanou žalobou žiadal vyporiadať BSM z dôvodu, že jeho manželstvo so žalovanou bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 11P/352/2017-119 zo dňa 09.04.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.04.2019. Počas trvania manželstva do BSM nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08.06.2004 nehnuteľnosti, uvedené vyššie v bode 1. s tým, že na parcele č. XXXX/X je postavený rodinný dom súp. č. XXX a na parcele č. XXXX/XX je postavená garáž súp. č. XXXX. V Časti C: Ťarchy je uvedené, že sa zriaďuje záložné právo v prospech UniBanky, a.s., Bratislava, na základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo
dňa 15.10.2004 a exekučné konania v počte 4, ktoré sú presne citované v tejto časti listu vlastníctva. Počas trvania manželstva bez jeho vedomia žalovaná uzavrela Úverovú zmluvu č. 5122561829 na sumu 13.000,- eur „Spotrebný úver na čokoľvek“ v Slovenskej sporiteľni, a.s., s mesačnou splátkou úver 246,30 eura splatnou počnúc mesiacom január 2017 a s konečnou splatnosťou 11.12.2024, úverovú zmluvu č. 5124749606 na sumu 2.500,- eur „Spotrebný úver na čokoľvek“ v Slovenskej sporiteľni, a.s., s mesačnou splátkou úveru 52,35 eura splatnou počnúc mesiacom marec 2017 a s konečnou splatnosťou 11.02.2025. Okrem toho žalovaná uzatvorila aj 5 poistných zmlúv v priebehu rokov 2014-2016 v KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Wienna Insurance Group, ktoré však boli zrušené z dôvodu nezaplatenia poistného. Voči žalovanej podľa vedomostí žalobcu k podaniu žaloby boli vedené všetky exekučné konania, ktoré sú vyznačené na LV č. XXX pre kat. územie D., v Časti C: Ťarchy. So žalovanou spolu žili v spoločnej domácnosti v Strekove č. XXX do augusta 2017, kedy sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval, a od tej doby platí naďalej splátky úverových zmlúv iba on sám. Podľa neho nehnuteľnosti majú trhovú hodnotu 25.000,- eur.
3. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila. Na pojednávaní dňa 21.09.2020 k žalobe uviedla, že v roku 2017 musela zaplatiť za elektrinu 850,- eur a v roku 2010 stranám sporu požičal F. E. sumu 5.000,- eur pod podmienkou, že žalovaná bude konateľkou vo firme FAUCON, s.r.o., Strekov, a že táto firma má doposiaľ dlh voči štátu cca 41.000,- eur. Čo sa týka hodnoty nehnuteľností vedených na LV č. XXX kat. územia D., táto je podľa nej vo výške 28.000,- alebo 29.000,- eur. Súhlasila s tým, že počas manželstva im úvery vznikli a že tieto spláca žalobca; išlo však o úver, ktorý bol na jej mene a ktorý splácala ona, pričom tieto úvery boli splatené počas trvania manželstva. Následne dňa 12.10.2020 žalovaná súdu oznámila, že súhlasí so všeobecnou hodnotou nehnuteľností vo výške 25.000,- eur, a žiadala, aby si mohla tieto nehnuteľnosti ako prvá odkúpiť. Súhlasila s masou BSM tak, ako ju označil žalobca, okrem zariadenia detskej izby, o ktorej uviedla, že ju dostali počas trvania manželstva darom od švagrinej. Čo sa týka finančného daru vo výške 3.500,- eur, ktoré mal žalobca dostať v roku 2015 od svojej matky na výmenu okien a dverí na spoločnom rodinnom dome, ona nemá vedomosti o tom, že by to mali dostať ako dar. Navrhla BSM vyporiadať tak, aby nehnuteľnosti pripadli do jej výlučného vlastníctva s tým, že nepožaduje žiadnu hnuteľnú vec, a čo sa týka úverov, ktoré nadobudli počas trvania manželstva a ktoré spláca žalobca, súhlasila s tým, aby bola zaviazaná na zaplatenie polovice týchto úverov.
4. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie konštatoval, že strany sa na vyporiadaní BSM nevedeli mimosúdne dohodnúť, a preto ho treba vyporiadať súdnym rozhodnutím. Bolo preukázané, že strany sporu nadobudli majetok bližšie špecifikovaný vo výroku napadnutého rozsudku, označenú nehnuteľnosť so všeobecnou hodnotou 25.000,- eur, hnuteľné veci označené v bode II. pod bodom 1., 2., 3. v hodnote 350,- eur a pasíva uvedené v bode 3. v celkovej hodnote 13.653,13 eura. S takouto masou BSM strany sporu súhlasili a na všeobecnej hodnote nehnuteľnosti sa dohodli, pričom súd ju prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu. Žalovaná prvýkrát od podania žaloby (26.6.2019) až na pojednávaní dňa 18.08.2021 navrhla nehnuteľnosť prikázať jej a zároveň uviedla, že za tým účelom si vybaví úver a preukáže finančnú solventnosť na vyplatenie žalobcu. V dobe od 18.08.2021 do 02.05.2022 mala žalovaná možnosť riešiť svoju solventnosť, avšak žiadny hodnoverný listinný dôkaz o tom, že má dostatok finančných prostriedkov nedoložila. Čo sa týka hnuteľných vecí, strany sporu ich označili ako predmet BSM s tým, že ich nadobudli počas trvania manželstva, a dohodli sa aj na ich hodnote. Tieto súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej, pretože ich má u seba, užíva ich a žalobca o ne neprejavil záujem. Čo sa týka pasív - úverov, ktoré nadobudli strany sporu počas trvania manželstva - strany sporu zhodne uviedli, že úvery, ktoré sú presne špecifikované v bode 3. výroku I. napadnutého rozsudku aj so zostatkami úverov, ktoré mal súd preukázané potvrdeniami príslušných bankových inštitúcií, existovali ku dňu zániku manželstva 17.04.2019 v zostatkoch označených vo výroku rozsudku, a žalobca navrhol, že predmetné úvery bude naďalej splácať, pričom žiada započítať polovicu týchto úverov v neprospech žalovanej, aby sa tak aj ona podieľala na ich splatení, a takisto aj v polovici čo sa týka sumy 528,27 eura, ktorú zaplatil za žalovanú za spory, ktoré prebiehali na rôznych okresných súdoch titulom dlžného poistného z poistných zmlúv uzavretých so spoločnosťou KOOPERATIVA poisťovňa, a polovicu hodnoty hnuteľných vecí. Vzhľadom na to, že žalovaná ohľadom vyporiadania BSM nenavrhla iné riešenie, iba také, aby jej súd prikázal nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva s tým, že nemá záujem o žiadnu hnuteľnú vec a súhlasí s povinnosťou podieľať sa v 1- ici na zostatku pasív úverov, a aj s poukazom na to, že nepreukázala svoju solventnosť na to, aby nehnuteľnosť bola prikázaná do jej výlučného vlastníctva, súd rozhodol uvedeným spôsobom. Čo sa týka pôžičky vo výške 5.000,- eur, ktorú mali mať strany sporu ako manželia za trvania manželstva od F. E. pod podmienkou, že žalovaná bude konateľkou vo firme G., D., D., žalovaná tieto skutočnosti nijako
nepreukázala a žalobca akúkoľvek pôžičku vo výške 5.000,- eur poprel, súd ju do pasív nezahrnul a nevyporiadal ju.
5. Po vykonanom dokazovaní a konštatovaní zisteného skutkového stavu súd pristúpil k celkovému vyporiadaniu predmetu BSM nasledovne: Hrubú masu BSM predstavuje sumu 25.350,- eur, t. j. nehnuteľnosti v hodnote 25.000,- eur a hnuteľné veci v hodnote 350,- eur, pričom pasíva sú ku dňu právoplatnosti rozvodu v sume 13.653,13 eura. Vyporiadanie je potrebné vykonať tak, aby každá zo strán sporu dostala rovnakým dielom buď tú ktorú vec, alebo ak ju nedostane, polovicu z hodnoty či už aktív alebo pasív. Pokiaľ celková hodnota masy BSM predstavuje sumu 25.350,- eur, polovica z nej činí 12.675,- eur. V konaní bolo preukázané, že žalobca uhradil na úveroch od augusta 2017, odkedy opustil spoločnú domácnosť, do apríla 2022 spolu sumu 19.690,12 eura. Z tejto hodnoty 19.690,12 eura polovica predstavuje sumu 9.845,06 eura, lebo obe strany sporu sa majú podieľať na úhrade tejto sumy v 1-ici. Zostatok na všetkých úveroch, ktoré ešte treba do konca ich splatnosti zaplatiť, je vo výške 9.362,85 eura, z čoho polovica predstavuje sumu 4.681,42 eura. Titulom vyporiadania BSM je potom žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2.361,52 eura, a to z dôvodu, že od polovice hodnoty hnuteľnosti a nehnuteľných vecí, teda od sumy 12.675,- eur je potrebné odpočítať polovicu hodnoty pasív, ktoré žalobca zaplatil do právoplatnosti rozvodu manželstva do 17.04.2019, teda sumu 9.845,06 eura, a je potrebné odpočítať aj polovicu hodnoty zostatkov úverov, ktoré žalobca musí ešte do konca splatnosti úverov zaplatiť, teda 4.681,42 eura. Aj napriek tomu, že žalobcovi súd prikázal do výlučného vlastníctva nehnuteľnosť v hodnote 25.000,- eur, hodnota pasív prevyšuje hodnotu, ktorú by mal žalobca vyplatiť žalovanej, a žalovaná sa musí podieľať tiež na zaplatení zostatkov pasív tak, že bude povinná zaplatiť žalobcovi na úplné vyrovnanie BSM sumu 2.361,52 eura, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (12.675,- eur - 9.845,06 eura - 4.681,42 eura).
6. Súd zaviazal strany sporu osobitne na zaplatenie súdneho poplatku z vyporiadaného majetku BSM, a to každého v sume po 380,25 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom vychádzal z hrubej masy BSM 25.350,- eur a z toho 3 % podľa položky 6b zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení.
7. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. napadnutý rozsudok zmeniť tak, že titulom vyporiadania BSM je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.851,48 eura v mesačných splátkach po 100,- eur. Podané odvolanie odôvodnila s odkazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Podľa nej boli jej procesné práva neurčitosťou žalobného petitu porušené, pretože sa k postupom žalobcu nevedela jasne a zrozumiteľne vyjadriť a uviesť svoj žalobný návrh. Súd nemal nechať bez povšimnutia nedostatok žalobného petitu spočívajúci v nevyčíslení konečnej sumy na úplné vyporiadanie BSM. Žalobca mal vyčísliť sumu, ktorú by mal on alebo ona titulom úplného vyporiadania BSM druhému vyplatiť. Súd mal trvať na tom, aby strany predniesli svoje návrhy určito a zrozumiteľne. Poukázala tiež na nesprávny výpočet súdu, keď rozdiel medzi sumou 12.675 eur (prináleží jej titulom vyporiadania) a sumou 14.526,48 eura (všetky pasíva BSM) nie je 2.361,52 eura, ale 1.851,48 eura. Len túto sumu by teda mala žalobcovi uhradiť, pričom žiadala o povolenie splátok po 100,- eur mesačne pod stratou výhody splátok z dôvodu jej nie príliš dobrej finančnej situácie.
8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd vo veci vykonal dostatočné a rozsiahle dokazovanie, dôkazy správne vyhodnotil a správne vo veci rozhodol, až na výpočet sumy za vyrovnanie BSM, kde pravdepodobne došlo k chybe v počítaní. Navrhol, aby odvolací súd po ustálení správnej sumy na vyrovnanie BSM napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), neviazaný rozsahom odvolania a viazaný dôvodmi odvolania (§ 379 písm. a/ CSP, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že napadnutý rozsudok vo veci samej je potrebné vzhľadom na nesprávnosť výpočtu vyporiadacieho podielu podľa § 388 CSP zmeniť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vyporiadania BSM. V žalobe uviedol, že jeho manželstvo so žalovanou bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 11P/352/2017-119 zo dňa 09.04.2019. Počas trvania manželstva do BSM nadobudli na
základe Kúpnej zmluvy zo dňa 08.06.2004 nehnuteľnosti, ktoré sú vedené na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálnom odbore a zapísané na LV č. XXX, kat. územia D., obec D., okres Nové Zámky, parcely registra „C“, evidované na katastrálnej mape parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie, vo výmere 394 m2, parc. č. XXXX/X - záhrada o celkovej výmere 567 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 33 m2 s tým, že na parcele č. XXXX/X je postavený rodinný dom do súp. č. XXX a na parcele č. XXXX/XX je postavená garáž so súp. č. XXXX. Žalobca tiež uviedol, že počas trvania manželstva bez jeho vedomia žalovaná uzavrela Úverovú zmluvu č. 5122561829 na sumu 13.000,- eur „Spotrebný úver na čokoľvek“ v Slovenskej sporiteľni, a.s. s mesačnou splátkou úveru 246,30 eura, počnúc mesiacom január 2017 a s konečnou splatnosťou 11.12.2024, Úverovú zmluvu č. 5124749606 na sumu 2.500,- eur „Spotrebný úver na čokoľvek“ v Slovenskej sporiteľni, a.s., s mesačnou splátkou úveru 52,35 eura počnúc mesiacom marec 2017 a s konečnou splatnosťou 11.02.2025. Okrem toho uzatvorila 5 poistných zmlúv v priebehu rokov 2014-2016 s KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Wienna Insurance Group, ktoré však boli zrušené z dôvodu neplatenia poistného. Žalobca so žalovanou žil v spoločnej domácnosti na adrese D. XXX do mesiaca august 2017, kedy sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval a od tej doby platí naďalej splátky úverových zmlúv iba on. Žalobca v žalobe poukázal aj na to, že so žalovanou mienil uzavrieť dohodu o vyporiadaní BSM a za tým účelom ju jeho právny zástupca pozval listom zo dňa 06.06.2019 na rokovanie, kde sa však nedostavila. Podľa obsahu spisu bez vážnych dôvodov absentovala aj na prvých troch vykonaných pojednávaniach. O podanej žalobe rozhodol súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom č. k. 6C/43/2019-403 zo dňa 02.05.2022 tak, že určil, čo patrí do BSM, a toto vyporiadal prikázaním nehnuteľností a pasív do výlučného vlastníctva žalobcu a prikázaním hnuteľných vecí masy BSM do výlučného vlastníctva žalovanej. Súčasne žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom vyporiadacieho podielu sumu 2.361,52 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná odvolanie, ktoré je predmetom tohto odvolacieho konania. Odvolací súd pri rozhodovaní mal na zreteli najmä nižšie citované zákonné ustanovenia:
11. Podľa § 148 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
12. Podľa § 149 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka: (1) Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. (3) Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
13. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
14. Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka (§ 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pod vyporiadaním treba rozumieť nielen to, kto z bývalých spoluvlastníkov zostane vlastníkom tej ktorej veci a kto z nich vlastníctvo stráca, ale celkové komplexné riešenie majetkových vzťahov medzi bývalými spoluvlastníkmi, vrátane pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva. Vyporiadanie BSM podľa § 150 Občianskeho zákonníka pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej, t. j. usporiadania vlastníctva k jednotlivým veciam patriacich do BSM, a jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka hodnotových podielov bývalých manželov. Vyporiadanie BSM znamená nielen rozdelenie hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré patrili do zaniknutého BSM, ale aj vzájomné vyporiadanie všetkých pohľadávok a dlhov vyplývajúcich z tohto spoluvlastníctva.
15. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uvedených žalovanou v kontexte s namietaným nesprávnym procesným postupom, nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci. Po posúdení uvedených odvolacích dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vykonal dokazovanie v rozsahu navrhovanom stranami sporu a správne aplikoval na zistený skutkový stav ustanovenia Občianskeho zákonníka o vyporiadaní BSM. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vyporiadania BSM, pričom jeho predmet bol stranami sporu vymedzený nehnuteľnosťami označenými vyššie v bode 1., hnuteľnými vecami, a to zariadením spálne, obývačky a kuchyne, ako aj pasívami, ktoré
tvoria úver v UniCredit Bank, spotrebný úver č. 5122561829 a č. 5124749606 a poistné zmluvy. Súd prvej inštancie vyporiadal masu BSM v súlade s návrhom žalobcu tak, že jemu prikázal do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti v hodnote 25.000,- eur a pasíva v sume 13.653,13 eura, žalovanej prikázal do výlučného vlastníctva hnuteľné veci v hodnote 350,- eur a uložil jej povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom vyporiadacieho podielu 2.361,52 eura. Pri vyporiadaní BSM na stranu žalobcu započítal aj sumu pasív, ktoré on sám bez účasti žalovanej zaplatil do rozvodu manželstva. Žalovaná v podanom odvolaní nenamietala a ani nespochybňovala samotnú masu BSM čo do nehnuteľných veci, čo do hnuteľných vecí, ani čo do pojatia pasív, a nenamietala ani samotný spôsob vyporiadania. Namietala v podstate len výšku vyporiadacieho podielu z dôvodu počtovej chyby, preto odvolací súd v odvolacom konaní viazaný dôvodmi odvolania žalovanej vzhľadom na ustálenú masu BSM preskúmal len samotnú výšku sumy na vyporiadanie a dospel k záveru o nesprávnom výpočte tohto vyporiadacieho podielu.
16. Celková hodnota masy BSM predstavuje sumu 25.350,- eur (nehnuteľnosti v hodnote 25.000,- eur a hnuteľné veci v hodnote 350,- eur) a pasíva BSM celkovú hodnotu 29.052,97 eura (suma 19.690,12 eura, ktorú žalobca zaplatil od augusta 2017 do apríla 2022 za splátky úverov, a suma 9.362,85 eura, ktorú žalobca uhradí na splátkach úverov do ich splatnosti). Výšku vyporiadacieho podielu bolo potrebné v danom prípade vypočítať podľa toho, ako súd vyporiadal masu BSM a jej pasíva. Žalobcovi boli prikázané nehnuteľnosti v hodnote 25.000,- eur, preto by mal žalobca žalovanej uhradiť polovicu z tejto hodnoty nehnuteľností v sume 12.500,- eur. Hnuteľné veci súd prikázal žalovanej, preto by mala žalovaná žalobcovi uhradiť polovicu ich hodnoty v sume 175,- eur. Pasíva BSM v hodnote 29.052,97 eura súd prikázal žalobcovi, pričom žalovaná sa má na týchto pasívach podieľať v rovnakej miere ako žalobca, a teda je dôvodné, aby mu uhradila polovicu hodnoty pasív v sume 14.526,50 eura. Po prepočítaní uvedených súm odvolací súd dospel k záveru, že správna suma, ktorú má žalovaná žalobcovi na vyporiadanie uhradiť, činí 2.201,50 eura (14.526,50 + 175 = 14.701,50 – 12.500 = 2.201,50 eura). Súd prvej inštancie počítacou chybou dospel pri výpočte výšky vyporiadacieho podielu k nesprávnej sume 2.361,52 eura, keďže správna výška vyporiadacieho podielu, ktorý má žalovaná žalobcovi na vyporiadanie uhradiť, predstavuje sumu 2.201,50 eura. Výška vyporiadacieho podielu 1.851,50 eura, ktorú uvádzala žalovaná v podanom odvolaní taktiež nebola správne vypočítaná, pretože nerešpektuje hodnotu hnuteľných vecí, ktoré jej boli prikázané. Suma 1.851,50 eura v podstate predstavuje polovicu čistej hodnoty BSM, ktorá je v mínuse a ktorá činí mínus 3.702,97 eura (pasíva 29.052,97 eura mínus aktíva 25.350 eura = 3.702,97 eura, z toho polovica mínusovej hodnoty BSM činí zaokr. 1.851,50 eura, ktorá by sa každej strane mala dostať). Žalobca má aktíva v sume 25.000,- eur a pasíva 29.052,97 eura, a teda sa mu dostala hodnota: mínus 4.052,97 eura. Keďže sa mu mala dostať hodnota pasív len vo výške 1.851,50 eura, tak rozdiel medzi sumami 4.052,97 eura a sumou 1.851,50 eura činí 2.201,50 eura, ktorú mu má žalovaná na vyporiadanie zaplatiť.
17. Žalovaná okrem výšky vyporiadacieho podielu v podanom odvolaní namietala, že jej procesné práva boli neurčitosťou žalobného petitu porušené, pretože sa k postupom žalobcu nevedela jasne a zrozumiteľne vyjadriť a uviesť svoj žalobný návrh. Súd podľa nej nemal nechať bez povšimnutia nedostatok žalobného petitu spočívajúci v nevyčíslení konečnej sumy na úplné vyporiadanie BSM. Žalobca mal vyčísliť sumu, ktorú by mal žalobca alebo žalovaná titulom úplného vyporiadania BSM druhému vyplatiť. V súvislosti s touto námietkou odvolací súd uvádza, že konanie o vyporiadanie BSM je konaním, v ktorom každá zo strán môže v priebehu konania označovať majetok, ktorý treba vyporiadať a uplatňovať navzájom zápočty v zmysle § 150 druhej vety Občianskeho zákonníka a rovnako každá zo strán môže navrhovať odlišný spôsob vyporiadania. Žalovaná v tomto smere ostala v priebehu konania pomerne pasívna. Odvolací súd nepovažuje jej tvrdenie, že sa v priebehu konania nemohla náležite vyjadriť k žalobe, za dôvodné, pretože túto možnosť mala v pomerne veľkom časovom priestore a napokon v priebehu trvania súdneho procesu aj ona sama navrhovala určitý spôsob vyporiadania BSM. Skutočnosť, že žalobca vo svojom poslednom návrhu na vyporiadanie BSM zo dňa 25.11.2021 nevyčíslil konkrétnu výšku vyporiadacieho podielu (v predchádzajúcich návrhoch žalobcu vyporiadací podiel vyčíslený bol), ale výšku vyporiadacieho podielu nechal na stanovení súdu, nič nemení na tom, že žalovaná sa počas celého konania mohla vyjadriť k spôsobu vyporiadania BSM, robiť vlastné návrhy na vyporiadanie BSM a tiež reagovať na návrhy protistrany. V podaní zo dňa 25.11.2021 (v spise na č.l. 349) žalobca presne vymedzil, čo podľa jeho názoru tvorí masu BSM, a vyčíslil aj hodnotu nehnuteľností a hnuteľných vecí spadajúcich do BSM. Vymedzil tiež výšku pasív a presne špecifikoval navrhovaný spôsob vyporiadania, preto aj bez vyčíslenia výšky vyporiadacieho podielu sa žalovaná k tomuto konkrétnemu návrhu mohla náležite vyjadriť. Uvedené podanie jej súd prvej inštancie doručoval, avšak doručovanú zásielku si v odbernej lehote neprevzala a tá sa súdu vrátila s uplatnením
zákonnej fikcie doručenia. Námietku žalovanej, že sa k žalobe nemohla náležite vyjadriť, preto odvolací súd považoval za nedôvodnú. V tomto kontexte je potrebné tiež zdôrazniť, že súd v konaní o vyporiadaní BSM nie je viazaný navrhovaným spôsobom vyporiadania a môže BSM vyporiadať aj spôsobom, ktorý strany nenavrhovali; v tomto smere súd môže ísť aj nad petit žalobného návrhu v zmysle ustanovenia § 216 ods. 2 CSP. Aj na základe tejto skutočnosti nebolo v predmetnom spore smerodajným vyčíslenie výšky vyporiadacieho podielu v žalobnom návrhu; pokiaľ žalobca toto vyčíslenie neuviedol, nedošlo k porušeniu procesných práv žalovanej.
18. Na základe vyššie uvedenej chyby v počítaní výšky vyporiadacieho podielu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Konanie o vyporiadanie BSM predstavuje z hľadiska vzťahu výrokov meritórneho rozhodnutia špecifický prípad, keďže predmet takéhoto konania nie je deliteľný. Výrok o povinnosti zaplatiť finančnú náhradu za vyporiadanie (vyporiadací podiel) priamo obsahovo nadväzuje na výroky o prikázaní vecí do výlučného vlastníctva strán sporu (obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/91/2020 zo dňa 23.09.2021). Odvolací súd vzhľadom na to zmenil napadnutý rozsudok v celom jeho rozsahu, aj keď ku skutočnej zmene došlo len vo výške vyporiadacieho podielu nahradením sumy 2.361,52 eura správne vyčíslenou sumou 2.201,48 eura. V súvislosti so žiadosťou žalovanej o povolenie splácať vyporiadací podiel žalobcovi v mesačných splátkach odvolací súd uvádza, že žalovaná nepreukázala žiadne dôvody, pre ktoré by mal súd jej žiadosti vyhovieť, tieto dôvody v odvolaní ani bližšie nešpecifikovala, preto odvolací súd jej žiadosti nemohol vyhovieť. Lehotu na plnenie odvolací súd stanovil v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 prvej vety CSP.
19. Vzhľadom na zmenu napadnutého rozsudku odvolací súd rozhodol o trovách prvoinštančného i odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, 2, § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP. Na zreteli mal záver Ústavného súdu SR vyjadrený v náleze sp. zn. III.ÚS 266/2022 z 23.06.2022, v súlade s ktorým mal súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania skúmať a posudzovať výsledok sporu z toho pohľadu, čo strany v spore svojimi návrhmi žiadali, a teda ako navrhovali BSM vyporiadať a do akej miery súd ich návrhom vyhovel, t. j. do akej miery je možné konštatovať ich úspech v spore. Pomer úspechu strán so záverom, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, nemožno vo všeobecnosti zdôvodniť takým východiskom, že každá zo strán dostane polovicu hodnoty majetku BSM. Pri rozhodovaní o žalobe súd vyporiadal BSM v podstate spôsobom, ako navrhoval žalobca, preto by súd mal konštatovať aj jeho procesný úspech v spore. Odvolací súd však vychádzal z toho, že odvolanie podala len žalovaná a žalobca proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania odvolanie nepodal a ani vo vyjadrení k odvolaniu k výroku o trovách konania nič neuviedol, resp. uvedený výrok nenamietal a náhradu trov konania nepožadoval. Konanie o vyporiadanie BSM je síce konaním, v ktorom odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania (§ 379 písm. a/ CSP) a v ktorom sa neuplatňuje zásada zákazu zmeny k horšiemu (reformatio in peius), čo platí v pomere k rozhodnutiu vo veci samej. Uvedený právny názor vyjadril vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/91/2020 zo dňa 23.09.2021.
20. Pridŕžajúc sa uvedeného odvolací súd o trovách prvoinštančného konania rozhodol rovnako, ako súd prvej inštancie tak, že žiadnej zo strán nárok na ich náhradu nepriznal, vzhľadom na vylúčenie aplikácie zásady zákazu zmeny k horšiemu v neprospech odvolateľa, v tomto prípade žalovanej v spore podľa § 255 ods. 2 CSP so záverom o čiastočnom úspechu strán v danom spore.
21. V odvolacom konaní, ktoré bolo začaté na základe odvolania žalovanej, boli strany sporu rovnako úspešné len čiastočne. Žalovaná podala odvolanie v časti výšky sumy, ktorú má zaplatiť žalobcovi na vyporiadanie. V odvolacom konaní bola len čiastočne úspešná, keďže dosiahla zmenu rozsudku vo svoj prospech len v časti výšky vyporiadacieho podielu a vo zvyšnej časti podaného odvolania bola neúspešná. Neúspešná bola napokon i v časti povolenia splácania vyporiadacieho podielu v splátkach. Je teda zrejmé, že jej odvolaciemu návrhu bolo vyhovené len čiastočne, a z toho dôvodu odvolací súd podľa § 255 ods. 2 CSP rozhodujúc na podklade ustanovenia § 262 ods. 1 a § 396 ods. 2 CSP vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
22. Čo sa týka výrokov rozsudku pod bodmi V. a VI. o povinnosti zaplatiť súdny poplatok, súd prvej inštancie obe strany sporu zaviazal na súdny poplatok, a to každého v sume po 380,25 eura v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom vychádzal z hrubej masy BSM 25.350,- eur (25.000,- eur a 350,- eur) a z toho 3 % podľa položky 6b zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za
výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) s tým, že pokiaľ súd rozhodne rozsudkom ohľadom vyporiadania BSM manželov, tak za vyporiadanie z predmetu konania sú povinné strany sporu platiť 3 %, najviac 16.596,50 eura; hodnota 3 % zo sumy 25.350,- eur predstavuje sumu 760,50 eura a polovica, ktorá pripadá na každú zo strán sporu, je 380,25 eura. Na súdny poplatok vo výške po 380,25 eura súd zaviazal každú stranu sporu osobitne do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Uvedenú sumu súdneho poplatku 760,50 eura súd vypočítal správne.
23. Aj keď sa odvolanie týchto výrokov netýkalo, odvolací súd o súdnom poplatku rozhodol v zmysle § 13 a § 14 zákona o súdnych poplatkoch nanovo v nadväznosti na celý výrok o vyporiadaní BSM. Vychádzal pritom z ustanovenia § 2 ods. 1 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého poplatníkmi sú obe strany sporu v konaní o vyporiadanie BSM alebo jedna z nich podľa rozhodnutia súdu, pričom podľa § 2 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch ak vznikne viacerým poplatníkom podľa odseku 1 povinnosť zaplatiť poplatok spoločne, platia ho spoločne a nerozdielne. Zároveň odvolací súd vychádzal z ustanovenia § 5 ods. 1 písm. g) zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého poplatková povinnosť vzniká v ostatných prípadoch nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť poplatok uložila v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej, ako aj z ustanovenia § 8 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého ostatné poplatky sú splatné do troch dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa uložila povinnosť zaplatiť poplatok. Vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy odvolací súd rozhodol, že žalobca a žalovaná sú povinní zaplatiť na účet súdu prvej inštancie súdny poplatok za vyporiadanie BSM spoločne a nerozdielne v sume 760,50 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (čo v podstate znamená, že na každého z nich pripadá zaplatenie sumy 380,25 eura).
24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).