Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10C-62-2009.pdf
PDF · 123.3 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/62/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v právnej veci navrhovateľky: U.. K. Y., bytom XXX XX E. XXX zastúpenej : JUDr. Daniel Pavelka ,advokát, so sídlom Pribinova č.46, Hlohovec proti odporcovi : Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu ,IČO 31 819 559, so sídlom Drotárska cesta č.46, 811 02 Bratislava zastúpeného : Mgr. Ferdinand Pethö , advokát, so sídlom ružomberská č.6,821 05 Bratislava o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru , o náhradu mzdy titulom neplatne skončeného pracovného pomeru takto
rozhodol:
Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu - Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu, so sídlom Drotárska cesta 46, 811 02 Bratislava zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým odporca skončil pracovný pomer s navrhovateľkou - U.. K. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX E. XXX, je
n e p l a t n é .
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke mzdu v sume X.XXX€ v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania v sume X XXX,XX€ ktoré odporca povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľky v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa XX.X.XXXX žiadala ,aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré dal odporca navrhovateľke dňa XX.X.XXXX je neplatné a zároveň žiadala , aby súd zaviazal odporcu na náhradu mzdy z titulu neplatne skončeného pracovného pomeru v sume X.XXX€. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzavrela pracovnú zmluvu dňa X.XX.XXXX na základe ktorej bol založený medzi účastníkmi konania pracovný pomer. Pracovný pomer vznikol dňom X.XX.XXXX, ktorý bol dňom nástupu do práce. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú od X.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Miesto výkonu práce bolo dohodnuté Y. cesta XX Bratislava. Odporca ako zamestnávateľ voči navrhovateľke nevzniesol žiadne výhrady voči plneniu si pracovných povinnosti navrhovateľkou. Navrhovateľka plnila pracovné úlohy v zmysle pracovného zaradenia, zaoberala sa problematikou rozvojového vzdelávania. Nástupmi dvoch nových pracovníkov od januára XXXX sa začali na pracovisku prejavovať menšie rozpory medzi pracovníkmi. Navrhovateľky sa táto situácia až tak priamo nedotýkala, keďže v januári XXXX bol termín predkladania projektov, ktoré navrhovateľka v rámci plnenia pracovných úloha hodnotila. Hodnotenie projektov muselo byť ukončené do XX. februára XXXX. Navrhovateľka v rámci plnenia pracovných úloh pri hodnotení projektov musela komunikovať s
kontraktormi ohľadne ich predkladaných projektov. V marci XXXX na jednej z pravidelných porád kolega C.. L. X. upozornil riaditeľa odporcu na to, že sa dozvedel o ohováraní svojej osoby pánom riaditeľom. Riaditeľ odporcu pán F. podľa názoru navrhovateľky začal postupne vyvíjať nátlak na projektových manažérov teda aj na navrhovateľku . Pán X. dostal upozornenie o porušení pracovnej disciplíny a následne mu bolo odňaté osobné ohodnotenie. Vtedy pán X. napísal list riaditeľovi odporcu a žiadal ho zmeniť formuláciu slovného spojenia v zápisnici z vyššie spomenutej porady. Pod tento list sa podpísala aj navrhovateľka, nakoľko mohla osobne dosvedčiť pravdivosť výhrady voči formulácii vo vyššie spomenutej zápisnici. Nasledujúci deň bola navrhovateľka predvolaná pánom F., ktorý sa jej spýtal prečo list podpísala. Konanie riaditeľa odporcu navrhovateľka vnímala ako šikanózne konanie . V ten týždeň v piatok t.j. XX.X.XXXX navrhovateľka prišla do práce o X:XXhodiny čo bolo o XX minút po čase, v ktorom obvykle prichádzala do práce ,nakoľko zaspala na vlak s odchodom X:XXhod z B. do V., ktorým denne dochádzala do práce. Neskorý príchod si navrhovateľka v ten istý deň aj odpracovala a odišla z práce o XX:XXhod.čo zapísala aj do knihy dochádzky. Aj napriek tejto skutočnosti navrhovateľka bola písomne upozornená o porušení pracovnej disciplíny ,písomné upozornenie o porušení pracovnej disciplíny zo dňa XX.X.XXXX si navrhovateľka v deň jeho vyhotovenia /t.j. dňa XX.X.XXXX/ prevzala. Navrhovateľka bola upozornená , že pri opakovanom aj menej závažnom porušení pracovnej disciplíny môže zamestnávateľ s ňou skončiť pracovný pomer výpoveďou v zmysle ustanovenia 63 ods.1 písmeno e/ zákonníka práce. Navrhovateľke bolo jej znížené osobné ohodnotenie o XXXEUR s účinnosťou od X.X.XXXX. Dňa 28.4.2009 bolo navrhovateľke doručené okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny a to neprimeraného používania internetu v priebehu pracovnej doby v rozsahu XX,X% z fondu pracovného času. Sledované obdobie bolo od XX. do XX. marca XXXX. V tomto čase sa však konalo zasadnutie Projektovej komisie Slovak AID k projektom rozvojového vzdelávania teda v sledovanom období bola navrhovateľka pracovne plne vyťažená, pripravovala podklady na rokovanie komisie, zbierala hodnotenia od jej členov, vyhotovovala zápisnice a rozhodnutia ako aj ďalšie činnosti súvisiace s pracovnými povinnosťami. Navrhovateľke nikdy nebolo vytknuté odporcom ako zamestnávateľom, že si nedostatočne plní svoje pracovné povinnosti. Navrhovateľka si pracovné povinnosti plnila vždy zodpovedne. Podľa ustanovenia § 68 ods. 1 zák. práce zamestnávateľ môže výnimočne okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom ak bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo porušil závažne pracovnú disciplínu. V prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru ide o veľmi závažný zásah do právneho postavenia zamestnanca , nakoľko ku skončeniu pracovného pomeru dochádza okamihom doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru a zamestnávateľ je oprávnený skončiť pracovný pomer so zamestnancom len výlučne s taxatívne vymedzením dôvodov. Použitie tejto formy okamžitého skončenia pracovného pomeru sa má uplatniť iba vo výnimočných prípadoch, kedy nie je spravodlivé od zamestnávateľa vyžadovať , aby zamestnanca ešte zamestnával počas výpovednej doby.
Odporca žiadal návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť. Tvrdenia navrhovateľky, že sa stala obeťou šikanózneho správania sa nadriadeného C. F. po podpísaní listu C.. L. X., sú podľa odporcu nepravdivé. Odporca ako dôvod okamžitého
skončenia pracovného pomeru uviedol, že navrhovateľka viac ako 54% z denného pracovného času cez pracovnú dobu navštevovala internetové stránky, nesúvisiace s výkonom jej práce čím závažným spôsobom porušila pracovnú disciplínu. Odporca poukázal aj na porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľkou, ktorého sa dopustila dňa XX.X.XXXX , kedy sa na pracovisko dostavila o XX minút neskôr po začatí riadneho pracovného času. Samotná navrhovateľka v žalobe uviedla, že zaspala v dôsledku čoho zmeškala odchod vlaku a teda na pracovisko prišla neskoro výlučne svojím zavinením. Navrhovateľka bola upozornená na porušenie pracovnej disciplíny v súlade so Zákonníkom práce a toto konanie odporcu nemôže byť chápané ako šikanózne správanie voči navrhovateľke. Odporca sa vyjadril k okolnostiam, ktoré predchádzali doručeniu okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľke a to konkrétne uviedol, že dňom XX. až XX.X.XXXX spoločnosť EXE s.r.o. vykonávala ako zmluvný partner odporcu kontrolu používania internetu v služobných počítačoch. Podľa vyjadrenia kontrolujúceho špecialistu na počítači SAMRSHIM 0020/12, ktorého výlučným užívateľom bola navrhovateľka, bola preukázateľne zaznamenaná návštevnosť internetových stránok v značnom rozsahu. Po porovnaní pracovného zariadenia a náplne práce navrhovateľky s obsahom uvedených stránok bolo možné vyvodiť jednoznačný záver o tom, že zo strany navrhovateľky išlo o výkon činnosti nesúvisiaci s pracovnou
činnosťou v rozsahu XX,Xhodiny t.j. XX,,X% z fondu pracovného času X dní sledovanom období. Podľa vyjadrenia odporcu navrhovateľka takýmto konaním závažne porušila pracovnú disciplínu. Odporca má za to, že námietka navrhovateľky, že v sledovanom období bola plne pracovne vyťažená neobstoja, nakoľko navrhovateľka aktívne surfovala po internete a pri takomto aktívnom surfovaní nemohla sa venovať práci. Na základe uvedeného skutkového stavu a po predchádzajúcom písomnom upozornení na porušenie pracovnej disciplíny odporca okamžite skončil s navrhovateľkou pracovný pomer.
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním a to z výsluchu účastníkov konania , svedkov U.. U. Y., C.. L. X., MA, daniela Z., U.. C. F. na pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX / č.l. spisu XX-XX/svedka C.. U. X. ,P.. Na pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX/ č.l.XXX spisu/ , oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( § 120 ods. 1 O.s.p. ). Navrhovateľka vo svojom návrhu bola povinná v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Súd vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľkou v návrhu, ktorými odôvodňovala svoj žalobný návrh a prednesov na pojednávaní.
Navrhovateľka v rámci výsluch na pojednávaní konanom dňa X.XX.XXXX potvrdila skutkový stav uvedený v návrhu uviedla , že odporca počas trvania pracovného pomeru nemal žiadne výhrady k plneniu pracovných úloh . Pracovné povinnosti navrhovateľka plnila v určených termínoch odporcom. Navrhovateľka nepoprela ,že by v rámci plnenia pracovných úloh nevyužila internet aj na súkromné účely avšak nie v takom rozsahu , aby si riadne nesplnila pracovné povinnosti. Prácu s internetom využívala predovšetkým na pracovné účely. Navrhovateľka uviedla, že na rozsah používania internetu počas trvania pracovného pomeru nikdy nebola odporcom ako zamestnávateľom upozornená a nikdy jej zamestnávateľom nebolo povedané, že internet môže využívať len na presne určené pracovné účely. Cez stránku Facebook komunikovala v rozhodnom období s kontraktorom -pracovníkom SITA pánom U. Y. ,ktorý bol zodpovedný za realizáciu projektu .Navrhovateľka v rámci výpovede uviedla, že okrem stolového počítača mala pridelený služobný notebook, ktorý využívala v súvislosti splnením pracovných úloh a občas na súkromné účely. Obidva počítače navrhovateľke zosieťoval pracovník odporcu .
Informovaný zástupca Ing. P. E. uviedol, že na začiatku roku XXXX dochádzalo k častým poruchám pri využívaní počítačov pracovníkmi odporcu . Pracovníci odporcu sa nedokázali pripojiť na internet a mailové stránky. Spoločnosť EXE s.r.o., s ktorou mal odporca zmluvný vzťah ,vykonávala správu počítačovej siete odporcu vykonala na základe dohody s odporcom monitoring využívania počítačovej siete jednotlivými zamestnancami Niektorí zamestnanci medzi ktorých patrila aj navrhovateľa využívali nadmieru internetové stránky a stránky sieťových hier .Chyby v počítačovej sieti po ukončení pracovného pomeru s navrhovateľkou a pánom X. sa podľa vyjadrenia zamestnanca odporcu tak často nevyskytovali. Informovaný zástupca odporcu sa nevedel vyjadriť, či navrhovateľka bola popučená o rozsahu využívania internetu, taktiež sa nevedel vyjadriť ,či odporca rozsah použitia internetu pracovníkmi upravil interným predpisom, taktiež sa nevedel vyjadriť, či odporca realizoval opatrenia na zamedzenie využitia internetových stránok jednotlivými zamestnancami .nevedel sa vyjadriť, či navrhovateľka bola odporcom upozornená na neplnenie si pracovných povinností.
Svedok C.. L. X. sa vyjadril zhodne ako navrhovateľka k obsahu porady konanej v marci roku XXXX a následne potvrdil skutkový stav ktorý uviedla navrhovateľka . Svedok jednoznačne uviedol, že pri založení pracovného pomeru nebol on a navrhovateľka zamestnávateľom upozornení na rozsah využitia internetu počas pracovnej doby, internet bol pracovníkmi odporcu využívaný v súvislosti s plnením si pracovných povinností , nakoľko s klientmi je bolo potrebné komunikovať nepretržite, keď sa pracovalo na nejakom projekte a nikdy zamestnávateľom nebol svedok a ani navrhovateľka upozornení na nesplnenie si pracovných povinností. Cez internet bol využívaný mail, skype, facebook. Internet podľa bol využívaný rovnako pred poradou v marci rokuXXXX ako aj po nej. Svedok sa vyjadril aj ku skutočnosti, že odporcom nebola určená pevná pracovná doba, pri nástupe do práce nebol poučný o začiatku a konci pracovnej doby .
Svedok U.. U. Y. uviedol, že s navrhovateľkou spolupracoval v roku XXXX na projekte on za agentúru SITA a navrhovateľka zastupovala odporcu. Svedok uviedol , že s navrhovateľkou komunikoval telefonicky, mailom prostredníctvom facebooku. Svedok ak potreboval rýchlu konzultáciu tak komunikoval s navrhovateľkou telefonicky. Často komunikoval s navrhovateľkou prostredníctvom facebooku a na oficiálne účely využíval komunikáciu prostredníctvom emailu. S navrhovateľkou počas spolupráce na príprave a spracovaní projektu komunikoval v rôznych hodinách v čase od X hodiny ráno až po X hodinu večer.
Svedok U.. C. F. bol štatutárny zástupcom odporcu v čase trvania pracovného pomeru navrhovateľky u odporcu . Svedok si konkrétne nepamätal či vytkol neplnenie si pracovných povinností navrhovateľke . Podľa vyjadrenia svedka, navrhovateľka si nemohla plniť pracovné povinnosti ,po tom čo sa dozvedel o nadmernom využívaní internetu navrhovateľkou po vykonaní monitoringu firmou EXE s.r.o. o rozsahu využívania internetu pracovníkmi odporcu .Svedok usúdil, že navrhovateľka závažným spôsobom porušila pracovnú disciplínu a z tohto dôvodu bol s navrhovateľkou ukončený pracovný pomer . Svedok ďalej uviedol , že nepovažoval za potrebné interným predpisom regulovať
rozsah využívania internetu zamestnancami odporcu, keďže vychádzal z predpokladu, že internet zamestnanci budú využívať len na pracovné účely. Svedok uviedol, že na pracovných poradách oboznamoval pracovníkov o jeho predstavách ako si majú plniť svoje pracovné povinnosti avšak zápisniciach z pracovných porád tieto skutkové okolnosti nie sú zapísané.
Svedok uviedol, že navrhovateľka bola raz písomne upozornená na porušenie pracovnej disciplíny z dôvodu neskorého príchodu do práce, navrhovateľka nikdy nebola písomne upozornená na neplnenie si pracovných úloh a na nevyužitie fondu pracovného času s tým, že by s ňou mohol byť ukončený pracovný pomer.
Svedok C.. U. X. ,P.. v čase trvania pracovného pomeru navrhovateľky u odporcu pracoval na pozícií vedúceho úseku riadenia projektov. Svedok uviedol že nemal výhrady voči plneniu si pracovných povinností navrhovateľkou. Pracovné povinnosti si navrhovateľka plnila. Pri nástupe do práce navrhovateľka nebola poučená v akom rozsahu je oprávnená počítač , nebola upozornená , že ho nesmie používať na súkromné účely. Po spracovaní monitoringu správcom siete odporca ako zamestnávateľ prepočítal počtom klikov a z toho bol vypočítaný čas pohybu jednotlivých zamestnancov na súkromných stránkach. Svedok uviedol, že navrhovateľka mala používať emailovú komunikáciu a nikde v interných predpisoch odporcu nebolo napísané že facebook nemá používať.
Svedok Y. Z. pracovník firmy EXE s.r.o. bol odporcom bol požiadaný ,aby preveril rozsah využívania internetu pracovníkmi odporcu. Svedok vygeneroval výstupy používania internetu jednotlivými pracovníkmi odporcu a v písomnej podobe výsledky monitoringu odovzdal odporcovi. Svedok uviedol ,že možné na sekundu presne určiť, kedy užívateľ určitú internetovú stránku využil a kedy sa na ňu pripojil. Svedok však nevedel uviesť na základe vykonaného monitoringu , čo užívateľka doručovala druhej strane.
Odporca v Organizačnom poriadku platnom v roku 2009 neupravil začiatok a koniec pracovnej doby a ani rozsah využitia internetu zamestnancami počas pracovnej doby.
Podľa ustanovenia § 77 ZP neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporca dňa XX.X.XXXX doručil navrhovateľke na pracovisku okamžité skončenie pracovného pomeru. Navrhovateľka odporcovi nedoručila oznámenie ,že trvá na tom , aby ju odporca naďalej zamestnával. Navrhovateľka z toho dôvodu
si uplatnila nárok na náhradu mzdy z titulu skončenia pracovného pomeru v zmysle ustanovenia 79ods.3,4 Zákonníka práce s poukazom na §29 zákona č.553/2003Z.z. Navrhovateľka dňa XX.X XXXX doručila súdu návrh ktorým žiadala, aby súd určil neplatnosť skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením v prekluzívnej lehote uvedenej v ustanovení §77 ZP ,ktorá začala plynúť XX.X.XXXX a uplynula dňa XX.X.XXXX.
Podľa ustanovenia §59 ods.1písmeno c/ Zákonníka práce /ďalej ZP/ pracovný pomer možno skončiť okamžitým skončením,
Podľa ustanovenia § 68 ods.1 ZP zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec
a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b) porušil závažne pracovnú disciplínu.
Podľa ustanovenia §68 ods.2 ZP zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4.
Podľa ustanovenia § 70 ZP okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
Podľa ustanovenia § 74 ZP výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná.
Odporcom doručené okamžité skončenie pracovného pomeru spĺňa formálne náležitosti v zmysle citovaných ustanovení Zákonníka práce . V konaní bolo preukázané, že odporca nemohol okamžité skončenie pracovného pomeru pred jeho doručením navrhovateľke prerokovať zo zástupcami zamestnancov nakoľko odpoorca nemal zástupcov zamestnancov zvolených..
Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo ,že navrhovateľka neporušila závažne pracovnú disciplínu . To že z monitoringu využívania internetu zamestnancami odporcu vyplynulo , že navrhovateľka internet využíval vo väčšej miere nie je v príčinnej súvislosti s porušovaním pracovnej disciplíny navrhovateľkou ,ktorá by si v dôsledku nadmerného využitia internetu pracovné povinnosti neplnila. Navrhovateľka pracovala na pozícií samostatný odborný referent -projektový manažér. Výkon práce navrhovateľky spočíval v samostatnej činnosti , za účelom dosiahnutia požadovanej efektivity práce navrhovateľka volila rýchlejšiu komunikáciu s kontraktormi prostredníctvo facebooku. Súd túto skutočnosť mal preukázanú výpoveďou svedka U..U. Y., Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že navrhovateľka pri nástupe do zamestnania nikdy zamestnávateľom nebola upozornená v akom rozsahu má využívať internet a rozsah používania internetu zamestnancami odporcu nebol odporcom upravený ani v internom predpise čo potvrdil vypočutý svedok C.. L. X. , ako aj bývalý štatutárny zástupca odporcu vypočutý svedok U.. C. F. a priamy nadriadený navrhovateľky svedok C..U. X..
V rozhodnom období trvania pracovného pomeru navrhovateľky u odporcu bol štatutárnym zástupcom odporcu zamestnávateľom navrhovateľky - vypočutý svedok U.. C. F. , ktorý bol povinný vytvárať zamestnancom riadne pracovné podmienky a riadne informovať zamestnancov resp. zabezpečiť
informovanie zamestnancov o ich pracovnoprávnych právach a povinnostiach ,zároveň mal dbať ,aby vydávané právne normy odporcom medzi ktoré sa radí aj Organizačný poriadok boli riadne a jednoznačne formulované .V Organizačnom poriadku respektíve v inej internej norme odporcu mali byť jednoznačne formulované práva a povinnosti jednotlivých zamestnancov odporcu .
Z vykonaného dokazovania vyplynulo , že navrhovateľka o rozsahu využitia internetu v rámci pracovnej doby nebola zamestnávateľom poučená . Svedok U.. C. F. ako riadiaci pracovník si mal splniť predovšetkým svoje povinnosti riadiaceho pracovníka v súlade s článkom 5 Zákonníka práce, s ustanovením §47 ods.1písmeno a/ ,ods.2 ZP, §82 ZP.
Navrhovateľka na základe vykonaného dokazovania neporušila svojim konaním ustanovenie §81 ods.1 písmeno a/ ZP tak ,ako to kvalifikoval odporca v okamžitom skončení pracovného pomeru , navrhovateľka síce využila internet v značnom rozsahu avšak nie na úkor plnenia si pracovných povinností .Z dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka nikdy zamestnávateľom nebola upozornená v súvislosti s využitím internetu na neplnenie si zadaných pracovných povinností. Súd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že navrhovateľka nemohla dodržiavať prepisy vzťahujúce sa na prácu ňou vykonávanou v zmysle ustanovenia § 81 písmeno c/, nakoľko nebola so žiadnym predpisom riadne odporcom ako zamestnávateľom oboznámená. Odporca ako zamestnávateľ navrhovateľky mal postupovať v súlade s č.l.5 Zákonníka práce podľa ktorého , zamestnanci a zamestnávatelia sú povinní riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov ako aj v súlade s ustanovením §47 ods.1 písmeno a ZP podľa ktorého , zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh
a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou. Odporca mal riadne a včas spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť navrhovateľku poučiť o rozsahu používania internetu v súvislosti s plnením pracovných úloh a zároveň ju mal poučiť o možnosti skončiť s ňou pracovný pomer v prípade nerešpektovania poučenia. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca tak neurobil z čoho vyplýva ,že nevydal žiaden pokyn nadriadeného pracovníka a teda navrhovateľka neporušil základnú povinnosť zamestnanca v zmysle § 81 písmeno a/ ZP a svojim konaním neporušila závažne pracovnú povinnosť v zmysle § 68 ods.1 písmeno b/ ZP Zákonníka práce.
Okamžité skončenie pracovného pomeru je najradikálnejšia forma skončenia pracovného pomeru , má výnimočný charakter a teda aj spôsob porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom musí mať charakter výnimočnosti ,čo v prejednávanej veci naplnené nebolo .Okamžite môže zamestnávateľ skončiť pracovný pomer iba so zamestnancom , ktorý preukázateľne zavinene porušil pracovnú disciplínu .V prejednávanej veci neboli naplnené skutkové okolnosti za ktorých by odporcovi vzniklo právo ukončiť s navrhovateľkou pracovný pomer v zmysle ustanovenia § 68 ods.1 písmeno b /ZP ,preto súd návrhu navrhovateľky vyhovel. Súd učil , že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa XX.X.XXXX ,ktoré odporca doručil navrhovateľke je neplatné. Odporcovi sa v konaní nepodarilo exaktne preukázať tú skutočnosť, že by sa navrhovateľka dopustila konania t.j. používania internetu v takom rozsahu ako jej to bolo kladené za vinu. Odporca sa v konaní opieral len o hypotetické a štatistické výpočty obsiahnuté v Správe o užívaní internetu, ktorého údaje, výstupy a výpočty ako jediný podklad pre okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľka opakovane spochybnila
Podľa ustanovenia § 29 ods.1zákona č.553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnávateľov a zamestnancov podľa § 1 ods. 1, obsahujú ustanovenia o mzde, je ňou plat podľa tohto zákona.
Podľa ustanovenia §29 ods.2 cit. zákona ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnávateľov a zamestnancov podľa § 1 ods. 1, obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku alebo o priemernej mzde,
je ním funkčný plat podľa § 4 ods. 4 až 6, plat pri výkone inej práce alebo funkčný plat podľa § 30 ods. 3 priznaný zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.
Podľa ustanovenia § 29ods.3 cit. zákona ak sa pri výpočte peňažných plnení vychádza podľa všeobecne záväzných právnych predpisov z priemerného čistého zárobku zamestnanca, zisťuje sa tento zárobok z funkčného platu odpočítaním súm poistného na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, príspevku na poistenie v nezamestnanosti, príspevku na doplnkové dôchodkové poistenie a preddavku na daň z príjmov fyzických osôb vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre zamestnanca v mesiaci, za ktorý sa tento čistý funkčný plat zisťuje.
Podľa ustanovenia §29 ods.4 cit. zákona pri poskytovaní platu zamestnancom, na ktorých sa vzťahuje tento zákon, zamestnávateľ neuplatní ustanovenia § 43 ods. 1 písm. d), § 96 ods. 3 a 5, § 118 ods. 2 a 3, § 119 ods. 2, § 120 až 124, § 127 ods. 1 až 3, § 128, § 134 a 135 Zákonníka práce.
Podľa ustanovenia § 79 ods.3 ZP ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak
a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby,
b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa ustanovenia §79 ods.4 ZP v prípadoch ustanovených v odseku 3 písm. b) zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
Súd zaviazal žalovaného odporcu na zaplatenie mzdy v sume X.XXX€ v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku Výška uplatneného mzdového nároku odporcom spochybnená nebola. Navrhovateľke vnikol uplatnený mzdový nárok v zmysle citovaného ustanovenia §29 zákona č. 553/2003 Z.z. s poukazom na ustanvoenia §79 nakoľko s navrhvoateľkou bol okamžite skončný pracovný pomer a navrhvoateľka netrvalal na tom aby ju opdorca na´dalej zamestnával.
Súd o náhrade trov konania rozhodol v súlade s ustanovením §142 ods.1 O.s.p. v zmysle zásady úspechu účastníka v konaní. Navrhovateľka v konaní mala plný úspech , preto súd zaviazal žalovaného odporcu , ktorý úspech v konaní nemal na náhradu trov konania v sume XXXX,XX € ,ktoré je odporca povinný v súlade s ustanovením §149 ods.1 O.s.p. zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľky. Právny zástupca navrhovateľky doručil súdu vyčíslenie trov právneho zastúpenia v súlade s vyhláškou č.655/2004 Z.z. Právny zástupca navrhovateľky vykonal nižšie úkony právnej služby:
-prevzatie a príprava zastúpenia ...................................................................................XX,XX,-€
-účasť na pojednávaní konanom dňa X.XX.XXXX............................................................XX,XX,-€
-účasť na pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX............................................................XX,XX,-€
-účasť na pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX............................................................XX,XX,-€
-písomné vyjadrenie navrhovateľa zo dňa XX.X.XXXX....................................................XX,XX,-€
-účasť na pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX............................................................XX,XX,-€
-účasť na pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX............................................................XX,XX,-€
-1x režijný paušál X,XX za úkon právnej služby v roku XXXX, 6x režijný paušál áX,XX za úkony právnej služby v roku XXXX...........................................................................................XX,XX,-€
-odmena právneho zástupcu spolu režijnými paušálmi bez DPH...............................XXX,XX€
-20% DPH....................................................................................................................XXX,XX€
odmena právneho zástupcu spolu režíjnymi paušálmi s DPH....................................XXX,XX€
-právny zástupca navrhovateľky si uplatnil nárok na náhradu cestovného v sume...........................................................................................................................XXX,XX€
- právny zástupca navrhovateľky si uplatnil nárok na náhradu za stratu času v sume............................................................................................................................XXX,XX€
Podľa ustanovenia § 148 ods.1 O.s.p.štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
Podľa ustanovenia § 2 ods.2 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
Podľa ustanovenia § 4 ods.2 písmeno a / d /cit. zákona od poplatku sú oslobodení:
a) Slovenská republika, štátne rozpočtové organizácie, štátne účelové fondy, 3aa) Slovenský pozemkový fond pri úkonoch a konaniach, ktoré vykonáva v mene Slovenskej republiky, Národný úrad práce a Sociálna poisťovňa,
d) navrhovateľ v konaní o náhradu škody z pracovného úrazu a choroby z povolania, v konaní o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru a pri uplatnení nárokov z neplatného rozviazania pracovného pomeru,
Navrhovateľka je od poplatku v zmysle citovaného ustanovneia§4 ods.2 písmeno d/ zákona č.71/1992 Zb. oslobodená , súd však nezaviazal žalovaného odporcu , ktorý v konaní úspech nemal na zaplatenie súdneho platu za podaný návrh v zmysle ustanovenia 2 ods.2 zákona č.71/1992 Zb. , nakoľko od poplatku je oslobodený v zmysle ustanovenia §4 ods.2 písmeno a/ zákona č.71/1992 Zb. z dôvodu, že je rozpočtovou organizáciou zriadenou Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky a na základe zákona. č. 617/2007 Z.z. o oficiálnej rozvojovej pomoci a o doplnení zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /205 ods.1 O.sp./.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§205ods.2 O.s.p./