Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-3C/56/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Petrom Csankom v právnej veci navrhovateľa: C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., Š. X, zast. JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom so sídlom AK v Rožňave, Cyrila a Metoda 4 proti odporcovi: UNICORN - ESK, s.r.o., IČO: 36 619 922, sídlom Tornaľa, Poštová 58, zast. JUDr. Jánom Hlaváčom, advokátom so sídlom AK v Rožňave, Ružová 5 o určenie neplatnosti dohody o uznaní zodpovednosti za škodu takto

rozhodol:

I. Návrh navrhovateľa sa z a m i e t a .

II. Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 977,59 Eur, na účet právneho zástupcu odporcu vedený v R. R., C..R.., pobočka K., č. ú. XXXXXXXX/XXXX, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť štátu - Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Revúcej trovy konania vo výške 4,20 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi určenia neplatnosti dohody zo dňa 25.02.2002, ktorú uzatvoril navrhovateľ s právnym predchodcom odporcu - Y. N. V., R..K..S.., o uznaní zodpovednosti za škodu vo výške 2 189.140,- Sk, spôsobenú úmyselne pri plnení pracovných povinností a o spôsobe úhrady a splatenia uznanej škody. Odporca s návrhom nesúhlasil.

Súd vo veci pôvodne rozhodol rozsudkom č.k. -68 zo dňa 11.03.2010 pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti právneho úkonu, ktorý je predmetom konania. Tento rozsudok bol zrušený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -90 zo dňa 30.06.2010, nakoľko existuje naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej dohody. Navrhovateľ má len v rámci konania o určenie neplatnosti dohody o uznaní záväzku zo dňa 25.02.2002 možnosť dosiahnuť pre seba priaznivejšie rozhodnutie veci. Pri existencii dohody zo dňa 25.02.2002 a notárskej zápisnice nemá možnosť domáhať sa plnenia toho, čo už zaplatil, lebo právne úkony sú považované za platné. Navrhovateľ má záujem, aby sa nepokračovalo v exekúcii na základe notárskej zápisnice, do ktorej bola spísaná dohoda. To môže dosiahnuť len určením neplatnosti dohody o uznaní záväzku zo zodpovednosti za vzniknutú škodu, lebo len tak môže byť spochybnená notárska zápisnica a v nej uvedený záväzok z uznania škody. V danej veci by sa určením neplatnosti dohody o uznaní zodpovednosti za spôsobenú škodu v prípade úspechu mohlo dosiahnuť pre navrhovateľa priaznivejšie postavenie v právnom vzťahu a dosiahnuť tak, aby sa v exekúcii proti nemu nepokračovalo.

Súd vo veci vykonal dokazovanie vo veci výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov: M. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., B.M. XXX/XX, Z. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., P. XX, Z. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX a A.. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., H. XXXX/XX, prečítaním návrhu na začatie konania, písomných podaní účastníkov konania, predložených listinných dôkazov - notárskej zápisnice č. X.: XX/ XX, spísanej dňa 25.02.2002 na Notárskom úrade notára JUDr. E. O., dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom s uznaním zodpovednosti zamestnanca za škodu spôsobenú úmyselne pri plnení pracovných povinností a o spôsobe úhrady a splatenia uznanej škody zo dňa 25.02.2002, rekapitulácie vyčíslenej škody zo dňa 22.02.2002, výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica oddiel Sro, vložka č. XXXX/S, žiadosti Obvodného oddelenia Policajného zboru v V. zo dňa 12.07.2002, zápisu č. XX/XXXX zo zasadnutia vedenia spoločnosti Y.. konaného dňa 11.02.2002, oznámenia o okamžitom zrušení pracovného pomeru zo dňa 28.02.2002, návrhu na zastavenie exekúcie vedenej JUDr. Hodermarským pod sp. zn. U. XXX/XXXX, úradného záznamu spísaného súdnym exekútorom JUDr. Hodermarským vo veci U. XXX/XXXX, oznámenia Mestského úradu V. zo dňa 10.06.2009, popisu práce navrhovateľa zo dňa 26.06.2001, faktúr vedených v spoločnosti H., R..K..S.. č. XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX a č. XXXXXX, faktúr vedených u odporcu č. XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX a č. XXXXXX, dodacieho listu č. XXX/XX/XXXX, uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 18.10.2005, obžaloby vo veci Okresného súdu Revúca sp. zn. , inventarizačného zápisu ku dňu 23.03.2001, 31.10.2001 a 30.04.2002, nariadenia riaditeľa spoločnosti Y.. zo dňa 20.02.2002, oboznámením sa s celým obsahom spisu, ako aj obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu č.k. a pripojeného spisu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. RA a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ bol zamestnancom obchodnej spoločnosti VSŽ N. V., s.r.o. do 28.02.2002, kedy došlo k okamžitému zrušeniu pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z dôvodu, že mu navrhovateľ svojim konaním (opakovaným predkladaním pozmeňovaných účtovných dokladov na zaúčtovanie) spôsobil škodu vo výške 2.189.140,- Sk a tým porušil pracovnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom. Navrhovateľ (ako zamestnanec) uzatvoril dňa 25.02.2002 s právnym predchodcom odporcu - Y.Ž. N. V., R..K..S.. (ako zamestnávateľom) dohodu o uznaní zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselne pri plnení pracovných povinností a o spôsobe úhrady a splatenia uznanej škody podľa (ďalej len dohoda o uznaní zodpovednosti za škodu), ktorou navrhovateľ uznal svoju zodpovednosť za úmyselne spôsobenú škodu v období od januára 2001 do februára 2002 tým, že predkladal pozmenené účtovné doklady prvotnej evidencie ako referent zásobovania na zúčtovanie. Podľa dohody bola celková škoda 2.189.140,- Sk, z ktorej už bola uhradená časť 260.000,- Sk a navrhovateľ sa zaviazal zvyšnú časť vo výške 1.929.140,- Sk splatiť do 31.12.2004 podľa dohodnutého splátkového kalendára s tým, že v prípade zmeškania splácania dlhu čo len o jednu splátku stáva sa celý zostatok dlhu splatný naraz. Dňa 25.02.2002 bolo do notárskej zápisnice č. X.: XX/XX notára JUDr. Jozefa Farkašovského (ďalej len notárska zápisnica č. X.: XX/XX) spísané vyhlásenie navrhovateľa o uznaní svojho záväzku voči obchodnej spoločnosti Y. N. V.C. R..K..S.. z dohody o uznaní zodpovednosti za škodu vo výške 2.189.140,- Sk a jeho záväzok zaplatiť nesplatenú časť škody vo výške 1.929.140,- Sk do 31.12.2004 v presne špecifikovaných splátkach s tým, že navrhovateľ ako povinná osoba súhlasí s vykonateľnosťou tohto záväzku a s exekúciou podľa Exekučného poriadku v prípade nesplnenia záväzku.

Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica oddiel Sro, vložka č. XXXX/S súd zistil, že odporca je právnym nástupcom obchodnej spoločnosti Y. N. V. R.. R. K..S.., so sídlom J. N., XXX XX V., IČO: XX XXX XXX, ktorá bola zrušená podľa /, zlúčením.

Na základe návrhu na vykonanie exekúcie odporcu je súdnym exekútorom JUDr. Petrom Hodermarským voči navrhovateľovi vedená exekúcia na vymoženie pohľadávky z exekučného titulu - notárskej zápisnice č. 84/02.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. RA súd zistil, že na navrhovateľa bola vznesená na Okresnom súde Revúca obžaloba, že v období od januára 2001 do februára 2002 v Tornali vo firme Y. N. V. R..K..S.. spolu s Z. G., nar. XX.XX.XXXX ako referenti zásobovania po vzájomnej dohode objednávali od firiem stavebný a iný materiál, ktorý zamestnávateľská

firma spravidla nepotrebovala, po doručení účtovných dokladov od dodávateľov ich predkladali zmenené na zaúčtovanie a vzniknutý rozdiel použili pre vlastnú potrebu, čím spáchali trestný čin sprenevery podľa , , . Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. RA -1466 zo dňa 28.02.2006 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -1490 zo dňa 11.12.2007 súd navrhovateľa spod obžaloby oslobodil, nakoľko nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností dokázané, že žalovaný skutok spáchali obžalovaní.

Navrhovateľ svoj návrh písomne i ústne na pojednávaní odôvodnil tým, že dohodu o uznaní zodpovednosti za škodu podpísal pod psychickým nátlakom zo strany právneho predchodcu odporcu v strachu o stratu zamestnania a pod tlakom vyhrážok, že bude voči nemu začaté trestné stíhanie. Konal pod psychickým tlakom, a preto podpísal i notársku zápisnicu č. X.: XX/XX. Právny úkon nebol urobený slobodne, odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom. Zo strany právneho predchodcu odporcu mu pri dohode neboli preukázané žiadne hodnoverné podklady o tom, že škodu spôsobil a to úmyselne, nebola zrejmá ani výška škody. Zamestnávateľ je v zmysle predmetnej právnej úpravy povinný preukázať zamestnancovo zavinenie, keďže nebola podpísaná dohoda o hmotnej zodpovednosti, to však v jeho prípade nebolo urobené. Bez preukázania zavinenia mu bola predložená dohoda o uznaní zodpovednosti za škodu. Nie je možné, aby zodpovedal za škodu, ktorú nespôsobil. Skončeniu pracovného pomeru u právneho predchodcu odporcu sa nebránil, nakoľko bol v takom stave, že si to nepremyslel. Brániť sa začal až v trestnom konaní, lebo porozumel, o čo ide. Dôkazom toho, že dohoda o uznaní zodpovednosti za škodu je neplatná, je i tá skutočnosť, že trestné stíhanie bolo začaté voči nemu, ale i voči ďalšiemu pracovníkovi a obaja boli spod obžaloby oslobodený. Nebolo preukázané, že by spôsobil akúkoľvek škodu. Keďže dohodu o uznaní zodpovednosti za škodu neurobil slobodne a odporca sledoval touto dohodou splatnosť škody, za ktorú nezodpovedá a ktorá nebola náležite zistená, domáha sa neplatnosti tohto právneho úkonu, ktorý považuje za absolútne neplatný.

Pokiaľ ide o priebeh uzatvárania dohody o uznaní zodpovednosti za škodu a podpísania notárskej zápisnice č. NZ: XX/XX navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že ho zavolali k riaditeľovi A.. R. a povedali mu, že ak nepodpíše dohodu, dajú ho na trestné stíhanie a skončia s ním pracovný pomer. Bol tam riaditeľ A.. R., pán F., pán F. a E.. P.. Dohodu, rekapituláciu škody a notársku zápisnicu podpisoval až u notára. Tieto písomnosti podpísal preto, že mal maloleté deti a hrozili mu trestným stíhaním, ak to nepodpíše.

Odporca vo svojej výpovedi i v písomných vyjadreniach uviedol, že s návrhom nesúhlasí. Navrhovateľ titulom svojej právnej zodpovednosti za škodu, ktorú spôsobil úmyselne svojmu zamestnávateľovi - ich právnemu predchodcovi, uznal čo do výšky i dôvodu uznávacím prejavom zo dňa 25.02.2002 - dohodou o uznaní zodpovednosti za škodu. Tento právny úkon spĺňa všetky predpoklady platnosti, bol urobený zo strany účastníkov pracovnoprávneho vzťahu slobodne, vážne, určite a účastníci jeho obsahu porozumeli. Uvedenú skutočnosť možno podoprieť aj tým, že navrhovateľ podpísal notársku zápisnicu č. X.: XX/XX, ktorej porozumel. Zo strany navrhovateľa nebol predložený žiaden dôkaz, ktorý by preukázal, že by bola dohoda neplatná. Navrhovateľ po uzavretí dohody svoj záväzok dobrovoľne plnil a až keď prestal navrhovateľ dlh splácať, podal právny predchodca odporcu návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie tejto pohľadávky u súdneho exekútora JUDr. Petra Hodermarského. Exekúcia doposiaľ prebieha. Navrhovateľ sa podľa názoru odporcu účelove bráni svojej právnej povinnosti nahradiť škodu. Ich právny predchodca postupoval vo vzťahu k navrhovateľovi v súlade s právnymi predpismi a to jednak pri uplatnení nároku, ako aj v súvislosti s skončením pracovného pomeru. Žiaden psychický nátlak na navrhovateľa nebol vyvíjaný. Tvrdenie navrhovateľa, že mu neboli poskytnuté žiadne podklady, ktoré by preukazovali, že škodu spôsobil, je zavádzajúce, pretože súčasťou dohody o uznaní zodpovednosti za škodu bola rekapitulácia škody, ktorej každú stranu navrhovateľ podpísal. Navrhovateľ poukázal na to, že navrhovateľ bol spod obžaloby oslobodený preto, že výsledky dokazovania nenasvedčovali v plnej miere, že trestný čin spáchal, teda nie preto, že čin nespáchal. Uplatnila sa zásada v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Právoplatne skončená trestná vec nemá vplyv na platnosť dohody o uznaní zodpovednosti za škodu. Nie je pravdivé tvrdenie, že navrhovateľ podpísal dohodu o uznaní zodpovednosti za škodu pod vyhrážkou, že bude prepustený. V dohode o uznaní zodpovednosti za škodu bolo uvedené, že po obdržaní notárskej zápisnice zamestnávateľ odovzdá zamestnancovi oznámenie o okamžitom zrušení pracovného pomeru a navrhovateľ si už od 12.02.2002 čerpal dovolenku, resp. mal náhradné voľno. To preukazuje, že navrhovateľ v dostatočnom predstihu

pred uzavretím dohody o uznaní zodpovednosti za škodu vedel o svojej situácii z hľadiska skončenia pracovného pomeru.

Pokiaľ ide o priebeh uzatvárania dohody o uznaní zodpovednosti za škodu odporca na pojednávaní uviedol, že navrhovateľ pri jednaní vyhlásil, že si je vedomý, že urobil chybu, pomáhal pri zisťovaní škody. Na základe jednoznačného postoja navrhovateľa odporca pristúpil k možnostiam uvedeným v . Pri prvom jednaní uviedol, že škodu uhradí. Preto sa mu nijako nevyhrážali. Nemali ani dôvod, keď spolupracoval. Rekapitulácia škody bola hotová dňa 22.02.2002, bola navrhovateľovi predložená. Nepodpisoval ju u riaditeľa A.. R., ale na sekretariáte. Dohodu o uznaní zodpovednosti za škodu podpisoval dňa 25.02.2002 u personálneho - pána F. v odpoludňajších hodinách. K notárovi sa šlo poobede. Notárovi odovzdali podpísanú dohodu a navrhovateľ pri notárovi sám podpisoval zápisnicu, A.. R., ani pán F. tam neboli.

Svedok M. L., nar. XX.XX.XXXX v súvislosti s uznaním zodpovednosti za škodu uviedol, že nevie, prečo bol navrhovateľ prepustený a čo podpisoval. Vie len, že boli nejaké nezrovnalosti s faktúrami.

Zo svedeckej výpovede Z. F., nar. XX.XX.XXXX súd zistil, že je zamestnancom odporcu a v roku 2002 pôsobil ako vedúci riadenia ľudských zdrojov. V pondelok 11.02.2002 ho zavolal riaditeľ A.. R., bol tam aj pán F. a ozrejmili mi, že došlo k falšovaniu účtovných dokladov a vznikla škoda. Prebiehala komunikácia s navrhovateľom, navrhovateľ u neho v kancelárii podpisoval dohodu o uznaní zodpovednosti za škodu, boli tam len dvaja. Rekapituláciu vyčíslenej škody podpísal ešte predtým. Aby mali nárok istený, pristúpili i k notárskej zápisnici. Následne koncom mesiaca si navrhovateľ u neho prevzal oznámenie o ukončení pracovného pomeru. Svedok ďalej uviedol, že navrhovateľ spolupracoval, navrhol splátkový kalendár, tiež to chcel urovnať. Nevie o tom, že by bol na navrhovateľa vyvíjaný nátlak.

Zo svedeckej výpovede Z. G., nar. XX.XX.XXXX súd zistil, že bol u právneho predchodcu odporcu nadriadeným navrhovateľa. V januári 2002 sa začalo šetrenie ohľadne nezrovnalostí na dodacích listoch, navrhovateľ bol zavolaný k riaditeľovi. Svedok nebol pri tom prítomný. Keď sa navrhovateľ vrátil od riaditeľa, povedal svedkovi, že má podpísať pred notárom zápisnicu o uznaní záväzku. Keď neuzná, dajú to na políciu, prípadne na súd. Oni navrhovateľovi hovorili, aby to nepodpísal.

Svedok A.. E. F., nar. XX.XX.XXXX vo svojej výpovedi v súvislosti s uznávaním dlhu navrhovateľom uviedol, že s navrhovateľom sa jednalo, navrhovateľ povedal, že dlžobu uznáva a že ju uhradí.

Podľa v platnom znení (ďalej len ) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V danej veci bol odvolacím súdom zrušený rozsudok tunajšieho súdu, vydaný vo veci samej, ktorým bol návrh na začatie konania zamietnutý pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení č.k. -90 zo dňa 30.06.2010 uviedol, že existuje naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej dohody a to z dôvodov, ktoré boli uvedené v odôvodnení uznesenia a ktoré sú zhrnuté vyššie. Právnym názorom odvolacieho súdu, vyjadreným v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -90 zo dňa 30.06.2010, je tunajší súd v predmetnej veci viazaný. Na základe uvedeného má súd za to, že v danej veci je naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohoda o uznaní zodpovednosti za škodu tak, ako to žiadal navrhovateľ.

Podľa v platnom znení ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2002, ak nie je ďalej ustanovené inak. Nároky, ktoré z nich vznikli, a právne úkony urobené pred 1. aprílom 2002 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa a v znení platnom ku dňu 25.02.2002 je neplatný právny úkon,

a) ktorý sa svojím obsahom alebo účelom prieči zákonu alebo sa obchádza alebo sa inak prieči záujmom spoločnosti,

b) ktorý sa neurobil slobodne, vážne, určite alebo zrozumiteľne,

c) ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv,

d) ktorý urobil zamestnanec konajúci v duševnej poruche, ktorá ho robí na tento právny úkon neschopným,

e) ak nemá ten, kto ho urobil, spôsobilosť na právne úkony.

Právny úkon, na ktorý sa neudelil predpísaný súhlas príslušného orgánu alebo ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonníkom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákonník, prípadne osobitný zákon. Ak požaduje tento zákonník, aby právny úkon bol s príslušným orgánom len prerokovaný, nie je právny úkon neplatný, i keď k tomuto prerokovaniu nedošlo.

Podľa a prvá veta v znení platnom ku dňu 25.02.2002 ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej výške a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob úhrady, je zamestnávateľ povinný uzavrieť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je však potrebná, ak škoda bola už uhradená. Výšku požadovanej náhrady škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady, s výnimkou náhrady škody spôsobenej vyrobením nepodarku alebo náhrady nepresahujúcej 1.000 Sk, je zamestnávateľ povinný prerokovať s príslušným odborovým orgánom.

Posudzovaný právny úkon (dohoda o uznaní zodpovednosti za škodu) bol urobený dňa 25.02.2002, teda pred dňom účinnosti - t.j. pred 01.04.2002. V zmysle prechodného ustanovenia () sa právne úkony urobené pred 1. aprílom 2002 posudzujú podľa doterajších predpisov. Doterajším predpisom je , ktorý platil do 31.03.2002 a bol zrušený práve . Vzhľadom na uvedené posudzoval súd dohodu o uznaní zodpovednosti za škodu a jej platnosť podľa .

V zmysle citovaných ustanovení ide o platný právny úkon, ak k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Prvé dve podmienky platnosti právneho úkonu sa týkajú vôle konajúceho subjektu. Vôľa sa musí pretransformovať do jej vonkajšieho prejavu, inak nie je poznateľná. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Nedostatok vážnosti vôle sa prejavuje tým, že sa prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. existuje, avšak v inej kvalite než to ukazuje prejav. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom. Neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony alebo sa právnym úkonom vzdáva práva. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Právny úkon, ktorý sa neurobil predpísanou formou, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje. Ak požaduje , aby právny úkon bol s príslušným orgánom prerokovaný, nie je právny úkon neplatný, i keď k tomuto prerokovaniu nedošlo.

V predmetnej veci sa navrhovateľ domáhal neplatnosti dohody o uznaní zodpovednosti za škodu z dôvodu, že právny úkon nebol urobený slobodne, právny úkon odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom. Ostatné podmienky platnosti právneho úkonu neboli namietané a ani v priebehu konania sa ich nedostatok nepreukázal. Súd má za to, že právny úkon bol urobený vážne, určite a zrozumiteľne, v

zákonom predpísanej písomnej forme. Navrhovateľ mal spôsobilosť na právne úkony a právnym úkonom sa nevzdal žiadneho práva.

Navrhovateľ v prvom rade tvrdil, že dohodu o uznaní zodpovednosti za škodu podpísal pod psychickým nátlakom zo strany právneho predchodcu odporcu v strachu o stratu zamestnania a pod tlakom vyhrážok, že bude voči nemu začaté trestné stíhanie. Navrhovateľ teda považuje právny úkon za neplatný z dôvodu, že sa neurobil slobodne. Na slobodu vôle môže byť pôsobené fyzickým i psychickým nátlakom a ak bol právny úkon urobený na základe takto vynúteného prejavu vôle, právny úkon sa zo zákona považuje za neplatný. O psychické donútenie vyvolávajúce neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak je protiprávne (hrozba tým, čo nemožno právne vynucovať), je adresné (smeruje voči tomu, kto právny úkon robí) a vzbudzuje u konajúceho dôvodnú obavu. O bezprávnu (protiprávnu) vyhrážku nejde, ak tretia osoba hrozí, že bude postupovať spôsobom, ktorý zákon predpokladá, resp. vyžaduje.

Na základe vykonaného dokazovania nemožno jednoznačne konštatovať, či právny predchodca odporcu hrozil navrhovateľovi podaním trestného oznámenia v prípade nepodpísania dohody, keďže výpovede svedkov sa líšia. Svedok Z. G. uviedol, že keď sa navrhovateľ vrátil od riaditeľa, povedal mu, že má podpísať pred notárom zápisnicu o uznaní záväzku, inak to dajú na políciu, prípadne na súd. Ostatný svedkovia uviedli, že nevedia o tom, že by bol na navrhovateľa vyvíjaný nátlak.

Súd má však za to, že právny predchodca odporcu zistil, že mu vznikla škoda vo výške 2.189.140,- Sk a zodpovednosť za vznik škody pripisoval navrhovateľovi. Ak za týchto podmienok bolo navrhovateľovi hrozené, že právny predchodca odporcu môže pristúpiť k podaniu trestného oznámenia, nemôže ísť o bezprávnu vyhrážku, keďže takýto postup je právom predpokladaný. Ak si navrhovateľ nebol vedomý, že by spôsobil svojim konaním právnemu predchodcovi škodu, mal možnosť nepodpísať dohodu o uznaní zodpovednosti za škodu a pristúpiť k tomu, aby mu bola zodpovednosť za škodu preukázaná zákonným spôsobom v trestnom konaní, alebo v rámci občianskeho súdneho konania, pričom táto možnosť mu nebola neznáma, keďže právny predchodca odporcu na ňu upozornil. Vyhrážka podania trestného oznámenia nie je za popísaných skutkových okolností bezprávnou a nemôže spôsobovať neplatnosť právneho úkonu.

Tvrdenie, že navrhovateľ podpísal dohodu pod psychickým nátlakom v strachu o stratu zamestnania, nebolo preukázané, pričom dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažuje navrhovateľa. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by právny predchodca odporcu hrozil navrhovateľovi, že v prípade nepodpísania dohody o uznaní zodpovednosti za škodu bude navrhovateľ prepustený. Naopak, zo samotnej dohody vyplýva, že po obdržaní notárskej zápisnice bude navrhovateľovi odovzdané oznámenie o okamžitom zrušení pracovného pomeru. Navrhovateľ v čase podpisovania dohody musel vedieť, že zamestnávateľ s ním skončí pracovný pomer a teda neuzatváral dohodu o uznaní zodpovednosti za škodu pod hrozbou skončenia pracovného pomeru. I tu však možno konštatovať, že vyhrážka skončenia pracovného pomeru by nebola za popísaných skutkových okolností bezprávnou a nespôsobovala by neplatnosť právneho úkonu, keďže ide o zákonom stanovený postup v prípade, ak sa zamestnávateľ domnieva, že zamestnanec porušil pracovnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom.

Súd dospel k záveru, že dohoda o uznaní zodpovednosti za škodu zo dňa 25.02.2002 nie je neplatná pre nedostatok slobody prejavu vôle.

Podľa navrhovateľa dohoda o uznaní zodpovednosti za škodu odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom. Táto skutočnosť nebola v rámci konania preukázaná. Dohoda o uznaní zodpovednosti za škodu bola uzavretá v súlade so zákonom podľa a jej obsah nie je v rozpore so záujmom spoločnosti, či dobrými mravmi.

Navrhovateľ tvrdil, že zo strany právneho predchodcu odporcu mu pri dohode neboli preukázané žiadne hodnoverné podklady o tom, že škodu spôsobil a to úmyselne, nebola zrejmá ani výška škody. Bez preukázania zavinenia mu bola predložená dohoda o uznaní zodpovednosti za škodu. Navrhovateľ

sa napriek skutočnosti, že mu neboli predložené podklady, že škodu úmyselne spôsobil, rozhodol dobrovoľne dohodu o uznaní podpísať a dlh splatiť. Súd má za to, že navrhovateľ si pri podpise dohody uvedomoval, aké dôsledky pre neho z dohody vyplývajú a k čomu sa zaväzuje. Sám dokonca dobrovoľne uhradil časť škody a následne určitý čas dodržiaval podmienky dohody o uznaní zodpovednosti za škodu. Súd má za to, že navrhovateľ vážne a skutočne mienil uznať škodu vo výške 2.189.140,- Sk a bol ochotný túto škodu uhradiť. Skutočnosť, či navrhovateľ skutočne zodpovedá za škodu spôsobenú právnemu predchodcovi odporcu nie je v súvislosti s platnosťou úkonu relevantná, nakoľko samotná existencia dlhu nemá vplyv na platnosť právneho úkonu. Navrhovateľ podpísal dohodu o uznaní zodpovednosti za škodu, keďže sa domnieval, že za škodu zodpovedá. Aj v prípade, ak navrhovateľ za škodu nezodpovedá, právny úkon bol urobený platne, pričom úkonu možno vytknúť len omyl v pohnútke, z ktorej navrhovateľ právny úkon urobil (domnieval sa, že za škodu zodpovedá). Omyl v pohnútke ale podľa právneho predpisu nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu.

Podľa navrhovateľa je dôkazom toho, že dohoda o uznaní zodpovednosti za škodu je neplatná, i tá skutočnosť, že bol oslobodený spod obžaloby. Vychádzal z toho, že v rámci trestného konania sa ukázalo, že škodu nespôsobil a nezavinil, a teda nemôže za ňu zodpovedať. Predovšetkým treba poznamenať, že skutočnosť, či navrhovateľ skutočne za škodu zodpovedá, nemá vplyv na platnosť uznávacieho právneho úkonu (ako je odôvodnené vyššie), a teda je v predmetnej veci irelevantná. V tejto súvislosti súd ale ďalej dodáva, že zo spisu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. RA vyplýva, že navrhovateľ bol spod obžaloby oslobodený, nakoľko nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností dokázané, že žalovaný skutok spáchal. Ak sa nepodarí v rámci trestného konania jednoznačne preukázať spáchanie skutku obžalovaným, súd obžalovaného oslobodí, pričom nemožno vyvodzovať, že sa v rámci trestného konania preukázalo, že navrhovateľ škodu nespôsobil alebo nezavinil. Táto skutočnosť zo spisu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. RA nevyplýva.

Súd na základe vykonaného dokazovania teda dospel k záveru, že návrh na začatie konania nie je dôvodný, a preto návrh navrhovateľa na určenie neplatnosti dohody o uznaní zodpovednosti za škodu zamietol.

Pokiaľ ide o ďalšie dôkazy, ktoré navrhol navrhovateľ, tieto súd nevykonal, nakoľko nimi malo byť preukázané, že navrhovateľ za škodu nezodpovedá. Súd dospel k záveru, že pre rozhodnutie v predmetnej veci nie je preukázanie tejto skutočnosti rozhodujúce, nakoľko, ako bolo odôvodnené vyššie, samotná zodpovednosť navrhovateľa za škodu nemá vplyv na platnosť napadnutého právneho úkonu účastníkov konania - dohody o uznaní zodpovednosti za škodu. Z rovnakých dôvodov súd pri rozhodovaní nevychádzal z vykonaných dôkazov, ktoré sa týkali zodpovednosti navrhovateľa za škodu, ktorú napadnutým právnym úkonom uznal. Výpovede svedkov zohľadnil súd v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej len v časti, v ktorej sa týkali priebehu uzatvárania dohody o uznaní zodpovednosti za škodu.

O trovách konania súd rozhodol podľa , tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal právo na náhradu trov konania vo výške 977, Eur, čo predstavuje trovy právneho zastúpenia, ktoré pozostávajú v súlade s vyhláškou MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb z tarifnej odmeny za 2 úkony právnej pomoci v roku 2009 po 53,49 Eur, 2x režijného paušálu po 6,95 Eur, z tarifnej odmeny za 4 úkony právnej pomoci v roku 2010 po 55,49 Eur, 4x režijného paušálu po 7,21 Eur, z tarifnej odmeny za 3 úkony právnej pomoci v roku 2011 po 57,- Eur, 3x režijného paušálu po 7,41 Eur, cestovného v celkovej výške 99,53 Eur a náhrady za stratu času vo výške 194,96 Eur.

O trovách konania štátu súd rozhodol podľa , tak, že navrhovateľ, ktorý nebol vo veci úspešný, je povinný nahradiť štátu trovy konania vo výške 4, Eur, čo predstavuje svedočné vyplatené štátom svedkovi M. L. a to na účet tunajšieho súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.