Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18Co-102-2011.pdf
PDF · 87.52 KB
No categories available
18Co/102/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. J. Kupkovej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mariany Muránskej v právnej veci navrhovateľky T. X., nar. XX.X.XXXX, bytom R. - J., W. T. XXXX/X proti odporcovi J. X., nar. X.XX.XXXX, bytom R. - J., W. T. XXXX/X, t.č. bytom F., A. XX, zastúpeného JUDr. J. Y., advokátom, Advokátska kancelária so sídlom R., Q.. sv. P. XXXX/XXX o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej X., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v R., o odvolaní matky maloletej proti rozsudku Okresného súdu v Poprade č.k. 13C/7/2011-53 zo dňa 8.6.2011 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok, okrem výroku o rozvode manželstva.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa manželstvo účastníkov konania rozviedol, maloletú X., nar. XX.X.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej X. mesačne sumou 50 eur mesačne a určil jeho splatnosť. Zároveň upravil styk otca s maloletou X. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý týždeň v utorok, štvrtok a sobotu, vždy od 9.00 hod. do 15.00 hod. s tým, že maloletú si prevezme pred bytom matky, kde ju po ukončení styku odovzdá. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním zistil, že manželstvo účastníkov je už dlhodobo vážne rozvrátené a s ohľadom na nezáujem oboch účastníkov zotrvať v manželstve toto manželstvo s poukazom na ustanovenia §§ 22 a 23 ods. l Zákona o rodine rozviedol. Zároveň vykonal úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej X.. Vychádzal z ustanovení § 24 ods. l, §62 ods. 2, § 75 ods. l a § 25 ods. 2 Zákona o rodine. Pokiaľ sa týka zverenia maloletej na čas po rozvode akceptoval z návrh oboch rodičov a stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorí sa zhodli na tom, aby maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky a jej umiestnenie u nej považoval za vhodné s ohľadom na vek maloletej. Pri rozhodovaní o výške výživného zisťoval osobné a majetkové pomery oboch rodičov ako aj potreby maloletej. Zistil, že navrhovateľka, ako matka maloletej je t.č. na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 195,10 eur, rodinné prídavky na tri deti (z toho dve z predchádzajúceho manželstva) vo výške cca 60 eur mesačne. Má vyživovaciu povinnosť, okrem maloletej X. aj k dvom deťom z predchádzajúceho manželstva na ktoré poberá výživné od ich otca vo výške 200 eur mesačne. Odporca je zamestnaný a jeho priemerný mesačný zárobok činí 335 eur. V decembri 2010 utrpel pracovný úraz a od tejto doby je práceneschopný a poberá nemocenské dávky, ktoré v priemere predstavujú 198,20 eur mesačne. S ohľadom na skutočnosť, že otec maloletej je už po dobu takmer 6
mesiacov práceneschopný a z objektívnych dôvodov jeho príjem poklesol, prihliadol na túto skutočnosť pri výške výživného, ktorá skutočnosť obmedzuje možnosti a schopnosti otca dosiahnuť vyšší príjem. Na základe uvedeného dospel k záveru že výživné vo výške 50 eur mesačne v súčasnosti zodpovedá príjmu otca a odôvodneným potrebám maloletej s ohľadom na jej vek. Pokiaľ sa týka úpravy styku otca s maloletou zistil, že otec maloletej X. má vytvorené všetky podmienky, aby sa mohol styk realizovať každý týždeň v utorok, štvrtok a sobotu v čase od 9.00 hod. do 15.00 hod. Zo správy o prešetrení výchovného prostredia bolo preukázané, že otec má primerane zariadené priestory na to, aby maloletá X. mohla byť u neho a absolvovať aj popoludňajší spánok. Dieťa má k otcovi dobrý vzťah a je v jeho záujme aby kontakt s otcom prebiehal častejšie ako len raz za dva týždne, ako to navrhovala matka maloletej. Považoval širší styk otca s maloletou za dôležitý z hľadiska upevňovania citových väzieb medzi otcom a maloletou. Konštatoval, že tvrdenia matky, že po pobyte maloletej u otca sa maloletá vracia domov unavená, špinavá neboli preukázané. Vyslovil názor, že vzhľadom na malú vzdialenosť medzi J. a F. ( 8 km) nedôjde k narušeniu denného režimu dieťaťa v tom zmysle, aby dieťa muselo skôr vstávať ako je zvyknuté. Upravený styk v utorok, štvrtok a sobotu v čase od 9.00 hod. do 15.00 hod. považoval za úpravu najmä v prospech maloletej. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 144 O.s.p.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa včas podala odvolanie navrhovateľka a žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v treťom a štvrtom výroku tak, že zaviaže odporcu prispievať na výživu maloletej X. mesačne sumou 100 eur mesačne, splatných vopred do 15. dňa príslušného mesiaca k jej rukám a upraví styk odporcu s maloletou v rozsahu raz za dva týždne v sobotu a nedeľu od 9.00 hod. do 12.00 hod. Nesúhlasila s postupom súdu prvého stupňa, že výšku výživného ustálil z poberanej nemocenskej dávky. Podľa nej pokiaľ súd upravil styk otca s maloletou v takom rozsahu, zrejme predpokladal skorý návrat otca do práce. V takomto prípade mal vychádzať z jeho príjmu 335 eur mesačne. Namietala aj úpravu styku otca s maloletou. Vytýkala súdu prvého stupňa, že tento sa zameral výlučne na upevňovanie citových väzieb medzi maloletou a otcom bez náležitého zistenia schopnosti odporcu zabezpečiť maloletej potrebnú starostlivosť. Nezohľadnil jeho zdravotný stav a skutočnosť, či tento neznižuje jeho schopnosti riadne sa postarať o maloletú v trvaní 6 hodín denne trikrát do týždňa. Nezohľadnil skutočnosti, že otec sa o maloletú nevie postarať. X. bola po stretnutí s odporcom vrátená premočená, špinavá a unavená. Naposledy prevzala dieťa (po rozhodnutí súdu) so zvýšenou teplotou a dehydrovanú, čoho dôkazom je lekárska správa ošetrujúceho lekára. Vzhľadom na vek odporcu, jeho zdravotný stav a spôsob jeho starostlivosti o maloletú si myslí, že nie je v záujme maloletej stretávať sa s odporcom v takom rozsahu, pretože tým dochádza k ohrozeniu jej zdravia. X. je momentálne vo veku, kedy si začína budovať imunitu a častou zmenou prostredia v spojení s ľahostajným prístupom odporcu k jej stravovacím návykom, pitnému režimu a hygiene by podľa nej neustále spôsobovalo zdravotné problémy. Zdravý vývin X. má prednosť pred budovaním citovej väzby s odporcom.
K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril otec maloletej ako aj kolízny opatrovník.
Otec maloletej žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti ako vecne správny. Dôvody uvádzané navrhovateľkou považoval za irelevantné a poukázal na predložené listinné dôkazy a výsluch účastníkov. Vyslovil názor, že súd prvého stupňa správne ustálil aj výšku výživného. Podľa neho výživné vo výške 50 eur zodpovedá jeho možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom, ale aj odôvodneným potrebám maloletej, ktorá má dva roky. Od 1.7.2011 odporca nastúpil do práce po polročnej práceneschopnosti s čistým príjmom 311.50 eur. Za správne považoval aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o úprave styku s maloletou X.. V tomto smere poukázal na vyjadrenie kolízneho opatrovníka a vhodnosti prostredia na prítomnosť maloletej X. u neho a dokonca aj na popoludňajší spánok. Má záujem o styk s maloletou, vie sa o ňu postarať a tvrdenie navrhovateľky o tom, že sa nevie o ňu postarať je klamstvom. Správa vypracovaná ošetrujúcou lekárkou vychádza iba z jednostranných tvrdení navrhovateľky. On v daný deň odovzdal maloletú matke zdravú, najedenú a spokojnú. Správa bola vypracovaná až dva dni po uskutočnenom styku s maloletou. Viackrát sa snažil s navrhovateľkou dohodnú, ale podľa jej reakcii táto nemá záujem konštruktívne sa dohodnúť na zachovaní citových väzieb maloletej s ním. Správanie matky v ňom vzbudzuje dojem, že jediným jej záujmom je využiť dcéru na zabezpečenie si pravidelného mesačného príjmu. Od súdneho konania mu navrhovateľka odmieta umožniť akýkoľvek styk s dcérou, doma sa zatajuje a odmieta mu dieťa čo len ukázať.
Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa v časti o úprave rodičovských práv a povinností ako vecne správny. V celom rozsahu sa s rozsudkom súdu prvého stupňa stotožnil.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o úprave rodičovských práv a povinností podľa § 212 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Predmetnom preskúmania rozsudku súdu prvého stupňa nebol výrok o rozvode manželstva, ktorý nebol odvolaním napadnutý a nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 2 O.s.p.).
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, správne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil jednotlivé zistenia a vec aj správne právne posúdil. So závermi súdu prvého stupňa sa odvolací súd v časti úpravy rodičovských práv a povinností v celom rozsahu stotožňuje.
Pokiaľ sa týka výšky výživného v tomto smere súd prvého stupňa správne zistil príjem otca vo výške 335 eur mesačne, príjem matky, ktorý činí rodičovský príspevok vo výške 190,10 eur, poberané rodinné prídavky a výživné na deti z predchádzajúceho manželstva. Zohľadnil dočasnú aj keď dlhodobejšiu práceneschopnosť a ustálil výšku výživného na sumu 50 eur mesačne. Túto sumu považoval za primeranú veku dieťaťa ako aj schopnostiam a možnostiam otca. V rámci úpravy rodičovských práv a povinností upravil styk otca s maloletou tak, že tento je oprávnený stýkať sa s maloletou každý utorok, štvrtok a sobotu v týždni, v čase od 9.00 hod. do 15.00 hod.
Pokiaľ sa týka výšky výživného, v zmysle § 75 ods. l O.s.p pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na možnosti a schopnosti a majetkové pomery povinného. V tomto smere treba uviesť, že vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia a obaja sa majú podieľať na zabezpečení potrieb maloletého dieťaťa. V tomto smere je vždy potrebné prihliadnuť aj na osobnú starostlivosť o dieťa. Odvolací súd je toho názoru, že výživné stanovené súdom prvého stupňa vo výške 50 eur mesačne je primerané s ohľadom na zárobkové možnosti a schopnosti otca, vek a potreby maloletej ale aj s prihliadnutím na osobnú starostlivosť matky a aj čiastočnú osobnú starostlivosť otca v rozsahu 6 hodín trikrát do týždňa, počas ktorej doby jej musí zabezpečiť aj stravu, plienky a samotnú osobnú starostlivosť.
Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvého stupňa o rozsahu styku. Ako vyplýva z obsahu spisu, dieťa má k otcovi dobrý vzťah a aj otec k maloletej. Obaja rodičia majú rovnaké právo dieťa vychovávať a nie je možné brániť druhému rodičovi, aby sa podieľal na výchove maloletého dieťaťa, pokiaľ tomu nebránia závažné okolnosti. Zo spisu vyplýva, že pracovná doba otca je denne od 04.00 hod. do 9.00 hod. a od 15.00 do 18. hodiny. V čase od 9.00 hod. do 15.00 denne má časový priestor, aby sa mohol s maloletou stýkať, venovať a podieľať sa tak na jej výchove. Ako vyplýva zo správy kolízneho opatrovníka, ktorý opakovane prešetril výchovné prostredie, otec má vytvorené všetky podmienky aby sa mohol trikrát do týždňa, v čase osobného voľna, osobne o maloletú starať. Neboli zistené tak závažné okolnosti, ktoré by poukazovali na to, že otec nedokáže dieťaťu zabezpečiť osobnú starostlivosť. Zákon nestanovuje povinnosť styku rodiča s dieťaťom, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Vždy prevažuje záujem rodiča o dieťa a prospech dieťaťa. K námietkam matky, že dieťa jej bolo vrátené špinavé, unavené, pomočené je potrebné uviesť, že dieťa je malé a nie je možné vždy dohliadnuť na to, aby sa nezašpinilo. V tomto smere je treba apelovať na otca, aby dieťa počas pobytu u neho, najmä ak je s ním na dvore alebo v prírode, prezliekol do iných vecí a matke vrátil v poriadku, čisté, prebalené. Únava dieťaťa nasvedčuje iba tomu, že dieťa sa aktívne pohybovalo, čo nemôže byť v jeho neprospech. Pokiaľ sa týka stravovania, v tomto smere by sa vyžadovala lepšia komunikácia medzi rodičmi pri odovzdaní. Dieťa je vo veku, kedy smie požívať rozmanitú stravu. Pokiaľ sú potraviny, ktoré konzumovať nemôže či už vzhľadom na zdravotný stav alebo nevhodnosť, mala by matka otca na to upozorniť. Skutočnosť, že dieťa po styku vracalo, ako tvrdí matka, nemuselo byť bezprostredne príčinou nevhodnej starostlivosti otca. Pokiaľ sa týka rozsahu styku, v tomto smere nemožno považovať pobyt u otca v rozsahu 6 hodín tri krát do týždňa v priebehu dňa na nevhodný. Nejde o veľkú vzdialenosť medzi bydliskom matky a bydliskom otca. Matka, ako sama potvrdila má možnosť sa zamestnať a počas tejto doby by sa mala o dieťa starať jej matka. Jednoznačne je potrebné uviesť, že prioritu má otec dieťaťa. Nie zanedbateľné sú ani citové väzby maloletej na súrodencov a na prostredie, v ktorom s matkou žije. Takouto úpravou
styku otca s maloletou nemôže dôjsť k narušeniu súrodeneckých väzieb, nakoľko v čase, keď má byť dieťa u otca, sú staršie deti v škole. Nenarúša sa ani stabilita prostredia dieťaťa u matky, keďže toto je iba krátku dobu dňa u otca trikrát do týždňa. Popoludní, keď sa vrátia súrodenci domov a počas noci je v v prostredí u matky.
Nielen Zákon o rodine, ale aj Dohovor o právach dieťaťa v článku 3 ods. l považuje záujem dieťaťa za prvoradé hľadisko pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí. Prirodzené a žiadúce je, aby dieťa bolo vychovávané svojimi rodičmi. Dohovor o právach dieťaťa v článku 18 zakotvuje zásadu, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom starostlivosti musí byť záujem dieťaťa.
Vzhľadom k uvedenému, považuje aj odvolací súd styk otca s maloletou v rozsahu, ako ho upravil súd prvého stupňa za styk, ktorý je na prospech maloletej, umožňujúci jej udržiavať citové väzby k otcovi a otcovi k nej, a umožňuje aj otcovi priamo sa podieľať, aj keď v menšom rozsahu na osobnej starostlivosti o maloletú a na jej ďalšom vývoji.
So zreteľom na vyššie uvedené, ako správne rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v časti úpravy rodičovských práv a povinností podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 221 ods. l O.s.p. v spojení s § 146 ods. l, písm. a) O.s.p. Napadnutá časť rozsudku súdu prvého stupňa sa týka konania starostlivosti súdu o maloleté deti, ktoré je možné začať aj bez návrhu a v takomto konaní žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.