Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9CoE-335-2010.pdf
PDF · 78.04 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoE/335/2010
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpený advokátom JUDr. Mariánom Chovancom, P.O. Box 259, Bratislava, proti povinnému: Y. K., bytom R. XXX, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Jána Janeca, Bratislava, Račianska 109/C, pre vymoženie 33,53 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta spis. zn. 16Er/537/2005-14 zo dňa 26. mája 2010 takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvého stupňa v časti zastavenia exekúcie o d m i e t a .
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti povinnosti oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 116,66 eur do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa zaoberal priebehom exekúcie. Súdny exekútor navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu, že oprávnený bol vyzvaný na úhradu preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov, avšak preddavok v určenej lehote nezložil. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie s poukazom na príslušné ustanovenia vyhl. č. 288/1995 Z.z. a na predloženú špecifikáciu. Odmenu súdneho exekútora upravil odlišne od predloženej špecifikácie trov exekúcie s tým, že je potrebné sčítať časové trvanie jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe tohto určiť odmenu. V dôsledku toho a z dôvodu, že súdny exekútor uplatnil DPH aj z náhrady hotových výdavkov, upravil aj výšku DPH. Exekútor si nesprávne vyúčtoval aj paušálnu odmenu.
Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa včas podal odvolanie oprávnený proti celému uzneseniu a súdny exekútor proti časti priznania odmeny.
Oprávnený v odvolaní uviedol, že súdny exekútor je oprávnený podať návrh na zastavenie exekúcie pre nezaplatenie preddavku. Zastáva názor, že zastavenie exekučného konania nie je opodstatnené. Zastavením exekúcie by oprávnenému nebola poskytnutá dostatočná súdna ochrana, ktorej súčasťou je aj výkon rozhodnutia. Tým by došlo k upretiu práva garantovaného ústavou a medzinárodnými zmluvami. Navrhoval, aby súd v exekučnom konaní pokračoval a návrh exekútora na zastavenie exekúcie zamietol. V časti trov konania uplatnených exekútorom poukazoval na ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. Súd môže nepriznať alebo znížiť trovy konania, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči
pohľadávke. Navrhoval, aby súd uplatnil moderačné právo týkajúce sa trov konania a primerane znížil náhradu trov exekučného konania povinného.
Povinný odvolací návrh nepodal, k odvolaniu oprávneného sa nevyjadril.
Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal vec podľa ustan. § 212 ods. 1 a 2 O.s.p., posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvého stupňa je potrebné v časti zastavenia exekúcie odmietnuť a v časti odmeny súdneho exekútora napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0.
Ustanovenie všeobecného právneho predpisu - Občianskeho súdneho poriadku, v ustanovení § 201 umožňuje účastníkom konania napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Rozhodnutia súdu prvého stupňa, proti ktorým je odvolanie vylúčené, vymenúva ustanovenie § 202 O.s.p.
Podľa odseku 2 tohto ustanovenia odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Exekučný poriadok - zákon č. 233/1995 Z.z. zastavenie exekučného konania upravuje v ustanoveniach § 57 a nasl. Exekučný poriadok pripúšťa odvolania v ustanovení § 58 ods. 4: „Proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) je prípustné odvolanie“.
V preskúmavanom prípade súd prvého stupňa zastavil exekúciu na podnet súdneho exekútora z dôvodu, že oprávnený v lehote stanovenej exekútorom nezložil preddavok na trovy exekúcie.
Preskúmavaný prípad teda nepatrí pod rozhodnutia o zastavení exekúcie, ktoré dôvody obsahuje ustanovenie § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h). Len v týchto prípadoch je prípustné odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie. V ostatných prípadoch platí ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p.
Odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné (§ 218 ods. 1 písm. c) O.s.p.
Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvého stupňa v časti zastavenia exekúcie odmietol.
V napadnutej časti povinnosti oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 116,66 eur odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za predčasné.
Podľa ust. § 34 ods. 5 Exekučného poriadku banky sú povinné oznámiť exekútorovi na jeho písomnú žiadosť čísla bankových účtov, ich vlastníkov, stavy účtov a ich zmeny.
Podľa ust. § 52 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútor poverený vykonaním exekúcie po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli, vydá exekučný príkaz (ods. 1); exekučným príkazom sa rozumie príkaz na vykonanie exekúcie niektorým zo spôsobov ustanovených týmto zákonom (ods. 2).
Pri exekúcii vykonávanej prikázaním pohľadávky z účtu v banke podľa ust. § 95 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku exekútor poverený vykonaním exekúcie prikáže banke, aby po doručení príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke odpísala sumu vo výške pohľadávky a jej príslušenstva z účtu povinného; podľa ods. 2 exekútor doručí príkaz na začatie exekúcie banke do vlastných rúk.
Exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke) po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď mu bolo doručené rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli (§ 50). Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému, povinnému a banke (§ 96 ods. 1 Exekučného poriadku). Povinnému a banke sa doručí do vlastných rúk (§ 96 ods. 2 Exekučného poriadku).
Z citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva postupnosť krokov exekútora pri vykonávaní exekúcie, ktorou je v prvom rade zisťovanie majetku povinného (vrátane dopytov na banky týkajúcich sa vedenia účtov povinného), následne vydanie a doručovanie príkazu na začatie exekúcie a napokon vydanie ďalšieho príkazu na vykonanie exekúcie.
Súdnemu exekútorovi prináleží odmena za každý pokus zistiť postihnuteľný majetok povinného (t.j. aj zisťovanie vlastníctva účtu v každej banke). Čo sa týka odmeny za doručenie príslušných príkazov na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke je takýto postup možný len v prípade tých bánk, u ktorých sa skorším zisťovaním dospelo k poznatku o vedení nimi účtov povinného. Z uvedeného vyplýva, že účelným úkonom súdneho exekútora je doručenie príkazu na začatie exekúcie len takej banke, u ktorej skorším zisťovaním podľa § 34 ods. 5 Exekučného poriadku (odmeňovaným samostatne) bol zistený existujúci účet povinného v danej banke a len za takéto doručenie patrí exekútorovi aj odmena.
Súd prvého stupňa pri priznaní odmeny musí posudzovať, či jednotlivé úkony boli účelne vykonané, či teda odmena patrí súdnemu exekútorovi za každý úkon. Je potrebné opätovne sa zaoberať náhradou hotových výdavkov vzhľadom na ich výšku v pomere k odmene exekútora, či tieto boli vynaložené v súvislosti s účelne vykonanými úkonmi.
Pretože súd prvého stupňa sa otázkou efektivity jednotlivých úkonov súdneho exekútora zahrnutých do jeho vyčíslenia nezaoberal, nevenoval dostatočnú pozornosť ani prevereniu, či takéto úkony exekútor vôbec vykonal, exekučný súd prvého stupňa si neobstaral rozhodujúce skutkové zistenia (v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci).
Súd prvého stupňa v tejto časti správne postupoval, keď priznal súdnemu exekútorovi odmenu s poukazom na ustanovenie § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Súd prvého stupňa pri priznaní odmeny sčítal dĺžku trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, ktoré súdny exekútor vyjadril v minútach. Súdny exekútor nesprávne počítal v tejto časti svoju odmenu za každú začatú hodinu, dĺžku trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti nesčítal; nesprávne uplatnil DPH z náhrady za hotové výdavky.
Súd prvého stupňa pri vyčíslení odmeny exekútora musí preskúmať účelnosť počtu hodín vynaložených na exekúciu. Súd prvého stupňa pri priznaní odmeny musí posudzovať, či jednotlivé úkony boli účelne vykonané, či teda odmena patrí súdnemu exekútorovi za každý úkon. Je potrebné opätovne sa zaoberať
náhradou hotových výdavkov, či tieto boli vynaložené v súvislosti s účelne vykonanými úkonmi, keď bezmála dosahujú hodnotu vykonaných úkonov.
Z tohto dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ustan. § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. v časti povinnosti oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).
V ďalšom konaní súd prvého stupňa znova preverí účelnosť počtu hodín vynaložených na exekúciu, dôvodnosť výšky náhrady hotových výdavkov, v závislosti na výsledkoch tohto doplnenia opätovne rozhodne o trovách exekúcie a svoje rozhodnutie v zrušenej časti podrobne odôvodní.
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.