Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2To-93-2023.pdf
PDF · 78.36 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/93/2023
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a sudkýň JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD., v trestnej veci proti A. B., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného C. B. proti rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 0T/187/2023 zo dňa 27. 09. 2023, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 13. 12. 2023, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného C. B. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nitra (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného C. B. (ďalej len obžalovaný) vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že: obvinená osoba C. B. dňa XX.X.XXXX pod vplyvom alkoholu v stave vylučujúcom spôsobilosť od presne nezisteného času a z presne nezisteného miesta do času asi o XX:XX hod. na cestnej pozemnej komunikácii na ulici D. v mestskej časti E. F. G. v smere od H. ulice viedla ako vodič osobné motorové vozidlo značky I. B. J. s evidenčným číslom G., ktorého vlastníkom je poškodená osoba F. F. K., L. XXXX/ X, G., pričom v rozpore s ustanovením § 4 odsek 1 písmeno c) zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa plne nevenovala riadeniu vozidla a nesledovala situáciu v cestnej premávke, a s vozidlom pravou prednou časťou narazila do ľavej zadnej časti osobného motorového vozidla značky M. M. s evidenčným číslom G., zaparkovaného pri pravom okraji cesty, ktorého vlastníkom je poškodená osoba E. N., D. XXX/X, E., Nitra, ktoré bolo v dôsledku nárazu posunuté dopredu a prednou časťou narazilo do zadnej časti osobného motorového vozidla značky H. XXX s evidenčným číslom G., ktorého vlastníkom je poškodená osoba H. O., D. P. XXX, a toto vozidlo bolo v dôsledku nárazu posunuté dopredu a prednou časťou narazilo do zadnej časti osobného motorového vozidla značky K. I. s evidenčným číslom G., ktorého vlastníkom je poškodená osoba E. N., D. XXX/X, E., G., a svojim konaním spôsobila poškodenej osobe E. N., D. XXX/X, E., G., škodu na vozidlách spolu vo výške najmenej 480,- €, poškodenej osobe H. O., D. P. XXX, škodu na vozidle vo výške najmenej 460,- €, poškodenej osobe F. F. K., L. XXXX/X, G., škodu na vozidle vo výške najmenej 100,- €, spolu v celkovej výške najmenej 1.080,- €, pričom po príchode policajnej hliadky bola obvinená osoba v ten istý deň v čase o XX:XX hod. podrobená dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu s výsledkom 1,41 mg/l.
Súd I. stupňa za to uložil obžalovanému podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 36 písm. j./, písm. l/, písm. n/ Tr. zák. a § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, výkon ktorého mu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák. obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke v trvaní 67 mesiacov.
Súd I. stupňa, vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného, že je vinný, vykonával dokazovanie len ohľadom skutočností, týkajúcich sa ukladaných trestov. Poukázal na odpis z registra trestov, v ktorom mal obžalovaný jeden záznam, a to odsúdenie Okresným súdom Nitra sp. zn. 6T/18/2000 zo dňa 19. 12. 2000 pre trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. b/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s trestným činom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. (zák. č. 140/1961 Zb.). Následne poukázal na výpis z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov a výpis z evidenčnej karty vodiča, z ktorých vyplynulo, že obžalovaný sa dopustil jedného priestupku, a to na úseku dopravy, za čo mu bola uložená bloková pokuta, ktorú zaplatil na mieste. Pri ukladaní trestu obžalovanému súd I. stupňa zisťoval existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností s tým, že zistil existenciu len troch poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/ Tr. zák. Nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 Tr. zák. Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností ukladal tak obžalovanému trest odňatia slobody v zmysle kritérií uvedených v § 38 ods. 3 Tr. zák., pričom za primeraný považoval trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov, teda v dolnej polovici trestnej sadzby s tým, že výkon uvedeného trestu mu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov. Zároveň obžalovanému ukladal aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. V tomto smere súd I. stupňa poukázal na skutočnosť, že v prípade obžalovaného ide o páchateľa, ktorý sa už v minulosti ako vodič dopravného prostriedku dopustil a bol už za taký trestný čin odsúdený a tak mu ukladal trest odňatia slobody za použitia ust. § 41 ods. 3 Tr. zák. Čo sa týka uplatneného nároku na náhradu škody, o tomto súd I. stupňa nerozhodoval, nakoľko škoda bola spôsobená motorovým vozidlom patriacim zamestnávateľovi obžalovaného.
Uvedený rozsudok, ihneď po jeho vyhlásení, odvolaním napadol obžalovaný len čo do výroku o treste zákazu činnosti. V písomných dôvodoch odvolania konštatoval, že trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke, ktorý mu bol uložený v trvaní 67 mesiacov, je neprimerane prísny, nereaguje na jeho doterajšie správanie sa a ani osobný život a pomery, pričom takýto trest pri jeho osobe je vo vzťahu nielen k veku, k výkonu práce, ale aj k potrebám jeho osobného života likvidačný. Poukázal na to, že pred súdom I. stupňa urobil vyhlásenie o vine, a teda dokazovanie bolo vykonávané len ohľadom skutočností potrebných pri ukladaní trestu. Konštatoval, že ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák., je možné toto ustanovenie per analogiam použiť aj v prípade uznania viny. Navyše za potrebné považoval poukázať na rozhodovaciu prax iných súdov. Mal za to, že nakoľko sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený, tento inštitút bolo potrebné prevziať aj v rámci rozhodovania v jeho trestnej veci a hľadieť na neho, akoby nikdy nebol odsúdený, nakoľko od doby odsúdenia uplynulo 23 rokov a považoval za absolútne neprijateľné, aby mu bol ukladaný neprimerane prísny trest, ako je to v tomto prípade. Za dobu, od kedy je držiteľom vodičského oprávnenia, sa dopustil jedného priestupku, a to dňa 30. 12. 2019 za nerešpektovanie dopravného značenia, za čo mu bola uložená bloková pokuta vo výške 10,- eur, ktorú zaplatil na mieste. Vzhľadom na to, že trest zákazu činnosti uložený súdom I. stupňa je pre neho neprimerane prísny, vzhľadom k vyhodnotenej osobe a aj doby, ktorá uplynula od spáchania predchádzajúceho skutku, vzhľadom na jeho postoj ku skutku, že sa v celom rozsahu priznal a konanie úprimne oľutoval, navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci sám rozhodol.
Na verejnom zasadnutí obžalovaný uviedol, že odvolanie čo do výroku o treste zákazu činnosti podával hlavne kvôli manželke ktorá má zdravotné problémy a musí s ňou chodiť k lekárom, opätovne oľutoval, čoho sa dopustil. Uviedol, že vodičský preukaz mu bol zadržaný odo dňa skutku, teda od 22. 08 2023. V konečnom návrhu žiadal, aby mu bol uložený trest zákazu činnosti v kratšom trvaní.
Zástupca krajského prokurátora pred odvolacím súdom uviedol, že odvolanie nepovažuje za dôvodné. Poukázal na to, že súd I. stupňa trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke ukladal postupom podľa § 61 ods. 3 Tr. zák., čo znamená, že jeho povinnosťou bolo uložiť trest zákazu činnosti vo výmere presahujúcej 66 mesiacov. Trest zákazu činnosti vo výmere 67 mesiacov s poukazom na skôr uvedené rozhodne nebolo možné považovať za neprimerane prísny. Podľa jeho názoru neexistujú okolnosti, ktoré by odôvodňovali nerešpektovanie postupu podľa § 61 ods. 3 Tr. zák. Naopak, poukázal na viacero okolností, ktoré závažnosť predmetného skutku zvyšovali, a to na spôsobenie dopravnej nehody, pri ktorej bolo poškodených viacero vozidiel, relatívne vysoký stupeň
ovplyvnenia alkoholom, jazda v dopravnej špičke alebo skutočnosť, že obžalovaný viedol vozidlo, ktoré sa svojím charakterom najmä hmotnosťou podobalo vozidlu nákladnému. V konečnom návrhu navrhol postupovať podľa § 319 a odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou - obžalovaným, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku o treste, proti ktorému mohol odvolateľ podať odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, rešpektujúc zásadu „reformatio in peius“ zákaz zmeny k horšiemu (pretože odvolanie v neprospech obžalovaného nepodal prokurátor) a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a oboznámením sa s námietkami, uvádzanými v písomných dôvodoch odvolania obžalovaného, odvolací súd zistil, že súd I. stupňa prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný a na základe toho, po vyjadrení prokurátora vykonával dokazovanie len ohľadne ukladaného trestu. Keďže odvolanie obžalovaného smerovalo len čo do výroku o uloženom treste zákazu činnosti, odvolací súd viazaný rozsahom tohto odvolania preskúmaval len napádanú časť.
Rovnako ako súd I. stupňa, aj odvolací súd, považoval za potrebné uviesť, že je vždy dôležité ukladať individuálny trest v zmysle zásad vyjadrených v § 34 Trestného zákona. V každom konkrétnom prípade je potrebné skúmať pomery páchateľa. Súd I. stupňa správne poukázal na odpis z registra obžalovaného, ktorý bol trestným rozkazom Okresného súdu v Nitre sp. zn. 6T/18/2000 zo dňa 19. 12. 2000 uznaný vinným zo spáchania trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. d/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s trestným činom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., za čo mu okrem podmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 1 roka bol ukladaný aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 3 rokov. Je síce pravdou, že v tomto prípade sa na páchateľa hľadí, ako by nebol odsúdený, avšak pri ukladaní testu zákazu činnosti za opätovného spáchania rovnorodého trestného činu nemalo vplyv zahladenie odsúdenia. Súd I. stupňa v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne rozobral skutočnosti, na základe ktorých ukladal obžalovanému trest zákazu činnosti podľa § 61 ods. 3 Tr. zák., pričom odvolací súd sa plne stotožnil so závermi súdu I. stupňa, a preto ako na správne na ne poukazuje. Pokiaľ obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania poukazoval na možnosť použitia ustanovenia § 39 Trestného zákona teda mimoriadneho zníženia trestu, je potrebné uviesť, že ani odvolací súd nezistil žiadnu možnosť, na základe ktorej by bolo možné ukladať obžalovanému trest zákazu činnosti v kratšom trvaní. V tomto smere odvolací súd poukazuje na správne konštatovanie prokurátora na verejnom zasadnutí, kde poukázal nielen na následok konania obžalovaného, teda poškodenie viacero vozidiel, ale predovšetkým na vysoký stupeň ovplyvnenia alkoholom, jazda v dopravnej špičke, ako aj skutočnosť, že obžalovaný riadil motorové vozidlo, ktoré sa svojím charakterom podobalo vozidlu nákladnému. Ani zdravotný stav obžalovaného a jeho manželky neboli takými skutočnosťami, na základe ktorých by bolo možné ukladať trest zákazu činnosti v kratšom trvaní.
S poukazom na všetky hore uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.