Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-92-2011.pdf
PDF · 78.7 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-11C/92/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Monikou Blahutiakovou v právnej veci navrhovateľa: INKASO Pohľadávok, spol. s r.o., Jiráskova 12, 984 01 Lučenec, IČO: 36 039 039, zastúpeného JUDr. Róbertom Gombalom, advokátom, Dr. Herza 12, 984 01 Lučenec proti odporcovi: V. H., nar. XX.XX.XXXX, s registrovaným trvalým pobytom W. XXXX/X, D. X, t.č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou pre konanie Ľ. C., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava C., o zaplatenie 1.056.- Sk ( 35,05 € ) takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.4.2008, domáhal proti odporcovi zaplatenia úrokov z omeškania z istiny 2.000.- Sk, ďalších úrokov z omeškania a náhrady trov konania, spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za návrh vo výške 500.- Sk a v trovách právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci vo výške 2.260.- Sk. Skutkovo svoj návrh odôvodnil tým, že Okresný súd Bratislava V platobným rozkazom zo dňa 17.12.2001 č.k. 24C 294/98-81, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.3.2002 a vykonateľnosť dňa 11.3.2002 zaviazal odporcu zaplatiť právnemu predchodcovi navrhovateľovi istinu 2.000.- Sk a nahradiť mu trovy konania. Právny predchodca navrhovateľa Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. túto judikátnu pohľadávku previedol zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.12.2006 na navrhovateľa spolu s príslušenstvom, t.j. s úrokmi z omeškania odporcu so zaplatením istiny na základe právoplatného rozhodnutia súdu právnemu predchodcovi navrhovateľa. Žalobou si uplatnil v tomto konaní úrok z omeškania zo sumy 2.000.- Sk v tarifnej sadzbe 17,6% ročne za obdobie 3 rokov predchádzajúcich podaniu žaloby, ktorý vyčíslil sumou 1.056.- I..
Konajúci súd vo veci rozhodol dňa 13.8.2009 v rozkaznom konaní platobným rozkazom č. k. 27 Ro 1014/2008, ktorý bol zrušený uznesením zo dňa 25.1.2011 pre nemožnosť doručenia platobného rozkazu odporcovi do vlastných rúk ( §173 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ).
Zo správy doručovateľa súd zistil, že odporca je v mieste doručovania neznámy. V priebehu konania sa nepodarilo zistiť miesto jeho súčasného pobytu, preto mu podľa § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) pre toto konanie ustanovil opatrovníka. Opatrovník odporcu sa vzdal účasti na verejnom prejednaní veci. Žiadal rozhodnúť v zmysle predložených dôkazov a uplatnil námietku premlčania žalobou uplatneného nároku.
Súd podľa § 115a ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. vec rozhodol bez nariadenia pojednávania ako drobný spor (§ 200ea O.s.p.), prihliadajúc pritom na obsah spisu a listinné dôkazy v ňom založené. Vykonal dokazovanie platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava V č.k. 24C 294/98-81, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.12.2006, výzvou navrhovateľa zo dňa 10.5.2007 a zo dňa 6.2.2008. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že Slovenská poisťovňa, a.s. uzavrela s odporcom zmluvu, na základe ktorej odporca v súvislosti s II. vlnou kupónovej privatizácie prevzal od poisťovne pôžičku 2.000.- Sk a zaviazal sa uzavrieť s poisťovňou zmluvu o predaji akcií, ktoré nadobudne po vložení investičných bodov do Fondu istota, resp. pôžičku vrátiť, ak zmluva o predaji akcií nebude uzavretá. Po zrušení II. vlny kupónovej privatizácie sa stalo plnenie zo zmluvy nemožným, a keďže zmluva o predaji akcií nebola uzavretá, vznikla odporcovi povinnosť pôžičku poisťovni vrátiť. Na návrh poisťovne Okresný súd Bratislava V platobným rozkazom č. k. 24C 294/98-81 zo dňa 17.12.2001, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.3.2002, odporcu na zaplatenie 2.000 .- Sk zaviazal. Úroky z omeškania poisťovňa prisúdiť nežiadala.
Poisťovňa svoju pohľadávku zmluvou z 22.12.2006 postúpila navrhovateľovi spolu so všetkými právami s ňou spojenými, t.j. včítane úroku z omeškania.
Navrhovateľ v tomto konaní požaduje od odporcu zaplatenie úroku z omeškania v sadzbe 17,6 % ročne z istiny 2.000 .- Sk od 22.4.2005 až do jej úplného zaplatenia. Tieto vyčíslil v žalovanej sume 35,05 € a ďalšie úroky z omeškania od 6.4.2008 do zaplatenia zo sumy 66,39 €. Opatrovník odporcu proti uplatnenému nároku vzniesol námietku premlčania.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ObčZ) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 ObčZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Právo na zaplatenie úrokov z omeškania sa teda premlčí, ak veriteľ neuplatnil nárok na súde (§ 112 ObčZ) do troch rokov odo dňa, kedy mohol právo vykonať po prvý raz.
Pre posúdenie námietky premlčania bolo potrebné vyriešiť otázku, kedy veriteľ mohol právo na zaplatenie úroku z omeškania vykonať po prvý raz. Zmena v osobe veriteľa nemá v zmysle § 111 ObčZ na plynutie premlčacej doby vplyv.
Úrok z omeškania je podľa § 121 ods. 3 ObčZ príslušenstvom pohľadávky. Je teda odvodený od hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorému je akcesorický, keďže v prípade omeškania dlžníka s plnením povinnosti nevzniká medzi účastníkmi nový záväzkový vzťah, len sa mení obsah už existujúceho vzťahu. Okrem doterajšieho záväzku je dlžník povinný splniť aj k nemu akcesorický záväzok, vyplývajúci z jeho omeškania.
Pre povinnosť platiť úroky z omeškania sú preto rozhodujúce len tie okolnosti, ktoré nastali v dobe, kedy došlo k omeškaniu s plnením hlavného záväzku. Bolo potrebné rozlišovať medzi vznikom omeškania a dobou trvania omeškania. Dlžník má povinnosť splniť peňažný záväzok v čase jeho splatnosti. Pokiaľ si povinnosť včas nesplní, dostane sa do omeškania. Omeškanie teda vznikne v deň, ktorý nasleduje po dni splatnosti záväzku. Až do splnenia povinnosti je síce dlžník stále v omeškaní, ale omeškanie znovu nevzniká, iba ďalej pokračuje. Celkový čas trvania omeškania má už potom len vplyv na dĺžku doby, za ktorú bude dlžník povinný úroky z omeškania platiť.
Právo na zaplatenie úroku z omeškania môže teda veriteľ vykonať po prvý raz v ten istý deň, v ktorý mohol po prvý krát uplatniť právo na zaplatenie pohľadávky, ktorej príslušenstvom je úrok z omeškania. V deň, od ktorého začala plynúť premlčacia doba na zaplatenie pohľadávky, začala súčasne plynúť aj premlčacia doba na zaplatenie úroku z omeškania.
Právna predchodkyňa navrhovateľa si na súde právo na zaplatenie úroku z omeškania spolu s dlžnou istinou neuplatnila. Prisúdená jej bola len samotná istina. Aj keď je úrok z omeškania príslušenstvom istiny, nemá táto skutočnosť vplyv na plynutie premlčacej doby na zaplatenie úroku z omeškania. Prvý krát bolo právo na zaplatenie úroku z omeškania na súde uplatnené až 22.4.2008. Aj v prípade, ak by súd považoval za deň vzniku omeškania so zaplatením istiny 2.000.- Sk až deň nasledujúci po vykonateľnosti rozhodnutia č. k. 24C 294/98-81, t.j. ak by veriteľ mohol právo na zaplatenie úroku z omeškania vykonať po prvý raz až 12.3.2002, trojročná doba, v ktorej sa právo na zaplatenie úroku z omeškania premlčiava, by uplynula 12.3.2005.
Súd preto s poukazom na poslednú vetu § 100 ods. 1 ObčZ návrh zamietol.
Keďže predmetom konania bola suma vo výške nepresahujúcej 500 €, súd vec rozhodol ako drobný spor (§ 200ea ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 115a ods. 2 v spojení s ustanovením § 156 ods. 3 O.s.p.). Pri rozhodovaní vo veci prihliadal na obsah spisu a listinné dôkazy v ňom založené,
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Keďže v konaní úspešnému odporcovi trovy nevznikli, rozhodol súd tak, že sa mu ich náhrada nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde, písomne dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 43 ods. 2 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O.s.p.