Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-36C/61/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Rastislavom Pellom, v právnej veci žalobkyne: B. Z., E.: XX.X.XXXX, I.: D. Č.. XX, D., adresa pre doručovanie písomností: S. O. Č.. X, D. zastúpenej: JUDr. Peter Majerník, advokát, sídlo: Floriánska č. 16, Košice proti žalovanému: D. Z., E.: X.X.XXXX, I.: D. Č.. XX, D., zastúpenému: JUDr. Kristína Piovarčíová, advokátka, sídlo: Štúrova č. 20, Košice v konaní o zrušenie spoločného nájmu bytu

rozhodol:

I. Spoločný nájom účastníkov konania 3-izbového družstevného bytu č. 35 nachádzajúceho sa v D. na D. ulici č. XX zrušuje.

II. Žalobkyňa sa ako členka Stavebného bytového družstva II. Košice stáva výlučnou nájomkyňou 3- izbového bytu č. 35 nachádzajúceho sa v D. na D. ulici č.XX.

III. Žalovaný nemá právo na zabezpečenie bytovej náhrady.

IV. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 257,64 eur, ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobkyne advokátovi JUDr. Petrovi Majerníkovi v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok za podanie žaloby vo výške 99,50 eur, ktorý je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II v lehote 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 8.6.2010 domáhala vydania rozsudku, ktorým by súd zrušil právo spoločného nájmu k 3-izbovému družstevnému bytu č. XX, na deviatom poschodí na ulici D. č. XX v D. a za výlučnú nájomkyňu predmetného bytu a členku Stavebného bytového družstva Košice II, Bardejovská č. 3, určil ju. Ďalej žiadala, aby súd zaviazal žalovaného vysťahovať sa z dotknutého bytu do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku bez poskytnutia bytovej náhrady a nahradiť žalobkyni trovy konania.

Svoj návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že so žalovaným dňa 30.7.1983 uzavreli manželstvo, ktoré bolo Rozsudkom Okresného súdu Košice II, č. k. -35 zo dňa 6.10.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.11.2008, rozvedené. Počas trvania manželstva bol účastníkom konania pridelený byt č. XX na D. č. XX v D.. Žalovaný sa počas trvania manželstva správal k žalobkyni agresívne, dopúšťal sa psychického a fyzického násilia nielen na žalobkyni, ale aj na spoločných deťoch. Z dôvodu násilného

správania odporcu žalobkyňa podala návrh na rozvod manželstva a odišla zo spoločnej domácnosti do podnájmu, pretože sa obávala ďalšieho násilného správania žalovaného a navyše ju žalovaný z bytu opakovane vyháňal. Proti žalovanému bolo Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru Košice

- Staré Mesto, ČVS: ORP-4548/SM-KE 2009 začaté trestné stíhanie a následne bolo proti žalovanému vznesené obvinenie pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „"). Žalobkyňa má za to, že skutočnosť, že žalovaný sa správal k nej a k ich spoločným deťom násilne je dôvodom hodným osobitného zreteľa, na základe ktorého žalovanému neprislúcha právo na bytovú náhradu.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 9.12.2010 navrhol, aby konajúci súd za výlučného nájomcu bytu, ktorý majú so žalobkyňou v spoločnom nájme, určil jeho, a ďalej, aby súd rozhodol, že bytová náhrada žalobkyni priznaná nebude. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti v katastrálnom území Terasa, zapísanej v katastri nehnuteľností vedenom správou katastra Košice na liste vlastníctva č. 14368, ako budova súpisné č. 409, postavená na parcele č. 2874 a 2875, ktorá je označená ako budova pre šport a rekreačné účely. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že je potrebné skúmať, či táto budova môže slúžiť aj na bývanie, pretože tým by bola vyriešená bytová situácia žalobkyne. Žalovaný potvrdil, že v minulosti bol trestne stíhaný pre prečin podľa , avšak vec bola postúpená na priestupkové konanie. Taktiež žalovaný, ďalej uviedol, že aj v súčasnosti je proti nemu vedené trestné stíhanie pre prečin nebezpečného vyhrážania, s tým, že trestné konanie zatiaľ nie je právoplatne skončené. Súčasne však poukázal na to, že uvedené skutočnosti nemajú právny význam pre rozhodnutie o tom, kto z účastníkov konania po rozvode manželstva bude nájomcom družstevného bytu. Žalovaný upriamil pozornosť aj na to, že žalobkyňa v dotknutom byte nebýva, neuhrádza náklady spojené s užívaním bytu, žije v podnájme, z bytu odsťahovala väčšinu hnuteľných vecí patriacich do BSM účastníkov konania.

Účastníci konania dňa 30.7.1983 uzavreli manželstvo, ktoré bolo rozvedené Rozsudkom Okresného súdu Košice II, č. k. -35 zo dňa 6.10.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.11.2008.

Dňa 2.1.1985 bol účastníkom konania vlastníkom, Stavebným bytovým družstvom II Košice, odovzdaný do užívania byt č. XX na D. ulici č. XX v D..

Zo stanoviska Stavebného bytového družstva II. Košice, ako prenajímateľa predmetného bytu, vyplynulo, že družstevný byt č. XX na D. ulici č. XX v D. bol účastníkom pridelený na základe rozhodnutia predstavenstva SBD II. Košice, rozhodnutím č. 322/XII/84, výmerom zo dňa 2.1.1985. Vzhľadom na skutočnosť, že byt bol účastníkom konania pridelený za trvania manželstva, účastníkom konania vzniklo spoločné členstvo v družstve i spoločný nájom manželov k družstevnému bytu. Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu po rozvode manželstva navrhol prenajímateľ komplexne posúdiť sociálnu a bytovú situáciu bývalých manželov a na tomto základe rozhodnúť.

Uznesením Obvodného oddelenia PZ, Košice - Staré Mesto, ČVS: ORP-1412/SM-KE-2009 zo dňa 30.5.2009 bola trestná vec, v ktorej bolo začaté trestné stíhanie proti žalovanému za prečin nebezpečné vyhrážanie, na tom skutkovom základe, že sa vyhrážal žalobkyni, tým spôsobom, že jej nadával a vyhrážal sa jej, že ju zabije, čím vzbudil u žalobkyni dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky uskutoční, postúpená Obvodnému úradu Košice, lebo výsledky skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu.

Uznesením Obvodného oddelenia PZ, Košice - Staré Mesto, ČVS: ORP-4548/SM- KE-2009 zo dňa 4.11.2009 bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie žalovanému za prečin nebezpečného vyhrážania, lebo je dostatočne odôvodnený záver, že žalovaný sa vyhrážal žalobkyni, že ju zabije, pričom svojím konaním vzbudil u žalobkyni dôvodnú obavu, že by svoje vyhrážky mohol uskutočniť, nakoľko už v minulosti zo strany žalovaného došlo k viacerým útokom na osobu žalobkyne.

Žalobkyni, ako poškodenej, prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I podaním, -7, zo dňa 7.12.2009 oznámil, že podal na žalovaného obžalobu Okresnému súdu Košice I pre prečin nebezpečného vyhrážania.

Na pojednávaní konanom dňa 2.3.2011 právny zástupca žalobkyne uviedol, že nehnuteľnosť, na ktorú poukázal vo svojom písomnom vyjadrení žalovaný je byt, pričom žalobkyňa nie je výlučnou vlastníčkou tohto bytu, patrí jej len spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 z celku. V tomto byte momentálne býva otec žalobkyne. Žalobkyňa býva so synom Oliverom, ktorý jej bol na čas po rozvode manželstva so žalovaným zverený do výchovy a opatery. Je síce pravda, že syn už je plnoletý, avšak stále študuje a výživou je odkázaný na žalobkyňu. Návrh na nepriznanie bytovej náhrady žalovanému, v prípade ak bude za výlučnú nájomníčku bytu určená žalobkyňa, odôvodnil v znení neskorších predpisov (ďalej len „").

Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní konanom dňa 2.3.2011 poukázala na skutočnosť, že žalovaný doposiaľ nebol právoplatne uznaný vinným zo spáchania trestného činu voči žalobkyni. Ďalej navrhla zohľadniť pri rozhodovaní skutočnosť, že žalobkyňa sa ľahkomyseľným spôsobom pripravila o možnosť obývať svoju nehnuteľnosť, ktorej je spoluvlastníčkou. Poukázala na skutočnosť, že v byte, ktorý žalobkyňa zdedila po matke, býva len jej otec, a je teda reálne možné, aby v tomto byte bývala aj žalobkyňa. Upozornila na to, že nijakým spôsobom nebolo preukázané, že žalovaný sa voči žalobkyni dopúšťa akéhokoľvek násilia, a že práve to prinútilo žalobkyňu opustiť spoločnú domácnosť. V tejto súvislosti zdôraznila, že žalobkyňa sa potom ako zo spoločného bytu odišla, nijakým spôsobom nepodieľa na úhrade nákladov spojených s jeho užívaním.

Žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 2.3.2011 uviedla, že v byte, ktorý ma v podielovom spoluvlastníctve spolu so svojím otcom a sestrou bývať nemôže, pretože v byte býva jej otec, ktorý je ťažký alkoholik a spoločné bývanie by jej prinieslo ďalšie psychické problémy. Poukázala aj na to, že v tomto byte odmieta bývať aj jej syn, o ktorého sa stará a rovnako zdôraznila, že nemôže isť len o jej rozhodnutie, nasťahovať sa do tohto bytu, keďže spoluvlastníčkou je aj jej sestra, ktorá rovnako býva v podnájme. Ako dôvod opustenia spoločnej domácnosti žalobkyňa uviedla psychické týranie zo strany žalovaného, ktorého sa dopúšťal nielen voči nej ale aj voči spoločnému synovi. Ako príklad uviedla skutočnosť, keď v noci spoločne spala so synom v izbe, žalovaný zvesil dvere a nedovolil im spať. Neskôr, potom ako žalobkyňa odišla zo spoločného bytu a podala návrh na rozvod manželstva, žalovaný sa voči nej dopúšťal aj fyzického násilia, pričom zbil aj ich spoločného syna, ktorý ju bránil. Trestné oznámenie na žalovaného nepodala skôr, pretože sa jej vyhrážal, že ju zabije. Uviedla, že sa aj potom ako syn dosiahol plnoletosť, stále študuje a ona naďalej zabezpečuje jeho ubytovanie, stravu a stará sa o neho. Poukázala na to, že žalovaný by mohol bývať v byte so svojimi rodičmi alebo v garsónke, ktorú vlastnia jeho rodičia.

Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 2.3.2011 poprel tvrdenia žalobkyne, že ju akýmkoľvek spôsobom týral. Poukázal na to, že jej asi dva roky posielal na účet peniaze a ona chodila po dovolenkách. Uviedol, že je pravda, že mal fyzický kontakt so synom, ale to len z dôvodu výchovného pôsobenia a usmernenia. Aj to ku fyzickému kontaktu došlo tak, že syn vyskočil do žalovaného a tak došlo k ich vzájomnému stretu. Žalovaný vylúčil možnosť bývať v byte spolu so svojimi rodičmi, keďže v tomto byte býva ešte aj jeho stará mama a nie je tam dosť miesta. V garsónke rodičov býva jeho mladší brat.

Svedok A. S., otec žalobkyne, na pojednávaní konanom dňa 11.5.2011 uviedol, že býva sám v trojizbovom byte a nesúhlasí s tým, aby žalobkyňa prišla k nemu bývať, pretože chce mať súkromie.

Svedok U. Z., brat žalovaného, na pojednávaní konanom dňa 11.5.2011 uviedol, že byt, v ktorom bývajú jeho rodičia je trojizbový, bývajú v ňom rodičia a babka, o ktorú sa rodičia starajú. Potvrdil, že v garsónke, ktorú vlastnia jeho rodičia býva on.

Svedkyňa E. Z., dcéra účastníkov konania, na pojednávaní konanom dňa 11.5.2011 uviedla, že žalobkyňa sa musela z bytu, ktorý spoločne obývali so žalovaným odsťahovať, pretože to tam nemohla vydržať. Svedkyňa síce žije v Prahe, avšak v danom období bola so žalobkyňou v pravidelnom kontakte a bola o jej problémoch podrobne informovaná. Žalovaný, keď sa opil, účastníci konania sa hádali a to bol pre žalobkyňu neznesiteľné. Aj suseda, ktorá býva vo vedľajšom byte svedkyni povedala, že by bolo najlepšie, keby sa žalobkyňa čím skôr odsťahovala, pretože to zle skončí. Taktiež svedkyňa poukázala na to, že keď bol žalovaný agresívny voči žalobkyni, tak brat sa pokúšal žalobkyňu brániť a toto mohlo zle dopadnúť. Aj tento fakt svedkyňa uviedla ako jeden z dôvodov, prečo žalobkyňa musela opustiť spoločnú domácnosť. Žalobkyňa sa bála o syna, a aj preto sa rozhodla z bytu odísť. Svedkyňa potvrdila aj to, že žalovaný žalobkyni nadával a správal sa k nej nepríjemne, ona sama bola prítomná pri niekoľkých hádkach účastníkov konania, tak v čase pred rozvodom manželstva, ako aj po rozvode. Napríklad uviedla, že keď odchádzala do Prahy, žalovaný ich sledoval a na stanici im obom vynadal a povedal jej, že aby si užila mamu, kým ešte môže.

Podľa : „Ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi."

Podľa : „Ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca."

Podľa : „Ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve."

Podľa : „Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa."

Podľa : „Ak ide o prípady podľa a druhej vety môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí."

Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „"): „Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti."

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníkom konania vznikol spoločný nájom bytu manželmi k trojizbovému bytu č. 35 na D. ulici č. XX v D.. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná. A keďže sa účastníci konania po rozvode manželstva nedohodli o nájme bytu, súd zrušil spoločný nájom bytu a za výlučnú nájomníčku predmetného bytu určil žalobkyňu. Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu súd komplexne zhodnotil vzťahy medzi účastníkmi konania, ako aj záujmy spoločných detí. Nejde síce už o maloleté deti, avšak spoločný syn účastníkov konania stále študuje a je výživou odkázaný na žalobkyňu. Žalobkyňa zabezpečuje jeho bývanie a uspokojuje aj ďalšie jeho potreby, ktoré súvisia s prípravou na ďalšie povolanie a s vytvorením optimálnych podmienok pre jeho ďalší život. Ako rozhodujúci súd v tejto súvislosti vyhodnotil aj vzťah, ktorý spoločné deti

prechovávajú k účastníkom konania. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obe deti prechovávajú pozitívne pocity k žalobkyni, zatiaľ čo so žalovaným sa im spájajú viac menej negatívne spomienky. Žalovaný syna fyzicky atakoval, pred dcérou slovne nadával a vyhrážal sa žalobkyni. Je zrejmé, že deti účastníkov konania, síce už dospelé, budú vždy hľadať pomoc a podporu u žalobkyne. Preto súd považoval za potrebné vytvoriť jej priestor na zabezpečenie stability bytovej situácie, tak, aby v prípade potreby mala schopnosť a možnosť poskytnúť potrebnú pomoc a podporu deťom. Zákon síce výslovne prikazuje súdu vziať zreteľ len na záujmy maloletých detí. V danej situácii, keď obaja účastníci konania sú schopní zabezpečiť si bývanie aj iným spôsobom a obe deti účastníkov konania sú plnoleté, súd vzal za určujúci jednak vzťah účastníkov konania k spoločným deťom, ako aj fakt, že žalobkyňa bola nútená nedobrovoľne spoločný byt opustiť, keďže tak ako vyplynulo z dokazovania, bola vystavená nadávkam a slovným vyhrážkam zo strany žalovaného, ako aj obavám o život a zdravie svojho syna.

S poukazom na druhú vetu súd rozhodol, že žalovanému nepatrí bytová náhrada. Súd mal totiž jednoznačne za preukázané, že žalovaný sa voči žalobkyni, tak za trvania manželstva ako aj po rozvode manželstva, dopúšťal psychického násilia a fyzicky napadol aj blízku osobu, ktorá s nim spoločne bývala v predmetnom byte. Súd upriamuje pozornosť predovšetkým na výpovede účastníkov konania, keď aj sám žalovaný potvrdil, že bolo voči nemu vedené priestupkové konanie z dôvodu, že sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a stále je proti nemu vedené trestné konanie pre trestný čin nebezpečného vyhrážania. Oboch týchto skutkov sa dopustil voči žalobkyni a skutkovým základom tak priestupku ako aj trestného činu je, že sa vyhrážal žalobkyni, tým spôsobom, že jej nadával a vyhrážal sa jej, že ju zabije, čím vzbudil u žalobkyni dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky uskutoční. Súd k námietke žalovaného, že trestné konanie nie je právoplatne skončené, a že uvedené skutočnosti nemožno preto v tomto konaní zohľadniť, uvádza, že pre potreby rozhodnutia v tomto konaní nie je rozhodujúce, či bude žalovaný uznaný vinným alebo nie. Rozhodujúce je, že žalovaný sa žalobkyni vyhrážal, čím sa voči nej dopustil psychického násilia, čo bolo preukázané jednak výpoveďou samotnej žalobkyne, ako aj svedeckou výpoveďou dcéry účastníkov konania. Tento záver podporuje aj fakt, že voči žalovanému je vedené trestné konanie, s tým, že vo veci už bola na žalovaného podaná obžaloba, teda výsledky doterajšieho konania minimálne preukazujú, že žalovaný sa voči žalobkyni dopustil konania, ktoré by mohlo byť trestným činom nebezpečného vyhrážania. Bez ohľadu na to ako bude ukončené toto trestné konanie súd považoval skutočnosť, že žalovaný sa voči žalobkyni dopustil psychického násilia za dostatočne preukázanú. Rovnako bolo preukázané, že žalovaný fyzicky napadol aj syna účastníkov konania, ktorý s ním spoločne býval.

Podľa : „Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal."

Podľa : „Ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi."

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa a . Súd priznal žalobkyni náhradu trov konania, keďže mala vo veci plný úspech. Náhrada trov konania spočíva v náhrade trov právneho zastúpenia, pretože žalobkyňa bola v konaní zastúpená advokátom. Trovy právneho zastúpenia predstavujú odmenu za 4 úkony právnej služby po 57 eur (prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 18.1.2011, účasť na pojednávaní dňa 2.3.2011, účasť na pojednávaní dňa 11.5.2011 a účasť na pojednávaní dňa 14.9.2011) + 4 x režijný paušál po 7,41 eur v súlade s , , vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Súd oproti uplatnenej náhrade trov konania nepriznal žalobkyni nárok na odmenu za úkony právnej služby označené žalobkyňou ako porada s klientom v advokátskej kancelárii dňa 2.3.2011, 11.5.2011 a 14.9.2011, keďže poskytnutie týchto úkonov právnej služby žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala.

Podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „"): „Ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi."

Podľa položky 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, prílohy k : „Poplatky vyberané v občianskom súdnom konaní: z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi 99,50 eura."

S poukazom na citované zákonné ustanovenie súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 99,50 eur, keďže žalobkyňa bola od poplatku oslobodená a súd jej návrhu vyhovel.

V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.

Poučenie:

Odvolanie nie je prípustné proti rozsudku na základe uznania okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie musí popri všeobecných náležitostiach ( ) obsahovať údaje o tom, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť iba nasledovnými skutočnosťami:

1, v konaní došlo k vadám uvedeným v ods. ( 1 ) ,

2, konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

3, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

4, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

5, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené ( ),

6, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.