Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-16C/45/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V samosudkyňou Mgr. Martinou Hrušovskou PhD., v právnej veci navrhovateľka: V. K., bytom C. č. XXX, XXX XX O. X., proti odporcovi: Q. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. nám. X, XXX XX X., o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a.

Súd odporcovi právo náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 13.04.2011, ktorý bol súdu doručený dňa 13.04.2011 navrhovateľka žiadala, aby súd zaviazal odporcu na platenie výživného na syna Q. K., nar. XX.XX.XXXX a to vo výške 200 eur mesačne vždy k 1. dňu v mesiaci. Svoj návrh odôvodnila tým, že jej syn Q. K. trpí na U. má vysoký tlak, nedostáva žiadne peniaze, pre chorobu nie je evidovaný na Úrade práce. Ďalej uviedla, že o syna sa odporca nestará, zanedbáva rodičovskú povinnosť. Odporca zneužíva to, že syn je chorý.

Odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Uviedol, že u neho bývajú obaja synovia, starší G., ktorý pracuje vo P. a ako aj syn Q., ktorý je nezaopatrený. Navrhovateľka s nimi býva zriedkavo, väčšinou sa zdržiava v C., v okrese Z. nad V., kde vlastní aj rodinný dom. Odporca ďalej uviedol, že o oboch synov sa riadne stará, zabezpečuje im bývanie, stravu, podľa potreby prispieva aj výživným na Q..

Súd pojednával v neprítomnosti navrhovateľky podľa (ďalej len ), ktorá sa na pojednávanie súdu nedostavila. Doručenie predvolania na súdne pojednávanie má vykázané riadne a včas. Svoju neúčasť na súdnom pojednávaní neospravedlnila a nežiadala pojednávanie odročiť. Dňa 13.06.2011 sa dostavila osobne na súd, pričom uviedla, že sa na pojednávanie súdu dňa 14.09.2011 nedostaví.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Zo zhodných tvrdení navrhovateľky a odporcu súd zistil, že z ich manželstva pochádza syn Q. I., nar. XX.XX.XXXX.

Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Vecná legitimácia je teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k účastníkom konania vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného a niekedy aj procesného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní.

Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu. Toto postavenie môže byť dvojaké. Účastník konania, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia (ak je žalobcom), má aktívnu vecnú legitimáciu. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu.

Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Ak sa ukáže, že žalobcovi patrí uplatňované právo alebo ochrana oprávneného záujmu, súd žalobe vyhovie. Žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu.

Súd však žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd konštatuje, že návrhu navrhovateľky nebolo možné vyhovieť z dôvodu, že na podanie návrhu nemá aktívnu legitimáciu. Oprávneným subjektom na podanie návrhu na určenie výživného na plnoleté dieťa je samotné dieťa, ktoré prípadne môže splnomocniť svojho rodiča na podanie takého návrhu. V tomto prípade sa tak nestalo, nakoľko ako navrhovateľka v predmetnom konaní vystupovala matka plnoletého dieťaťa. Preto súd návrh pre nedostatok aktívnej legitimácie na strane navrhovateľky zamietol.

O náhrade trov konania odporcu súd rozhodol podľa . Odporca mal v konaní plný úspech, preto by mal právo na náhradu trov konania v plnej výške. Keďže však odporcovi žiadne trovy nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Okresný súd Bratislava V v 2 vyhotoveniach, o ktorom rozhodne Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.