Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-20-2008.pdf
PDF · 102.74 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PN-9C/20/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Andreou Hadnagyovou vo veci navrhovateľky: S. K., trvalý pobyt: Č. V., V., L. Č.. XXX, proti odporcovi: F.. O. K., trvalý pobyt: E., N. Č.. XX, o návrhu na zvýšenie výživného odporcovi pre navrhovateľku takto
rozhodol:
Súd z v y š u j e výživné zo sumy 750 Kč na sumu 3 800 Kč mesačne, ktoré je odporca povinný platiť navrhovateľke mesačne, vždy do 20. dňa toho - ktorého mesiaca vopred s účinnosťou od 06.11.2008, čím mení rozsudok Okresného súdu Liberec, č. k. P 259/92-58 z 21.09.1995 v časti výšky výživného odporcu k navrhovateľke a jeho splatnosti.
Nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 39 400 Kč vzniknutý za obdobie od 06.11.2008 do 30.09.2011 súd p o v o ľ u j e odporcovi splácať mesačnými splátkami vo výške 1 100 Kč spolu s bežným výživným, vždy do 20. dňa toho - ktorého mesiaca vopred, s účinnosťou odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkom zročnosti celého dlhu v prípade neuhradenia jednej zročnej splátky.
Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.
Súd navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom doručeným súdu 06.11.2008 žiadala, aby súd zaviazal odporcu na platenie výživného pre navrhovateľku vo výške 5.000,- Kč mesačne s účinnosťou od 08.10.2008. Navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že odporca je jej otcom. Študuje na gymnáziu v X. v septime 8-ročného gymnázia denného štúdia. Rodičia sú od roku 1991 rozvedení. Matka sa druhýkrát vydala, má vyživovaciu povinnosť k neplnoletej sestre. Spolu s matkou, sestrou a nevlastným otcom žijú v spoločnej domácnosti. Matka sa podieľa na platení nákladov spojených s chodom domácnosti, pričom tiež hradí všetky náklady spojené so zaistením potrieb a štúdiom navrhovateľky. Odporca skôr matke prispieval na výživu 1.000,- Kč mesačne, čo bolo celkom nedostatočné, pričom výživné poslal jedenkrát ročne vždy v máji na celý rok. Odporca je samostatne zárobkovo činnou osobou - živnostníkom - v odbore bezpečnosti a požiarnym technikom od polovice roka 2002. Matka pracuje ako zdravotná sestra v H. J. I. Liberci na skrátený pracovný úväzok s príjmom 10.500,- Kč čistého mesačne.
Odporca vo vyjadrení z 03.09.2009 s návrhom na určenie výživného vo výške 5.000,- Kč mesačne nesúhlasil. Uviedol, že za celú dobu 18 rokov nemal žiadne správy o navrhovateľke. Výživné platí pravidelne, pričom ho platil až do októbra 2009, keď navrhovateľka dosiahla 18 rokov, lebo nevedel, či študuje. Odporca tiež uviedol, že je od polovice roka 2002 samostatne zárobkovo činnou osobou.
Navrhovateľka pred dožiadaným súdom 15.02.2010 súhlasila s prejednaním a rozhodnutím vo veci v jej neprítomnosti zotrvala na písomne podanom návrhu. Nesúhlasila s návrhom odporcu na zvýšenie výživného na 2.400,- Kč mesačne; tiež nesúhlasila s tým, aby výživné odporca platil jedenkrát ročne
- žiadala, aby jej bolo vyplácané aspoň raz štvrťročne, resp. raz ročne na kalendárny rok dopredu do 10.12. každého roka.
Otec pred súdom súhlasil s návrhom navrhovateľky na zvýšením výživného, avšak nie v rozsahu navrhovanom navrhovateľkou.
Z výsluchu otca súd zistil, že iný príjem okrem príjmu z podnikateľskej činnosti nemá. Býva v 2-izbovom byte, ktorý má vo výlučnom vlastníctve; žije v ňom sám. Výdavky spojené s chodom domácnosti odporcu činia približne 400 až 500 eur a má len vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke.
Z potvrdenia zamestnávateľa pre zamestnanca S. H. súd zistil, že jej priemerný čistý mesačný príjem činil za obdobie od augusta do decembra 2008 12.573,- Kč, v roku 2009 sumu 12.600,- Kč mesačne, v roku 2010 sumu 13.223,- Kč a za obdobie januára až júla 2011 12.879,- Kč.
Z výdavkových dokladov predložených navrhovateľkou súd zistil, že 31.08.2009 zaplatila 4.225,- Kč za učebnice, 20.09.2010 uhradila 3.288,- Kč na kurz španielčiny, za obdobie od septembra 2010 do júna 2011 priemerne 2.716,- Kč mesačne ako poplatok za internát, tiež priemerne 260,- Kč na mestskú hromadnú dopravu, 600,- Kč mesačne za cestovné z miesta trvalého pobytu do Prahy a späť.
Z Daňového priznania za rok 2010 súd zistil, že základ dane odporcu v roku 2007 činil sumu 249.575,- Sk, v r. 2008 213.481,- Sk, v r. 2009 13.706,72 eur a v r. 2010 10.616,59 eur.
Z odporcom predložených poštových poukážok súd zistil, že navrhovateľke 13.08.2011 uhradil sumu 28.800,- Kč, 29.12.2010 sumu 21.600,- Kč, 14.04.2010 sumu 14.400,- Kč a 17.09.2009 sumu 28.800,- Kč.
Z odporcom predložených výdavkových dokladov súd zistil, že mesačne platí za vodné, stočné a užívanie bytu 37,19 eur, za elektrinu 16,11 eur a nájomné 62,31 eur.
Z rozsudku Českej republiky Okresný súd v Liberci č. k. P 259/92-58 z 21.09.1995, súd zistil, že odporca bol zaviazaný na platenie výživného vo výške 750,- Kč mesačne od 01.04.1995, pričom nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.04.1995 do 30.09.1995 v celkovej výške 1.500,- Sk bol povinný zaplatiť matke navrhovateľky splátkami vo výške 250,- Kč mesačne spolu s bežným výživným od 01.11.1995. V odôvodnení súd uviedol, že mal za preukázané, že otec pracoval v spoločnosti A+AV s priemerným čistým mesačným príjmom 4.680,- Kč, pričom Obvodný úrad Hlohovec súdu oznámil, že pravdepodobný príjem odporcu činí 5.830,- Kč.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Citované ustanovenia umožňujú zmeniť pôvodné rozhodnutie o výživnom pre dieťa, ak dôjde k zmene pomerov na strane dieťaťa alebo na strane jeho rodičov. K tomu, aby mohla byť zmena uskutočnená, súd považoval za potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného v dobe skoršieho i nového rozhodnutia, pričom vychádzal z toho, že musí ísť potom o takú zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov.
Vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľke bola naposledy upravená pred 16 rokmi vyššie citovaným rozsudkom Okresného súdu v Liberci. Porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodnutia so súčasným stavom súd zistil, že došlo k zmene pomerov na strane oboch účastníkov konania odôvodňujúcich zvýšenie výživného.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že od poslednej úpravy výšky výživného odporcovi pre navrhovateľku uplynulo 16 rokov, z čoho vyplýva že došlo k zvýšeniu výdavkov na krytie odôvodnených potrieb oprávnenej navrhovateľky, ktorá bola v čase posledného určenia výživného v predškolskom veku, navštevovala materskú školu. Navrhovateľka v čase podania návrhu na začatie konania bola študentkou gymnázia, pričom od 01.09.2010 je študentkou denného štúdia Vysokej školy ekonomickej v Prahe, čím dochádza k zvýšeniu nákladov na zabezpečenie jej výživy, ošatenia, resp. iných bežných nákladov s týmto spojených. Tiež došlo k vzniku výdavkov navrhovateľke spojených s dochádzkou do školy. Všetky uvedené skutočnosti mal súd za preukázané z výdavkových dokladov predložených navrhovateľkou, z ktorých je zrejmé, že pravidelné zvýšené výdavky v súvislosti s prípravou na budúce povolanie činia priemerne mesačne 2.716,- Kč na poplatok za internátne ubytovanie, 600,- Kč na cestovné z miesta trvalého pobytu do Prahy a späť, 260,- Kč mesačne na dopravu v Prahe. Navrhovateľka tiež výdavkovými dokladmi preukázala, že uhradila 20.09.2010 poplatok 3.288,- Kč na kurz španielčiny a 31.08.2010 sumu 4.225,- Kč na nákup študijného materiálu.
Čo sa týka zmeny pomerov na strane rodičov súd mal za preukázané, že od posledného určenia vyživovacej povinnosti u odporcu nedošlo k zmene počtu vyživovacích povinností, t.j. odporca nemá okrem navrhovateľky inú vyživovaciu povinnosť. U matky navrhovateľky došlo k zmene pomerov, nakoľko jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť - sestra navrhovateľky.
Ohľadom príjmu matky navrhovateľky v čase posledného určenia výživného súd uvádza, že toto nezistil. Čo sa však týka jej príjmu teraz súd mal z potvrdenia o príjme matky navrhovateľky za preukázané, že jej príjem v r. 2008 priemerne mesačne v čistom činil 12.573,- Kč, v r. 2009 12.600,- Kč mesačne, v r. 2010 13.223,- Kč a za obdobie januára až júla 2011 12.879,- Kč.
Odporca bol v čase posledného rozhodnutia o výživnom zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom 5.255,- Kč (priemer zo súm 4.680,- Kč a 5.830,- Kč). Teraz je odporca fyzickou osobou - podnikateľom s priemerným čistým mesačným príjmom v r. 2009 ... 988,99 eur (základ dane 13.706,72 eur - uhradená daň 1.839,39 eur) a v r. 2010 ... 933,63 eur (10.616,59 eur - 1.252,26 eur). Po prepočte uvedeného príjmu odporcu priemerným kurzom (1 eur = 25,- Kč) je zrejmé, že priemerný čistý mesačný príjem otca v r. 2009 činil 24.724,75 Kč a v r. 2010 ... 23.325,- Kč. Z uvedeného mal súd za preukázane, že v čase podania návrhu bol príjem odporcu zvýšený v r. 2009 približne o 19.469,75 Kč mesačne a v r. 2010 bol zvýšený o 18.070,- Kč mesačne.
Súd potom na základe vyššie uvedeného v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že zvýšenie výživného odporcovi pre navrhovateľku zo sumy 750,- Kč mesačne na sumu 3.800,- Kč mesačne, sa javí ako primerané vo vzťahu k zvýšeným odôvodneným potrebám navrhovateľky (príprava na budúce povolanie) a schopnostiam a povinnostiam (bežné platby na chod domácnosti) povinného odporcu, pričom v prevyšujúcej časti ho zamietol. Súd pri zvýšení zároveň zohľadnil aj skutočnosť, že odporca sa okrem platenia výživného (ktoré preukázateľne dobrovoľne platí navrhovateľke vo zvýšenej výške 2.400,- Kč mesačne od novembra 2008) pravidelne mesačne inak nepodieľa. Súd zároveň poznamenáva, že určené zvýšené výživné odporcovi vzhľadom na jeho príjem neznamená len podieľanie sa na preukázaných výdavkoch navrhovateľky, nakoľko podľa citovaného ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine sa navrhovateľka má právo podieľať na životnej úrovni odporcu. Zo zvýšeného výživného si takto navrhovateľka bude môcť hradiť nielen výdavky na zabezpečenie jej základných potrieb (bývanie, strava, ošatenie a podobne), ale aj ďalšie výdavky dôležité pre jej osobnostný rozvoj, čo je dôležité aj s ohľadom na skutočnosť, že sa pripravuje na svoje budúce povolanie (vzdelávanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.). Doposiaľ sa na týchto výdavkoch vo zvýšenej miere musela podieľať matka navrhovateľky.
Navrhovateľka navrhla zvýšenie výživného od 08.10.2011, pričom návrh bol súdu doručený 06.11.2008. Keďže v predmetnom prípade ide o výživné pre plnoleté dieťa, súd návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného spätne od 08.10.2008 s poukazom na § 77 ods. 1 Zákona o rodine vyhovel iba čiastočne, keď zvýšil výživné s účinnosťou odo dňa podania návrhu, vo zvyšnej časti ho ako nedôvodný zamietol, pretože mal za preukázané, že v tejto dobe preukázateľne boli zmenené pomery na strane navrhovateľky, a teda zvýšenie výživného bolo daným časovým momentom opodstatnené.
Podľa § 155 ods. 2 pís. b/ Občianskeho súdneho poriadku výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť v cudzej mene, ak to neodporuje okolnostiam prípadu a ak niektorý z účastníkov je devízovým cudzozemcom.
Súd vyjadril platenie výživného odporcovi v cudzej mene - česká koruna, nakoľko to neodporuje okolnostiam prípadu (odporca doposiaľ platil výživné v českých korunách) a navrhovateľka je štátnou občiankou Českej republiky, t.j. je devízovým cudzozemcom.
Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že
peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd určil zvýšenie výživného odporcovi od 06.11.2008, čím vznikol nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 39.400,- Kč (obdobie 11/2008 - 09/2011, t.j. 35 mesiacov x 1.400,- Kč, čo je rozdiel medzi zvýšeným výživným 3.800,- Kč a odporcom platenou sumou výživného 2.400,- Kč ..... 49.000,- Kč, od ktorej súd odrátal odporcom dopredu uhradené ešte nezročné výživné 2.400,- Kč za 4 mesiace - od 10/2011 do 01./2012), ktorý súd umožnil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 1.100,- Kč spolu s bežným výživným k rukám navrhovateľky pod stratou výhody plátok v prípade neuhradenia jednej zročnej splátky. K splateniu takto dôjde do 36 mesiacov, pričom výška splátky je primeraná s ohľadom na výšku zvýšenej výživného určeného odporcovi, jeho zárobkové možnosti a na výšku zročného nedoplatku.
V závere súd otca upozorňuje, že už pri určení výživného v r. 1991 mu bola uložená povinnosť platiť výživné pravidelne mesačne vždy do 15.-teho dňa toho ktorého mesiaca, ktorá povinnosť zostala v ďalšom nezmenená. Preto s prihliadnutím na uvedené je odporca povinný platiť výživné pravidelne mesačne k 15.-temu dňu daného mesiaca (výživné napr. za mesiac január 2011 je splatné 15.01.2011), a nie raz ročne s niekoľko mesačným omeškaním. V prípade, ak si odporca svoju povinnosť riadne a včas pravidelne mesačne platiť výživné spolu so splátkou zročného výživného nebude plniť, zanikne mu možnosť splácať nedoplatok na zročnom výživnom mesačnými splátkami, pričom navrhovateľka bude oprávnená podať návrh na nútený výkon rozhodnutia.
Podľa § 163 ods. 1 O.s.p., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Súd v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia zmenil citovaný rozsudok Okresného súdu v Liberci, ktorým bola naposledy upravená výška výživného odporcovi pre navrhovateľku.
Podľa § 142 ods. 3 OSP, podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Navrhovateľka mala v konaní čiastočný úspech, pričom rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu. Na základe uvedeného jej preto vznikol nárok na plnú náhradu trov konania, ktoré jej však nevznikli, resp. súd zo spisu žiadne trovy konania navrhovateľky nezistil, a preto jej ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Piešťany na Krajský súd v Trnave v písomnom vyhotovení 2 x.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1. rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
8. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
9. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.