Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/84/2010

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Mészárosovou v právnej veci navrhovateľa: v 1. rade: Š. U., bytom U.. V. X, časť U., K., v 2. rade: L. I., bytom M. XX, X.Á. B. - M., obaja zastúpení: JUDr. Zuzana Bejdová, advokátka, Skuteckého 30, Banská Bystrica v 3. rade: L. U., bytom B. O., E. XXX ( dedič po W. U., zom. XX. XX. XXXX, naposledy bytom B. O. XXX ), v 4. rade: U. U., bytom B. O., E. XXX ( dedička po W. U., zom. XX. XX. XXXX, naposledy bytom B. O. XXX ), v 5. rade: U. G., bytom Z. XXX, T. P., v 6. rade: C.. C. D., Ž. XXX, U., Č. E., navrhovatelia v 5. a 6. rade zastúpení: JUDr. Zuzana Bejdová, advokátka, Skuteckého 30, Banská Bystrica proti odporcom Slovenská republika zastúpená 1: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, 2. Ministerstvo financií SR, Štefanovičova 5, Bratislava, 3. Národná banka Slovenska, Imricha Karvaša 1, Bratislava o zaplatenie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcom v 1., 2. a 3. rade súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovatelia v 1., 2., 5. a 6. rade a právna predchodkyňa navrhovateľov v 3. a 4. rade sa návrhom postúpeným tunajšiemu súdu dňa 13. 04. 2004, ktorý súd uznesením č. -742 zo dňa 18. 12. 2009 v spojení s opravným uznesením č. - 840 zo dňa 25. 08. 2010 vylúčil na samostatné konanie, domáhali, aby súd zaviazal odporcov v 1., 2. a 3. rade povinnosťou spoločne a nerozdielne uhradiť navrhovateľovi v 1. rade sumu 286 000,- Sk, navrhovateľovi v 2. rade sumu 22 125,- Sk, právnej predchodkyni navrhovateľov v 3. a 4. rade sumu 13 000,- Sk, navrhovateľovi v 5. rade sumu 138 932,- Sk a navrhovateľovi v 6. rade sumu 8 000,- Sk ako aj povinnosťou nahradiť trovy konania.

Svoj návrh odôvodnili tým, že so spoločnosťou B.M.G. Invest s.r.o., Južná trieda 93, ( ďalej len " nebankový subjekt " ) uzatvorili zmluvy, ktorými investovali svoje finančné prostriedky vo forme vkladu a účasti na podnikateľskej činnosti. Zmluvami bolo dohodnuté, že navrhovateľom bude zo strany nebankového subjektu vyplácaný podiel na zisku vo výške dojednanej v zmluve. Zmluvou o tichom spoločenstve bolo dojednané, že navrhovatelia sa nebudú podieľať na prípadnej strate. Nebankové subjekty vykonávali činnosť v oblasti finančného trhu. Pre podnikanie v takejto oblasti sa okrem všeobecných náležitostí pre podnikanie vyžadovalo aj splnenie špeciálnych podmienok stanovených v príslušných právnych normách. Odporcovia v 1. až 3. rade v rámci svojich zákonných povinností nevenovali dostatočnú pozornosť pôsobeniu nebankových subjektov na trhu. Navrhovatelia vložením vlastných finančných úspor do nebankových subjektov za účelom ich zhodnotenia utrpeli ujmu a to z toho dôvodu, že odporcovia v 1. až 3. rade nekonali dôsledne svoju povinnosť kontrolovať dodržiavanie zákonnosti v rámci im zverených kompetencií. Navrhovatelia si uplatňujú svoje nároky voči odporcom

v 1. až 3. rade v zmysle ust. o zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom štátu alebo nesprávnym úradným postupom.

Navrhovatelia sa návrhom doručeným súdu dňa 07. 08. 2006 domáhali zmeny petitu návrhu tak, že súd zaviaže odporcov v 1. až 3. rade povinnosťou spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade sumu 480 775,- Sk spolu s 12,5 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 07. 02. 2004 až do zaplatenia, navrhovateľovi v 2. sumu 40 500,- Sk spolu s 12,5 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 07. 02. 2004 až do zaplatenia, právnej predchodkyni navrhovateľov v 3. a 4. rade sumu 17 550,- Sk spolu s 12,5 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 07. 02. 2004 až do zaplatenia, navrhovateľovi v 5. rade sumu 349 600,- Sk spolu s 12,5 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 07. 02. 2004 až do zaplatenia a navrhovateľovi v 6. rade sumu 97 600,- Sk spolu s 12,5 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 07. 02. 2004 až do zaplatenia.

Uznesením č. -716 zo dňa 31. 03. 2008 súd zmenu petitu návrhu pripustil.

Odporca v 1. rade žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že Úrad finančnej polície správy kriminálnej a finančnej polície Prezídia PZ sa venoval činnosti nebankových subjektov od roku 1999. Od začiatku roku 2000 preveroval podozrenia zo spáchania trestného činu. Poukázal na ďalší postup, v rámci ktorého dňa 23. 10. 2000 zaslal úrad finančnej polície dožiadanie na príslušný daňový úrad. Dňa 26. 03. 2001 bola Krajskej prokuratúre v Košiciach zaslaná analýza spisového materiálu dotýkajúceho sa činnosti HORIZONT SLOVAKIA, o.c.p, a. s. a B.M.G. Invest s.r.o., odpoveďou ktorej bolo uloženie zabezpečenia ďalších podkladov vo veci. Na pracovnom stretnutí dňa 18. 06. 2001 bolo konštatované, že zatiaľ nie je možné začať trestné stíhanie voči konkrétnej osobe. Bolo žiadané tiež daňové riaditeľstvo o spoluprácu v súvislosti s uskutočnením daňových kontrol. Vo vzťahu k spoločnosti Sporoinvest a.s začal úrad finančnej polície dňa 04. 05. 2001 operatívne odhaľovanie a to na základe vlastných operatívnych poznatkov, vo veci boli vykonané operatívne previerky, bolo riešené podanie spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava proti spoločnosti Sporoinvest a.s. Následne dňa 04. 02. 2002 B.M.G. Invest s.r.o. uzavrel svoje pobočky a vyšetrovateľ začal trestné stíhanie vo veci neoprávneného podnikania. Útvary Policajného zboru, ktoré sa podieľali na preverovaní činnosti spoločnosti B.M.G. Invest s.r.o. a Sporoinvest a.s využili všetky prostriedky a možnosti, ktoré mali k dispozícii, štát nemôže niesť zodpovednosť za konanie fyzických osôb, ktoré napriek viacerým upozorneniam uzavreli s týmito spoločnosťami záväzkové vzťahy a zverili im dobrovoľne svoje peňažné prostriedky.

Odporca v 2. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 16. 07. 2004 uviedol, že návrh považuje za neopodstatnený a neoprávnený a bol toho názoru, že v danom spore nie je pasívne legitimovaný z dôvodu, že dozor a výkon dohľadu nad správcovskými spoločnosťami zabezpečoval od 01.10.2000 Úrad pre finančný trh. Poukazoval na to, že podľa výpisu z obchodného registra predmetné obchodné spoločnosti nevykonávali činnosť, ktorú je podľa zákona oprávnená vykonávať investičná spoločnosť či fond a navrhovateľ pri nahliadnutí do obchodného registra musel vedieť, že sa nejedná o investičnú spoločnosť. Činnosť B.M.G. Invest s.r.o. a Sporoinvest a.s., AGW, s.r.o. nemožno stotožňovať s činnosťou investičných spoločností, podielových fondov či správcovských spoločností, ktoré vykonávajú svoju činnosti na základe vydávania cenných papierov ( akcie, podielové listy ). Uvedené spoločnosti tiež nespĺňali podmienky pre banky a preto nepodliehali dohľadu Národnej banky Slovenska. Tým, že navrhovateľ uzatvoril zmluvy o tichom spoločenstve a zmluvy o pôžičke vstupoval do záväzkového vzťahu na základe slobodnej, vážnej, zrozumiteľnej vôle. Štát zodpovedá za škodu len v zmysle ustanovení o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Ustanovenie uvedeného zákona určuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobená v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Na základe uzatvorenej zmluvy o tichom spoločenstve, resp. zmluvy o pôžičke nie je možné preukázať nesprávny úradný postup. V danom prípade sa jedná o dobrovoľný záväzkový vzťah a škoda, ktorá tým vznikla sa nemôže prenášať na štát z dôvodu, že si účastníci zmluvy neoverili obchodnú spoločnosť, s ktorou sa rozhodli podieľať na podnikaní. Záverom poukázal na legislatívne a iné opatrenia, ktoré vo veci podnikol.

Odporca v 3. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 13. 07. 2004 nárok navrhovateľov neuznal a žiadal ho zamietnuť. Poukázal na to, že vykonával dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa o cenných papieroch, ktorý platil do konca roku 2001 a žiadnym spôsobom nereguloval činnosť nebankových subjektov, zákon o kolektívnom investovaní ani zákon o bankách sa netýkali činnosti nebankových subjektov.

Odporca v 3. rade Úrad pre finančný trh bol zrušený o dohľade nad finančným trhom ( ) a jeho pôsobnosť prešla od 01. 01. 2006 na Národnú banku Slovenska, preto súd v súlade s ust. pokračoval v konaní s Národnou bankou Slovenska.

Uznesením č. -159 zo dňa 24. 02. 2011 súd konanie vo veci navrhovateľov Š. U., L. U. R. U. U. zastavil, keď navrhovateľ Š. U. zobral návrh počas výsluchu vykonaného dožiadaným súdom dňa 24. 11. 2010 späť a navrhovatelia L. U. R. U. U. zobrali návrh späť taktiež počas výsluchu vykonaného dožiadaným súdom dňa 24. 11. 2010.

Na pojednávanie dňa 19. 09. 2011 sa nedostavili navrhovatelia v 2, 5. a 6 .rade, právna zástupkyňa navrhovateľov podaním doručeným súdu dňa 12. 08. 2011 súhlasila s pojednávaním v ich neprítomnosti a ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu čerpania dovolenky. V podaní uviedla, že navrhovatelia zotrvávajú na návrhu v celom rozsahu. Odporca v 1. rade svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil písomným podaním doručeným súdu dňa 15. 08. 2011, súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Odporca v 2. rade sa pojednávania nezúčastnil, neúčasť neospravedlnil, predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené dňa 01. 08. 2011. Odporca v 3. rade sa pojednávania zúčastnil. Súd vec prejednal podľa v neprítomnosti odporcu v 2. rade.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním listinnými dokladmi založenými v spise ( č. l. 141 - 639 ), pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( ). Navrhovatelia boli vo svojom návrhu povinní v zmysle ust. Os.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovolávajú a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. O.s.p

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov cestou dožiadaných súdov, výsluchom odporcu v 3. rade, oboznámením sa so zmluvami o pôžičke a o tichom spoločenstve uzatvorenými medzi navrhovateľmi a B.M.G. Invest s.r.o. ( č. l. 25 - 28 ) a zistil nasledovný skutkový stav :

Navrhovateľ v 2. rade uzatvoril dňa 02. 03. 2001 s nebankovou spoločnosťou B.M.G. INVEST, s. r. o. zmluvu o pôžičke č. P.-K.-XXXX XX XX/XX XX XX/OS-D., na základe ktorej požičal veriteľ dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 30 000,- Sk, zmluvné strany sa dohodli, že dlžník v dohodnutej dobe vráti veriteľovi požičané finančné prostriedky s dohodnutým ročným úrokom 35,00 %, zmluva bola uzatvorená na dobu 12 mesiacov.

Navrhovateľ v 5. rade uzatvoril dňa 21. 09. 2001 s nebankovou spoločnosťou B.M.G. INVEST, s. r. o. zmluvu o pôžičke č. P.-M.-XXXX XX XX/XX XX XX/OS-D., na základe ktorej požičal veriteľ dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 160 000,- Sk, zmluvné strany sa dohodli, že dlžník v dohodnutej dobe vráti veriteľovi požičané finančné prostriedky s dohodnutým ročným úrokom 39,50 %, zmluva bola uzatvorená na dobu 36 mesiacov.

Navrhovateľ v 6. rade uzatvoril dňa 15. 05. 2000 s nebankovou spoločnosťou B.M.G. INVEST, s. r. o. zmluvu o tichom spoločenstve č. Z.-K.-XXXX XX XX/XX XX XX/OS-D., na základe ktorej požičal veriteľ dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 40 000,- Sk, zmluvné strany sa dohodli, že dlžník v dohodnutej dobe vráti veriteľovi požičané finančné prostriedky s dohodnutým ročným úrokom 48,00 %, zmluva bola uzatvorená na dobu 36 mesiacov.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.

Ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to: 1./ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch

2./ nesprávny úradný postup orgánu štátu a

3./ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.

V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania.

Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá SR, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

Podľa SR, štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa SR každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Súčasťou princípu právneho štátu je možnosť uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje zákon, každý orgán štátu má alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to, čo mu alebo zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akým štátne orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ustanoví zákon.

Podľa o investičných spoločnostiach a investičných fondoch, investičná spoločnosť a investičný fond sú právnické osoby, ktoré podnikajú v zhromažďovaní peňažných prostriedkov na základe verejného návrhu na uzavretie zmluvy a v prípadoch ustanoveným týmto zákonom aj bez verejného návrhu na uzavretie zmluvy s cieľom ich investovania do majetku na základe obmedzenia rozloženia rizika ( ďalej len " kolektívne investovanie " ) spôsobmi ustanovenými týmto zákonom.

Činnosť uvedenú v § 2 ods. 1 nesmú vykonávať iné osoby než investičné spoločnosti a investičné fondy.

Podľa § 5 ods. 1, § 7 ods. 1 veta prvá citovaného zákona, investičná spoločnosť zhromažďuje peňažné prostriedky predajom podielových listov a vytvára z nich podielové fondy. Investičný fond zhromažďuje peňažné prostriedky fyzických osôb a právnických osôb upisovaním alebo vykonávaním akcií.

Podľa § 37 ods. 4 citovaného zákona, ak ministerstvo financií zistí, že neoprávnená osoba vykonáva činnosť, ktorú je podľa tohto zákona oprávnená vykonávať investičná spoločnosť alebo investičný fond, zakáže jej vykonávanie tejto činnosti a uloží jej pokutu až do výšky 25 000 000,- Sk.

Podľa o kolektívnom investovaní správcovská spoločnosť je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je zhromažďovať peňažné prostriedky od verejnosti na základe verejnej výzvy na účel ich investovania do majetku vymedzeného týmto zákonom a z takto zhromaždeného majetku vytvárať a spravovať fondy a vykonávať nútenú správu podielových fondov. Správcovská spoločnosť sa zapisuje do obchodného registra.

Podľa , o kolektívnom investovaní v znení účinnom do 01. 11. 2000, štátnemu dozoru ministerstva podlieha činnosť vykonávaná správcovskými spoločnosťami, investičnými spoločnosťami a investičnými fondmi vytvorenými podľa doterajších predpisov.

Po vykonaní dokazovania, zistení skutkového stavu, ktorý nebol medzi účastníkmi sporný, za použitia vyššie uvedenej zákonnej úpravy súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľov nie je dôvodný.

V prejednávanej veci mohol odporca v 2. rade pri výkone štátneho dozoru v rámci svojej kompetencie zakázať ako neoprávnenej osobe vykonávať činnosť, ktorú podľa tohto osobitného zákona môžu vykonávať iba investičné spoločnosti alebo investičné fondy, čo znamená, že by muselo ísť nepochybne o zhromažďovanie peňažných prostriedkov spôsobmi ustanovenými týmto zákonom, a teda predajom podielových listov alebo upisovaním alebo vydávaním akcií. O takýto spôsob činnosti však zo strany B.M.G. Invest s.r.o. nešlo. Z uvedeného vyplýva, že inú činnosť, tzn. uzatváranie zmlúv o tichom spoločenstve a o pôžičke nebolo v právomoci odporcu v 2. rade zakázať. Preto nemohla táto nečinnosť zo strany odporcu v 2. rade založiť z jeho strany nesprávny úradný postup v spojení s uplatňovaním jeho právomoci vymedzenej zákonom.

Na druhej strane garantuje fyzickým a právnickým osobám široké možnosti pôsobnosti, keď im umožňuje konať všetko, čo nie je zákonom zakázané a nemožno ich nútiť, aby konali niečo, čo im zákon neukladá. V súlade s princípom zmluvnej autonómie a rovnakého postavenia účastníkov právnych vzťahov navrhovatelia dobrovoľne vstúpili do záväzkového vzťahu s obchodnou spoločnosťou a teda na základe individuálneho slobodného rozhodnutia prevzali na seba práva a povinnosti v snahe čo najlepšie realizovať svoje záujmy a potreby v podmienkach trhového hospodárstva, voľnej súťaže a konkurencie. Pre štát platí, že sa má zásadne zdržať zásahov do súkromno - právnej oblasti t.j. do slobodného súkromného rozhodovania fyzických a právnických osôb.

Pokiaľ by odporcovia zakázali nebankovým subjektom činnosť spočívajúcu v uzatváraní zmlúv o tichom spoločenstve, resp. zmlúv o pôžičke s občanmi, zasiahli by tým do občiansko-právnych vzťahov a do zmluvnej autonómie subjektov súkromného práva ako aj do vlastníckeho práva občanov mimo rámca ochrany garantovanej SR, pretože by tým obmedzili resp. zmarili ich možnosť nadobudnúť v zmysle zmluvných dojednaní majetkové hodnoty vo forme pohľadávok a ich príslušenstva ( úrokov, podielov na zisku ).

Obdobne možno konštatovať, že podľa v období od 01. 01. 2000 ( účinnosť zákona ) do 01. 11. 2000 ( účinnosť o Úrade pre finančný trh ) bola daná kompetencia odporcu v 2. rade podľa zák. zakázať vykonávanie činnosti, ktorú je podľa tohto zákona oprávnená vykonávať len správcovská spoločnosť alebo depozitár, pričom činnosť ako predmet zákona ( ) bola vymedzená v pokiaľ ide o správcovskú spoločnosť ako zhromažďovanie peňažných prostriedkov na základe verejnej výzvy na účel ich investovania do majetku vymedzeného týmto zákonom ( ) a z takto zhromaždeného majetku vytvárať a spravovať podielové fondy a vykonávať nútenú správu podielových fondov, a teda ani v tomto prípade nezodpovedá činnosť obchodnej spoločnosti B.M.G. Invest s.r.o. činnosti zverenej zákonom správcovskej spoločnosti.

Podľa o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ústredným orgánom štátnej správy pre ochranu ústavného zriadenia, verejného poriadku, bezpečnosti osôb a majetku, ochranu a správu štátnych hraníc, bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, veci zbraní a streliva,

súkromné bezpečnostné služby, vstup na územie Slovenskej republiky a pobyt cudzincov na jej území, občianske preukazy, cestovné doklady a oprávnenia na vedenie motorových vozidiel, otázky utečencov a presídlencov, evidenciu obyvateľov, evidenciu cestných motorových a prípojných vozidiel, integrovaný záchranný systém, civilnú ochranu a hasičskú ochranu.

Vo vzťahu k odporcovi v 1. rade poukazujú navrhovatelia na ust. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako aj na ust. §, 29 a 30 uvedeného zákona. Z návrhu však nevyplýva, konkrétne v akej veci mal odporca v 1. rade konať, v zmysle ktorých konkrétnych ustanovení mal konať a ani kedy mal podľa nich začať konať a to tak, aby opomenutie jeho činnosti predpísaným spôsobom bolo možné kvalifikovať ako nečinnosť zakladajúcu jeho nesprávny úradný postup. Navrhovatelia neuvádzajú žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by nasvedčovali nečinnosti odporcu v 1. rade, prípadne orgánov činných v trestnom konaní, spočívajúcej v opomenutí robiť všetky potrebné opatrenia na odhalenie trestných činov a zistenie ich páchateľov, ktoré je formulované ako všeobecná povinnosť, porušenie ktorej možno však vyvodiť jedine až na základe zistenia porušenia povinnosti urobiť konkrétne opatrenia a teda postupovať určitým predpísaným spôsobom za splnenia podmienok uložených dikciou hypotézy konkrétnej právnej normy. V tomto smere odporca v 1. rade preukázal listinnými dôkazmi priloženými k svojmu vyjadreniu, že orgány činné v trestnom konaní venovali pozornosť zisťovaniu skutočností, ktoré by mohli nasvedčovať podozreniu z páchania trestnej činnosti a teda nezostali nečinné tak, že by to bolo možné kvalifikovať ako nesprávny úradný postup, v priamej príčinnej súvislosti s ktorým uzatvorili navrhovatelia zmluvy o tichom spoločenstve a zmluvy o pôžičke a vložili tak na ich základe svoje peňažné prostriedky do nebankových subjektov. Absentuje tu aj príčinná súvislosť medzi nečinnosťou odporcu v 1. rade, resp. orgánov činných v trestnom konaní a vznikom škody. Škoda nevznikla navrhovateľom tým, že uzatvorili zmluvu o tichom spoločenstve resp. o pôžičke, ale nevrátením vloženého vkladu a to výlučne v dôsledku zlej finančnej situácie a hospodárenia nebankových subjektov, na podnikaní ktorých ako tichí spoločníci mali účasť, a nie v dôsledku postupu či nečinnosti orgánov činných v trestnom konaní.

Okrem toho orgány činné v trestnom konaní nemali v rámci svojho postupu v kompetencii zakázať či obmedziť nebankovým subjektom podnikateľskú činnosť či uzatváranie zmlúv s občanmi.

Pokiaľ ide o odporcu v 3. rade, rovnako ako u odporcu v 2. rade, s poukazom na kompetencie štátu v súlade so o kolektívnom investovaní, nebolo v jeho kompetencii vykonávať dohľad nad činnosťou obchodných spoločností, ktorá nevykazovala znaky kolektívneho investovania.

Podľa § 415 Obč. zák., každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 441 Obč. zák., ak bola škoda spôsobená výlučne zavinením poškodeného, znáša ju sám.

Zo skutkových okolností prípadu súd zistil, že bol to práve samotní navrhovatelia, ktorí svojou hrubou nedbalosťou zanedbali prevenčnú povinnosť uloženú zákonom, a preto musia následky s tým spojené znášať sami. Mohli sa totiž pred uzavretím zmluvy presvedčiť napr. na základe výpisu z obchodného registra, že uvedený nebankový subjekt nemá v predmete podnikania prijímanie vkladov a poskytovanie úverov a pokiaľ sa rozhodli vložiť peňažné prostriedky do nebankového subjektu, pretože ponúkal zhodnotenie vloženej sumy o výnos, ktorý mnohonásobne prevyšoval úroky poskytované bankami, znamená to, že mali vedomosť o tom, aké úroky poskytujú banky oproti iným nie bankovým subjektom, a teda z toho vyplýva, že si uvedomovali, že nevkladajú peniaze do banky. Mali postupovať s priemernou dávkou opatrnosti, ktorú bolo možné od nich spravodlivo požadovať a zvážiť možnú mieru rizika. Tiež treba dodať, že neznalosť zákona ich podielu viny nezbavuje.

Zodpovednosť odporcov podľa Obč. zák. nie je daná, pretože porušenie prevenčnej povinnosti nie je predpokladom zodpovednosti štátu podľa , keďže tým je jedine nesprávny

úradný postup a porušenie § 415 Obč. zák. zakladá jedine všeobecnú zodpovednosť podľa § 420 Obč. zák., ktorá je vylúčená vo vzťahu k štátu práve osobitnou úpravou zákona.

Na základe uvedených právnych záverov súd dospel k záveru, že v konaní neboli preukázané zákonné predpoklady zodpovednosti odporcov v 1., 2. a 3. rade za škodu titulom nesprávneho úradného postupu, a preto návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , veta prvá a úspešným odporcom v 1., . a . rade nepriznal náhradu trov konania, keďže im žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa s. 3 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.