Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/127/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Martine v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Rošaka a prísediacich Jaroslavy Malíkovej a Jána Tomku na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.09.2011 takto

rozhodol:

Obžalovaný

O.. E. E. Z. F. B. E. I. F. , nar. X.X.XXXX v Q., trvale bytom E., K.. T. Č.. X, prechodne bytom E., F. Č.. X/XX,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

v bode l./ rozsudku

ako konateľ spoločnosti Ž.-L. J..S..Z.. so sídlom R., F. K.. C. P. X neoprávnene dňa 31.01.2001 vybral z pokladne spoločnosti finančné prostriedky v sume 5 mil. Sk, pričom výber potvrdil svojim podpisom na výdavkovom pokladničnom doklade č. XXX z , následne finančnú hotovosť v rozpore s ustanoveniami spoločenskej zmluvy Ž.-L. J..S..Z..R. požičal ako fyzická osoba O.. I. Š., nar. XX.X.XXXX, napriek tomu, že finančnú hotovosť nemohol použiť na súkromné účely a nemohol s ňou manipulovať bez súhlasu druhého konateľa, takto získané finančné prostriedky do dnešného dňa do pokladne spoločnosti nevrátil, čím spoločnosti Ž. - L. J..S..Z.. R. spôsobil škodu v sume 165.969,59 EUR ( 5 mil. Sk),

v bode 2./ rozsudku

dňa 6.10.2002 s úmyslom získať majetkový prospech uzatvoril v Martine ako fyzická osoba zmluvu o pôžičke so spoločnosťou I. J..S..Z.. E. v zastúpení konateľa O.. D. D., nar. A..X.XXXX, na sumu 1.145.000,- Sk, pričom podľa zmluvy sa zaviazal požičané finančné prostriedky k 3l.l2.2002 vrátiť a pretože finančné prostriedky nemal v úmysle vrátiť, v zmluve sa zaviazal vystaviť ako ručenie vlastnú zmenku bez protestu na sumu 1.480.000,- Sk nezákonne avalovanú spoločnosťou Ž. R. I..J.. R. v zast. O.. E. E. ako predsedu predstavenstva, hoci na vystavenie takejto zmenky nemal súhlas dozornej rady, spoločnosť Ž. R., I..J.. o takomto konaní ani neinformoval, zmenku bez jej vedomia vystavil, požičané finančné prostriedky konateľovi spoločnosti I. J..S..Z.. E. do dnešného dňa nevrátil, čím uvedenej spoločnosti spôsobil škodu v sume 38.007,04 EUR (1.145.000,- Sk),

v bode 3./ rozsudku

dňa 28.01.2003 v sídle spoločnosti Ž. R., I..J.. na Ul. C. P. Č.. X vo R. ako predseda predstavenstva na základe ním podpísaným pokladničným výberovým lístkom vybral z pokladne spoločnosti sumu 1 mil. Sk, pričom bol povinný zdokladovať účelové použitie týchto finančných prostriedkov pre spoločnosť Ž. R. I..J.., do dnešného dňa neuviedol na aký účel finančné prostriedky použil, spoločnosti ich nevrátil, čím spoločnosti Ž. R., I..J.., spôsobil škodu v sume 33.193,92 EUR (1 mil. Sk),

v bode 4./ rozsudku

- dňa 15.02.2003 v pobočke Tatra banky a.s. Bratislava, na Ul. Osloboditeľov č. 70 v Martine ako predseda predstavenstva spoločnosti Ž. R. I..J.. so sídlom na K.. C. P. Č.. X R. R.Q. z účtu spoločnosti č. XXXXXXXXXX/XXXX vybral z účtu, ku ktorému mal zriadené dispozičné právo, sumu 600.000,- Sk, ktoré použil na doposiaľ neznáme účely, využitie finančných prostriedkov v prospech spoločnosti Ž. R. I..J.. R., do dnešného dňa nepreukázal, finančné prostriedky nevrátil, čím spoločnosti Ž. R., I..J.. spôsobil škodu v sume 19.916,35 EUR (600.000,- Sk),

v bode 5./ rozsudku

- dňa l6.2.2003 v pobočke Tatra banky, a.s. Bratislava, na Ul. Osloboditeľov č. 70 v Martine ako predseda predstavenstva spoločnosti Ž. R. I..J.. so sídlom na K.. C. P. Č.. X R. R.Q. z účtu spoločnosti č. XXXXXXXXXX/XXXX vybral z účtu, ku ktorému mal zriadené dispozičné právo, sumu 150.000,- Sk, ktoré použil na doposiaľ neznáme účely, využitie finančných prostriedkov v prospech spoločnosti Ž. R., I..J.., do dnešného dňa nepreukázal, finančné prostriedky nevrátil, čím spoločnosti Ž. R., I..J.. R. spôsobil škodu v sume 4.979,09 EUR (150.000,- Sk),

v bode 6./ rozsudku

- v období od 6.l.2003 do 20.02.2003 uskutočnil spolu v okrese Martin celkovo 13 výberov prostredníctvom rôznych bankomatov, kedy z účtu Ž. R., I..J.., č. XXXXXXXXXX, vedeného vo VÚB a.s. Bratislava, pobočka Vrútky, ako predseda predstavenstva, Ž. R., I..J.. R., ktorý mal k dispozícii platobnú kartu BUSINESS CARD č. XXXXXXXXXX vybral spolu sumu 112.000,- Sk, ktoré použil na doposiaľ neznáme účely, využitie finančných prostriedkov v prospech spoločnosti Ž. R. I..J.., do dnešného dňa nepreukázal, finančné prostriedky nevrátil, čím spoločnosti Ž. R., I..J.. R. spôsobil škodu v sume 3.717,72 EUR (112.000,- Sk),

t e d a

v bode l./ rozsudku

- si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu,

v bode 2./ rozsudku

- na škodu cudzieho majetku obohatil seba tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu,

v bodoch 3./, 4./, 5./, 6./ rozsudku -pokračovacím konaním si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu,

č í m s p á c h a l

v bode l./ rozsudku

- trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. l, 5 Tr. zák. účinného do 31.12.2005,

v bode 2./ rozsudku

- trestný čin podvodu podľa § 250 ods. l, 4 písm. b/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005,

v bodoch 3./, 4./, 5./, 6./ rozsudku

- pokračovací trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. l, 4 písm. c/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 248 ods. 5 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 s použitím § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a s použitím § 299a ods. 3 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 / dva / roky.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005 s použitím § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 súd obžalovanému výkon úhrnného trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a určuje skúšobnú dobu na 5 / päť / rokov.

Podľa súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti Ž.-L. J..S..Z.., so sídlom vo R., K.. C. P. X, IČO: XXXXXXXX škodu vo výške 165.969,59 EUR a poškodenej spoločnosti Ž. R. I..J.. so sídlom vo R., K.. C. P. X, IČO: XXXXXXXX škodu vo výške 61.807,08 EUR.

Podľa súd poškodené spoločnosti Ž.-L. J..S..Z.. R. a Ž. R. I..J.., zo zvyškami nárokov na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin podal dňa 08.08.2008 pod sp. zn. XPv XXX/XXXX obžalobu proti obžalovanému O.. E. E., trestne stíhanému pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. l, 5 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. l, 4 písm. b/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. l, 5 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Martin.

Súd na nariadenom hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov poškodených D.. D. T. a O.. D. D., výsluchom svedkov O.. R.I. E., O.. D. I., O.. Ľ. U., O. E., O.. I. Š., O.. O. P., O.. D. C., H.. Ľ. E., výsluchom znalkýň E.. T. J., O.. L. S. a E.. G. U., prečítaním výsluchu svedka E. E. z prípravného konania ako i prečítaním listín nachádzajúcich sa v spise, pričom ustálil skutkový a trestnoprávny stav veci tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa súd pri rozhodovaní prihliadol len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prebrané a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Súd v zmysle , , postupoval tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie, pričom súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd pri svojom rozhodovaní rovnakou starostlivosťou objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a po možnosti podať vyhlásenie podľa vyhlásil, že sa cíti byť nevinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe prokurátora. Obžalovaný využil svoje právo na odopretie výpovede a na hlavnom pojednávaní odmietol ku skutkom vypovedať. Na návrh prokurátora súd prečítal výpovede obžalovaného z prípravného konania. Obžalovaný O.. E. E. v prípravnom konaní vypovedal, že sa chce vyjadriť ku skutku č. 4 uznesenia, pričom sa jedná o výber v celkovej výške 112 000,- Sk. K tomuto výberu uviedol, že uvedený výber uskutočnil on niekoľkokrát, nepamätal si koľkokrát výber uskutočnil, peniaze z toho výberu použil v rámci obchodných jednaní na zaplatenie napríklad obedov, večerí, prípadne iných vecí. Nevedel už uviesť akých . Bolo to bežné, bol predsedom predstavenstva spoločnosti a bol oprávnený k takému konaniu. Na výbery mal bankomatovú kartu. On na jeden krát uskutočnil výbery pod 10 000 ,- Sk do 20 000 ,- Sk, nevie aký tam bol limit. Počas celej svojej pôsobnosti spoločnosti uskutočňoval takéto výbery ale vždy na konci účtovného obdobia zdokladoval na čo vybraté peniaze použil. Uvedených 112 00 ,- Sk nezdokladoval len z dôvodu, že u spoločnosti nebol, mal zdravotné problémy, na základe ktorých zo spoločnosti zo dňa na deň odišiel. Mal v tom čase psychické problémy. Čo sa týka výberov v sumách 150 000,- Sk, 600 000,- Sk a 1 000 000 ,- Sk, k tomu uviedol len toľko, že peniaze použil na firemné účely. Nevedel povedať na aký presne účel tieto peniaze použil. Keby zostal v spoločnosti, tak by to vysporiadal. Z dôvodu zdravotných problémov nebol schopný tieto veci vysporiadať, práce neschopný bol do roku 2003. V priebehu marca v roku 2003 sa s ním skontaktovali zástupcovia spoločníkov spoločností Q. J..S..Z.. C. P. R., s tým, že dohodnú prevod obchodného podielu v tejto spoločnosti s následným vyrovnaním všetkých sporných vzťahov teda aj týchto výberov peňazí, ktoré sú predmetom uznesenia. Na vysvetlenie obžalovaný uviedol, že vlastnil 30% podiel spoločnosti Q. J..S..Z.. a jeho podiel vtedy mal hodnotu minimálne 150 000 000 ,- Sk. V tom čase mal vážne psychické problémy, nezdržiaval sa ani doma a súhlasil s prevodom svojho podielu, ktorý bol prevedený na O.. C., tento prevod prebehol za nie bežných okolností. Zástupca spolumajiteľa, ktorého meno nechcel povedať sa nakontaktoval na neho telefonicky cez jeho manželku. Stretli sa na motoreste Zeleneč, kde ho tá osoba vyzvala, aby si sadol do auta, čo aj dobrovoľne urobil. Nechal sa odviesť do Bratislavy na notársky úrad. Počas jazdy v aute bol uistený, že je v jeho záujme aby prepísal prevod obchodného podielu s tým, že sa potom všetky veci vysporiadajú. On teda tento

prevod na notárskom úrade podpísal. Napriek tomu, že bol uistený, že sa veci vysporiadajú, tak neskôr bolo na neho podané trestné oznámenie. Na otázku vyšetrovateľa na aké účely použil vybraté peniaze vo výške 1 000 000 ,- Sk, 150 000 ,- Sk, 600 000 ,- Sk a 112 00 ,- Sk, obžalovaný vypovedal, že ich použil určite pre obchodné účely spoločnosti Ž. R. I..J.. ani korunu nepožil na svoje osobné účely. Použitie týchto peňazí zdokladuje vyšetrovateľovi neskôr. Pri výsluchu zo dňa 05.03.2007 obžalovaný vypovedal len ku skutku, kde bola spôsobená škoda 5 000 000,- Sk spoločnosti Ž.- L. J..S..Z.. Obvinený vypovedal, že je pravdou čo je napísané v uznesení o vznesení obvinenia, teda to, že dňa 31.01.2001 z pokladne spoločnosti Ž.-L. J..S..Z.. R. vybral finančnú hotovosť 5 000 000 ,- Sk. Výber peňazí potvrdil svojím podpisom na výdavkovom pokladničnom doklade. Peniaze použil ako pôžičku pre osobu O.. Š.. Nevedel si spomenúť, či to bola pôžička pre fyzickú osobu alebo pre firmu. On peniaze požičal ako fyzická osoba, nie ako zástupca spoločnosti Ž.-L. J..S..Z.. s tým, že to vyrovná zo svojich budúcich dividend. V prípade, že by to pani Š. nevrátila. Peniaze jej požičal na tri dni s tým, že do troch dní to vráti, čo sa nestalo. On peniaze vybral a použil ich na ten účel, nakoľko si myslel, že tieto sú kryté jeho podielom v spoločnosti Q. a budúcimi dividendami. Z jeho pohľadu si dovolil spochybniť, že on svojím konaním spôsobil škodu tejto spoločnosti, nakoľko mal podiel v spoločnosti Q.. Viac k tejto veci nevypovedal. Čo sa týka zmenky vystavenej pre spoločnosť I. J..S..Z.., k tejto veci vypovedať nechcel, vec je riešená v občiansko - právnom konaní. O výbere 5 000 000 ,- Sk musel o tom vedieť ďalší konateľ, najprv boli tieto peniaze zaslané bankovým prevodom na účet osoby pani Š. a spoločnosti XE J..S..Z.., ktorej bola konateľkou. Peniaze ale boli vrátené naspäť na účet, on potom tieto vybral ako fyzická osoba. O celej operácii vedeli aj ďalší konatelia, museli to vedieť z účtovníctva spoločnosti. Či niekoho informoval, druhých konateľov o výbere 5 000 000 ,- Sk, ktorý uskutočnil ako fyzická osoba, obžalovaný uviedol, že si to už nespomína. Ďalej obžalovaný na otázku obhajcu vypovedal, že sa s pani C.P. pri prevode obchodného prevodu nestretol, pričom pri tomto prevode mu bolo prisľúbené, že to bude vysporiadané, že sa započítajú jeho budúce dividendy a pôžičky, ktoré on poskytol iným spoločnostiam.

Svedkyňa - poškodená D.. D. T. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že s obžalovaným sa pozná odo dňa, keď nastúpila do zamestnania Ž. R., bolo to v 96 roku. Pôsobila ako právny zástupca pre spoločnosť Ž. R., I.. J.. a Ž. L., J.. S.. Z.. S obžalovaným prichádzala do styku pracovne, boli v každodennom styku. Obžalovaný bol štatutárnym zástupcom v obidvoch spoločnostiach, v spoločnosti Ž. R., I.. J.. R. bol predsedom predstavenstva a v spoločnosti Ž. L., J.. S.. Z.. bol jedným z troch konateľov. Ona nebola priamym svedkom ani jedného z týchto skutkov, dozvedela sa o tom až po odchode obžalovaného zo spoločnosti. Bolo to v priebehu rokov 2003-2004. O skutku v bode 2/ sa dozvedela až v roku 2005, keď prišiel zmenkový platobný rozkaz z KS Žilina a potom tam konala ako právny zástupca. Keď jej boli oznámené tieto skutočnosti o výberoch, nechala si predložiť všetky dokumenty od pani U. a pani I. s tým, že dôkladne zvažovala spôsob vybavenia tejto veci, pričom jej nič iné neostávalo, len podať to trestné oznámenie. Tieto trestné oznámenia podala na OP v Martine. Obžalovaný nebol oprávnený zrealizovať takéto výbery z pozície štatutárneho zástupcu, čiže porušil všetky ustanovenia, o tom, že štatutárny zástupca má konať v prospech spoločnosti, v ktorej je štatutárnym zástupcom a čo sa týka skutku ohľadom zmenky, teda pod bodom 2/ obžaloby, tam obžalovaný porušil ustanovenie , kde v rozpore s týmto ustanovením avaloval túto zmenku v prospech spoločnosti ako s. r. o. bez súhlasu dozornej rady, ide o spoločnosť Ž. R., I.. J.. Čo sa týka spoločnosti Ž. L., bol jedným z troch konateľov spoločnosti, s tým, že v zmysle spoločenskej zmluvy a je to aj v zápise obchodného registra v mene tejto spoločnosti mohli konať vždy dvaja z konateľov spoločnosti spoločne. Nemohol nikdy konať iba jeden z nich samostatne. Ako predseda predstavenstva Ž. R., I.. J.. mohol konať samostatne, avšak aj takéto konanie mohlo byť vždy a výlučne v záujme tejto spoločnosti a v prípade akýchkoľvek výberov či z pokladne alebo bankových účtov, musel zdokladovať, že je to len v prospech spoločnosti. Nesmel a nebol oprávnený použiť majetok ani jednej z týchto spoločnosti na svoje súkromné účely. Obžalovaný majetkové práva ani z jednej poškodenej spoločnosti nemal, nebol akcionárom Ž. R., I.. J.. ani spoločníkom Ž. L., J.. S.. Z.. A keby aj bol, čo nebol, ani podstatná majetková účasť v týchto spoločnostiach by ho neoprávňovala disponovať s majetkom týchto spoločnosti, ale nemal majetkové účasti ani v jednej tejto spoločnosti. Ona sa k tomu vyjadrila aj písomne, a to po preštudovaní návrhu zo strany obhajoby na odmietnutie veci a na tomto jej vyjadrení, ktoré bolo písomné a nachádza sa v spise trvá. Absolútne nevidí súvis medzi skutkami, ktoré sú predmetom tejto obžaloby a prevodom jeho obchodného podielu v spoločnosti Q., J.. S.. Z.. Čo vie, prevod bol uskutočnený, nadobúdateľom podielu obžalovaného spoločnosti Q. bola O.. D. C.. S obžalovaným sa stretávala každodenne, a podľa jej názoru to bol človek vysoko vzdelaný, uvážlivý, vždy analyzoval pred každým rozhodnutím, počas celej doby sa jej nezdalo, že by mal mať nejaké zdravotné problémy.

K skutku v bodu 1/ obžaloby poškodená uviedla, že keď sa dozvedela od O.. I. po odchode obžalovaného z práce, že vybral ešte pred dvoma tromi rokmi pred odchodom 5 000 000,-Sk, nechala si predložiť doklady s tým, že jediné riešenie videla v podaní trestného oznámenia. Išlo o výberový pokladničný doklad podpísaný samotným obžalovaným a toto je tá skutočná škoda spôsobená spoločnosti Ž. L. s tým, že účel na tento doklad nebol vyplnený, bola vypísaná iba suma a podpis obžalovaného. Svedkyni poškodenej bol predložený VPD č. XXX z 31.1.2001 na č.l. 66 spisu k čomu svedkyňa poškodená uviedla, že ide o tento doklad, o ktorom hovorila. Už si nespomína, či tento doklad predložila pani U. alebo I.Á., jednoznačne peniaze boli vybraté, ale neboli vrátené do spoločnosti. Ona sa účtovníctvom nezaoberala, či tento dlh je riadne zaevidovaný v účtovníctve. Podľa jej názoru vedenie účtovníctva prípadne nezrovnalosti nemôžu byť príčinou vzniku a zániku nejakých právnych skutočností, dlhov a podobne. Ona mala preukázané, že táto suma z pokladne chýba a že ju obžalovaný vybral. Vie sprostredkovane od O.. U. a I., že tieto obžalovaného vyzývali na vrátenie sumy, suma nebola jednoznačne vrátená. Na otázky obhajcu svedkyňa poškodená uviedla, že čo sa týka spoločnosti Ž. L., J.. S.. Z.. a spoločnosti Ž. R., I.. J.. ona v týchto spoločnostiach vystupovala v pozícii právnika, v jednotlivých prípadoch mohla byť vec konzultovaná a vybavená aj s iným právnikom. Predmetom valného zhromaždenia v týchto spoločnostiach neboli prerokované transakcie obžalovaného, ktoré prejednáva tento súd, lebo o týchto spoločnosti nevedeli. Výber finančnej čiastky 5 mil. Sk bolo evidované v účtovníctve, avšak spoločnosť nevedela o tom, že ten výber nebol použitý v prospech spoločnosti. Ona je právnik nie účtovník, ale myslí si, že účtovníctvo bolo vedené zákonne, bolo schválené audítormi. Čo sa týka spoločnosti Ž., I.. J.. R. zápisnice o valných zhromaždeniach boli vyhotovené notárom, teda ich nevyhotovovala ona, čo sa týka spoločnosti Ž. - L., J.. S.. Z.. tak je možné, že sa zúčastnila na valnom zhromaždení spoločnosti. Chce poukázať na to, že spoločnosť nevedela, že tie finančné prostriedky boli použité na súkromné účely. Pokiaľ spoločnosť bola vyzvaná registrovým súdom na doloženie listín, taxatívne vymenovaných v , spoločnosť túto povinnosť splnila. Keď sa oboznamovala v roku 2003, 2004, 2005 ako právny zástupca s účtovníctvom týchto spoločností, výbery finančných okolností zo strany obžalovaného boli v účtovníctve vedené ako pohľadávky voči obžalovaného. V roku 2001 ona vôbec nevedela, že boli nejaké výbery obžalovaným a ako právny zástupca nemá dôvod oboznamovať sa s účtovníctvom, pokiaľ to nie je potrebné. Čo sa týka štatutárnych zástupcov týchto spoločností ohľadom vrátenia peňazí od obžalovaného, myslí že sa zúčastnila jedného takéhoto stretnutia. Nespomína si na mená štatutárnych zástupcov pri tomto stretnutí ohľadom vrátenia peňazí od obžalovaného. Vie, že boli potom viaceré civilné žaloby medzi spoločnosťami a obžalovaným. Ona obžalovaného nevyzývala písomne na vrátenie týchto peňazí, nepovažovala to za potrebné. Čo sa týka notárskej zápisnice, ktorou bolo schvaľované valné zhromaždenie a teda účtovná závierka v účtovníctve bola kolónka o tom, že bol uskutočnený výber v sume 5 mil. Sk, nebol tam dopísaný však ďalší údaj, pre koho účel, toto nebolo uvedené v tom účtovníctve. V tom čase akcionári, ktorí schvaľovali účtovnú uzávierku nevedeli o tom, že tento výber bol neoprávnený v neprospech spoločnosti. Ona mala zdokladované, že z pokladne bol urobený výber vo výške 5 mil. Sk, peniaze neboli vrátené, konateľ odišiel a preto konala tak ako konala. Nebola žiadaná písomná komunikácia medzi ňou a obžalovaným. O výberoch z pokladne alebo z účtov spoločnosti Ž. R., I.. J.. vo výške ako je v obžalobe sa dozvedela tiež až po odchode obžalovaného z firmy a po predložení všetkých dokladov zo strany finančnej riaditeľky, teda O.. U., kedy zistila, že tieto peniaze tiež neboli vrátené na účet spoločnosti. Postupovala rovnako ako v prípade Ž. - L. a podala trestné oznámenie. Podľa jej názoru obžalovaný zneužil svoje postavenie štatutárneho zástupcu a konal vo svoj vlastný prospech na ujmu spoločnosti. Svedkyňa poškodená ku skutku k bodu 2/ obžaloby uviedla, že v roku 2005 bolo spoločnosti Ž. R. I..J.., ktorú zastupuje ako právnička doručené rozhodnutie KS Žilina- zmenkový platobný rozkaz, ktorým bola spoločnosti Ž. R. I..J.. uložená povinnosť uhradiť sumu 1.480.000,- Sk so 6 % úrokom, trovy konania a trovy právneho zastúpenia. K uvedenému zmenkovému platobnému rozkazu bol priložený návrh žalobcu- spoločnosti I. J..S..Z.. E. na vydanie zmenkového platobného rozkazu. Z uvedeného návrhu spoločnosti I. J..S..Z.. vyplynulo, že spoločnosť I. J..S..Z.. požičala O.. E. E. v roku 2002 ako súkromnej fyzickej osobe sumu vo výške 1.480.000,- Sk s tým, že požičanú sumu mal obžalovaný vrátiť v roku 2003. Obžalovaný ako súkromná fyzická osoba vystavil spoločnosti I. J..S..Z.. na zabezpečenie pohľadávky - pôžičky vlastnú zmenku, ktorú zároveň on, v tom čase predseda predstavenstva spol. Ž. R. I..J.. podpísal za spoločnosť Ž. R. I..J.. ako avalista. Postupovala výlučne v zmysle obchodného zákona a zmenkového šekového zákona a to tak, že podala v zákonom stanovenej lehote námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu, ktoré potom boli prejednávané na KS Žilina a zmenkový platobný rozkaz bol po opakovaných pojednávaniach voči Ž. R., I..J.. zrušený a ostal právoplatný len voči

obžalovanému. Svedkyni poškodenej bola predložená zmenka na č.l. 186 spisu, pričom poškodená uviedla, že ide o túto zmenku, je tam uvedená tá suma 1 480 000,-Sk. Svedkyňa poškodená na otázky obhajcu vypovedala, že nie je pravdou, že by dozorná rada Ž. R., I.. J.. súhlasila s avalovaním takejto zmenky. Ona od roku 2000 bola predsedom dozornej rady a takýto prípad sa nestal, že by spoločnosť ručila za záväzky štatutárneho zástupcu spoločnosti Ž. R. I.. J.. Tento bol v 10. mesiaci v roku 2002, pričom ustanovenia 196a Obch. zákonníka je účinný od 1.1.2002. Nie je pravda, čo uvádza svedok D., že právne oddelenie Ž. R., I.. J.. malo vypracovať podklady ohľadom predmetnej zmenky. Ona sa o tejto zmenke dozvedela až v roku 2005, kedy im bola doručená s rozhodnutím P. Ž..

Svedok - poškodený O.. D. D. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovanému bola v r. 2002 poskytnutá pôžička, išlo o čiastku cez 1.100.000,- Sk, istenie tejto pôžičky bolo zmenkou, ručili Ž. R., to ručenie bolo cez 1.400.000,- Sk, do spisu boli doložené všetky doklady, všetko je zaúčtované, boli splnené všetky povinnosti. Podľa vyjadrenia obžalovaného ohľadom účelu tejto pôžičky, jeho vyjadrenia boli nejasné, podľa vyjadrenia obžalovaného pôžička mala ísť aj pre aktivity Ž. R., ktoré v tej dobe malo finančné problémy, pôžička bola istená majetkovým podielom obžalovaného v spoločnosti Q., v tej dobe tento majetkový podiel mal hodnotu 100.000.000,- Sk, pričom v r. 2002 obžalovaný bol predsedom predstavenstva Ž. R.. O takomto konaní obžalovaného vedelo predstavenstvo, dozorná rada aj Ž.Z. R., po tom, čo vydali návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, ktorý bol právoplatný u obžalovaného, v tejto veci bolo vytýčené pojednávanie, následne sa neznámy páchateľ vlámal do kancelárie, boli im odcudzené doklady. Keď bolo podané trestné oznámenie, v tom čase ten, kto podával trestné oznámenie, vlastnil podiel obžalovaného, čo považuje za zvláštny postup, z informácií zo spisu vyplýva, že obžalovaný mal previesť svoj obchodný podiel na inú osobu a sú indície, že to bolo nezákonným spôsobom. Svedkovi poškodenému boli predložené k nahliadnutiu výdavkové pokladničné doklady na č. listu 182-184, následne zmluva o pôžičke na č. listu 185 a zmenka na č. listu 186 spisu, pričom svedok uviedol, že tie sumy - tá pôžička bola odovzdaná obžalovanému, čo sa týka podpisu na pôžičke, tento podpis je jeho. Na otázky prokurátora svedok poškodený vypovedal, že keď hovoril, že predstavitelia Ž. R. vedeli o takomto postupe, mal na zreteli to, že oni súhlasili s takýmto postupom obžalovaného ohľadom pôžičky a ručenia, v priebehu pár mesiacov následne obžalovaný bol zbavený funkcie riadenia obchodného podielu, v dôsledku čoho bola poškodená ich spoločnosť a nevedeli sa domôcť uhradenia dlhu zo strany obžalovaného. Ohľadom tej pôžičky bola daná aj splatnosť, obžalovaný tú pôžičku v tej lehote nevrátil, v tejto veci bola vydaná zmenka, bol podaný návrh na krajský súd na vydanie zmenkového platobného rozkazu. Pôžička bola vydaná obžalovanému ako fyzickej osobe, pričom v tejto veci bola vydaná zmenka obžalovaným ako predsedom predstavenstva Ž. R., v tej dobe mal za to, že obžalovaný v spoločnosti Ž. R. mal svoj podiel, ktorý prevyšoval hodnotu pôžičky a mal za to, že tá pôžička bude uhradená. Predtým obžalovaný potreboval tiež peniaze, Ž. R. poskytlo pôžičku spoločnosti I., J..S..Z.. a tá následne obžalovanému, vzápätí obžalovaný uhradil svoj záväzok voči spoločnosti I. I. I. J..S..Z.., kde jej konateľom uhradilo svoj záväzok voči spoločnosti Ž. R.. Na otázky predsedu senátu svedok - poškodený uviedol, že on obžalovaného poznal v tej dobe, v r. 2002 asi 8 rokov, správal sa štandardne, nič nezvyčajné si na ňom nevšimol, čo sa týka správania. On v tom čase riadil spoločnosť Ž. a zabezpečoval všetky jej úkony. Na otázky obhajcu svedok poškodený uviedol, že u obžalovaného nastali problémy následne, keď bol pozbavený toho obchodného podielu a podľa jeho názoru vtedy sa on psychicky zrútil. Spoločnosť Q. vlastnila 2/3 akcií spoločnosti Ž. R., v tejto spoločnosti došlo k zmene akcií. Obžalovaný mal 40%-ný podiel v spoločnosti Q., a cez túto spoločnosť mal aj podiel v spoločnosti Ž. R., v súvislosti s konaním o zmenke zistili, že zmena predsedu predstavenstva Ž. R. nebola v súlade so zákonom a taktiež prevod akcií obžalovaného bol zvláštny. Čo sa týka zmeny správania obžalovaného, ktorá nastala až po tom, ako odišiel zo spoločnosti Ž. R., môže uviesť, že obžalovaný dovtedy sa normálne choval, v tom marci 2003 sa stratil a zistili, že bol hospitalizovaný na psychiatrii, v tom období došlo aj k prevodu jeho podielu v spoločnosti Q., J..S..Z.. Preto vychádza z tohto, že po tomto sa obžalovaný psychicky zrútil. Oni mali k dispozícii doklad, ktorý sa následne stratil, ktorý oprávňoval obžalovaného vo všeobecnosti konať za Ž. R.Ú., I..J.., tento doklad sa im stratil pri tej krádeži. Došlo k násilnému vniknutiu do ich kancelárie. Na otázky poškodenej D.. T. svedok - poškodený udal, že keď podávali návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, doklad o tom, že Ž. dala súhlas obžalovanému, aby konal za spoločnosť, neprikladali, tento doklad sa stratil počas krádeže tesne pred pojednávaním na KS v apríli 2006. Doklad

o tom, že obžalovaný mal súhlas od spoločnosti Ž. R., na takéto konanie, napriek tomu, že námietky boli podané zo strany Ž. R. v r. 2005, nepovažovali za potrebné prikladať takýto doklad ešte pred pojednávaním.

Svedok O.. R. E. tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s obvineným O.. E. E. sa pozná asi od roku 1990-92. Ich vzťah bol priateľský. Od roku 1995 do roku 2002, 2003 sedel s ním v jednej kancelárii. On bol vo funkcii a on bol najprv jeho asistent. Denne boli spolu fyzicky 10- 16 hodín. Dá sa povedať, že sa od neho učil jednanie s ľuďmi, prístupu k práci. Berie ho ako človeka vzdelaného, vysoko inteligentného, vyrovnaného, primerane analyzoval a preveroval si veci. Bol zodpovedný, normálny slušný človek úmerne k svojmu postaveniu a vzdelaniu. Svedok si myslí, že s ním strávil najviac času zo všetkých jeho spolupracovníkov. Za obdobie roku 1993-2003, kedy nečakane odišiel do spoločnosti Ž. J..S..Z.. R., nepobadal nejaké zvláštnosti v jeho správaní alebo konaní. Nezbadal nič také ani tesne predtým ako odišiel. Práve opačne v deň, keď odišiel mali rozhovor, respektíve deň predtým mu povedal, že má problémy s nejakými obchodnými súkromnými vecami a tiež, že má nejaké súkromné finančné problémy ale vravel, že všetko vyrovnal. Vravel mu aj podrobnejšie od koho mal požičané peniaze, ale na bližšie mená alebo sumy si svedok už nepamätal. Vie však, že sa jednalo o desiatky miliónov korún. Na hlavnom pojednávaní svedok po zákonnom poučení uviedol, že pán E. odišiel z firmy zo dňa na deň, zaviezol služobné vozidlo do služobnej garáže, čo nikdy predtým nerobil, obžalovaný mal služobný telefón, on ho aj kontaktoval, no nedvíhal mu. V roku 2003 sa od O.. U. a I.Z. dozvedel o nejakých nezrovnalostiach finančných, preto nariadil, aby bola vykonaná kontrola v účtovníctve. Následne zistil nasledovné finančné nezrovnalosti spoločnosti Ž. L.. Zistil, že vo vzduchu visí 5 mil. Sk, to bolo zistené kontrolou, že obžalovaný zobral fyzicky peniaze z pokladne, na to sú doklady o tom, že najprv prevzal vrátku od pani Š. tých 5 mil. Sk, vložil do pokladne a následne ich vybral. On pri tomto nebol, on sa to dozvedel až podľa výsledkov tej kontroly. Čo sa týka firmy Ž. R.Ú., I.. J.. tou kontrolou boli zistené nezrovnalosti ohľadne súm 1 mil. Sk, 600 000,-Sk, 150 000,-Sk a ani nepredpokladal, že bude problém s bežným účtovaním z kreditných kariet, aj tam zistil nezrovnalosti. Nebol pri tom osobne, dozvedel sa o tom až z kontroly. Čo sa týka problémov obžalovaného vie, že mal nejaké súkromné v roku 2003, charakteru, že mu mohli rozbiť rodinu, sám mu uvádzal, že mu okrem toho ešte nevyšli nejaké obchody, on sa čudoval aké a podobne. Obžalovaný vtedy vravel pred jeho odchodom, že si požičal peniaze, v tom čase nehovoril od koho ich má požičané, až keď obžalovaný odišiel, na sekretariát volalo viacero ľudí, 5-8 ľudí, ktorí uvádzali, že požičali obžalovanému peniaze. Tí ľudia žiadali o vrátenie tých peňazí, pýtali sa a chceli vrátiť tie peniaze. Tie sumy celkovo bolo v 10 mil. Sk podľa jeho názoru. Jedna suma bolo rádovo v 10-tkach miliónov korún, iné napr. 2-3 mil. Sk, on to nepočítal. Tí ľudia, ktorí volali na sekretariát, boli známi jeho ako aj obžalovaného, preto jemu volali, čo je s obžalovaným. Čo sa týka skutku v bode 2/ obžaloby o tomto skutku sa dozvedeli, až keď došla súdna zásielka z KS Žiliny, bolo to asi v roku 2005. Na otázky obhajcu svedok uviedol, že potom, čo sa dozvedel o týchto nezrovnalostiach finančných, on obžalovaného vyzýval, aby tieto prostriedky vrátil, a to buď osobne, alebo cez právneho zástupcu. On kontrolu hotovosti na pokladni nevykonával, ani nevie prečo by takúto kontrolu mal vykonávať, ide o spoločnosť Ž. R.. Nespomína si, či on alebo O.. U., I. oznámil právnej zástupkyni tieto skutočnosti ohľadom finančných nezrovnalostí, následne o týchto skutočnostiach vedel hlavný tím - on, O.. U., O.. I. ako aj právna zástupkyňa. On to spočiatku nevidel tragicky, myslel, že obžalovaný príde, veci vysvetlí a tieto pohľadávky, záväzky, či už peňažne alebo dokladmi vyjasní, ale obžalovaný to do dnešného dňa nevysporiadal. O týchto skutočnostiam mal stretnutie s obžalovaným, bavili sa o týchto finančných nezrovnalostiach. Stretnutia sa zúčastnila, myslí si, aj D.. T.. Stretnutie bolo až keď sa dozvedel o tých nezrovnalostiach. Písomne obžalovaného nevyzýval k vysporiadaniu. Je povinnosťou človeka, ktorý zoberie peniaze, aby tieto vyúčtoval. Aj keby obžalovaný bol členom predstavenstva, je legálne vybrať zo spoločnosti Ž. R., 1 mil. Sk, 600 000,-sk a ďalšie sumy, mohol to legálne urobiť, ako to aj urobil, avšak na druhej strane bolo jeho povinnosťou zdokladovať to na čo ich minul, či ich minul v prospech firmy. Prípadne, ak to nevie zdokladovať, tieto výbery sa stávajú nelegálnymi. Čo sa týka tých jednotlivých výberov, išlo o obvyklé výbery, zvlášť v ťažkej situácii, kedy im železnice neplatili a bolo potrebné vyplatiť výplaty zamestnancom, tak sa peniaze preniesli z jednej do druhej banky fyzicky za účelom včasného vyplatenia výplat zamestnancov.

Svedkyňa O.. D. I., na hlavnom pojednávaní vypovedala, že vo firme Ž. - L. J..S..Z.. pracuje od 16.mája 1996, je tam vo funkcii generálnej riaditeľky a je aj konateľom tejto spoločnosti Ž. - L. J..S..Z.. S obžalovaným sa poznajú od marca 1996. Obžalovaný bol konateľom tejto firmy, boli tam traja konatelia. V

minulosti sa peniaze nevyberali, peniaze spoločnosti sa vedú na dvoch účtovných evidenciách, účtovné doklady z bánk a z učtárne. Ona o výbere týchto peňazí obžalovaným nevedela, videla len pokladničný podklad výberový, bolo to na sumu 5.000.000,- Sk. Nespomenula si kedy došlo k výberu tejto sumy, bolo to v období, keď obžalovaný pracoval v tejto spoločnosti. Obžalovaný v tejto spoločnosti pracoval do februára 2003. K výberu tejto sumy došlo ešte predtým. Peniaze boli vybraté z pokladne podľa výberového pokladničného dokladu. Konateľ môže vyberať akúkoľvek sumu, avšak musí zdokladovať účel použitia týchto prostriedkov. Ide o firemné peniaze. Lehoty na vrátenie peňazí nie sú stanovené, ale pokiaľ sa nepoužijú na určitý účel, tak musia byť vrátené, a to buď na účet alebo do pokladne spoločnosti. Ona sa obžalovaného pýtala, kedy vráti peniaze, povedal jej, že ich vráti, nevie na aký účel boli peniaze použité. Peniaze neboli vrátené do dnešného dňa, do dnešného dňa je konateľkou tejto spoločnosti. S obžalovaným bola v kontakte podľa potreby, nebolo to každodenne. Do týždňa to bolo 2-3 krát. Keď bola na pracovných cestách, tak celý týždeň sa nevideli. Obžalovaný sa jej javil ako príjemný pán, inteligentný, slušný pán. K ostatným výberom uvedených v obžalobe sa vyjadriť nevedela. Nevie o tom, že by obžalovaný vystavil nejakú zmenku. Na otázky predsedu senátu svedkyňa uviedla, že pohľadávka obžalovaného voči spoločnosti je evidovaná v účtovníctve spoločnosti Ž. - L. J..S..Z.. Tretím konateľom spoločnosti bol O.. R. E. mladší. O výbere sa dozvedela z výberového dokladu, doniesla jej ho pani U.. Na otázky obhajcu svedkyňa uviedla, že ona sa dozvedela, že peniaze boli vybraté podľa výberového pokladničného dokladu. Do pokladne sa dostali peniaze vkladovým pokladničným dokladov, ktoré vložil obžalovaný, išlo o mylnú vrátenú platbu. O.. E. doniesol doklad z firmy XE alebo XG, ide o firmu zo Žiliny , ktorá im vrátila sumu 5.000.000,- Sk ako mylnú platbu. Oni omylom poslali túto sumu tejto firme, a táto im túto sumu vrátila. Následne pani U. jej doniesla výberový pokladničný doklad, z ktorého vyplývalo, že obžalovaný si z pokladne vybral 5.000.000,- Sk. Nevie akým spôsobom boli obžalovaným vybraté, na aký účel boli použité. Keď uviedla, že peniaze neboli použité na podnikateľské účely, to môže zdôvodniť tým, že ak jeden z konateľom chcel použiť na podnikateľské účely peniaze spoločnosti Ž.Z.- L. J..S..Z.., museli sa o tomto postupe dohodnúť minimálne dvaja konatelia a tretiemu sa to oznámilo v rámci spoločnej porady. Ona videla výberový pokladničný doklad, tak videla, že boli vybraté peniaze. Keď zistila, že peniaze boli vybraté, pánovi E. to oznámila až vtedy, keď obžalovaný odišiel z firmy. Keď obžalovaný vybral peniaze, stále boli vedené v pokladni. Doklady, tzv. zmluva o pôžičke na 5.000.000,- Sk o tejto nikdy nepočula. Teda, že by firma Ž. - L. J..S..Z.. požičala obžalovanému sumu 5.000.0000,- Sk. Obžalovaného vyzývali, aby vrátil tieto peniaze. Povedal jej, že ich vráti.

Svedkyňa O.. Ľ. U. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v spoločnosti Ž. L. J..S..Z.. dohliada nad ekonomikou, je hlavná ekonómka. Čo sa týka neoprávneného výberu, obžalovaný prišiel s lístkom, kde bola vrátená mylná platba z inej spoločnosti, išlo o firmu XE, bolo to v hotovosti a išlo o sumu 5.000.000,- Sk. Bolo to asi v roku 2000-2001, myslí, že to bolo v roku 2001. Obžalovaný jej príjmový doklad dal, o tom, že prijal sumu 5.000.000,- Sk. Peniaze sa mali dostať do pokladne, obžalovaný povedal, že peniaze ostatú u neho, vypísal výdavkový pokladničný doklad na sumu 5.000.000,- Sk. Tento doklad obžalovaný podpísal. Nevie špecifikovať na aký účel tie peniaze obžalovaný potreboval, nepovedal jej to. V spoločnosti Ž. R. je finančnou riaditeľkou od roku 1999. V spoločnosti bolo viac výberov. Čo sa týka sumy 1.000.000,- Sk, túto vybrala ona. Túto sumu odovzdala pánovi E.. Túto sumu vybrala preto, lebo o to ju požiadal obžalovaný, nevie na aký účel bola táto suma. O tom, že bola vybratá táto suma a bola daná obžalovanému sú doklady, podpísaný výdavkový pokladničný doklad obžalovaným. Ona sa obžalovaného pýtala na aký účel, on jej to nezdôvodnil. Peniaze suma 1.000.000,- Sk nebola vrátená. Kým bol obžalovaný v spoločnosti, tak sa ho pýtala, kedy vráti peniaze. Keď odišiel obžalovaný to oznámila právnemu oddeleniu spoločnosti. Keď si pýtala peniaze od obžalovaného, tak jej povedal, že ich vráti. Ďalšie väčšie sumy boli vybraté z účtu 150.000,- Sk a 600.000,- Sk obžalovaným, obžalovaný mal podpisové právo, keďže bol predsedom predstavenstva spoločnosti mohol vyberať tieto finančné prostriedky a menšie čiastky, tam išlo o výbery vybraté prostredníctvom bankomatovej karty. Nevie na čo boli použité tieto sumy. Ona sa obžalovaného pýtala na čo boli použité tieto finančné čiastky, ale nepovedal jej to. Na otázky obhajcu svedkyňa vypovedala, že účel, na čo boli vybraté finančné prostriedky vo výške 5.000.000,- Sk Ž.-L., by tam mal byť uvedený. Ona sa pýtala na ten účel obžalovaného, nepovedal jej. Tie peniaze boli účtovne podložené aj ten výber. Obžalovaný v tom čase bol konateľ spoločnosti Ž.-L. J..S..Z.. V spoločnosti Ž. L. boli neštandardné takéto výbery, v spoločnosti Ž. R. I..J.. vyberali aj väčšie sumy za účelom vyplatenia výplat. Obžalovaný jej nepoprel, že by tie peniaze nezobral. Tie doklady o tom sú podpísané obžalovaným. Čiastka 5.000.000,- Sk v spoločnosti v Ž.-L. bola vedená stále na

pokladni u obžalovaného, to znamená, že obžalovaný má túto čiastku v pokladni, po jeho odchode, keď sa zistilo, že peniaze tam nie sú, bola táto suma zaevidovaná ako pohľadávka voči obžalovanému. Obžalovaný odišiel z firmu v roku 2003, takže po jeho odchode sa pohľadávka zaevidovala v účtovníctve. Bolo to vedené aj v Daňovom priznaní ako pohľadávka voči nemu. Do roku 2003 to bolo zaúčtované, že peniaze sú v pokladni, keď sa zistilo, že peniaze v pokladnici nie sú, keď obžalovaný odišiel z firmy, bola táto suma vedená ako pohľadávka voči obžalovanému. Čo sa týka čiastky 5.000.000,- Sk, nevidela doklad o tom, že by spoločnosti Ž.-L. požičala túto sumu obžalovanému, takúto zmluvu nevidela. Čo sa týka sumy 1.862.000,- Sk spoločnosti Ž. R. I..J.., táto suma je od začiatku vedená ako pohľadávka voči obžalovanému O.. E..

Svedkyňa O. E. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v spoločnosti Ž. R. už nepracuje, pracovala tam od augusta 2001 do augusta 2004. Pracovala tam ako finančný referent. V tejto veci bola vypočúvaná na polícii v Ružomberku, išlo o jej podpis na jednom pokladničnom výdavkovom doklade. Ďalej si na okolnosti nepamätala. Na návrh prokurátora bola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania, kde uviedla, že len jedenkrát podpísala pokladničný doklad, ale tento doklad jej priniesla pani riaditeľka O.. U. až potom ako bol uskutočnený výber peňazí. Doklad podpísala preto lebo jej to kázala riaditeľka, jej priama nadriadená. Pri výbere nebola prítomná, pamätala si , že sa jednalo o väčšiu sumu. Predseda senátu predložil svedkyni pokladničný doklad na č.l. 215 spisu, k čomu svedkyňa uviedla, že podpis je jej, ona ho však nevypísala.

Svedkyňa O.. I. Š. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že s obžalovaným O.. E. sa stretla v spoločnosti Ž. ešte pred rokom 2000. S obžalovaným mali spoločné aktivity, išlo o alternatívne zdroje energie, kogeneračné jednotky. Pri ich debatách vznikla tá myšlienka a obžalovaný sa ponúkol, že by vedel zabezpečiť nejaké financie na realizáciu týchto nápadov. Táto investícia by si vyžadovala veľa financií, asi 300.000.000 Sk a pri tejto príležitosti sa bavili s obžalovaným o tom, koľko by sa pokúsil zohnať peňazí. Obžalovanému sa páčil ten ich projekt a preto obžalovaný povedal, že by sa pokúsil zohnať nejaké peniaze. Peniaze sa pokúsili zabezpečiť aj cez zahraničné banky. Už si presne nespomenula kedy, ale obžalovaný poskytol sumu 5.000.000,- Sk. S obžalovaným sa nebavila o tom, odkiaľ mal peniaze na ten projekt. Obžalovanému na viackrát peniaze vrátili, myslí, že doklady o tom by mohli byť vo firme, má za to, že sa s obžalovaným finančne vysporiadali. Tých 5.000.000,- Sk, ktoré im dal obžalovaný, bolo jednorazovo. Ten projekt sa nerealizoval, skončil s veľkou stratou. Čo sa týka nezrealizovania projektu, zahraniční partneri od ich požadovali zmluvy o budúcich zmluvách, následne im zmenili podmienky, na ktoré oni nepristúpili a preto nedošlo k podpísaniu zmluvy. Čo sa týka správania obžalovaného, bolo zakaždým iné, raz prišiel s eufóriou, potom zase že je všetko zle, ju to vtedy nenapadlo, že by to mohlo súvisieť s jeho zdravotným stavom, pripadal jej akoby sa nevedel zaradiť. Čo sa týka obžalovaného, spomína si, že sa rozprávali, následne v polovičke vety povedal „nechajme to tak“, zdvihol sa a odišiel. Na otázky predsedu senátu svedkyňa uviedla, že v tom čase bola konateľkou spoločnosti XE J..S..Z.. Žilina a druhým konateľom spoločnosti bol p. O.. P.. Po prečítaní výpovede z prípravného konania svedkyňa uviedla, že bolo to tak, najprv im obžalovaný poslal peniaze na účet, potom ich potreboval vrátiť, potom následne im 5.000.000,- Sk dal, nie naraz, ale po častiach. Myslí si, že to mohlo byť aj na 10-krát. Tie peniaze od p. E. prevzala ona, bol prítomný aj p. P.. Po dlhšej dobe sa s obžalovaným stretli, myslí, že v Martine a požiadal ich, že mu majú vrátiť tie peniaze. Čo sa týka tej zmenky, vie, že obžalovaný povedal niečo, čo sa jej dotklo a ona mu podpísala zmenku ako fyzická osoba. Na otázky obhajcu svedkyňa uviedla, že spočiatku to nebrali ako pôžičku, až keď potom prišli problémy a obžalovaný žiadal od nich peniaze vrátiť, až vtedy to začala považovať za pôžičku. Ona si osobne pamätá čiastku 800.000,- Sk, tie ostatné čiastky boli menšie, 100.000,- Sk, 50.000,- Sk. Peniaze vracala buď ona sama alebo za prítomnosti p. P. - druhého konateľa. Všetky zmluvy o pôžičkách, ktoré sú síce vystavené v iných dňoch tak ako ich uvádzal pán obhajca, ona podpísala v jeden deň v Martine, lebo dovtedy obžalovaný žiadne zmluvy nechcel, je možné, že obžalovaný im požičal vyššiu sumu ako 5.000.000,- Sk. Oni celú čiastku obžalovanému nevrátili, avšak obžalovaný prišiel s tým, že celá vec je už vysporiadaná.

Svedkyňa O.. D. C. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že začiatkom roku 2003 jej D.. T. oznámila, že O.. E. chce predať svoj obchodný podiel v spoločnosti Q. J..S..Z.. R. za nominálnu hodnotu asi 120 000,- Sk. Oslovila ju či nechce tento obchodný podiel odkúpiť. Ona ponuku prijala. Ďalší priebeh prevodu bol taký, že jej D.. T. doniesla podpísanú zmluvu O.. E. o prevode obchodného podielu, myslí si že zmluva

bola overená notárom. Ona ju podpísala, potom zápis v obchodnom registri zariadila p. D.. T., aspoň si myslí. Čo sa týka nominálnej hodnoty tohto podielu, tak osobne odovzdala 120 000,- Sk D.. T., viac sa o to nezaujímala. Niekedy koncom roku 2004 alebo začiatkom roku 2005 tento podiel predala O.. E. za nominálnu hodnotu 120 000,- Sk. Na hlavnom pojednávaní uviedla, že ona kúpila ten podiel v spoločnosti Q., ani nebola pozrieť, akú činnosť vykonáva tá firma ani nevykonávala žiadnu činnosť. Obžalovaný ju nekontaktoval s tým, že nedobrovoľne previedol obchodný podiel na niekoho. Na otázky predsedu senátu uviedla, že počas toho, ako poznala obžalovaného ako predsedu predstavenstva, nevšimla si nič neštandardné u p. E. na jeho správaní.

Svedkyňa H.. Ľ. E., manželka obžalovaného na hlavnom pojednávaní vypovedala, že jej manžel O.. E. od r. 1983 pracoval v spoločnosti Ž. R., od r. l989 bol členom VPN a netajil sa tým, že sa chce podieľať na privatizácii železníc, od r. 1993 spolupracoval s p. O.. E.. Jej manžel spolupracoval s p. E. od r. l993, v rokoch l993-l994 manžel dostával výpovede, nepracoval v spoločnosti Ž. R., v r. l994 následne si založil spoločnosť Q., ktorá následne kúpila akcie Ž. R.. Ona nebola za to, aby jej manžel spolupracoval s O.. E., pri privatizácii železníc to bolo také divoké, manžel dostával veľa anonymných listov, ona preto bola proti spolupráci jej manžela s O.. E., lebo o O.. E. nepočula nič dobré. Vzťahy medzi jej manželom a O.. E. sa vyhrotili koncom roku l997 a rokom l998 , kedy jej manžel predal obchodný podiel Q. Q., ktorý vlastnil akcie Ž. Q., čo mu O.. E. vyčítal. V r. 2003 vedela, že manžel má nejaké zdravotné problémy, v tom čase odišiel do zahraničia, vtedy ju viackrát navštívil O.. E., ktorý jej povedal, že v Ž.-P. chýbajú peniaze, že sa potrebuje s manželom rozprávať, že si manžel požičiava od zamestnancov peniaze, čomu nechcela veriť. Pani E. si zobrala nejakú zmluvu, ktorá bola v šuflíku a týkala sa Ž.-P., pán E. si zobral nejaké výpisy z banky, ona však O.. E. dôverovala, tie doklady si E. zobrali za jej prítomnosti. Tá privatizácia sa odrážala na psychickom zdraví jej manžela, manžel bol dosť nervózny, vyčerpaný, on v práci možno bol pokojný, jeho tá práca bavila, robil rôzne projekty, on mal špecializáciu práve v tomto odbore. V tom čase Ž.-P. mala 2.000 ľudí, následná privatizácia prispela k tomu, že boli hromadné výpovede, na druhej strane sa kupovali nehnuteľnosti, s čím nesúhlasil jej manžel. Čo sa týka správania jej manžela, boli to stavy, ona ho poobviňovala, aby odišiel odtiaľ preč, deti mu vyčítali, že sa im nevenuje, čo sa však nestalo. V tom čase sa im narodil tretí syn a manžel chodieval do roboty nevyspatý. Manžel, čo sa týka alkoholu, si príležitostne vypil, čo nebolo dobré pre jeho zdravotný stav, manžel od r. l995 pravidelne chodil na polročné vyšetrenia do MFN Martin, kde u prof. E. sa mu robili biochemické vyšetrenia, kvôli tomu nemal piť, ak si vypil, pôsobilo to zle na jeho zdravotný stav, v tom období manžel mal aj viacero mimomanželských vzťahov. Pán prof. H. hovoril, že manžel potrebuje nutnú hospitalizáciu, liečenie, manžel to odmietal, že si potrebuje nejaké veci dorobiť, od r. 2003 v marci jej manžel sa rozhodol a bol hospitalizovaný na internej klinike MFN, následne ho išli navštíviť O.. E. a E.. P., z podnetu O.. E. E.. P. vybavil manželovi psychiatrickú hospitalizáciu. Pán E. počas hospitalizácie navštevoval manžela, on jej v tom čase volal, ona následne prosila lekárov a sestričky, aby k nemu nikoho nepúšťali pre jeho zdravotný stav, ona pri tom nebola, ale manžel jej hovoril, že niečo podpisoval. Ona sa v minulosti nestretla s bipolárnou afektívnou poruchou, najskôr ju na to upozornil p. E.. E. a následne prof. H., ona si potom naštudovala nejaké materiály, ku ktorým sa dostala. Čo sa týka súčasného zdravotného stavu jej manžela, ten sa výrazne nezlepšil, dá sa povedať, že je rovnaký od r. 2003, manžel stále užíva množstvo liekov, chodí pravidelne k lekárke, absolvuje každý rok hospitalizáciu. Ona si upravila pracovný čas, keď sa manžel vrátil z nemocnice v r. 2003, vzala si pol roka dovolenku, aby trávila čas s ním, lebo takýto pacient vyžaduje starostlivosť. Manžel v súčasnosti je na úrade práce, na doporučenie lekárov zrušil svoju firmu a prihlásil sa na úrade práce, aby porozmýšľal ako ďalej. O prevode obchodného podielu sa dozvedela až následne, ona sa dozvedela, že mal manžel predať obchodný podiel O.. C., ona nevie za koľko ho predal, ale myslí si, že išlo o veľa peňazí, ona nikdy nevidela žiadne peniaze, myslí si, že manžel nedostal žiadne peniaze. Jej manžel bol v Trnave, v Hrnčiarovciach, tam bol H.. E. za ním a išli spolu do Bratislavy, ona si myslela, že tam išli na nejaké rokovanie, ale manžel jej povedal, že tam boli prepisovať obchodný podiel, potom H.. E. naspäť doviezol manžela vo večerných hodinách. O tom, že manžel si vyberal peniaze zo spoločnosti, že tam chýbajú peniaze, sa dozvedela v r. 2003. Ona povedala H.. E., že teda nech manžel predá svoj obchodný podiel a vyplatí sa tá dlžoba, H.. E. povedal, že nejako sa to upraví alebo v takom zmysle. V tom období r. 2002-2003 si nevšimla, že by manžel nosil domov nejaké finančné čiastky. V tom r. 2003 H.. E. povedal, že manžel dlží peniaze, nepovedal akú sumu dlhuje spoločnosti Ž..

Svedok O.. O. P., na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s obžalovaným sa zoznámil myslí, že v r. l996, keď bol predsedom správnej rady Ž. a p. E. bol riaditeľom Ž. R. a stretávali sa na poradách. Čo sa týka spoločnosti XE J..S..Z.., bol konateľom spoločnosti, mal na starosti techniku, p. Š. mala na starosti financie, ak tam bola nejaká pôžička v r. 2001, tak o tom nevie, on nebol pri jednaní s obžalovaným pri tejto príležitosti, bola tam len p. Š., on nikdy nebol prítomný pri nijakej pôžičke. Je možné, že p. E. fyzicky odovzdával v jeho prítomnosti peniaze, ale jemu osobne nie. Ak boli požičané nejaké peniaze, boli aj vrátené, ale či všetky, k tomu sa nevie vyjadriť. Jemu osobne p. E. nepožičiaval žiadne peniaze, ak, tak len firme XE, myslí, že to bola skôr pôžička ako investícia. Čo sa týka výroby kogeneračných jednotiek, to mala na starosti firma P. J., I..J.., kde pôsobil ako predseda predstavenstva. Čo sa týka projektu výroby kogeneračných jednotiek, obžalovaný s tým mohol byť oboznámený, išlo o verejne známu vec, ale čo sa týka investícií, tak do toho nemohol investovať jeden človek, oni žiadali o dotáciu od podpredsedu vlády J. P., potom však prišla nová vláda a túto dotáciu zamietla. On nebol prítomný toho, že by p. obžalovaný požičiaval firme XE J..S..Z.. peniaze. Čo sa týka obžalovaného, považuje ho za čestného a poctivého človeka, pozná ho od r. l996, okolo roku 2000 čo sa týka jeho správania, by uviedol, že je to človek pod veľkou ťarchou, pod psychickým tlakom. V poslednom období, je to skôr jeho pocit, ako keby mal obžalovaný nejaké psychické problémy. Čo sa týka správania obžalovaného, kedy ho poznal v r. l996-l997 a správanie v r. 2001-2003, môže povedať, že sa zmenilo, jeho pocit je taký, že ako keby išlo o podnikateľa, ktorému sa nedarí. Čo sa týka osoby obžalovaného, to jeho správanie v r. 2003 sa zmenilo, kedy už vystupovali len ako fyzické osoby, on však stále ho považuje za čestného človeka, ktorý nie je schopný ublížiť, poškodiť, to je jeho subjektívny pocit. Na otázky poškodenej svedok uviedol, že oni nemali v tom r. 2003 žiadne jednanie, do firmy vošiel H.. E. s manželkou obžalovaného a ešte niekto iný. Bolo to ohľadom toho, aby on vrátil peniaze obžalovanému, že to boli jeho peniaze.

Znalkyňa O.. L. S. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v tejto trestnej veci vypracovala znalecký posudok, ona trvá na záveroch znaleckého posudku, nemá dôvod meniť nič na svojom znaleckom posudku. Pokiaľ ide o pokladničný doklad z januára 2001 na sumu 5.000.000,- Sk, tento je osamotený v tom zmysle, že ona nevidela celé účtovníctvo a nemôže potvrdiť, resp. vyvrátiť, či tie prostriedky boli alebo neboli vrátené. Jej podkladmi pre vypracovanie tohto znaleckého posudku boli účtovné závierky spoločnosti Ž. L., J..S..Z.., C. P. X, R. za obdobie k 3l.l2.2002 a výkazy tej istej spoločnosti k 3l.l2.2003 s tým, že tam chýbali prílohy a poznámky, čiže aj jedna aj druhá účtovná závierka neboli úplné. Taktiež mala k dispozícii len kópiu pokladničného dokladu. K vedeniu účtovníctva vo firme Ž. L. sa nemôže vyjadriť, či bolo vedené správne a úplne, keďže toto účtovníctvo nevidela, nevie sa vyjadriť k tomu, či tá spoločnosť mala overené účtovné závierky auditorom, nevidela to. Ju ako znalca však zarazila tá skutočnosť, že účtovná závierka za r. 2003 tejto spoločnosti obsahovala porovnateľné účtovné obdobie rok 2002, kde boli zmenené údaje za rok 2002 v porovnaní s riadnou účtovnou závierkou za r. 2002. Môže uviesť, že suma 5.000.000,- Sk z pokladničnej hotovosti prešla do iných krátkodobých pohľadávok, v r. 2003 bola možnosť po prvýkrát daná zákonom, a to opravovať predchádzajúce chybné účtovné závierky, ale len do schválenia Valným zhromaždením spoločnosti, možnože je takto opravená účtovná závierka za r. 2002, táto jej však nebola predložená. Ona ako znalec vzhľadom na to, čo mala predložené, aké doklady, nemôže povedať, že tá pohľadávka 5.000.000,- Sk, že ide o túto pohľadávku alebo o inú pohľadávku v tej istej výške.

Znalkyňa E.. T. J. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v tejto trestnej veci vypracovala s kolegyňou E.. H. znalecký psychiatrický posudok ako aj doplnok k znaleckému psychiatrickému posudku vo veci obž. O.. E. E.. Ona túto vec prešla s E.. H., trvajú na záveroch znaleckého posudku a pridržiavajú sa ich, konkrétne znaleckého posudku zo dňa 15.12.2005 a následne jeho doplnku zo dňa 16.01.2006. V znaleckom posudku, kde išlo o trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. l, 5 Tr. zák. po vyšetrení zistili, že O.. E. trpí duš. poruchou, jedná sa o bipolárnu afektívnu poruchu so striedaním fáz depresie a mánie. Obvinený dostatočne nechápal zmysel trestného konania, bral to na ľahkú váhu, bolo to spôsobené jeho chorobou. Následne keď vypracovali doplnok k znaleckému posudku, potvrdilo im to tú poruchu u obvineného z hľadiska toho, že už dlhšiu dobu obvinený trpel touto chorobou, verejnosť si nemusela všímať prejavy tejto choroby, bolo potrebné vyšetrenie. Vyšetrením dospeli k záveru, že ovládacie a rozpoznávacie schopnosti boli vymiznuté, a to v dôsledku manickej a depresívnej poruchy. Obvinený pri vyšetrení nechápal zmysel konania, obvinený rýchlo rozprával, preskakoval z jednej vety na druhú, nachádzal sa vo fáze mánickej, teda išlo o nadľahčovanie situácie, zachytili aj paranoidné správanie, pýtal sa, či ho neodpočúvajú a podobne. V čase vypracovania prvého znaleckého posudku sa nerozprávali s manželkou obvineného, pri vypracovaní doplnku k tomuto

znaleckému posudku sa už rozprávali aj s p. E., ktorá uviedla, že zmeny nálad u obžalovaného nastali na prelome r. 1998-1999, čo im potvrdilo, že u obvineného išlo o duševnú poruchu dlhotrvajúcu, obžalovaný si neuvedomoval svoje ľahkovážne konanie, v súvislosti s prebiehajúcim trestným konaním to, čo sa obžalovanému dávalo za vinu, bral na ľahkú váhu. U obvineného doporučovali ochrannú psychiatrickú liečbu ambulantnou formou. Na otázky poškodenej D.. T. znalkyňa uviedla, že v tejto veci nemali dostatok objektívnych údajov o tom, že v čase spáchania skutkov obvinený bol v manickej fáze, išlo o ich predpoklad, ktorý sa im potvrdil ďalším vyšetrením a výpoveďou manželky. To, že sa obvinený nachádzal v manickej fáze, zistili vyšetrovaním ohľadne jeho správania, všetko bral s ľahkosťou, snažil sa zahmlievať tie pôžičky, ako aj zvýšenou sexualitou, čo je sprievodný znak manickej fázy tejto choroby. Pri vypracovaní vychádzali z informácií od obvineného, od jeho manželky a z medicínskych úvah. Boli to ich predpoklady, že v čase spáchania skutkov obvinený trpel mánickou depresiou a že mal znížené rozpoznávacie schopnosti. Manželka obvineného si mohla všimnúť, že so správaním obžalovaného je nejaký problém, avšak nemusela vedieť, že išlo o poruchu, chorobu. Na otázky predsedu senátu znalkyňa uviedla, že k záverom, že obvinený nebol schopný rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania dospeli tým, že predtým uňho nebolo zistené žiadne asociálne správanie, znížený intelekt, len v zmysle tej duševnej poruchy mohlo dôjsť k takému konaniu ako je uvedené v obžalobe, teda požičiavanie peňazí atď.

Za znaleckú organizáciu - Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela Pezinok vypovedala znalkyňa E.. G. U., ktorá na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa pridržiavajú sa v plnom rozsahu vypracovaného znaleckého posudku č. 11/2006, nemajú dôvod meniť závery tohto znaleckého posudku. Čo sa týka stanoviska k znaleckému posudku vypracovaného E.. J. a E.. H., môže povedať, že každý znalec je nezávislý a oni sa nemôžu vyjadriť k tomu, na základe čoho dospeli k záverom tohto znaleckého posudku. Môžu však uviesť to, že znalkyne neúmerne veľký význam, ktorý viedol k ich záveru, prikladali anamnéze od manželky, ktorá je citovo blízka osoba obžalovanému. Znalkyne podľa ich názoru hodnotili stav obvineného prevažne z hľadiska fenologického, teda jednotlivé zistené alebo podľa anamnézy od manželky hodnotené symptómy nedali do dostatočnej súvislosti s osobnostnou štruktúrou posudzovaného a nezvažovali ich dostatočne z psychodynamického aspektu, teda nezvážili dostatočne súvislosť konania vyšetrovaného s jeho osobnostnou štruktúrou a jej vlastnosťami, nielen v čase posudzovaných trestných činov, ale v priebehu celkového života, fungovania v pracovnej, rodinnej a spoločenskej sfére. Oni neodporučili ochrannú psychiatrickú liečbu u obvineného, len odporúčali, aby on sám vyhľadal ambulantnú psychiatrickú starostlivosť. Na otázky obhajcu znalkyňa uviedla, že niektoré symptómy, ktoré videli u obvineného, videli aj znalkyne H., J., ktoré vypracovali znalecký posudok, pričom tieto posúdili na rozdiel týchto znalkýň ináč, u obvineného podľa nich ide o poruchu osobnosti s výkyvmi nálad a nie o diagnózu bipolárnej afektívnej poruchy. Keď sa obvinený dostane do záťaže, do popredia sa dostanú nie racionálne, ale afektívne prejavy, teda vrhne sa do niečoho zbrklo, nepremyslene a následne upadne do depresívnejšej fázy. Už hypomanická nálada, je veľmi ťažko si predstaviť, že by nebola pozorovaná okolím, manická epizóda

- tá už jednoznačne vyústi do hospitalizácie pacienta, do nemocnice, pričom tá manická epizóda, čo sa týka hypomanickej nálady, je veľmi ťažko pochopiteľné, že by si takéto zmeny správania nikto z pracoviska nevšimol. V tejto veci bol vypočutý okrem iných aj syn, pričom z jeho výpovede nevyplýva, že by obžalovaný mal nejakú zvýšene dobrú náladu, teda že by mal nejaké tie výkyvy smerom hore. Čo sa týka poruchy osobnosti, musia byť vrodené dispozične, potom sa dajú ovplyvniť vonkajšími faktormi. Laické okolie nemôže pripísať pozorovanému správaniu niekoho presný psychopatologický rozmer, či ide o prípadne chorobný prejav alebo aký. Ak sa jedná o chorobnú zmenu nálady v rámci bipolárnej akfektívnej poruchy, chorý sa správa spôsobom, ktorý je pre okolie nápadný, aj keď okolie nevie prečo. Napr. by sa správal neprimerane k spolupracovníkom, obchodným partnerom, vtipkoval by v situáciách, kedy to vôbec nie je vhodné, mal by neprimerané poznámky a hodnotenia a podobné prejavy, ktoré si v okolí ľudia všimnú. Syn tiež neuviedol obdobia, zvýšenie dobrej nálady u otca, neprimeranej veselosti alebo podobných prejavov, hovoril o príznakoch vyčerpania, únavy, podráždenosti a podobne. Zo spisového materiálu nezistili nič také, čo by u obžalovaného nasvedčovalo, že by trpel diagnózou bipolárna afektívna porucha a že by okolie pozorovalo také správanie, čo by nasvedčovalo prítomnosti bipolárnej afektívnej chorobe. V znaleckom posudku podrobne popísali osobnosť obžalovaného, urobili psychopatologický rozbor, z hľadiska psychiatrického vyhodnocujeme správanie, konanie a všetky prejavy vyšetrovaného v situácii vyšetrenia doplnia sa pozorovania doplnené psychodiagnostickýmií metodikami a hľadáme súvislosti medzi konaním vyšetrovaného, jeho osobnostnými schopnosťami, danosťami a psychologickými, príp. psychopatologickými zákonitosťami. Pokiaľ zistia psychopatológiu, čiže príznaky poruchy alebo

choroby psychickej, zaraďujeme ju podľa zoznamu diagnostického chorôb, pokiaľ nenachádzame patologiu, ktorá by poukazovala na prítomnosť psychickej poruchy alebo choroby, hodnotíme správanie vyšetrovaného podľa psychologických zákonitostí. U posudzovaného zistili prítomnosť poruchy osobnosti, čo nie je duševná choroba v pravom slova zmysle, je to vlastne zvýraznenie niektorých osobnostných rysov, ktoré ovplyvňovalo jeho správanie a konanie dlhodobo, vlastne trvalo, ale nie chorobným spôsobom. Preto aj uviedli, že pri spáchania jednotlivých skutkov nebolo jeho správanie zmenené, resp. ovplyvnené duševnou chorobou, ale determinované bolo osobnostnou štruktúrou. Obvinený v celom rozsahu bol schopný ovládať svoje konanie a mohol rozpoznať nebezpečenstvo konania pre spoločnosť, a to aj vzhľadom na poruchu osobnosti, obvinený chcel podľa jeho vyjadrenia realizovať svoje plány ohľadom podnikania, naplánoval si, ako získať tie finančné prostriedky, no nevyšlo mu to, následne sa dostal do stresu, napätia, záťaže, v súvislosti s tým, že mu tento obchod, rozvoj podnikania nevyšiel. Potom pokračoval v podobnom duchu ďalej. Pri vyšetrení u obvineného nenašli žiaden chorobný prvok, obvinený konal viackrát nerozvážne. Porucha osobnosti u obvineného sa nedá vyliečiť, dá sa mu len pomôcť, preto odporúčali, aby obvinený prijal tú psychiatrickú starostlivosť, keď mu bude navrhnutá. Obvinený vie, že má po tejto stránke problémy, že by mal vyhľadať psychiatrickú starostlivosť, preto ochranné liečenie u obvineného nenavrhovali.

Svedok E. E., syn obžalovaného, po zákonnom poučení pred vyšetrovateľom uviedol, že na ocovi pobadal zmenu v správaní v roku 1999 a to v tom zmysle, že bol zo všetkého nervózny, triasli sa mu ruky pri nejakých činnostiach, keď telefonoval bol nervózny. Do práce chodil zavčasu a vracal sa neskoro večer. On bol s nim v kontakte väčšinou cez víkendy. Cez víkendy chodili pozerať futbalové zápasy. Chodievali tiež ku starým rodičom, občas na návštevu. Keď aj s nimi bol niekde, napríklad na tom futbale, tak vždy bol zaťažený robotou. Stále s niekým telefonoval ohľadom práce. Bol z toho aj dosť nervózny, videl na ňom, že má toho dosť, že je z toho prepracovaný. Aj keď boli u starkej a on mal voľný čas, tak aj tam za ním chodili jeho spolupracovníci v podstate nemal ani čas, nevedel regenerovať. Okolo roku 2000 im hovoril, že by chcel odísť z roboty lebo ho tá práca už nebaví, že je z toho veľmi vyčerpaný. Vravel, že nevie či takú vysokú funkciu ešte dokáže robiť. Na otázku vyšetrovateľa, či pobadal zmeny v správaní svojho otca svedok uviedol, že otec bol podráždený, podráždene reagoval a niekedy aj na nejakú jednoduchú vec odpovedal úplne nelogicky.

Ďalej boli na hlavnom pojednávaní prečítané listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise. Z výdavkového pokladničného dokladu číslo XXX zo dňa 31.1.2001 na č. l. 66 spisu vyplýva, že obžalovanému zo spoločnosti Ž.-L. J..S..Z.. R. bola vyplatená suma 5.000.000,- Sk. Zo spoločenskej zmluvy a jej dodatkov spoločnosti Ž.-L. J..S..Z.. R. z článku 13 odsek 1 vyplýva, že spoločnosť zastupujú a za ňu konajú vždy dvaja konatelia. Konateľmi spoločnosti bol obžalovaný, R.I. E. a O.. D. I.. Zo zmluvy o pôžičke na č. l. 185 spisu vyplýva, že spoločnosť I. J..S..Z.. E. dňa 6.10.2002 požičala obžalovanému ako fyzickej osobe finančnú čiastku vo výške 1.145.000,- Sk. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z troch výdavkových pokladničných dokladov z 17.9.2002, 4.10.2002 a z 6.10.2002, kedy spoločnosť I. J..S..Z.. obžalovanému požičala sumy 45.000,- Sk, 100.000,- Sk a 1.000.000,-Sk. Zo zmenky na č. l. 186 spisu vyplýva, že obžalovaný túto zmenku avaloval ako predseda spoločnosti Ž. R. I..J.., zmenka bola vystavená dňa 6.10.2002 na sumu 1.480.000,- Sk v prospech spoločnosti I., J..S..Z.. E.. Zo zmenkového platobného rozkazu č.k. 15 W. XX/XXXX vyplýva, že krajský súd v obchodnej veci žalobcu I. J..S..Z.. uložil tak obžalovanému v prvom rade ako i spoločnosti Ž.Z. R. I..J.. v druhom rade zaplatiť spoločne a nerozdielne spoločnosti I. J..S..Z.. sumu 1.148.000,- Sk so 6% úrokom. Doklady na č. l. 207-208 spisu preukazujú, že z účtu spoločnosti Ž. R. I..J.. bola vybratá dňa 28.1.2003 suma 1.000.000,-Sk. Z výdavkového pokladničného dokladu číslo XXXXX z 28.1.2003 vyplýva, že spoločnosť Ž. R. I..J.. dňa 28.1.2003 vyplatila obžalovanému sumu 1.000.000 ,-Sk. Z výberu hotovosti na č. l. 216 spisu vyplýva, že obžalovaný z účtu spoločnosti Ž. R. a.s. vybral dňa 15.2.2003 sumu 600.000,- Sk. Z výberu hotovosti na č. l. 217 spisu vyplýva, že obžalovaný z účtu spoločnosti Ž. R.Ú. I..J.. vybral dňa 16.2.2003 sumu 150.000,- Sk. Z výpisu z účtu spoločnosti Ž. R. I..J.. na č. l. - 229 spisu vyplýva, že v období od 6.1.2003 do 20.2.2003 obžalovaný 13 výbermi vybral celkovú sumu 112.000,- Sk. Zo zmluvy o pôžičke na č. l. 413 spisu vyplýva, že obžalovaný dňa 31.1.2001 požičal O.. I. Š. sumu 5.000.000,- Sk. Z listov na č. l. 450-451 spisu vyplýva, že O.. D. I. žiadala spoločnosť X L., J..S..Z.. Ž. o vrátenie omylom poukázanej finančnej čiastky vo výške 5.000.000,- Sk. Z príjmového a výdavkového pokladničného dokladu na č. l. 448-449 spisu vyplýva, že dňa 31.1.2003 bola suma 5.000.000 Sk vrátená spoločnosťou XE, J..S..Z.. spoločnosti Ž. R. I..J... Obžalovaný nemá záznam v registri priestupkov vedenom na Obvodnom úrade v Martine a taktiež nemá záznam v odpise registra trestov.

Trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1,5 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu.

Trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1, 4 písm. c/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005 sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobí tak na cudzom majetku značnú škodu.

Trestného činu podvodu podľa § 250 ods. l, 4, písm.b/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005 sa dopustí ten, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku značnú škodu.

Obohatením sa rozumie neoprávnené rozmnoženie majetku páchateľa alebo niekoho iného buď jeho rozšírením alebo ušetrením nákladov, ktoré by inak boli z majetku páchateľa alebo iného vynaložené. Obohatenie sa nemusí zhodovať so škodou. Podvodné konanie, t.j. uvedenie do omylu alebo využitie omylu, môže smerovať nielen voči poškodenému, ale aj voči inej osobe. Omyl je rozpor medzi predstavou a skutočnosťou.

Uvedením do omylu je konanie, ktorým páchateľ predstiera okolností, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom. Pri využití omylu iného, páchateľ sám k vyvolaniu omylu neprospel, ale po zistení omylu iného a priamom vzťahu k nemu konal tak, aby na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatil.

Škodou na cudzom majetku je ujma majetkovej povahy. Ide nielen o zmenšenie majetku, ale aj o ušlý zisk. Obsahom zmeny môže byť peňažná čiastka, nejaká vec, ale aj konanie alebo opomenutie, ktoré má určitú majetkovú hodnotu. Podľa § 89 ods. 13 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok minimálnej mesačnej mzdy, škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej 500-násobok minimálnej mesačnej mzdy. Výšku minimálnej mesačnej mzdy upravuje v zmysle z 21.10.2009 / ktoré je pre obžalovaného priaznivejšie ako /, pričom ide o sumu 307,70 EUR. Za značnú škodu sa násobkom tejto sumy považuje škoda spôsobená najmenej vo výške 30 770 ,- EUR , za škodu veľkého rozsahu sa považuje škoda spôsobená najmenej vo výške 153 850,- EUR.

Senát okresného súdu po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil konania uvedeného vo výrokovej časti predmetnej obžaloby prokurátora / pričom súd len upravil pisárske chyby o dátume prisvojenia si súm 150 000,-Sk a 600 000,-Sk a upravil právnu kvalifikáciu skutku uvedeného v bodoch 3./, 4./, 5./, 6./ obžaloby vzhľadom na výšku škody/. Obž. O.. E. E., ako trestne zodpovedná osoba, svojim vyššie uvedeným protiprávnym konaním naplnil všetky zákonné znaky trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. l, 5 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, trestného činu podvodu podľa § 250 ods. l, 4 písm. b/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a pokračovacieho trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. l, 4 písm. c/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005, nakoľko dňa 31.01.2001 vybral z pokladne spoločnosti Ž.-L. J..S..Z.. R. sumu 5 mil. Sk, ktorú požičal ako fyzická osoba O.. I. Š. napriek tomu, že finančnú hotovosť nemohol použiť na súkromné účely a nemohol s ňou manipulovať bez súhlasu druhého konateľa /bod l. rozsudku /, dňa 6.10.2002 uzatvoril ako fyzická osoba zmluvu o pôžičke so spoločnosťou I. J..S..Z.. E. na sumu 1,145.000,- Sk, v zmluve sa zaviazal vystaviť ako ručenie vlastnú zmenku bez protestu na sumu 1,480.000,- Sk nezákonne avalovanú spoločnosťou Ž. R. I..J.. R. v zast. O.. E. E. ako predsedu predstavenstva, hoci na vystavenie takejto zmenky nemal súhlas dozornej rady, spoločnosť Ž. R., I..J.. o takomto konaní ani neinformoval, zmenku bez jej vedomia vystavil / bod 2. rozsudku / a v dňoch od 6.l.2003 do 20.02.2003 vybral z pokladne a z účtu spoločnosti Ž. R., I..J.. celkovú sumu 1 862 000,-Sk, ktoré použil na doposiaľ neznáme účely, využitie finančných prostriedkov v prospech spoločnosti Ž. R. I..J.. R., do dnešného dňa nepreukázal, finančné prostriedky nevrátil / bod 3./, 4./, 5./, 6./ rozsudku /.

Obžalovaný vypovedal, že z predmetných skutkov sa necíti byť vinný, priznal však vybratie sumy 5 mil. Sk z pokladne spoločnosti Ž.-L. J..S..Z.. R. , ktorú následne požičal a taktiež priznal, že vybral peniaze zo spoločnosti Ž.- R. I..J.. v sumách 1 mil. Sk, 600 000,- Sk, 150 000,- Sk a 112 000,- Sk. Čo sa týka zmenky vystavenej pre spoločnosť I. J..S..Z.., k tejto veci vypovedať nechcel, vec je riešená v občiansko-právnom konaní. Obžalovaný priznal, že peniaze požičal ako fyzická osoba, nie ako zástupca spoločnosti Ž.-L. J..S..Z.. s tým, že to vyrovná zo svojich budúcich dividend resp. si myslel, že tieto sú

kryté jeho podielom v spoločnosti Q.. Čo sa týka vybratých súm z pokladne a z účtu spoločnosti Ž. R. I..J.. obrana obžalovaného spočívala v tom, že ich použil určite pre obchodné účely spoločnosti Ž. R. I..J.. ani korunu nepožil na svoje osobné účely.

Obžalovaného O.. E. E. okrem čiastočného priznania / keď priznal vybratie finančných súm / zo spáchania všetkých skutkov usvedčujú výpovede svedkov- poškodených, výpovede svedkov, ako aj ďalšie listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise.

Súd v tejto súvislosti, čo sa týka preukázania viny obžalovanému v bode 1/ rozsudku poukazuje predovšetkým na výpoveď svedkyne poškodenej D.. D. T., svedkov O.. R. E., O.. D. I., O.. Ľ. U. a O.. I. Š.. Svedkovia D.. D. T., O.. R. E. a O.. Ľ. U. vypovedali kedy a ako sa dozvedeli o výdavkovom pokladničnom doklade, ktorým obžalovaný vybral z pokladne spoločnosti Ž.-L. J..S..Z.. sumu 5 mil. Sk. O.. R.I. E. ako i O.. D. I. ako konatelia spoločnosti Ž.-L. J..S..Z.. vyvrátili obranu obžalovaného, že o výbere hotovosti vedeli ostatní konatelia. O.. Š. potvrdila, že obžalovaný ako fyzická osoba im poskytol sumu 5.000.000,- Sk, čo preukazuje aj zmluva o pôžičke. Skutočnosť, že obžalovaný vybral horeuvedenú sumu preukazuje i listinný doklad - výdavkový pokladničný doklad číslo XXX zo dňa 31.1.2001. O.. D. I. ako i O.. R. E. vypovedali, že po zistení finančných nezrovnalostí jednali s obžalovaným, a vyzývali ho k vráteniu súm, svedkyni obžalovaný povedal, že ich vráti. Týmto konaním obžalovaný ako konateľ spoločnosti Ž.-L. J..S..Z.. si prisvojil cudziu vec - finančnú čiastku 5 mil. Sk, ktorá mu bola zverená, keďže išlo o peniaze tejto spoločnosti a spôsobil tak na cudzom majetku - na majetku spoločnosti Ž.-L. J..S..Z.. škodu veľkého rozsahu - škodu prevyšujúcu sumu 153 850,- EUR.

Pokiaľ ide o skutok v bode 2/ rozsudku súd poukazuje predovšetkým na usvedčujúce výpovede poškodených O.. D. D., D.. D. T. a O.. R.I. E.. Poškodený O.. D. D. vypovedal, že obžalovanému ako fyzickej osobe požičal v r. 2002 čiastku cez 1.100.000,- Sk, istenie tejto pôžičky bolo zmenkou, ručili Ž. R.. Tieto skutočnosti preukazujú i listinné dôkazy - zmluva o pôžičke z 6.10.2002, výdavkové pokladničné doklady z 17.9.2002, 4.10.2002 a z 6.10.2002, zmenka na č. l. 186 spisu a zmenkový platobný rozkaz. Poškodená D.. T. ako i O.. R. E. potvrdili, že o predmetnej zmenke sa dozvedeli až v roku 2005, keď spoločnosti Ž. R.Ú. I..J.. bol krajským súdom doručený zmenkový platobný rozkaz, na základe ktorého v druhom rade spoločnosť Ž. R. I..J.. bola povinná zaplatiť spoločnosti I. J..S..Z.. E. sumu 1.480.000,- Sk. Obžalovaný týmto konaním naplnil všetky zákonné znaky podvodu podľa § 250 ods. l, 4 písm. b/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005 nakoľko seba obohatil tým, že tak poškodeného O.. D. ako i zástupcov spoločnosti Ž. R. I..J.. uviedol do omylu, keďže za jeho súkromnú pôžičku, ktorú nemal ani v úmysle splatiť, ručila spoločnosť Ž. R. I..J.. /bez súhlasu dozornej rady/, ktorá nemala vedomosť o podpísanej zmenke, pôžičku poškodenému nevrátil, čím poškodenému O.. D. spôsobil značnú škodu

- škodu prevyšujúcu sumu 30 770 ,- EUR.

Zo skutkov uvedených v bodoch 3./, 4./, 5./, 6./ rozsudku okrem čiastočného priznania obžalovaného, keď priznal vybratie finančných súm, je obžalovaný predovšetkým usvedčovaný výpoveďou poškodenej D.. D. T., O.. R. E., O.. Ľ. U.P. a O. E.. Poškodená D.. T. uviedla, že o výberoch z pokladne alebo z účtov spoločnosti Ž. R., I.. J.. vo výške ako je v obžalobe sa dozvedela tiež až po odchode obžalovaného z firmy a po predložení všetkých dokladov zo strany finančnej riaditeľky, teda O.. U., kedy zistila, že tieto peniaze tiež neboli vrátené na účet spoločnosti. Svedok O.. R. E. uviedol, že čo sa týka firmy Ž. R., I.. J.. finančnou kontrolou boli zistené nezrovnalosti ohľadne súm 1 mil. Sk, 600 000,-sk, 150 000,-Sk a ani nepredpokladal, že bude problém s bežným účtovaním z kreditných kariet, aj tam zistil nezrovnalosti. On obžalovaného vyzýval, aby tieto prostriedky vrátil. Svedkyňa O.. Ľ. U. vypovedala, že na požiadanie obžalovaného vybrala sumu 1 mil. Sk a túto odovzdala obžalovanému, nevie na aký účel bola táto suma. Ona sa obžalovaného pýtala na aký účel, on jej to nezdôvodnil. Peniaze suma 1.000.000,- Sk nebola vrátená. Kým bol obžalovaný v spoločnosti, tak sa ho pýtala, kedy vráti peniaze, obžalovaný jej povedal, že ich vráti. O výberoch peňazí z pokladne a z účtu spoločnosti Ž. R., I.. J.. obžalovaným preukazujú i listinné doklady - výdavkový pokladničný doklad číslo XXXXX z 28.1.2003, výberové lístky hotovosti z 15.2.2003 a z 16.2.2003 a výpis z účtu spoločnosti Ž. R. I..J.. na č. l. 218-229 spisu. Týmto konaním obžalovaný ako predseda predstavenstva spoločnosti Ž. R. I..J.. si prisvojil cudziu vec - finančnú čiastku v celkovej výške 1 862 000,-Sk, ktorá mu bola zverená, keďže išlo o peniaze tejto spoločnosti a spôsobil tak na cudzom majetku - na majetku spoločnosti Ž. R. I..J.. značnú škodu - škodu prevyšujúcu sumu 30 770 ,- EUR.

Súd odmietol návrh obhajoby na doplnenie dokazovania, spočívajúci vo vypracovaní kontrolného znaleckého posudku ohľadom vyšetrenia duševného stavu obžalovaného z nasledovných dôvodov. Súd tento úkon považuje za nadbytočný, nakoľko v danej veci už bol vypracovaný kontrolný znalecký posudok znaleckou organizáciou - Psychiatrickou nemocnicou Philippa Pinela Pezinok. V zmysle predmetného posudku vyšetrením znalcov znaleckej organizácie bol obžalovaný v celom rozsahu schopný ovládať svoje konanie a mohol rozpoznať nebezpečenstvo konania pre spoločnosť, teda v zmysle trestného práva bol príčetnou, trestne zodpovednou osobou. Znalkyňa E.. G. U. na hlavnom pojednávaní podrobne a presvedčivo vysvetlila prečo znalci znaleckej organizácie dospeli k iným záverom ako znalkyne E.. H. a E.. J., t. j., že u obžalovaného nejde o diagnózu bipolárnej afektívnej poruchy. Vyšetrením znalci u obžalovaného zistili len poruchu osobnosti s výkyvmi nálad, čo nie je duševná choroba v pravom slova zmysle, je to vlastne zvýraznenie niektorých osobnostných rysov, ktoré ovplyvňovalo jeho správanie a konanie dlhodobo, trvalo. Keď sa obžalovaný dostane do záťaže, do popredia sa dostanú nie racionálne, ale afektívne prejavy, teda vrhne sa do niečoho zbrklo, nepremyslene a následne upadne do depresívnejšej fázy. Porucha osobnosti u obžalovaného sa nedá vyliečiť, dá sa mu len pomôcť, preto odporúčali, aby obžalovaný prijal ambulantnú psychiatrickú starostlivosť.

Znalecký posudok O.. S., vzhľadom na to z akých podkladov znalkyňa vychádzala pri jeho vypracovaní / znalkyňa nemala k dispozícii účtovníctvo spoločnosti Ž.-L. J..S..Z.. /., súd považuje za posudok bez výpovednej lehoty. Úvahy obhajoby, že škoda tejto spoločnosti nevznikla len preto, že predmetná suma nie je uvedená v účtovnej závierke spoločnosti za príslušný rok, súd poznamenáva, že k tomu sa podrobne vyjadrila svedkyňa O.. Ľ. U., pričom táto okolnosť nemá vplyv na vznik resp. zánik právnych skutočností, t.j. pohľadávky alebo záväzky / dlhy / vznikajú na základe právnych úkonov ako je pôžička, výber hotovosti a nie na základe vedenia účtovníctva.

Na základe vykonaných dôkazov po ich vyhodnotení súd dospel k záveru, že súhrn priamych a nepriamych dôkazov v tejto veci tvoria jednu ucelenú reťaz dôkazov, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe prokurátora.

Obžalovaný v predmetnej veci podľa názoru súdu, čo sa týka spáchania trestných činov konal v priamom úmysle podľa § 4 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd prihliadol na ustanovenie § 3 ods. 4 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, § 23 a § 31 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a prihliadol na stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť, možnosti nápravy ako i na pomery obžalovaného.

U obžalovaného súd zistil len poľahčujúce okolnosti, t. j. že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, nakoľko z výpisu z registra priestupkov Obvodného úradu v Martine vyplýva, že obžalovaný doposiaľ nebol priestupkovo riešený a obžalovaný ani nemá záznam v registri trestov GP SR. Za spáchanie vyššie uvedeného trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. l, 5 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, čo je najprísnejší trestný čin, súd páchateľovi uloží v zmysle príslušného zákonného ustanovenia trest odňatia slobody v rozpätí 5 až l2 rokov. Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností u obžalovaného ako i na dobu, ktorá uplynula od spáchania skutkov súd dospel k záveru, že takto stanovená trestná sadzba odňatia slobody vzhľadom na pomery obž. O.. E. E. je neprimerane prísna a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje uloženie aj trestu kratšieho trvania. K takejto úvahe súd viedla i tá okolnosť, že obžalovaný hoci spôsobil vyššie uvedeným spoločnostiam škodu, práve obžalovaný bol tou osobou, ktorá po dlhší čas bola vo vedení týchto poškodených spoločností, pričom aj svojim pôsobením /okrem skutkov uvedených v obžalobe/ prispel k ich rozvoju. V neposlednom rade k takému postupu súd viedla i skutočnosť, ktorú zistili znalci znaleckej organizácie - poruchu osobnosti s výkyvmi nálad u obžalovaného, ktorá ovplyvňovala jeho správanie a konanie trvalo, t.j. že sa obžalovaný vrhal sa do niečoho zbrklo, nepremyslene / rozdávaním, požičiavaním peňazí poškodených spoločností /. Z tohto dôvodu súd obžalovanému podľa § 40 ods. l Tr. zák. účinného do 31.12.2005 mimoriadne znížil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. l, 5 Tr. zák. účinného do 31.12.2005. Súd je toho názoru, že na nápravu obžalovaného postačí uloženie úhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 2 rokov, výkon ktorého obžalovanému podmienečne odložil na maximálnu skúšobnú dobu vo výmere 5 rokov, pričom vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu a na možnosť nápravy obžalovaného, uloženie iného trestu na dosiahnutie účelu trestu nie je potrebné.

Podľa súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti Ž.-L. J..S..Z.., so sídlom vo R., K.. C. P. X, IČO: XXXXXXXX škodu vo výške 165.969,59 EUR a poškodenej spoločnosti Ž. R. I..J.. so sídlom vo R., K.. C. P. X, IČO: XXXXXXXX škodu vo výške 61.807,08 EUR, a to z nasledovných dôvodov. Splnomocnenkyňa poškodených vyššie uvedených spoločností si nárok na náhradu škody riadne a včas uplatnila, na tomto nároku splnomocnenkyňa na hlavnom pojednávaní zotrvala, tento nárok bol v spise riadne listinnými dôkazmi preukázaný, a škodu týmto poškodeným spoločnostiam spôsobil obžalovaný tým, že neoprávnene vybral a spreneveril zo spoločnosti Ž.-L. J..S..Z.. R. sumu 5.mil. Sk /v prepočte konverzným kurzom 165.969,59 EUR / a zo spoločnosti Ž. R.Ú. I..J.. R. sumu 1 862 000,-Sk /v prepočte konverzným kurzom 61.807,08 EUR /. Nakoľko si splnomocnenkyňa poškodených spoločností si uplatňovala nárok na náhradu škody za poškodené spoločnosti vo výške vyššej než ju súd v adhéznom konaní priznal, z tohto dôvodu súd podľa poškodené spoločnosti Ž.-L. J..S..Z.. R. a Ž. R. I..J.., so zvyškami nárokov na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline v lehote do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a zúčastnená osoba, pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, a toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca. V písomnom podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie prokurátora môže vziať späť i nadriadený prokurátor. Odvolanie má odkladný účinok.