Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Cb-273-2003.pdf
PDF · 101.03 KB
Case nature
Area
Subarea
22Cb/273/2003
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľa: REART s.r.o. Košice, Toryská č. 6, Košice, IČO: 36 181 773, zastúpeného JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom, Floriánska 16, Košice, proti odporcovi: DOTO, spol. s r.o., Jána Smreka 6168/9, Bratislava, IČO: 36 032 697, o zaplatenie 2.310,30 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 1.401,82 eur s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne od 18.3.2003 do zaplatenia ako aj trovy konania vo výške 937,63 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
V zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Bratislava II sumu vo výške 345,16 eur titulom trov konania, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Bratislava II sumu vo výške 223,66 eur titulom trov konania, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 10.7.2003 sa pôvodný navrhovateľ (LDS, s.r.o., Tranovského 9, Košice, IČO: 36 183 873) domáhal, aby súd určil povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 2.310,- eur (69.600,- Sk) s príslušenstvom titulom neuhradenej ceny za vypracovanie grafických návrhov.
Odporca v podanom odpore navrhovateľom uplatňovaný nárok neuznal.
Po podaní návrhu na začatie konania došlo na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10.12.2003 k postúpeniu pohľadávky tvoriacej predmet sporu, a to z pôvodného navrhovateľa ako postupníka na spoločnosť REART s.r.o. Košice. Uznesením, č.k. 22Cb/273/2003-46, zo dňa 03.6.2004 súd pripustil, aby navrhovateľ LDS, s.r.o. z konania vystúpil a na jeho miesto vstúpila spoločnosť REART s.r.o. Košice, Toryská 6, Košice.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinným dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, výsluchom účastníkov konania a ich právnych zástupcov, výpoveďami svedkov X. Š., M. M., Y.. H. M., a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Objednávkou zo dňa 29.7.2002 si odporca objednal u pôvodného navrhovateľa spoločnosti LDS, spol. s r.o., Tranovského 9, Košice, vypracovanie návrhu na svetelné reklamy na objekt hotel Medium, návrh na logo hotela s názvom "Medium" a cenový rozpočet. Pôvodný navrhovateľ vyhotovil grafické návrhy a zaslal odporcovi cenovú ponuku zo dňa 9.10.2002 na zrealizované grafické návrhy v hodnote 58.000,- Sk bez DPH. Dňa 03.03.2003 vystavil odporca pôvodnému navrhovateľovi faktúru č. 2003/062 s dátumom splatnosti 17.03.2003 v sume 69.600,- Sk. Predmetom fakturácie bola cena za vypracovanie grafického návrhu loga, grafického návrhu komplexného riešenia označenia budovy hotela a grafického návrhu totemu. Odporca pôvodnému navrhovateľovi vystavenú faktúru neuhradil, a preto pôvodný navrhovateľ uplatnil svoj nárok v konaní pred súdom.
Odporca v podanom odpore tvrdil, že v rámci výberového konania na dodávateľov reklamných nápisov oslovil štyri spoločnosti na vypracovanie cenovej ponuky pre grafické návrhy. Z týchto spoločností bol vybraný dodávateľ ERS Mont s.r.o., ktorý celú zákazku úspešne zrealizoval.
Vo vyjadrení k odporu pôvodný navrhovateľ uviedol, že odporca prejavil záujem o vypracovanie návrhov na svetelné reklamy a o vypracovanie rozpočtu potrebného na samotnú realizáciu reklamy, čo potvrdil písomnou objednávkou zo dňa 29.7.2002. Neskôr sa u odporcu prejavili finančné problémy. Pôvodný navrhovateľ preto uzatvoril prvú etapu prác a vystavil faktúru v sume 69.600,- Sk.
Na pojednávaní konanom dňa 19.9.2005, konateľ navrhovateľa, ktorý bol taktiež konateľom pôvodného navrhovateľa tvrdil, že zmluva s odporcom sa uzatvárala s konateľom odporcu v jeho kancelárii. Počas rokovania mu konateľ pôvodného navrhovateľa oznámil, že takéto väčšie zákazky nerobia bez objednávky. Odporca bol zároveň oboznámený s tým, koľko bude stáť grafický návrh loga ako aj grafické návrhy komplexného riešenia označenia budovy hotela.
Konateľ odporcu na pojednávaní konanom dňa 19.9.2005 tvrdil, že pôvodného navrhovateľa oboznámil s tým, že ide o výberové konanie. Pôvodný navrhovateľ mu oznámil, že bez objednávky pracovať nebude, a preto sa dohodli, že vypracuje cenovú ponuku, koľko budú grafické návrhy stáť. Ďalej uviedol, že prvé stretnutie prebehlo 29.7.2002 a cenovú ponuku dostali až v októbri 2002, avšak medzitým už vybrali inú firmu. S pôvodným navrhovateľom neboli dohodnutí, dokedy má byť cenová ponuka predložená.
Svedkyňa X. Š., na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 18.01.2006, uviedla, že bola prítomná na niektorých rokovaniach medzi pôvodným navrhovateľom a odporcom. Potvrdila, že zo strany odporcu došlo k objednaniu grafických návrhov s tým, že mala byť vypracovaná aj cenová ponuka, ktorá podľa jej výpovede vypracovaná nebola.
Zo svedeckej výpovede svedka M. M. na pojednávaní dňa 18.01.2006 súd zistil, že svedok sa zúčastnil výberového konania priamo v hoteli Medium, kde konateľovi odporcu predložil svoje grafické návrhy s cenovou ponukou. Až v prípade, ak by vo výberovom konaní uspel, mu odporca mal zaplatiť cenu grafických návrhov.
Svedkyňa Y.. H. M. na pojednávaní dňa 07.3.2007 uviedla, že na prvom rokovaní medzi sporovými stranami nebola prítomná, ale podľa informácii od konateľa pôvodného navrhovateľa vie, že odporcovi bola oznámená orientačná cena grafických návrhov. Svedkyňa zároveň vyslovila názor, že nie je možné určiť cenu grafických návrhov predtým, než sú vypracované. Možno určiť len predbežnú cenu. Pôvodný navrhovateľ podľa svedkyne nemal vedomosť o tom, že odporca na vyhotovenie grafických návrhov vyhlásil výberové konanie.
Podľa prednesu právneho zástupcu odporcu na pojednávaní dňa 18.4.2007, okrem tvrdenia konateľa odporcu neexistuje žiaden písomný dôkaz o tom, že pri vyhotovovaní grafických návrhov sa jednalo výberové konanie.
Zo záveru znaleckého posudku č.10/2009 vypracovaného znalkyňou M.. N. A. vyplynulo, že návrhy na grafické logá a na svetelné a nesvetelné reklamy pre hotel Medium, ako i na nesvetelné a svetelné totemy spĺňajú svoj účel len čiastočne. Vzhľadom k cenám obvyklým v roku 2002, resp. 2003 za spracovanie grafických návrhov na území Slovenskej republiky a vzhľadom k chybám a nedostatkom analyzovaným v návrhoch by vyúčtovaná cena za spracovanie návrhov mala byť krátená, a to tak, že jednotlivé položky vyúčtovania by sa znížili o polovicu. Pri položke "grafický návrh loga" znalkyňa oproti účtovanej sume 15.000,- Sk navrhla sumu 350,- eur, pri položke "grafický návrh komplexného riešenia budovy" znalkyňa navrhla oproti účtovanej sume 35.000,- Sk sumu 663,- eur a pri položke grafické návrhy totemov znalkyňa navrhla oproti účtovanej sume 8.000,- Sk sumu 165,- eur.
Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná ( § 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1% vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
V zmysle § 536 Obchodného zákonníka je zmluva o diela považovaná za platne uzatvorenú, ak medzi účastníkmi zmluvného vzťahu dôjde k dohode o predmete diela a k dohode o cene, resp. spôsobe jej určenia s výnimkou prípadov, keď zmluvné strany v zmluve prejavia vôľu uzatvoriť zmluvu aj bez tohto určenia. Cena za dielo je teda podstatnou náležitosťou zmluvy o dielo len, ak zmluvné strany neprejavia vôľu uzatvoriť zmluvu aj bez jej určenia. V predmetnom prípade súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o dielo, pričom absencia dohody o cene zodpovedala vôli prejavenej zmluvnými stranami. Odporca nepreukázal tvrdenia uvedené v odpore, v zmysle ktorých sa vypracovanie návrhov malo uskutočniť bezodplatne, len na účely výberového konania. Súdu nebol predložený žiaden relevantný dôkaz preukazujúci vedomosť právneho predchodcu navrhovateľa o tom, že na vyhotovenie grafických návrhov sa uskutočňuje výberové konanie. Svedok M. M. vo svojej výpovedi síce uviedol, že sa výberového konania na vypracovanie grafických návrhov
taktiež zúčastnil a aj ho vyhral, avšak uvedené zároveň nepreukazuje aj to, že právny predchodca navrhovateľa bol oboznámený s konaním výberového konania. Súd preto dospel k záveru, že odporca si u navrhovateľa záväzne objednal zhotovenie diela spočívajúceho vo vypracovaní grafických návrhov, čo vyplynulo jednak z písomnej objednávky a taktiež zo svedeckej výpovede svedkyne Agáty Štipkalovej. Následným vypracovaním grafických návrhov vzniklo právnemu predchodcovi navrhovateľa právo na zaplatenie ceny diela.
Z ustanovenia § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že v prípade uzatvorenia zmluvy o dielo, v ktorej nie je určená cena za dielo ani spôsob jej určenia, je objednávateľ povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu obvyklú. Zo znaleckého posudku vypracovaného v konaní vyplynulo, že sumu vyúčtovanú právnym predchodcom navrhovateľa odporcovi, nemožno považovať za cenu obvyklú za vykonané dielo v čase, keď k jeho vypracovaniu došlo. Súd preto v zmysle záverov znaleckého posudku ustálil, že právnemu predchodcovi navrhovateľa riadnym vykonaním diela (zhotovením grafických návrhov vznikol nárok na zaplatenie obvyklej ceny za dielo vo výške 1.178,- eur (bez DPH). Po prirátaní DPH vo výške 19% bol odporca povinný zaplatiť právnemu predchodcovi navrhovateľa sumu vo výške 1.401,82 eur. Platným postúpením pohľadávky na základe zmluvy o prevode pohľadávky prešiel nárok na zaplatenie obvyklej ceny za dielo spolu s príslušenstvom na navrhovateľa. Keďže odporca cenu diela, ktorej splatnosť nastala vykonaním diela dosiaľ neuhradil, dostal sa do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku a navrhovateľovi popri nároku na obvyklú cenu za dielo vznikol aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania.
Na základe vyššie uvedených skutočností ako aj citovaných zákonných ustanovení, súd žalobný návrh považoval v časti za dôvodný, a preto rozhodol tak, že navrhovateľovi priznal nárok na zaplatenie obvyklej ceny za dielo spolu s príslušenstvom a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p, v zmysle ktorého, ak mal účastník konania vo veci len čiastočný úspech, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Navrhovateľov úspech vo veci je vyjadrený pomerom prisúdenej istiny a istiny požadovanej žalobným návrhom, t.j. 60,68 % (1.401,82 eur/2.310,30 eur). Úspech odporcu vo veci predstavuje nepriznanú časť istiny v pomere k požadovanej istine, t.j. 39,32 %. Keďže náhradu trov konania je potrebné pomerne rozdeliť, navrhovateľovi, ktorý mal prevažný úspech v konaní, prináleží náhrada trov konania vo výške rozdielu medzi percentuálnymi pomermi úspechov oboch účastníkov konania, t.j. vo výške 21,36 %.
Trovy konania vo výške 4.389,70 eur pozostávajú z:
1. trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby v základnej sadzbe tarifnej odmeny ( § 13 ods. 1 vyhlášky č. 163/2002 Z.z. v znení účinnom od 01.04.2002) vo výške 2.738,- Sk/1 úkon (prevzatie a príprava právneho zastúpenia, podanie návrhu na začatie konania, vyjadrenie k odporu), 6 úkonov právnej služby v základnej sadzbe tarifnej odmeny (§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 2.750,- Sk/ 1 úkon (účasť na pojednávaní dňa 13.4.2005, 19.9.2005, 18.01.2006, 7.3.2007, 26.9.2007), jeden úkon právnej služby v sadzbe jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny (§ 14 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 v znení účinnom do 31.5.2009), t.j. 687,50 Sk (účasť na pojednávaní dňa 15.11.2006), čo spolu predstavuje náhradu vo výške 25.401,50 Sk/ 843,17 eur;
2.náhrady za tri režijné paušály po 128,- Sk/ 1 RP, dva režijné paušály po 150,- Sk/ 1RP, dva režijné paušály po 164,- Sk/1RP, tri režijné paušály po 178,- Sk/1RP, čo spolu predstavuje náhradu vo výške 1.546,- Sk/ 51,31 eur;
3. náhrady cestovných výdavkov právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávanie:
a) dňa 13.4.2005 osobným motorovým vozidlom OPEL Vectra 2,5 V6 so spotrebou 9,8 l/100 km, t.j. 840 km (KE-BA a späť) x 0,098 l = 82,32 l x 38,50 Sk (cena benzínu) = 3.169,32 Sk, čo spolu so základnou náhradou vo výške 6,20 Sk/km ( 5.208,-Sk) predstavuje sumu vo výške 8.377,32 Sk/ 278,07 eur,
b) dňa 19.9.2005 osobným motorovým vozidlom OPEL Vectra 2,5 V6 so spotrebou 9,8 l/100 km, t.j. 840 km (KE-BA a späť) x 0,098 l = 82,32 l x 38,50 Sk (cena benzínu) = 3.169,32 Sk, čo spolu so základnou náhradou vo výške 6,20 Sk/km ( 5.208,-Sk) predstavuje sumu vo výške 8.377,32 Sk/ 278,07 eur,
c) dňa 18.1.2006 osobným motorovým vozidlom OPEL Vectra 2,5 V6 so spotrebou 9,8 l/100 km, t.j. 840 km (KE-BA a späť) x 0,098 l = 82,32 l x 39,30 Sk (cena benzínu) = 3.235,- Sk, čo spolu so základnou náhradou vo výške 6,20 Sk/km ( 5.208,-Sk) predstavuje sumu vo výške 8.443,- Sk/ 280,25 eur,
d) dňa 15.11.2006 osobným motorovým vozidlom OPEL Vectra 2,5 V6 so spotrebou 9,8 l/100 km, t.j. 840 km (KE-BA a späť) x 0,098 l = 82,32 l x 38,50 Sk (cena benzínu) = 3.235,- Sk, čo spolu so základnou náhradou vo výške 6,20 Sk/km ( 5.208,-Sk) predstavuje sumu vo výške 8.443,- Sk/ 280,25 eur,
e) dňa 7.3.2007 osobným motorovým vozidlom OPEL Vectra 2,5 V6 so spotrebou 9,8 l/100 km, t.j. 840 km (KE-BA a späť) x 0,098 l = 82,32 l x 36,50 Sk (cena benzínu) = 3.004,68 Sk, čo spolu so základnou náhradou vo výške 6,20 Sk/km ( 5.208,-Sk) predstavuje sumu vo výške 8.212,68 Sk/ 272,61 eur,
f) osobným motorovým vozidlom OPEL Vectra 2,5 V6 so spotrebou 9,8 l/100 km, t.j. 840 km (KE-BA a späť) x 0,098 l = 82,32 l x 38,24 Sk (cena benzínu) = 3.147,91 Sk, čo spolu so základnou náhradou vo výške 6,20 Sk/km (5.208,-Sk) predstavuje sumu vo výške 8.355,91 Sk/ 277,36 eur
3. náhrady stratu času strávenú cestou právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávanie:
a) dňa 13.4.2005 - 16 polhodín x 250,- Sk (1/60 výpočtového základu § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení vyhlášky 279/2005 Z.z.), t.j. 4.000,- Sk/ 132,77 eur,
b) dňa 19.9.2005 - 16 polhodín x 250,- Sk, t.j. 4.000,- Sk/132,77 eur,
c) dňa 18.1.2006 - 16 polhodín x 273,- Sk (1/60 výpočtového základu podľa § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení vyhlášky 256/2006 Z.z.), t.j. 4.368,- Sk/ 144,99 eur,
d) dňa 15.11.2006 - 16 polhodín x 273,- Sk, t.j. 4.368,- Sk/144,99 eur,
e) dňa 7.3.2007 - 16 polhodín x 297,- Sk (1/60 výpočtového základu podľa § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) , t.j. 4.752,- Sk/ 157,73 eur,
f) dňa 26.9.2007 - 16 polhodín x 297,- Sk, t.j. 4.752,- Sk/157,73 eur,
4. DPH vo výške 676,16 eur,
5. náhrady súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 3.480,- Sk, t.j. 115,51 eur,
6. náhrady preddavku na trovy znaleckého dokazovania vo výške 165,96 eur.
Po pomernom rozdelení trov konania, súd navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 937,63 eur, ktorá zodpovedá jeho úspechu v konaní (21,36%).
O trovách štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého má štát podľa výsledku konania proti účastníkom konania právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
Trovy štátu v celkovej výške 568,82 eur predstavuje svedočné vyplatené svedkyni Y.. H. M. na základe uznesenia zo dňa 09.3.2007, č.k. 22Cb/273/2003-87 vo výške 2.524,- Sk (83,78 eur) zo štátnych finančných prostriedkov a taktiež znalečné vyplatené zo štátnych finančných prostriedkov znalkyni M.N.. N. A. na základe uznesenia zo dňa 21.6.2010, č.k. 22Cb/273/2003-222, vo výške 485,04 eur.
Navrhovateľ mal v predmetnom súdnom konaní úspech 60,68 % a odporca 39,32%. Znamená to, že navrhovateľ bol vo zvyšných 39,32% sporu neúspešný, preto je potrebné, postupujúc v súlade s ustanovením § 148 ods. 1 O.s.p., zaviazať navrhovateľa na náhradu trov štátu v uvedenej časti, teda
na náhradu trov štátu v sume 223,66 eura (t.j. 39,32% z celkovej sumy trov štátu 568,82 eur). Odporca bol neúspešný vo zvyšnej časti, t.j. v 60,68 %, je preto povinný uhradiť trovy štátu v sume 345,16 eur (t.j. 60,68 % z celkovej sumy trov štátu 568,82 eur) .
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.