Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23CoP-39-2011.pdf
PDF · 98.27 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/39/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrey Dudášovej a členov senátu: JUDr. Ivety Jankovičovej a JUDr. Ley Stovičkovej, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: P. P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: P. P., nar. XX.XX.XXXX, F. P. XXX a W. P., nar. XX.XX.XXXX, P. XX, o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Skalica, č.k. 6P 89/2010-168 zo dňa 30. marca 2011, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa návrh otca na zníženie výživného zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
Rozhodnutie súd odôvodnil právne podľa ust. § 62 ods. 1 až 5, § 63 ods. 1,2, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, § 163 ods. 1, ods. 2 O.s.p. a vecne tým, že návrh otca na zníženie výživného nebol dôvodný a to vzhľadom na zmenu pomerov, ktorá neodôvodňuje úpravu vyživovacej povinnosti. Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že naposledy bolo rozhodované o výživnom rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 12C 95/2008-37 zo dňa 12.11.2008 na sumu 5.000,- Sk (165,97 eur) mesačne a v čase tejto úpravy výživného matka bola na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok 4.780,- Sk, maloletý P. bol v celodennej starostlivosti matky a otec bol živnostníkom, dosahoval priemerný mesačný príjem 60.000,- Sk netto. Na strane maloletého prišlo k zmene pomerov, nakoľko je vekovo starší a zvýšili sa mu potreby, pribudli mu koníčky, maloletý sa venuje športu, má záujem o hokej, futbal a lyžovanie. U matky nastala zmena pomerov v tom, že je zamestnaná v A. X., kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 469,77 eur a ďalej si dopĺňa vzdelanie, navštevuje Vysokú školu X. Y. v X., má spojené taktiež výdavky, býva u svojich rodičov. Aj na strane otca nastala zmena v počte vyživovacích povinností, nakoľko mu pribudla jedna vyživovacia povinnosť k maloletej O. P., nar. 05.12.2009. Otec podľa svojho vyjadrenia nedosahuje také príjmy ako pri určení vyživovacej povinnosti na maloletého a na preukázanie svojich príjmov predložil daňové priznanie za rok 2009, z ktorého vyplýva čistý mesačný príjem 229,01 eur, čo znamená pri prepočte na mesiace príjem 19,08 eur mesačne. Nevyhnutné výdavky na domácnosť otec vyčíslil na sumu 390,- eur mesačne bez výživného a bez splátok hypotekárneho úveru. Z uvedeného potom vyplýva aj taký záver, že v prípade reálnosti jeho príjmov, otec nie je schopný platiť nevyhnutné pravidelné mesačné výdavky. Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že vyzval otca v zmysle § 63 ods. 1 Zákona o rodine, aby preukázal súdu príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúce dane z príjmu, ďalej na predloženie podkladov na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožnenie súdu sprístupnenie údajov chránených podľa
osobitného predpisu a na zistenie ďalších skutočností potrebných pre rozhodnutie. Súd vychádzal z predpokladu, že ak si rodič nesplní túto povinnosť, tak výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima. Súd mal za to, že si otec nesplnil túto svoju povinnosť, nepreukázal svoje príjmy a preto súd vychádzal z domnienky, že výška jeho priemerného mesačného zárobku predstavuje sumu 3.707,60 eur, teda 20-násobok sumy životného minima. V tejto súvislosti súd vychádzal z toho, že otec mal povinnosť podať daňové priznanie za rok 2010 do 31.03.2011, nezúčastnil sa pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, na ktoré mal priniesť daňové priznanie. Súd v konaní síce zistil zmenu pomerov oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu a to zmenu na strane matky ako aj na strane otca - pribudnutie vyživovacej povinnosti, avšak s prihliadnutím na zmenu pomerov na strane maloletého, nejedná sa o podstatnú zmenu okolností odôvodňujúcich zníženie výživného. Otec je s ohľadom na svoje majetkové pomery, schopnosti a možnosti naďalej schopný platiť určené výživné. O práve na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletého a domáhal sa, aby odvolací súd znížil výživné na sumu 30,- eur mesačne. Dôvodil neúplne zisteným skutkovým stavom veci, nevykonaním navrhnutých dôkazov, resp. nezobratím do úvahy dôkazov, ktoré súdu predložil, čo dokazuje navyše zaujatosť súdu. Poukázal na to, že súd rozhodol výlučne na základe výsluchu matky, ktorá vypovedala nepravdivo a tendenčne a skutočnosti, ktoré otec preukazoval, súd vôbec nevzal do úvahy. Dodal, že rodinný dom v ktorom býva matka maloletého je prázdny, je v ponuke na predaj, dôkazy vykonané neboli. Ďalej predložil dôkaz, že matka po odsťahovaní zo spoločnej domácnosti zobrala všetky finančné prostriedky aj firemné aj z úveru a v tejto súvislosti sa podľa otca nejedná o vysporiadanie BSM, pretože finančné prostriedky matke maloletého zostali a u otca nezostali žiadne. Súd nepreveril skutočnosť, že okrem finančných prostriedkov matka zobrala aj zariadenie domácnosti, firemný notebook a príves nadobudla do vlastníctva. Na preukázanie svojich pomerov otec predložil daňové priznanie za rok 2009, doklad o vlastníctve nehnuteľnosti a doklad o vypovedanom hypotekárnom úvere a o exekúciách a o tom, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Súd nezobral do úvahy ani daňové priznanie za rok 2009, daňové priznanie za rok 2010 otec nepredložil z dôvodu, že ho predloží dodatočne v lehote 3 mesiacov. Pokiaľ sa týka jeho činnosti v dozornej rade I. D. tak matka má vedomosť, že sa jedná o rodinnú firmu, otec nemá za túto činnosť žiadnu odmenu. Súd neposúdil majetkové pomery otca dôsledne, nevychádzal z predložených dôkazov. Súd jednostranne vyhodnotil dôkazy z čoho vyplýva zaujatosť súdu. Tvrdil, že príjmy ktoré nemá, nemôže súdu preukázať.
Matka a kolízny opatrovník sa písomne k odvolaniu nevyjadrili.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), v zákonom ustanovenej lehote - včas (§ 204 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 202 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), nakoľko v predmetnej veci bolo možné začať aj konanie bez návrhu, postupom na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214 ods.1 písm. a) O.s.p.) a po doplnení dokazovania dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania otca maloletého.
Predmetom konania je zníženie výživného na maloleté dieťa.
C. nemocnica s poliklinikou X. a.s., súdu oznámila, že priemerný čistý mesačný príjem matky za posledných 12 mesiacov je 418,62 eur a v roku 2010 poberala nemocenské a ošetrovné v celkovej výške 444,80,- eur.
Zo správy T.radu Q. vyplýva, že za zdaňovacie obdobie roku 2010 otec nepodal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby.
Z predložených dokladov matky bolo zistené, že dňa 27.08.2010 uhradila Vysokej škole zdravotníctva sumu 330,- eur za zápisné a za školné, dňa 14.02.2011 - 260,- eur, dňa 11.05.2011 úhradu k bakalárskej
skúške - 150,- eur, dňa 12.09.2011 zápisné 50,- eur, vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce, zaplatila poistné za príves vo výške 24,69 eur.
Z výpovede otca maloletého pred odvolacím súdom vyplýva, že nepodal daňové priznanie za rok 2010 z finančných dôvodov. Poukázal na to, že sa venuje podnikateľskej činnosti, záhradnícka činnosť asi na 3%. Dôvodil ďalšou vyživovacou povinnosťou a výdavkami.
Z výpovede matky pred odvolacím súdom vyplýva, že navrhuje rozsudok potvrdiť z dôvodu vecnej správnosti. Poukázala na to, že pokračuje v štúdiu vo forme magisterského štúdia. Na strane maloletého sa zmenili pomery v tom, že začal chodiť do škôlky, zvýšili sa výdavky spojené s futbalom a nákupom ošatenia.
Odvolací súd zhodne zo súdom prvého stupňa vychádzal pri porovnaní rozhodných skutočností z predchádzajúceho rozsudku a to Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 12C 95/2008-37 zo dňa 12.11.2008, ktorým súd manželstvo rozviedol, maloletého P. zveril matke a otcovi určil vyživovaciu povinnosť 5.000,- Sk (165,97 eur) a upravil styk otca s maloletým. Otec v tomto čase bol živnostníkom, mal príjem cca 60.000,- Sk mesačne, matka bola na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok 4.560,- Sk. Maloletý v tom čase mal 2 roky.
Otec podal dňa 10.08.2010 návrh na zníženie vyživovacej povinnosti od 01.09.2010 na sumu 30,- eur mesačne, ktorý odôvodnil poklesom príjmov a pribudnutím ďalšej vyživovacej povinnosti ku O. P. nar. XX.XX.XXXX.
Podľa ust. § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (§ 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z.z.).
V zmysle ods. 4 citovaného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
V zmysle ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých potrieb osoby, ktorej má byť poskytované. Výživou dieťaťa je mienené zabezpečenie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a duševnej.
Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné pre deti slúži nielen k uspokojovaniu ich výživy v užšom zmysle, k uspokojovaniu všetkých odôvodnených hmotných potrieb (šatstvo, obuv, bývanie a strava), ale aj ďalších potrieb dôležitých k úspešnej výchove dieťaťa (vzdelávanie, príprava na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby). Ich miera je rôzna podľa okolnosti konkrétneho prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, podľa fyzickej a duševnej vyspelosti, jeho zdravotného stavu, schopností, náklonnostiach, spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú závislé súčasne od schopností a možností rodičov. Ak sú tieto schopnosti a možnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby maloletého dieťaťa, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú prospešné všestrannému vývoju dieťaťa. Uvedené chápanie v súlade so zásadou úmernosti životnej miery dieťaťa k životnej miere rodičov. U povinnej osoby rozhodujú reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné. Potenciálne zárobkové možnosti rodičov nie sú dané len ich subjektívnymi okolnosťami - stránkou fyzickou a psychickou, pôjde najmä o vlohy, náklonnosti, vedomosti, skúsenosti a celkový zdravotný stav, ale aj o niektoré okolnosti objektívneho rázu, ako je výber pracovných príležitostí v určenom mieste. Zodpovednému zhodnoteniu schopností a možností rodičov je potrebné zistiť okruh osôb, ku ktorým majú rodičia vyživovaciu povinnosť podľa Zákona o rodine.
Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. V zmysle ods. 3 citového ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Z citového ustanovenia vyplýva zásada, že úprava výživného sa deje vždy podľa stavu, ktorý tu je v dobe, kedy je rozhodnutie vydané. Môže dôjsť k zmene potrieb oprávneného, najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom (fyzickým vyspievaním, počínajúc so školskou dochádzkou, ďalšími formami prípravy na budúce povolanie), ale môže nastať aj zmena v možnostiach povinného plniť vyživovaciu povinnosť v dovtedajšom rozsahu, napríklad v dôsledku vzrastu, alebo poklesu jeho príjmu, po prípade v dôsledku zúženia alebo rozšírenia okruhu osôb, ku ktorým má rodič vyživovaciu povinnosť. Musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru, nielen o zmenu prechodnú a zmena sa musí týkať naviac skutočností, na ktorých je založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu. Súdne rozhodnutie je možné zmeniť od zmeny pomerov aj za dobu minulú. Inak pre rozhodnutie o výživnom v dôsledku niektorej zmeny platia tie zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného.
Zníženie výživného by mohla opodstatňovať zmena na strane otca nielen závažného charakteru, ale majúca navyše rast trvalosti, o ktorý prípad nejde v danej veci. Súd prvého stupňa dospel k záveru, o tom, že návrh otca na zníženie výživného nie dôvodný s poukazom na jeho možnosti a schopnosti vychádzajúc z domnienky upravenej v ust. § 63 ods. 1 O.s.p., že jeho zárobok predstavuje 20-násobok sumy životného minima.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Pravidlom na určenie výšky výživného povinnému rodičovi je miera jeho vyživovacej povinnosti k dieťaťu. Je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča. V súlade s právami dieťaťa Zákon o rodine vytvoril mechanizmy, ktoré majú zabezpečiť, že bude možné zistiť čo
najobjektívnejšie možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodiča. V odseku 1 citovaného ustanovenia sa argumentuje snaha zabezpečiť dieťaťu jeho práva a viaže použitie právnej domnienky podľa ods. 1 len na prípady, kedy rodič so špekulatívnych dôvodov vôbec nepredloží podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov, resp. ich súdu nepreukáže alebo nesprístupní. Nie je tým však dotknuté oprávnenie súdu vyžiadať si podklady od daňového úradu aj z vlastného podnetu, keďže konanie starostlivosti o maloletých je ovládané vyhľadávacou zásadou.
Súd prvého stupňa vyhlásil rozhodnutie vo veci dňa 30.03.2011, na ktoré pojednávanie sa otec nedostavil a daňové priznanie za r. 2010 nepredložil, preto súd vychádzal z domnienky, že otec nepredložil a nepreukázal príjmy z inej než závislej činnosti. Odvolací súd doplnil dokazovanie dopytom na príslušný daňový úrad a zistil, že otec daňové priznanie nepodal za rok 2010. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj otec na pojednávaní vo svojej výpovedi a zdôvodnil ju nedostatkom finančných prostriedkov. Z uvedeného možno podľa názoru odvolacieho súdu nepochybne vyvodiť záver, že otec nepreukázal súdu príjmy ktoré má z inej než závislej činnosti, teda nesplnil si povinnosť upravenú v § 63 ods. 1 O.s.p. a preto odvolací súd vychádzal z domnienky, že jeho príjem je 20-násobok sumy životného minima. Suma životného minima sa s účinnosťou od 01.07.2011 upravila na jednu plnoletú fyzickú osobu na 189,83 eur, 20- násobok predstavuje 3.796,60 eur a z tejto sumy potom otec bezpochyby môže si platiť výživné určené predchádzajúcim rozsudkom vo výške 165,97 eur. Na základe tejto skutočnosti preto návrhu otca na zníženie výživného bol nedôvodný.
K odvolacím argumentom otca týkajúcich sa zaujatosti vec prejednávacieho sudcu je potrebné uviesť, že na uvedené sa neprihliada ako na námietku zaujatosti, nakoľko nespĺňa náležitosti. Otec v tomto konaní námietku zaujatosti uplatnil ( podaním zo dňa 25.12.2010), ktorá bola predložená nadriadenému súdu, vec bola vrátená súdu prvého stupňa bez vydania rozhodnutia o vylúčení, pretože na námietku sa neprihliada ( č.l. 139 spisu).
S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil z dôvodu vecnej správnosti podľa ust § 219 ods. 1 O.s.p.
O práve na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm a) O.s.p. a v odvolacom konaní nebola účastníkom náhrada trov konania priznaná, pretože v predmetnej veci bolo možné začať konanie bez návrhu podľa § 81 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.