Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sf/7/2023

Uznesenie

Správny súd v Košiciach, v právnej veci žalobcu: TOBI GROUP s.r.o., so sídlom Dukelská 77/79, 087 01 Giraltovce, IČO: 43 999 085, právne zastúpeného: JUDr. Zuzana Koláriková, Advokátka, so sídlom Stará Prešovská č. 10, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101330825/2023 zo dňa 22.05.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe takto

rozhodol:

Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou zo dňa 17.07.2023 doručenou Správnemu súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej aj súd) dňa 19.07.2023 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101330825/2023 zo dňa 22.05.2023 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavané rozhodnutie), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov (ako prvostupňový správny orgán alebo správca dane) č. 100614630/2023 zo dňa 20.02.2023, ktorým správca dane znížil žalobcovi nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2015 zo sumy 5.369,29 eura na sumu 3.377,86 eura. Rozdiel v sume nadmerného odpočtu predstavuje sumu vo výške 1.991,43 eur.

2. Súčasťou správnej žaloby žalobcu bol aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu podľa Z.z, (ďalej len „“). Žalobca svoj návrh na odkladný účinok odôvodnil hrozbou exekúcie vymeraného daňového nedoplatku, nakoľko podanie správnej žaloby nemá samo o sebe odkladný účinok na vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného. Uviedol tiež, že existuje dôvodná obava, že po začatí exekučného konania a eventuálnom hoc len čiastočnom vymožení pohľadávky, by v prípade úspechu v súdnom konaní žalovanému odpadol exekučný titul. Žalobca ďalej uviedol, že nie je povinný preukazovať, že ujma výkonom napadnutého rozhodnutia bezprostredne nastane, iba preukázať, že určitá hrozba závažnej ujmy existuje. Konštatoval, že ak nebude odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, výkonom rozhodnutia ujma reálne u žalobcu nastane. Žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. -50 zo dňa 07.12.2010. Hrozba daňovej exekúcie je podľa žalobcu dôvodom pre odloženie vykonateľnosti, nakoľko výška vyrubeného rozdielu dane je pre neho likvidačná a následkom jej zaplatenia by bol zánik žalobcu ako právnickej osoby/podnikateľského subjektu.

3. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 07.12.2023. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalovaný uviedol, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku nepovažuje za opodstatnený, a preto ho navrhol zamietnuť.

4. Dňa 1. júna 2023 nadobudol účinnosť o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou zákona výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v

Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov.

5. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

6. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a/ ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b/ ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

7. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním rozhodnutím správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (, ).

8. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, zakotveného v . Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

9. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh účastníka, ktorý je zväčša súčasťou správnej žaloby a z ktorého je zrejmý zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, vyplývajúci z ustanovenia . Povinnosťou žalobcu je nie len v návrhu tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedky preukázať zákonné predpoklady resp. dôvody na vydanie uznesenia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe.

10. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného iba za takého stavu, ak by správny súd z obsahu administratívneho spisu orgánu verejnej správy, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní účastníkov súdneho preskúmavacieho konania mal za preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov, ku ktorým by došlo okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia resp. opatrenia orgánu verejnej správy. Priznanie odkladného účinku je navyše viazané na splnenie zákonom danej podmienky neexistencie rozporu takéhoto postupu správneho súdu s verejným záujmom.

11. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok. Jeho základným účelom je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva toho, proti komu takéto rozhodnutie smeruje. Preto súd musí dbať na to, aby rozhodnutím o odklade účinnosti, neporušil ani základné právo hmotného charakteru tretích osôb.

12. Správny súd po preskúmaní návrhu žalobcu dospel k záveru, že žalobca svoj návrh odôvodnil len všeobecne; tvrdenia o hrozbe závažnej ujmy, o hrozbe daňovej exekúcie a následnej likvidácii žalobcu ako podnikateľského subjektu neboli nijako bližšie zdôvodnené, či preukázané. Žalobca nepredložil žiadne relevantné údaje vo vzťahu k hospodárskej situácii spoločnosti, údaje o stave majetku, výkazy ziskov a strát, zoznamy pohľadávok, úverov, účtovné výkazy, prípadne stavy na bankových účtoch, alebo iné listiny, ktoré by preukazovali aktuálnu finančnú situáciu žalobcu tak, aby bolo možné konštatovať, že existuje potenciálna, reálna hrozba závažnej ujmy a v akom rozsahu môže dôjsť k ohrozeniu žalobcu ako podnikateľského subjektu. Tiež musí byť zrejmé, že ujma, ktorá hrozí, by bola v priamej súvislosti

s výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by poukazovali na jeho reálne hroziacu nepriaznivú hospodársku situáciu, ktorá by odôvodňovala priznanie odkladného účinku, neuniesol vo veci dôkazné bremeno. Nešpecifikoval v akom rozsahu a do akých dôsledkov mu hrozí bezprostredná škoda práve výkonom tohto rozhodnutia, ktoré správnou žalobou napadol a nebolo z jeho strany preukázané, že by zo strany žalovaného boli realizované konkrétne kroky smerujúce k daňovej exekúcii. Priznať správnej žalobe odkladný účinok nie je možné len z dôvodu, že rozhodnutie správneho orgánu ukladá určité peňažné plnenie a úhrada sumy a s tým súvisiaca finančná strata na majetku by sa mala považovať za ujmu, ktorá by odôvodňovala priznanie odkladného účinku. Samotná skutočnosť, že správnym orgánom bola uložená istá daňová povinnosť, nie je vo všeobecnosti postačujúcim dôvodom na priznanie odkladného účinku len preto, že ide o zásah do majetkových práv žiadateľa, bez splnenia iných zákonom predpokladaných podmienok, a to najmä bez hodnoverne osvedčenej reálnej hrozby vážnej, ťažko odstrániteľnej ujmy alebo iného vážne nenapraviteľného následku v prípade úhrady vyrubenej dane.

13. Ak by samotná skutočnosť podania správnej žaloby, ktorou je spochybnená zákonnosť rozhodnutia správcu dane, bez ďalšieho, bola postačujúcim dôvodom pre priznanie odkladného účinku, legislatíva by s takýmto postupom rátala a odklad vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia správcu dane by bol v prípade podania správnej žaloby stanovený priamo zákonom, a to bez splnenia iných podmienok. Daňový poriadok, ani však takýto postup neupravuje.

14. Súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené v hrozia. Z toho vyplýva, že nestačí, ak len žalobca tvrdí, že takéto následky hrozia, musí uviesť rozhodné skutočnosti, z ktorých je možné dospieť k záveru, že tvrdený následok výkonu napadnutého rozhodnutia skutočne hrozí. V predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu neuviedol také skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon rozhodnutí žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa by mal taký dopad na ekonomiku žalobcu, ktorý by pre neho predstavoval závažnú ujmu, či značnú hospodársku, či finančnú škodu, či nenapraviteľný následok.

15. Vzhľadom na to, že žalobca netvrdil a neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že mu hrozí tvrdený následok a to aj s prihliadnutím na podnikateľské riziko žalobcu, správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

16. Ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žaloby (t. j. neexistencii rozporu s verejným záujmom pre daný procesnoprávny postup) súd preto ani nepristúpil.

17. Z uvedených dôvodov správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol podľa .

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná ( ).