Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21Cb-89-2005.pdf
PDF · 88.37 KB
No categories available
21Cb/89/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
K. súd v W. v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana Tótha a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcov: 1. M., 2. A., obaja zastúpení JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom, Hlavná 19, Prešov proti žalovanému: GENARO INVESTMENTS LIMITED, so sídlom 229 Arch. Makariou III Ave, Meliza Court, 4th Floor, 3105 Limassol, Cyprus, zastúpený advokátskou kanceláriou Bukovinský & Chlipala, s.r.o., so sídlom Svätoplukova 30, Bratislava, o neplatnosť zmluvy, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 21Cb/89/2005-117 zo dňa 3.2.2011 jednomyseľne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
M e n í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade, ktorí sú voči nemu oprávnení spoločne a nerozdielne, trovy konania vo výške 2.625,70 Eur na účet ich právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade, ktorí sú voči nemu oprávnení spoločne a nerozdielne, trovy konania vo výške 77,3 Eur na účet ich právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam uzavretá medzi žalobcami v 1. a 2. rade a Slovenskou štátnou sporiteľňou, mestskou pobočkou v Prešove, zo dňa 19.3.1992, č. 56/92, registrovaná Štátnym notárstvom v Prešove dňa 20.3.1992 pod č. R III 429/92, je neplatná. Súčasne žalovaného zaviazal nahradiť žalobcom v 1. a 2. rade trovy konania vo výške 2.674,53 Eur. V dôvodoch tohto rozhodnutia uviedol, že žalobcovia v 1. a 2. rade sa domáhali rozhodnutia podľa výroku tohto rozsudku a svoj návrh odôvodnili tým, že dňa 19.3.1992 so Slovenskou štátnou sporiteľňou, mestská pobočka Prešov, uzavreli Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 56/92. V tejto zmluve sa uvádza, že je uzavretá na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej Úverovou zmluvou č. 80-545320-9 zo dňa 19.3.1992 uzatvorenou medzi vyššie uvedenými stranami, pričom žalobcovia v 1. a 2. rade žiadnu úverovú zmluvu so Slovenskou sporiteľňou neuzavreli, preto nemohla byť platne uzavretá ani zmluva o zriadení záložného práva ako súvisiaca zmluva, ktorá zabezpečuje neexistujúci záväzok. Slovenská štátna sporiteľňa po transformácii postúpila pohľadávku žalovanému na základe zmluvy o postúpení pohľadávky.
Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že došlo iba omylom k použitiu vzorovej predlohy, na základe ktorej uzatvárala Sporiteľňa všetky svoje záložné zmluvy k nehnuteľnostiam, v ktorých bol záložca
zároveň aj dlžníkom hlavného úverového vzťahu. Nesprávne použitie vzorovej predlohy nemá za následok absolútnu neplatnosť záložnej zmluvy.
Podľa ust. § 151b ods. 4 OZ, účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy, sa v zmluve o zriadení záložného práva musí určiť predmet záložného práva a pohľadávka, ktorú zabezpečuje. V zmluve je presne určená pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a to číslom úverovej zmluvy a dňom jej uzatvorenia. Taktiež je presne určená nehnuteľnosť. Predmetná zmluva má nepochybný obsah, z ktorého jednoznačne vyplýva, že záložná zmluva zabezpečuje pohľadávku z presne označenej úverovej zmluvy, a preto nemôže spôsobiť neplatnosť zmluvy ako právneho úkonu. Svojimi podpismi žalobcovia potvrdili, že právny úkon vykonali slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Pri podpise zmluvy, vynaložiac bežnú starostlivosť, muselo byť žalobcom jasné, že záložné právo zabezpečuje úver poskytnutý tretej osobe. Súd v rozhodnutí konštatoval, že uznesením zo dňa 6.8.2007 pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný žalovaný - Slovenská konsolidačná a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava a na jej miesto nastúpila spoločnosť GENARO INVESTMENTS LIMITED, so sídlom 229 Arch. Makariou III Ave, Meliza Court, 4th Floor, 3105 Limassol, Cyprus.
Súd na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, podľa ktorého dňa 19.3.1992 uzatvorili žalobcovia v 1. a 2. rade so Slovenskou štátnou sporiteľňou, mestskou pobočkou v Prešove, Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 56/92 (ďalej len „zmluva“). Táto zmluva bola registrovaná Štátnym notárstvom v Prešove dňa 20.3.1992 pod č. R III 429/92. Zmluva bola uzatvorená na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z úverovej zmluvy č. 80-545320-9 zo dňa 19.3.1992 uzatvorenej medzi vyššie uvedenými stranami, t.j. medzi žalobcami v 1. a 2. rade a Slovenskou štátnou sporiteľňou, mestskou pobočkou v Prešove. V zmysle bodu IV zmluvy, bola táto uzatvorená na zabezpečenie záväzku klienta (t.j. žalobcov v 1. a 2. rade) s príslušenstvom vo výške 2.586.000,- Kčs z vyššie uvedenej úverovej zmluvy, teda z úverovej zmluvy č. 80-545320-9 zo dňa 19.3.1992. Úverová zmluva o účelovom úvere na malú privatizáciu č. 80-545320-9 zo dňa 19.3.1992 bola uzatvorená medzi Slovenskou štátnou sporiteľňou, mestskou pobočkou v Prešove a Viliamom Štasom. Na základe tejto zmluvy poskytla Slovenská štátna sporiteľňa Viliamovi Štasovi úver v sume 2.586.000,- Sk. V tejto zmluve bolo uvedené, že na zabezpečenie pohľadávky z úveru poskytovaného podľa tejto zmluvy zriaďuje klient (t.j. Viliam Štas) záložné právo podľa § 151a a nasl. OZ, prípadne podľa § 297 a nasl. Obchodného zákonníka a dáva do zálohu veci, ktoré sú jeho vlastníctvom, resp. ku ktorým má spoluvlastnícky vzťah, a to podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. 56/92 zo dňa 19.3.1992.
Slovenská štátna sporiteľňa po transformácii postúpila pohľadávku spoločnosti Slovenská konsolidačná a.s., a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávky. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.12.2004 uzatvorenej vo forme notárskej zápisnice N 5203/2004, NZ 94134/2004 postúpila spoločnosť Slovenská konsolidačná a.s. ako postupca svoju pohľadávku vo vzťahu k dlžníkovi Viliamovi Štasovi, zabezpečenú záložným právom, ktoré je predmetom tohto konania, spoločnosti GENARO INVESTMENTS LIMITED ako postupníkovi.
Súd prvého stupňa na základe takto zisteného skutkového stavu vec právne posúdil v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., § 37 ods. 1, § 151a ods. 1, 2 OZ, § 151b ods. 1, 2, 4 OZ, § 552 OZ a dospel k záveru, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam uzavretá medzi žalobcami v 1. a 2. rade a Slovenskou štátnou sporiteľňou, mestskou pobočkou v Prešove zo dňa 19.3.1992 č. 56/92, registrovaná Štátnym notárstvom v Prešove dňa 20.3.1992 pod č. R III 429/92 je neplatná, nakoľko je neurčitá. Právny úkon musí byť určitý, inak je neplatný. Právny úkon je určitý, ak nie je vnútorne rozporný jeho obsah a ak je jeho predmet jednoznačne určený. V tomto prípade po jazykovej stránke zrozumiteľne vyjadrený obsah predmetnej zmluvy má také vecné nedostatky, ktoré nemožno odstrániť ani výkladom, ani použitím dispozitívnych ustanovení zákona. Nepostačuje, ak je zmluvným stranám jasné, čo je predmetom zmluvy, ak to nie je zároveň objektívne poznateľné osobám, ktoré zmluvnou stranou nie sú. V zmluve sa uvádza, že sa uzatvára na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z úverovej zmluvy č. 80-545320-9 uzatvorenej medzi Slovenskou štátnou sporiteľňou a žalobcami v 1. a 2. rade. Takáto úverová zmluva však medzi vyššie uvedenými zmluvnými stranami nebola nikdy uzavretá. Navyše, záložné právo ako právo akcesorické je spojené s pohľadávkou na zabezpečenie ktorej slúži. Keďže záložné právo je právom akcesorickým, k jeho vzniku a trvaniu je nevyhnutným predpokladom existencia platnej
pohľadávky. Predmetná zmluva o zriadení záložného práva bola uzatvorená na zabezpečenie záväzku žalobcov v 1. a 2. rade s príslušenstvom vo výške 2.586.000,- Kčs, ktorý nikdy neexistoval. V zmluve o zriadení záložného práva sa musí určiť predmet záložného práva a pohľadávka, ktorú zabezpečuje. Predmetná zmluva však zabezpečuje neexistujúcu pohľadávku žalovaného voči žalobcom v 1. a 2. rade. Súd sa pritom nestotožnil s námietkou žalovaného, že k chybám došlo iba pri písomnom vyhotovení právneho úkonu, nepozornosťou, bez vplyvu na slobodu, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť prejavu vôle a bez spôsobenia omylu, nakoľko táto zrejmá nesprávnosť mala vplyv na určitosť právneho úkonu. Súčasne súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol o trovách konania.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd ho zmenil a návrh žalobcov zamietol a súčasne ich zaviazal nahradiť trovy konania. V súvislosti s konštatáciou súdu, že predmetná zmluva je neplatná pre neurčitosť, poukázal na ust. § 37 ods. 3 OZ, podľa ktorého právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný a ktorý predpokladá vzniknutú situáciu a to, že k chybám došlo iba pri písomnom vyhotovovaní právneho úkonu, nepozornosťou, bez vplyvu na slobodu, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť prejavu vôle a bez spôsobenia omylu. Skutočnosť, že zmluvu možno považovať za zrozumiteľnú a určitú je aj fakt, že na jej základe bolo záložné právo riadne zapísané v katastri nehnuteľností. S prihliadnutím na tieto skutočnosti, okolnosti uzatvorenia zmluvy, je ťažko predpokladať, že by právny predchodca žalovaného poskytol úver v takej vysokej sume bez dostatočného zabezpečenia a vzhľadom na obsah zmluvy, výklad úmyslu zmluvných strán nie je možné konštatovať, že by predmet zmluvy nebol objektívne poznateľný osobám, ktoré nie sú zmluvnou stranou. Poukázal na skutočnosť, že je jednoznačné, ktorý úverový vzťah bol zmluvou zabezpečený a pri podpise zmluvy muselo byť žalobcom zrejmé, že berú na seba záväzok zabezpečiť splnenie povinnosti dlžníka. Súčasne žalovaný napadol rozsudok aj v časti výšky priznaných trov.
Žalobcovia navrhli potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa. Súčasne aj oni podali odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa, a to proti výroku o trovách konania. Poukázali na to, že pri začatí poskytovania právnej služby bola určená cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týkala, ako cena záložného práva vo výške 2.586.000,- Sk. Cena tohto práva sa nezmenila počas ďalšieho poskytovania služby. Tak ako sa pri vyhotovovaní zmluvy o zriadení záložného práva vypočítava hodnota právneho úkonu z hodnoty predmetu zmluvy, t.j. ceny záložného práva, tak aj pri určení neplatnosti tej istej zmluvy je treba vychádzať z ceny práva, tak ako je to uvedené v § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Cena záložného práva je stanovená výškou úveru, ktorý zabezpečuje a preto hodnota právneho úkonu je daná zo sumy 2.586.000,- Sk. Navrhli rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania zmeniť a priznať im náhradu vo výške, ako bola uplatňovaná ich právnym zástupcom.
Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal vec v dôsledku podaných odvolaní a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného vo veci samej nie je dôvodné a je dôvodné len čiastočne, pokiaľ ide o napadnutý výrok o trovách konania, pričom odvolanie žalobcov proti výroku o trovách konania nie je dôvodné.
Odvolací súd, pokiaľ ide o vec samu, sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi uvedenými v napadnutom rozsudku pre stručnosť v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p., na ne aj vo svojom rozhodnutí poukazuje a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza ešte tieto ďalšie dôvody:
Zmluva o záložnom práve musí v zmysle § 151b OZ obsahovať pohľadávku, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. Súčasne musia byť uvedené osoby účastníkov zmluvy, ak nie sú totožné s osobami dlžníka a záložcu. Táto náležitosť v predmetnej zmluve jednoznačne chýba. Dlžník a záložca totiž nie sú totožné osoby. Pohľadávka musí byť určená jej vyčíslením, čo je tiež náležitosť, ktorá v predmetnej zmluve absentuje. Teda predmetná zmluva nemá náležitosti ust. § 151b ods. 2 OZ, a preto je neplatná. Z tohto dôvodu odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil.
Poukaz žalovaného na ust. § 37 ods. 3 OZ, podľa ktorého právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný, je v danom prípade nenáležitý, keďže význam tejto
zmluvy je absolútne jasný, pretože podľa nej žalobcovia zabezpečujú svoj záväzok z úverovej zmluvy, ktorú ale nikdy s veriteľom neuzatvorili. Teda nejde o chyby v písaní, pretože význam tejto zmluvy je nepochybný. Veriteľ uzatvoril záložnú zmluvu so žalobcami ako so svojimi klientmi na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z úverovej zmluvy, ktorá bola uzatvorená práve medzi sporiteľňou a žalobcami. Teda žalovaný dáva tejto jednoznačnej zmluve iný výklad, čo ale nie je v súlade s jej obsahom.
Pokiaľ ide o odvolanie účastníkov proti trovám konania, súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa až na ten rozdiel, že režijný paušál nie je treba počítať za 4 úkony, ale len za 3, keďže to takto navrhol vo svojom vyčíslení aj zástupca žalobcov (pozri č.l. 115 spisu). Ďalej v jednom prípade nerátal režijný paušál 150,- Sk, ale 75,- Sk, takže rozdiel v režijnom paušále je celkove nie 34,07 Eur, ale 21,03 Eur, a teda sa spočíta tarifná odmena vo výške 1.893,06 Eur, 273,99 Eur a režijný paušál 21,03 Eur, potom odmena je 2.188,08 Eur, k tomu DPH 437,62 Eur a celkové trovy sú teda 2.625,70 Eur. Odvolací súd súčasne poukazuje aj na správnosť použitia tarifnej hodnoty veci vo výške 2.586.000,- Sk. Záložnou zmluvou sa zabezpečovala pohľadávka v takejto výške, a preto táto je rozhodujúca pre určenie tarifnej hodnoty veci. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že nie je možné vychádzať z ceny nehnuteľnosti, keďže mohla by nastať situácia, kedy by cena nehnuteľnosti bola vyššia ako zabezpečovaná pohľadávka, a preto pri výpočte tarifnej hodnoty veci je treba vychádzať zo zabezpečovanej pohľadávky.
V odvolacom konaní boli žalobcovia úspešní, a preto majú právo na náhradu trov konania za trovy právnej služby, a to za účasť na odvolacom pojednávaní dňa 14.9.2011 podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z., podľa § 11 ods. 1 vo výške 57 Eur, krátená o 50 %, t.j. 28,50 Eur, k tomu režijný paušál 3,71 Eur a DPH 6,44 Eur, čo je spolu 38,65 Eur, u dvoch osôb je to 77,3 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.