Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/68/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou, v právnej veci žalobcu: G. Š., Q.. X.X.XXXX, U. R.K. XX, U., zastúpený JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom v Prešove, Masarykova č. 2, proti žalovanému: Z.. T. E., Q.. XX.X.XXXX, W. Y. XX/X, X., W..Č.. X.. Q. Č.. XX, Y., o zaplatenie 2.904,50 eur s príslušenstvom, takto:

rozhodol:

žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2.904,40 eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne od 29.4.2010 zo sumy 2.904,50 eur do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku,

v prevyšujúcej časti čo do úroku z omeškania žalobu z a m i e t a.

žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania 1.087,02 eur na účet jeho právneho zástupcu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť trovy štátu 56,82 eur, na účet Okresného súdu Prešov vedený v štátnej pokladnici, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.3.2010 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu 2.904,50 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že spolu s ďalšími príbuznými nadobudol do podielového spoluvlastníctva v roku 1993 na základe rozhodnutia súdu v reštitučnom spore, o ktorom bolo vedené na Okresnom súde v Prešove konanie pod č. , každý s rovnakým spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 1/6. Ide o nehnuteľnosti zapísané na S. Č.. XXXX, kat. územie Y. - parcela KNC Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 720 m2 a na ňom postavenú priemyselnú budovu č.s. XXX. V súčasnosti žalobca previedol tento spoluvlastnícky podiel na svoju dcéru Z.. Ľ. F.. Vklad bol povolený dňa 7.12.2009. Poukázal nato, že žalovaný od počiatku bráni v užívaní žalobcovi spoločných nehnuteľností. Pozemok je oplotený a v jeho areáli sú voľne pustené psy žalovaného, ktoré znemožňujú ostatným spoluvlastníkom na nehnuteľnosť vstúpiť. Spoluvlastníci sa nikdy nedohodli, ani nedali súhlas, akým spôsobom bude nakladané s nehnuteľnosťou a že túto bude výlučne užívať žalovaný. Žalovaný túto nehnuteľnosť mnoho rokov aj prenajímal, pričom s výťažkom z nájomného sa nerozdelil, použil ho pre svoje potreby. Zo zisku ani časť nepoužil na investovanie do nehnuteľností a to ani na jej zhodnotenie, ani jej udržanie a zachovanie. Predmetné nehnuteľnosti počas doby takéhoto užívania žalovaným výrazne spustli a znížila sa jej hodnota. V súčasnosti ju obýva žalovaný. Poukázal na ustanovenie v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ), z ktorého vyplýva právo spoluvlastníka podieľať sa na užívaní spoločnej veci v miere zodpovedajúcej jeho podielu. Nárok uplatnil za obdobie január 2007 až november 2009, pričom jej výšku stanovil podľa obvyklého nájomného za prenájom podobných nehnuteľností o ploche 600 m2, kedy podľa vyjadrenia spoločnosti Build investing

s.r.o. Prešov bola stanovená výška obvyklého nájomného v sume o 200,-Sk až 300,- Sk za 1 m2 za rok, v priemere 300,- Sk za rok. Podľa vyjadrenia spoločnosti Real Sipos s.r.o. Prešov bola priemerná výška nájomného vyčíslená sumou 450,- Sk za 1 m2 a rok. Podľa vyjadrenia spoločnosti Garant Real s.r.o., ktorá vykonáva realitnú činnosť v rozhodnom období bola priemerná výška obvyklého nájomného 315,- Sk na m2 na rok, čo predstavuje pri priemernej sadzbe 300,- Sk na 1 m2 a rok pri úžitkovej výmere 600 m2 spoluvlastníckeho podielu žalobcu 1/6, náhrada vo výške 30.000,- Sk, čo je 2.500,- Sk mesačne za 35 mesiacov takto predstavuje nárok žalobcu sumu 87.500,- Sk, čo je 2.904,50 eur.

Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkom konania, výsluchom svedkov Z.. Ľ. F., D. E., listinnými dôkazmi, návrhom, výpisom z LV Č.. XXXX, pokusom o zmier zo dňa 22.4.2008, listom žalovaného zo dňa 4.6.2007 adresovaného ostatným podielovým spoluvlastníkom, listom T. Š. a S. E. z februára 1996, pokusom o zmier, dohodou zo dňa 18.12.1995, znaleckým posudkom znalca Z.. G. N. Č.. XXX/XXXX, vyjadreniami realitných kancelárií, uznesením Okresného súdu T. Sabinove . D. XX/XX-XX o prejednaní dedičstva R. T. E., výpisom z pozemkovej knihy zápisnicou č. XXXX, trestným oznámením zo dňa 17.5.2010, znaleckým posudkom Z.. R. J., vyjadrením mesta Sabinov, vyjadrením Ústavu na výkon väzby Prešov zo dňa 31.8.2011 a ostatným obsahom spisu, pričom zistil tento skutkový stav veci:

Z výpisu LV Č.. XXXX kat. územie Y. mal súd zistené, že na tomto je evidovaná nehnuteľnosť - stavba, predajňa hutníckeho materiálu č.s. XXX, stojaca na parcele č. XXXX/XX, priemyselná budova a sklad, parcela KN C č. XXXX/XX o výmere 720 m2 - zastavené plochy a nádvoria s tým, že predmetnú nehnuteľnosť vlastnili ku 23.10.2009 T. E., E. W., G. Š., D. E. G. Ter N. X., každý v 1/6.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že na základe rozhodnutia súdu v reštitučnom spore, ktoré bolo vedené pod č. Q. XXX/XXXX na Okresnom súde v Prešove nadobudli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam každý vo veľkosti 1/6. Žalobca uviedol, že ide o priemyselnú budovu, ktorá pôvodne slúžila na stolársku výrobu. Následne jeho právna predchodkyňa manželka T. Š. N.. E., keď nadobudla príslušný vlastnícky podiel spolu s bratom S. E. vyzvali žalovaného, aby sprístupnil predmetnú nehnuteľnosť aj ostatným podielovým spoluvlastníkom. Žalovaný pritom túto nehnuteľnosť užíval bez akejkoľvek dohody s podielovými spoluvlastníkmi od roku 1993, kedy im bola navrátená po úspešnom súdnom spore zo strany podielových spoluvlastníkov boli na žalovaného adresované výzvy, aby sprístupnil predmetnú nehnuteľnosť aspoň S. E., ktorý po návrate z cudziny mal záujem užívať nehnuteľnosť vo veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu. V období od januára 2007 až do novembra 2009 mu navrhovali aj rôzne spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

Žalovaný vo veci uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti od roku 1993, i keď mal za to, že je podielovým spoluvlastníkom 1, nakoľko nadobudol podiel po sestre W. N. X. a po E. W., za čo im zaplatil po 5.000,- Sk. Podiel po W. N. X. nadobudol prostredníctvom dedičského konania vykonaného v Kanade, súdu však nepredložil žiadne listinné dôkazy preukazujúce toto jeho tvrdenie.

Uvádzal, že pokiaľ by ostatní podieloví spoluvlastníci chceli užívať predmetnú nehnuteľnosť, museli by mať povolenie od riaditeľa ústavu na výkon väzby, ktorý je susediacou nehnuteľnosťou. Vo veci uviedol, že predmetnú nehnuteľnosť užíval na predaj náhradných dielov na motorové vozidlá do roku 2004, kedy mal autonehodu. Potom od apríla roku 2010, kedy opäť začal predávať tieto náhradné diely. Neskôr uviedol, že v období rokov 2007-2009 túto nehnuteľnosť neprenajímal, ani nič nevykonával. Tvrdil, že túto nehnuteľnosť len stráži. Uviedol, že o túto nehnuteľnosť prejavili záujem aj iné firmy o prenajatie, on sa však zaviazal riaditeľovi ústavu na výkon väzby, že nikoho do budovy nepustí a celá budova je v podstate monitorovaná pre blízkosť ústavu. Pokiaľ by mali záujem ostatní podieloví spoluvlastníci o túto budovu, nič by proti tomu nemal, ak by však navrhli prenajať nehnuteľnosť, s tým by nesúhlasil. Od roku 1996 na údržbu nehnuteľnosti nič neinvestoval, uvádzal že žije zo starobného dôchodku a preto ani nemal dostatok finančných prostriedkov. Potvrdil, že v rozmedzí rokov 2007-2009 neužíval túto nehnuteľnosť nikto okrem neho. Od apríla 2010 začal opätovne realizovať predaj súčiastok na motorové vozidlá, avšak zisk bol len 8,- eur.

Z výzvy zo dňa 22.4.2008 mal súd zistené, že žalobca sa pokúšal písomne navrhnúť žalovanému riešenie ohľadom užívania predmetnej nehnuteľnosti a to jej predajom v celku za cenu, s ktorou by súhlasili všetci podieloví spoluvlastníci, oceniť nehnuteľnosť súdnym znalcom, prípadne ak ju má záujem

využívať len sám, aby vyplatil ostatných odstupujúcich podielových spoluvlastníkov, resp. aby umožnil bezproblémové užívanie nehnuteľností ktorémukoľvek z podielových spoluvlastníkov.

Žalobca súdu predložil súdu listinu, ktorú žalovaný adresoval rodine a navrhoval usporiadanie tejto nehnuteľnosti tak, že ju nechce predať, nakoľko má možnosť získať dotáciu na rekonštrukciu tohto skladu od MŠ SR a potrebuje k tomu list vlastníctva, preukazujúci jeho výlučné vlastníctvo. V tejto písomnosti uvádzal, že musí zaplatiť aj za ich matku daň z nehnuteľnosť, nakoľko sklad užíva sám.

Ďalšou listinou ktorú zasielala T. Š. právna predchodkyňa žalobcu a S. E. Okresnému súdu v Prešove vo februári 1996 oznamovali súdu nerešpektovanie jeho rozhodnutia a poukazovali na to, že T. E.

- žalovaný, jeden z dedičov doslovne okupuje reštituovaný majetok, zriadil tam predajňu hutníckeho materiálu a celý uvedený majetok využíva sám k vlastnej zárobkovej činnosti bez súhlasu ostatných dedičov a bez náhrady za užívanie. Rovnako dňa 18.12.1995 pokusom o zmier a dohodu T. Š., D. E., S. E. žiadali žalovaného, že vzhľadom k tomu, že nemôže dôjsť k dohode s využívaním nehnuteľností, ktorú v rámci reštitúcie v Sabinove po nebohom otcovi získali súdnym rozhodnutím, navrhli, že ak chce užívať túto nehnuteľnosť, súhlasia s tým, aby vyplatil ostatných spoludedičov, prípadne, aby tento majetok užíval, avšak uhrádzal nájomné a v prípade, že s tým nesúhlasí, aby sa táto predala a výnos sa rozdelil medzi všetkých dedičov.

Z výsluchu svedka D. E. mal súd zistené, že žalovaný bez jeho súhlasu užíva rovnako aj jeho podiel na tejto nehnuteľnosti, pričom v čase, keď sa sťahoval z miesta trvalého bydliska žalovaný, do tejto nehnuteľnosti mu pomáhal, následne po jeho presťahovaní, nasledujúci deň mu neotvoril, nepustil ho, neumožnil mu užívať predmetnú nehnuteľnosť. Druhýkrát sa pokúsil s bratom S. navštíviť brata a dohodnúť sa o spôsobe užívania predmetnej nehnuteľnosti, rovnako aj keď mali vedomosť o tom, že žalovaný je vo vnútri, neotvoril im, pustil psov a neumožnil im vstup do budovy.

Rovnako vysluchnutá svedkyňa Ľ. F., ktorá potvrdila, že v minulosti pri návšteve s nebohou matkou chceli si obzrieť predmetnú nehnuteľnosť, pričom žalovaný im neumožnil vstup.

Z predložených vyjadrení realitnej spoločnosti BUILD investing s.r.o. mal súd zistené, že v rozhodnom období bola výška obvyklého nájomného v sume od 200 - 400,- Sk za m2 na rok, čo priemer predstavuje 300,- Sk na m2 a rok. Podľa vyjadrenia spoločnosti Real Tipos s.r.o., ktorá vykonáva realitnú činnosť, v rozhodnom období bola výška obvyklého nájomného od 300,- Sk do 600,- Sk za m2 na rok, čo predstavuje priemer 450,- Sk na rok. Z vyjadrenia spoločnosti Garant Real s.r.o. Prešov bola v rozhodnom období výška obvyklého nájomného od 180,- do 450,- Sk za m2 na rok, čo predstavuje priemer 315,- Sk na m2.

Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd právne uzatvára:

Podľa Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Súd posudzoval uplatnený nárok podľa , podľa ktorého podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak spoluvlastník neužíva (nemôže užívať) spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu, obohatenie druhého spoluvlastníka (ostatných spoluvlastníkov) spočíva v užívaní väčšieho rozsahu predmetu spoluvlastníctva, než ktorý zodpovedá jeho (ich) spoluvlastníckemu podielu.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný užíval predmetnú nehnuteľnosť v celom rozsahu, teda nad rozsah, než zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu.

Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom užívaní celej veci alebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav. Pri

posudzovaní rozsahu užívania spoločnej veci však nemusí byť rozhodujúca len veľkosť užívanej časti veci (výmera časti pozemku), ale rozhodujúca môže byť úžitková (hospodárska) hodnota užívanej časti veci, ak je táto hodnota, vzhľadom na konkrétne okolnosti, u jednotlivých častí veci, rozdielna (uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 27. 10. 2010, sp. zn. ).

Žalobca sa domáhal od žalovaného v tejto právnej veci náhrady za užívania svojho spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/6 žalovaným v období od januára 2007 vrátane do novembra 2009, vychádzajúc z finančnej náhrady za obdobie 35 mesiacov v sume 300,- Sk na rok za m2 pri úžitkovej výmere 600 m2, kedy pripadajúca náhrada predstavuje sumu 30.000,- Sk = 2.500,- Sk mesačne x 35, čo predstavuje 87.500,- Sk. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že predmetnú hospodársku budovu neužíva žalobca pretože je užívaná žalovaným. Spornú nehnuteľnosť užíva výlučne žalovaný v celom rozsahu, ktorá nezodpovedá výške jeho spoluvlastníckeho podielu. Uvedené bolo preukázané výpoveďou účastníkov konania, ale i výpoveďou svedka D. E. G. Ing. Ľ. F., žalovaný užíva nehnuteľnosť na svoju podnikateľskú činnosť a na bývanie, naviac žalovaný bráni užívať predmetnú nehnuteľnosť ostatným podielovým spoluvlastníkom, čo sám potvrdil.

Súd vo veci ustanovil znalca Ing. Pavla Maťufku na stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu za nehnuteľnosť budovy č.s. XXX nachádzajúcej sa na parcele XXXX/XX a pozemku parcelné č. XXXX/ XX. Dňa 15.4.2011 bolo zvolané miestne šetrenie, kde užívateľ nehnuteľnosti, teda žalovaný neumožnil ohliadku nehnuteľnosti, preto bola cena vypočítaná z dostupných dokladov zo spisu a vykonanej vizuálnej ohliadky budovy z jej exteriéru. Podľa vonkajšej ohliadky a podkladov zo súdneho spisu boli klampiarske konštrukcie v havarijnom stave, korózie výplne otvorov, okná rozbité, uzatvorené drevenou doskovou výplňou, fasáda objektu bez údržby, objekt celkovo neudržiavaný. Nájomné bolo stanovené podľa cenníka mesta Sabinov pre danú lokalitu Kpt. Nálepku, druh nebytové priestory - služby výrobno- dielenské a opravárenské účely v hodnote 26,56 eur na m2 a rok. Podľa poskytnutých informácií realitnými kanceláriami obvyklé nájomné pohybuje v rozmedzí 10-25 eur na m2 a rok. Ďalej znalec zhodnotil, že pre podmienku objektivizácie straty nájomného, ktorá sa spravidla uvažuje 0 až 75%, pričom nula sa používa u nehnuteľností s nadpriemerným vysokým záujmom o ich nájom a hodnota 75% sa používa v prípadoch, keď je o nehnuteľnosti veľmi nízky záujem o ich nájom, odhadol znalec stratu v hodnote 60% z hodnoty 26,56 eur na m2 a rok a stanovil hodnotu obvyklého nájomného sumou 10,62 eur na m2 a rok. Súd toto považoval objektivizujúce hodnotenie za reálne, nakoľko aj sám žalovaný uviedol, že o nehnuteľnosť bol záujem, avšak on nesúhlasil s jej prenajatím tretím osobám. Znalec pre daný výpočet nájmu za pozemok nepotreboval ohliadku a pre určenie nájomného pre budovu vychádzal z dostupných informácií na základe plochy budovy, ktorá bola určená geometrickým plánom č. XXX-XX J. zo dňa 12.8.1991 (č.l. spisu 12). Uviedol, že nehnuteľnosť je možné využívať na podnikateľské aktivity, výrobné a nevýrobné služby, budova má zanedbanú údržbu a nie je v prevádzke, pričom pozemok sa nachádza v zástavbe objektov občianskej a bytovej vybavenosti bytových skupinových garáži v blízkosti železničnej a autobusovej stanice. Pozemok susedí so zariadením ústavu na výkon väzby.

Žalovaný vo veci poukazoval na to, že nie je možné budovu užívať neobmedzeným spôsobom, z dôvodu blízkosti ústavu na výkon väzby.

Súd preto požiadal o poskytnutie informácie Ústav na výkon väzby Prešov, ktorý uviedol, že obmedzenia na využívanie nehnuteľnosti nie sú dané, iba v prípade prestavby, rekonštrukcie alebo opravy nehnuteľnosti sú ukladané podmienky pri búracích prácach postaviť zábranu proti padaniu objektov do stráženého objektu pri postavení lešenia k múru postaviť neprehliadnu zábranu, pri realizácii rekonštrukčných prác v blízkosti ohradového múru dohodnúť časové rozpätie výkonu prác.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. v zmysle zásady úspechu. Právny zástupca úspešného žalobcu vyčíslil trovy konania vo výške 1.087, eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 174 eur, zálohy na trovy znaleckého dokazovania vo výške 150 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 763,02 eur.

Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Trovy právneho zastúpenia boli správne vyčíslene za 6 úkonov právnej služby a to prevzatie a príprava, podanie žaloby zo dňa 25.3.2010, účasť na pojednávaní dňa 21.9.2010, účasť na pojednávaní dňa 23.11.2010, účasť na ohliadke dňa 15.4.2011, účasť na pojednávaní dňa 13.9.2011, z hodnoty sporu

2904,50 eur v zmysle ust. § 10 v spojení s § 4 Vyhl. č. 655/2004 vo výške 11,21 eur spolu 67,26 eur, náhrady cestovných výdavkov Prešov - Sabinov a späť cestovné za jednu cestu a osobu 1,35 eur, spolu 2,70 eur v zmysle ustanovenia § 15 písm. a) Vyhl. a náhrady za straty času 4 pol hodiny (trvanie jednej cesty 40 minút) x 12,35 eur (1/60 výpočtu základu - 741 eur), spolu 49,40 eur (§17 ods. 1 Vyhl.) + 4x režijný paušál po 7,21 eur, + 2x režijný paušál po 7,41 eur (§16 ods. 3 Vyhl.), spolu 43,66 eur.

Spolu tak súdom zistené a priznané trovy právneho zastúpenia žalobcu predstavujú sumu 763,02 eur, s pripočítaním náhrady trov za súdny poplatok a preddavok na znalecké dokazovanie 174 eur + 15 eur celkom vzniknuté trovy žalobcu v konaní 1087,02 eur. Pretože žalobca ktorému súd priznal náhradu trov konania, je v konaní právne zastúpený, platobným miestom na poukázanie priznanej sumy na náhradu trov a to v celom rozsahu je v zmysle ust. účet (adresa sídla) jeho právneho zástupcu.

O povinnosti žalovaného zaplatiť trovy štátu bolo rozhodnuté podľa . Trovy štátu predstavujú sumu 56, eur na vyplatenom znalečnom uznesením č.k. - 102 zo dňa 24.5.2011.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Prešov, dňa 13.9.2011

Mgr. Alena Paveleková

sudkyňa