Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/61/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci žalobcu: Z.. P. G., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX, J. S. proti žalovanému: N. K. G., pobočka H., P. J. 1, H. v konaní o zaplatenie 1.460,23 EUR s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 307,74 EUR za obdobie od 24.1.2005 do 23.9.2008 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti zaplatenia úroku z omeškania z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 29.12.2005 sa domáhala zaplatenia dlžnej sumy vo výške 1.460,23 € (43.991,- Sk) s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne od 22.12.2004 do zaplatenia z titulu bezdôvodného obohatenia. Súčasne sa domáhala aj náhrady trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh.

Žalobkyňa dňa 15.10.2008 sa domáhala úhrady dlžnej sumy vo výške 1.152,49 € (34.720,- Sk) s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 22.12.2004 do zaplatenia. Žalobu v časti o zaplatenie 307,74 € (9.271,- Sk) zobrala späť a konanie navrhla zastaviť. Žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 9.271,- Sk od 22.12.2004 do 24.9.2008.

Žalobkyňa sa v marci 2001 prihlásila ako dobrovoľný platca poistného na dôchodkové zabezpečenie v pobočke žalovanej H. - S., P. J.. č. X, H.. Žalobkyňa uzavrela dňa 1.6.2001 pracovný pomer so zamestnávateľom Východoslovenské stavebné hmoty, a.s., ktorý od tohto dátumu odvádzal za žalobkyňu poistné na nemocenské a dôchodkové zabezpečenie ako aj poistné do zdravotnej poisťovne.

Žalobkyňa začala od 1.7.2002 vykonávať samostatne zárobkovú činnosť, pričom od tohto dátumu v zmysle platnej úpravy začala odvádzať poistné na dôchodkové zabezpečenie sama. Žalobkyňa aj v súčasnosti naďalej mesačne odvádza poistné pobočke H. - Q..

V čase, keď žalobkyňa podala prihlášku ako dobrovoľný platca ( 16.3.2001 ) nebola zamestnaná a ani inak povinne zúčastnená na dôchodkovom poistení, preto v zmysle si dobrovoľným

plnením chcela nahradiť dobu potrebnú pre vznik nároku na dôchodok, pretože podľa systému dôchodkového zabezpečenia podľa citovaného zákona dobrovoľná účasť na dôchodkovom poistení mala poistenému zabezpečiť doplnenie potrebnej doby zamestnania na vznik nároku na dôchodok, alebo mala zabezpečiť získanie ďalšej doby zamestnania, ktorá ovplyvní jeho výšku dôchodku. Keďže výšku starobného dôchodku dobrovoľným plnením v zmysle tak ovplyvniť nemohla, vzhľadom na to, že výška dôchodku sa počítala podľa zárobku poisteného v posledných 5 rokov pred nástupom na dôchodok, dobrovoľným plnením v čase, keď žalobkyni nevznikla povinnosť účasti na dôchodkovom zabezpečení, bolo jej jediným cieľom zabezpečiť si dobrovoľným plnením potrebnú dobu zamestnania.

Vysvetlenie pojmu „osoba dobrovoľne pokračujúca“ v účasti na dôchodkovom zabezpečení bolo v zmysle zákona č. 100/188 Zb. vysvetlené na internetovej stránke žalovaného nasledovne: „osoba dobrovoľne pokračujúca v účasti na dôchodkovom zabezpečení znamená osobu, ktorá napriek tomu, že jej povinná účasť na dôchodkovom zabezpečení nevznikla, alebo jej povinná účasť na dôchodkovom zabezpečení zanikla sa rozhodne dobrovoľne pokračovať v účasti na dôchodkovom zabezpečení s cieľom napr., doplniť si potrebnú dobu zamestnania na vznik nároku na dôchodok, alebo získať ďalšiu dobu zamestnania, ktorá ovplyvní jej výšku dôchodku.

Žalobkyňa požiadala Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny o odstránenie tvrdosti zákona v tej súvislosti, pričom bola odkázaná na konanie pred súdom a vo vyjadrení ministerstva bolo okrem iného uvedené, že duplicitná platba nebola cieľom zákona, čo zrejme vyplýva aj z ust. , ktorý bol platný od 29.5.2002, účinnosť však nikdy nenadobudol a bol zrušený V ust. cit. zákona sa uvádza, že dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe vzniká dôchodkové poistenie najskôr odo dňa nasledujúceho po zániku povinného dôchodkového poistenia a zaniká vždy odo dňa, ktorý predchádza vzniku povinného dôchodkového poistenia.

Ako dobrovoľný platca bola žalobkyňa prihlásená u žalovaného do 9.6.2004, pričom tak, ako bolo uvedené za obdobie od 1.7.2001 do 9.6.2004 zaplatila na dobrovoľnom poistení sumu vo výške 1.460,23 € (43.991,- Sk). Od 1.7.2001 až do 9.6.2004 uhrádzala okrem predmetnej sumy aj povinné mesačné odvody. Podľa tak dobrovoľnou účasťou, ktorá trvala aj popri povinnom poistení už nezískavala pôvodný prospech a to zabezpečenie si doby potrebnej pre vznik nároku na dôchodok, pretože podľa pri prekrývaní v dvoch zamestnaniach sa započítava iba doba, ktorá je pre účastníka výhodnejšia, čo v tomto prípade bola doba vyplývajúca z pracovného pomeru resp. z výkonu samostatnej zárobkovej činnosti.

Od 1.1.2004 nadobudol účinnosť o sociálnom zabezpečení, ktorým sa úplne zmenil spôsob výpočtu nároku na dôchodok a základom je osobný mzdový bod. Z tohto dôvodu podľa súčasne platnej legislatívy nemá pre žalobkyňu absolútne žiaden význam dvojitá účasť na dôchodkovom zabezpečení, pretože priemerný osobný mzdový bod sa vypočíta ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu. V tomto momente nie je možné vypočítať výšku starobného dôchodku žalobkyne, pretože nie je určený všeobecný vymeriavací základ pre rok, kedy dôjde u žalobkyne k vzniku nároku na starobný dôchodok. Pri výpočtoch v zmysle použitia osobného mzdového bodu je zrejmé, že výška mesačnej dávky invalidného dôchodku v prípade, že žalobkyňa zaplatila okrem povinného poistenia aj sumu 1.460,23 € (43.991,- Sk) je totožná s dávkou, ktorú by žalobkyňa poberala, keby nezaplatila navyše sumu 1.460,23 € (43.991,- Sk).

Na základe uvedených skutočností, preto zaplatenie sumy 43.991,- Sk nemá pre žalobkyňu žiaden význam a preto ide o plnenie v prospech žalovaného získané z nepoctivých zdrojov, t.j. zo zdrojov odporujúcim dobrým mravom.

Žalovaný sa k podanému návrhu vyjadril v odpore proti platobnému rozkazu, ktorý bol doručený súdu dňa 18.5.2006.

Žalovaný uviedol, že dňa 16. marca 2001 sa Z.. P. G. prihlásila do poistenia ako osoba dobrovoľne pokračujúca v účasti na dôchodkovom zabezpečení a súčasne podala žiadosť o spätné doplatenie poistného za dôchodkové zabezpečenie od 1.2.2001, pričom si určila minimálny vymeriavací základ vo výške 132,78 € (4.000,- Sk). Dňa 19.3.2001 uhradila poistné na dôchodkové zabezpečenie za mesiac február 2001 v správnej sume 37,18 € (1.120,- Sk), dňa 20.4.2001 poistné za mesiac marec 2001 v sume 37,18 € (1.120,- Sk) a dňa 31.5.2001 poistné za mesiac apríl vo výške 37,18 € (1.120,- Sk). Za obdobie máj poistné na dobrovoľné dôchodkové zabezpečenie odviedla nesprávne v nižšej sume a to platbami zo dňa 19.3.2001 v sume 6,37 € (192,- Sk), zo dňa 20.4.2001 v sume 6,37 € (192,- Sk) a zo dňa 31.5.2001 v sume 6,37 € (192,- Sk), spolu 19,12 € (576,- Sk). Za ďalšie obdobia menovaná poistné na dôchodkové zabezpečenie prestala odvádzať.

Rozhodnutím N. K. zo dňa 11.9.2003 predpísala žalovaná žalobkyni ako osobe dobrovoľne pokračujúcej v účasti na dôchodkovom zabezpečení dlžné poistné na dôchodkové zabezpečenie za obdobie máj 2001 až jún 2003 v sume 947,49 € (28.544,- Sk). Rozhodnutie bolo menovanej doručené doporučene do vlastných rúk dňa 8.10.2003.

Dňa 14.10.2003 podala žalobkyňa proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie z dôvodu, že dňa 1. júna 2001 uzavrela pracovný pomer so zamestnávateľom Východoslovenské stavebné hmoty a.s. Turňa nad Bodvou domnievajúc sa, že tým jej zanikla povinnosť platiť poistné na dôchodkové zabezpečenie ako osobe dobrovoľne pokračujúcej v účasti na dôchodkovom zabezpečení. Zároveň dňa 15.10.2003 uhradila nedoplatok poistného na dôchodkové zabezpečenie v sume 18,06 € (544,- Sk). N. K. odvolanie ako neopodstatnené odstúpila listom zo dňa 22.9.2003 N. poisťovni, B. na druhostupňové konanie.

N. K., ústredie rozhodnutím zo dňa 10.12.2003 odvolanie zamietla a potvrdila rozhodnutie N. K., K. H.. Proti rozhodnutiu N. K., ústredie podala žalobkyňa dňa 29.12.2003 na Krajský súd v Košiciach žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. -18 zo dňa 7.5.2004 potvrdil rozhodnutie žalovanej N. K., ústredie. Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach podala žalobkyňa dňa 18.6.2004 odvolanie na Najvyšší súd č.k. 1 Sž-o-KS 145/2004. Najvyšší súd uznesením zo dňa 23.6.2005 zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Rozhodnutím zo dňa 2.8.2004 predpísala N. K., pobočka H.alobkyni ako osobe dobrovoľne pokračujúcej v účasti na dôchodkovom zabezpečení dlžné poistné na dôchodkové zabezpečenie za obdobie od 1.7.2003 do 31.12.2003 v sume 223,06 € (6.720,- Sk). Rozhodnutím zo dňa 2.8.2004 N. K., pobočka H. žalobkyni ako dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe predpísala za obdobie od 1.1.2004 do 9.6.2004 dlžné poistné na starobné poistenie, na invalidné poistenie a na rezervný fond sociálneho poistenia, spolu v sume 307,74 € (9.271,- Sk). Uvedené rozhodnutia boli žalobkyni doručené doporučene do vlastných rúk dňa 25.8.2004.

Žalobkyňa podala dňa 2.9.2004 proti rozhodnutiam odvolanie, v ktorom opätovne uviedla, že vznikom pracovného pomeru so zamestnávateľom Východoslovenské stavebné hmoty a.s. so sídlom v Turni nad Bodvou jej dobrovoľná účasť na dôchodkovom poistení zanikla.

Ďalej namietala, že dňa 29.12.2003 podala odhlášku z dobrovoľnej účasti na dôchodkovom zabezpečení, ale N. K., pobočka H. túto neakceptovala a v júni 2004 bola nútená podať odhlášku znova. Pobočka šetrením zistila, že listom zo dňa 29.12.2003 žalobkyňa písomne oznámila ukončenie dobrovoľnej účasti na dôchodkovom zabezpečení, avšak predpísané tlačivo, registračný list - odhláška nepodala. Nakoľko menovaná v liste uviedla novú adresu svojho trvalého pobytu, ktorá patrí do pôsobnosti N. K., pobočka H.-Q., N. K., pobočka H. - S. odstúpila dňa 31.12.2003 list žalobkyne na príslušnú pobočku. Dňa 9.6.2004 žalobkyňa osobne podala na pobočke H. - S. registračný list - odhláška z dobrovoľného dôchodkového poistenia. Vzhľadom na to, že po osobnej návšteve sa žalobkyňa ústne zmienila o zmene trvalého bydliska, ale doklad o tom nedoložila, zmena adresy trvalého pobytu menovanej bola došetrená listom dňa 11.6.2004 na Obecnom úrade J. S.. Menovaná v odvolaní zároveň poukázala na skutočnosť, že vo výroku rozhodnutia zo dňa 2.8.2004 je dlžné poistné na dôchodkové

zabezpečenie predpísané za obdobie od 1.7.2002 do 31.12.2003, pričom rozhodnutím zo dňa 11.9.2003 jej bolo predpísané dlžné poistné za obdobie máj 2001 až jún 2003. N. K., pobočka H. zistila, že v rozhodnutí pri správne predpísanej dlžnej sume poistného nesprávne označila predpísané obdobie a túto chybu v písaní opravila.

N. K., pobočka H. odvolaniu žalobkyne proti rozhodnutiam vrámci autoremedúry nevyhovela a odstúpila ich listom zo dňa 23.9.2004 N. K., ústredie ako odvolaciemu orgánu, príslušnému na ďalšie konanie.

N. K., ústredie rozhodnutím zo dňa 5.11.2004 odvolanie žalobkyne zamietla a rozhodnutie N. K., pobočka H. potvrdila. Rozhodnutím zo dňa 30.12.2004 N. K., ústredie zamietla odvolanie žalobkyne a rozhodnutie N. K. potvrdila.

Proti rozhodnutiu N. K., ústredie podala žalobkyňa dňa 21.12.2004 na Krajský súd v Košiciach žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu č.k. -33. Rovnako aj proti rozhodnutiu N. K., ústredie podala dňa 10.2.2005 žalobkyňa na Krajský súd v Košiciach žalobu v správnom súdnictve o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia č.k. -35.

Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. -35 zo dňa 26.5.2005 zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia N. K., ústredie. Proti tomuto rozsudku Krajského súdu v Košiciach podala žalobkyňa dňa 20.7.2005 odvolanie na Najvyšší súd.

Dňa 21.12.2004 žalobkyňa uhradila v prospech N. K. dlžné poistné na dôchodkové zabezpečenie za obdobie od 1.6.2001 do 31.12.2003 v sume 1.460,23 € (1.120,- Sk) za mesiac a dlžné poistné na starobné poistenie, invalidné poistenie a na rezervný fond sociálneho poistenia za obdobie od 1.1.2004 do 31.5.2004 v sume 58,06 € (1.749,- Sk) za mesiac a za obdobie od 1.6.2004 do 9.6.2004 v sume 17,46 € (526,- Sk), čím vyrovnala pohľadávku na poistnom vo výške 1.460,23 € (43.991,- Sk), ktorú N. K., pobočka H. do toho času evidovala voči žalobkyni ako osobe dobrovoľne pokračujúcej v účasti na dôchodkovom zabezpečení (do 31.12.2003), resp. ako osobe dobrovoľne dôchodkovo poistenej ( od 1.1.2004 ).

Z vyššie uvedeného vyplýva, že neexistuje právny dôvod, aby žalovaný vydal žalobkyni bezdôvodné obohatenie v sume 1.460,23 € (43.991,- Sk), nakoľko žalobkyňa platbou zo dňa 21.12.2004 v sume 1.460,23 € (43.991,-Sk) uhradila v prospech žalovaného oprávnenú pohľadávku, ktorú žalovaný do toho času evidoval voči žalobkyni ako osobe dobrovoľne pokračujúcej v účasti na dôchodkovom zabezpečení, resp. ako osobe dobrovoľne dôchodkovo poistenej. Tak isto neexistuje právny dôvod, aby žalovaný zaplatil žalobkyni úrok z omeškania.

Žalobkyňa uviedla, že rozhodnutia žalovaného v správnom konaní, o ktorých potom rozhodoval aj Krajský súd v Košiciach i Najvyšší súd Slovenskej republiky, uvedené orgány a súdy sa zaoberali však iba správnosťou uvedených rozhodnutí. Z uvedeného dôvodu podala návrh na všeobecný súd o vydanie bezdôvodného obohatenia odvolávajúc sa na účel zákona, pretože tento by nemal byť v rozpore s dobrými mravmi a odvolávajúc sa aj na Ústavu SR čl. 2, ods. 3. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia si žalobkyňa uplatnila v tomto konaní z dôvodu, že sa domnieva, že okrem toho, že konanie žalovaného odporuje dobrým mravom, v prvom rade odporuje Ústave SR, podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Zákon o sociálnom zabezpečení ukladá konkrétnym osobám povinne sa zúčastňovať na dôchodkovom zabezpečení. Účelom zákona v zmysle doložených listinných dokladov nie je účasť na dôchodkovom zabezpečení dvakrát t.j. povinne aj dobrovoľne. Preto predpísaním poistného, ktorého vydanie je predmetom konania, ju žalovaný donútil, aby konala niečo, čo zákon neukladá. Platením poistného dobrovoľnej a povinnej účasti súčasne, toto platenie by nemalo účel, pretože si nemohla dvakrát v tom istom období započítať potrebný počet rokov na vznik nároku na dôchodkovú dávku a tak isto nemohla ovplyvniť výšku dôchodkovej dávky plnením z dvoch titulov, pretože v zmysle sa

výška dôchodkovej dávky vypočítala z priemerného zárobku najlepších 5 rokov v rozhodnom období, ktorým bolo posledných 10 rokov pred vznikom nároku.

Žalovaný uviedol, že postupoval v zmysle platných zákonov, pričom v súčasnosti už sú ukončené všetky konania a v konaniach, kde došlo k formálnym pochybeniam zo strany žalovaného, finančné prostriedky ním boli žalobkyni vrátené. Ostatné nároky sú zákonné a teda návrh žalobkyne považuje za nedôvodný.

Okresný súd Košice I vo veci dňa 3.2.2009 rozhodol tak, že konanie v časti o zaplatenie 307,74 € zastavil a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Proti rozsudku Okresného súdu Košice I podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Košiciach.

Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. -190 zo dňa 24.2.2010 potvrdil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, pokiaľ ide o sumu 1.152,49 € istiny s úrokmi z omeškania vo výške 8 % od 6.5.2000 do zaplatenia. Zrušil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, čo sa týka sumy 58,64 € a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že povinnosťou súdu v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o sume 58,64 €, t.j. úrokov z omeškania vo výške 8 % zo sumy 307,74 € za obdobie od 6.5.2006 do 24.9.2008 a rozhodnutie riadne odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd aj o trovách odvolacieho konania ( ).

Žalobkyňa uviedla, že žiada, aby súd žalovaného zaviazal na zaviazanie úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne od 24.1.2005 do 24.9.2008 zo sumy 307,74 €. Výška úroku bola vypočítaná podľa nariadenia vlády SR v aktuálnom znení k prvému dňu omeškania 24.1.2005 ako dvojnásobok diskontnej sadzby určenej NBS platnej k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Začiatok a koniec omeškania bol určený nasledovne:

- začiatok omeškania je deň 24.1.2005 ako 31. deň po 23.12.2004, kedy žalobkyňa žiadala vrátenie dlžnej sumy ( dňa 21.12.2004 bola zaplatená suma 9.271,- Sk, t.j. 307,74 € )

- podľa Sociálna poisťovňa je povinná vrátiť poistné, ktoré bolo zaplatené bez právneho dôvodu, fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné alebo jej právnemu nástupcovi do 30 dní od zistenia tejto skutočnosti Sociálnou poisťovňou alebo doručenia písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odvádzať poistné alebo jej právneho nástupcu

- žalobkyňa žiadala vrátenie sumy podaním doručeným žalovanej dňa 23.12.2004, a následne doplnením odvolania vyjadrením zo dňa 29.12.2004

- koniec omeškania je deň 24.9.2008, kedy žalovaná vrátila dlžnú sumu.

Žalobkyňa si náhradu trov konania neuplatnila.

Žalovaný k podanému vyjadreniu doručil písomné podanie dňa 2.5.2011. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa dňa 23.12.2004 osobne doručila do podateľne N. K. žiadosť o odpustenie povinnosť zaplatiť penále alebo zníženie penále. N. K., pobočka H. rozhodnutím č. 703-926/GC09/2004-312 zo dňa 29.3.2005 prerušila konanie vo veci podania žiadosti o odpustenie povinnosti zaplatiť penále alebo zníženie penále zo dňa 23.12.2004 z dôvodu vykonania kontroly a vydania rozhodnutia o celkovom dlžnom penále. Posledné doriešené rozhodnutie o poistnom za obdobie od 1.1.2004 do 9.6.2004, rozhodnutie N. K., ústredie č. 332-2414-GC-04/2004/S zo dňa 15.11.2007, právoplatné 30.11.2007. Dňa 22.1.2008 potvrdila N. K., ústredie, že sa žalobkyňa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach neodvolala -

poistné za obdobie od 1.7.2003 do 31.12.2003. Dňa 29.1.2008 bolo vydané rozhodnutie o penále č. 704-3440361408-GC04/08-134, ktoré malo byť predpísané až po doručení právoplatných rozsudkov vo veci predpisu poistného. Rozhodnutie o penále bolo potvrdené rozhodnutím odvolacieho orgánu, ktoré nadobudlo právoplatnosť 4.7.2008. 29.2.2008 bolo žalobkyni zaslané stanovisko k zápočtu č. 703-324/2008. Žalobkyni bola oznámená výška preplatku na poistnom v sume 9.271,- Sk a bolo jej oznámené, že v zmysle § 145 ods. 4 v nádväznosti na § 241 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pobočka použila preplatok na poistnom na zápočet penále v zmysle rozhodnutia č. 704-3440361408- GC04/08-134. Pobočka eviduje zostatok penále vo výške 24.454,- Sk. Z dôvodu, že bola splnená podmienka vydania rozhodnutia o celkovom dlžnom penále, N. K., pobočka H. požiadala dňa 9.9.2008 e-mailom N. K., pobočka H. - Q. o vyjadrenie, či žalobkyňa spĺňa podmienky generálneho pardonu a penále jej bude odpustené. Dňa 11.9.2008 potvrdila N. K., pobočka H. - Q. e-mailom tunajšej pobočke, že žalobkyňa spĺňa podmienky generálneho pardonu a vyčíslené penále jej bude odpustené ak má vysporiadané poistné aj na pobočke H. - S.. Dňa 24.9.2008 N. K., pobočka H. vrátila navrhovateľke poistné zaplatené bez právneho dôvodu vo výške 9.271,- Sk. Z vyššie uvedeného vyplýva, že neexistuje právny dôvod, aby žalovaný vydal žalobkyni bezdôvodné obohatenie a tak isto neexistuje právny dôvod, aby žalovaný zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania.

Žalobkyňa doručila súdu vyjadrenie, v ktorom uviedla, že podľa názoru žalovaného nemá nárok na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 307,74 € z dôvodu, že poistné, ktoré mala vrátiť použila na započítanie pohľadávky N. K. voči žalobkyni a to preto, že žalovaný mal voči žalobkyni pohľadávku a to penále za omeškanie s platbou poistného predpísané rozhodnutím poisťovne č. k. 704-3440361408- GC04/08-134 zo dňa 29.1.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4.7.2008. Z konania žalovaného je zrejme, že nemal v úmysle vrátiť sumu 9.271,- Sk, pretože ju do času rozhodnutia NS SR č.k. 2Sž-o- KS 111/2005 evidovala ako poistné nie ako časť penále ( č.l. 224). Zároveň uviedla, že N. K. nemohla započítať predmetnú sumu na penále a to z nasledujúcich dôvodov:

- novelou , ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2008 podľa ust. Sociálna poisťovňa odpustí povinnosť zaplatiť penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu 1) za obdobie pred 1.1.2007, ak fyzická osoba alebo právnická osoba povinná odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie toto dlžné poistné a tieto dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie zaplatí najneskôr do 31.1.2008.

Keďže nemala nedoplatky na poistnom v čase nadobudnutia účinnosti predmetného zákona, neexistovala pohľadávka N. K. voči nej a rozhodnutie o predpísaní penále zo dňa 29.1.2008 nemalo byť nikdy vydané, pretože od 1.1.2008 si plnila podmienky generálneho pardonu, preto jej nemohlo byť penále nikdy predpísané.

Na základe uvedených skutočností Sociálna poisťovňa vydaním rozhodnutia zo dňa 29.1.2008 porušila zákon, preto je zápočet penále so sumou 9.271,- Sk t.j. 307,74 € neplatný.

Taktiež uviedla, že žiadosť o odpustenie penále podala 31.12.2004, hneď po zaplatení dlžnej istiny, o čom N. K. v zmysle ust. § 172 zákona o sociálnom poistení nerozhodla, o penále vydala až dňa 29.1.2008 predmetné rozhodnutie, v ktorom sa nezaoberala podanou žiadosťou.

Z doposiaľ vykonaného dokazovania bolo zistené, že N. K. t.j. žalovaný vydal rozhodnutie v zmysle ktorého bola žalobkyňa ako dobrovoľne poistená fyzická osoba v období od 1.1.2004 do 9.6.2004 povinná zaplatiť poistné na starobné poistenie vo výške 6.445,- Sk, poistné na invalidné poistenie vo výške 1.935,- Sk a poistné do rezervného fondu sociálneho poistenia vo výške 891,- Sk, teda spolu 9.271,- Sk. Žalobkyňa nesúhlasila s uvedeným rozhodnutím, preto podala odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Košiciach. Keďže nesúhlasil ani s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach, ktorý vyslovil záver, že sa neodhlásila z poistenia právne relevantným spôsobom a namietala, že najneskôr 31.12.2003 prestala byť osobou dobrovoľne poistenou, lebo písomne oznámila žalovanému, že podáva odhlášku dobrovoľného platcu dôchodkového poistenia. Žiadala rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Žalovaný v uvedených konaniach poukazoval na nesprávny

postup žalobkyne pri oznamovaní skutočností rozhodujúcich pre trvanie dobrovoľného poistného pomeru, lebo odhláška nebola podaná na predpísanom tlačive.

Najvyšší súd SR ako súd odvolací rozhodol o odvolaní žalobkyne rozsudkom sp. zn. 2Sž-o-KS 111/2005 tak, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 26.5.2005 zmenil a rozhodnutie žalovaného z 30.12.2004 pod č. 322-2414-GC-04/2004 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu vyplýva, že žalobkyňa oznámila podaním z 29.12.2003, že podáva odhlášku z dobrovoľného dôchodkového zabezpečenia. Oznámenie nebolo podané na tlačive, ktorého obsah a formu určí N. K., teda tak ako to vyžaduje o sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov. Z ustanovenia a platného v čase rozhodovania žalovaného, ktorej žalovaný bol povinný aplikovať v danej veci však vyplýva, že podanie možno urobiť písomne, ústne, telegraficky, faxom alebo elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu, ak sa jeho predĺženie nevyžaduje na tlačive určenom N. K.. Podanie sa však posudzuje podľa obsahu a musí z neho byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka, čo sa navrhuje a musí byť podpísané a označené dátumom podania. Všetky tieto náležitosti podanie žalobkyne obsahovalo. Aj napriek tomu žalovaná nepovažovala podanie zodpovedajúce zákonu, lebo nebolo predložené na tlačive určenom N. K., organizačná zložka N. K. má povinnosť pomôcť účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzvať, aby v určenej lehote nedostatky odstránil. Súčasne má povinnosť upozorniť účastníka konania na dôsledky neodstránenia nedostatkov na ďalší priebeh konania. Z uvedeného dôvodu aj v prípade, keby bolo podanie žalobkyne posudzované podľa právneho predpisu platného v čase, kedy bol právny úkon urobený, mala žalobkyňa povinnosť odstraňovať nedostatky podania, pričom účinky podania by zostali zachované. V konaní však nebolo preukázané, že žalovaná postupovala uvedeným spôsobom, hoci táto skutočnosť bola rozhodujúca pre rozhodnutie o platení poistného. Písomné oznámenie žalobkyne o odhlásení sa z dobrovoľného poistenia, preto malo za následok zánik dobrovoľného poistenia a žalobkyňa nemala povinnosť s účinnosťou od uvedeného dňa poistenie platiť. Rozhodnutie, ktorým jej žalovaná predpísala povinnosť doplatiť dlžné poistné, preto nezodpovedá zákonu, lebo žalobkyňa nemala povinnosť platiť žalovanej poistné aj v čase po zániku poistenia. Ďalej poukázal na to, že sa nestotožnil s názorom správnych orgánov, že žalobkyňa dlhuje na poistnom žalovanej celkovo sumu 9.271,- Sk za čas od 1.1.2004 do 9.6.2004. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR ako súdu odvolacieho žalovaná rozhodla nesprávne, ak zaviazala žalobkyňu doplatiť poistné za uvedené obdobie, lebo žalovaná nemala povinnosť uvedené poistné žalovanej zaplatiť.

Podľa ust. ods. 1) sociálna poisťovňa je povinná vrátiť poistné, ktoré bolo zaplatené bez právneho dôvodu, fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné alebo jej právnemu nástupcovi do 30 dní od

a) zistenia tejto skutočnosti Sociálnou poisťovňou alebo

b) doručenia písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odvádzať poistné alebo jej právneho nástupcu.

Podľa ods.4) citovaného paragrafu , poistné, ktoré je Sociálna poisťovňa povinná vrátiť, sa použije na zápočet pohľadávky Sociálnej poisťovne voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné alebo voči jej právnemu nástupcovi.

Podľa ust. , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Z takto zisteného skutkového stavu následne dňa 24.9.2008 žalovaná dlžnú sumu žalobkyni vrátila. Prvostupňový súd sa nestotožnil s názorom žalovanej, že žalobkyňa nemá právo na úrok z omeškania zo sumy 9.271,- Sk t.j. 307,74 €, keďže uvedenú sumu žalovaná použila ako preplatok na poistnom na zápočet penále v zmysle rozhodnutia žalovanej č. 704-3440361408-GC04/08-134. Z pripojených listinných dokladov a vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalovaná rozhodnutie o celkovom dlžnom penále nemala vydať, pretože žalobkyňa nedlhovala žalovanej na poistnom žiadnu dlžnú sumu, t.j. žiadne poistné a teda žalovaná ani nemala čo odpúšťať generálnym pardonom penále. Na základe vykonaného dokazovania je súd toho názoru, že žalobkyni patrí uplatnený úrok z omeškania z dlžnej sumy 307,74 €, pretože uvedenú sumu ako vyčíslené dlžné poistné nezodpovedá zákonu, keďže žalobkyňa nemala povinnosť platiť žalovanej poistné aj v čase po zániku poistenia. Je nelogické ďalšie konanie žalovaného, keď v zmysle svojej administratívnej agendy vydal rozhodnutie, ktorým určil celkové dlžné penále aj za obdobie, kedy žalobkyňa nemala platiť poistné a následne oznámil, že odpúšťa povinnosť zaplatiť penále. Na základe týchto administratívnych úkonov žalovaného sa súd nestotožňuje s jeho názorom, že išlo o započítanie tejto dlžnej sumy vo výške 307,74 € na celkovom dlžnom penále, ktoré však následne bolo generálnym pardonom žalobkyni odpustené t.j. žalobkyňa nemala platiť za sporné obdobie poistné, nemala nedoplatky a žalovaná nemala uložiť rozhodnutím penále, ktoré potom odpustila na základe generálneho pardonu. Súd je naďalej toho názoru, že uvedená suma bola zaplatená bez právneho dôvodu žalovanej žalobkyňou, a teda pokiaľ došlo k vráteniu uvedenej sumy žalobkyni, je povinnosťou žalovaného zaplatiť aj úrok z omeškania za uvedené obdobie. Výška úroku z omeškania bola vyčíslená v zmysle nariadenia vlády SR so začiatkom omeškania 24.1.2005 t.j. po výzve, kedy žalobkyňa žiadala vrátiť dlžnú sumu. Koniec omeškania súd stanovil na deň 23.9.2008, keďže k vráteniu dlžnej sumy žalovanou došlo dňa 24.9.2008. Základná úroková sadzba NBS v období od 29.11.2004 do 28.2.2005 bola vo výške 4 %, dvojnásobok 8 %. V prevyšujúcej časti návrhu na zaplatenie úroku z omeškania zamietol, keďže už dňa 24.9.2008 bola dlžná suma pripísaná na účet žalobkyne.

Podľa ust. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa ust. ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

V danom prípade si žalobkyňa a žalovaná náhradu trov konania neuplatnili, preto súd rozhodol tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť

podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu

sleduje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť

predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho

kópie na jeho trovy.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.