Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoP/47/2011

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci starostlivosti o maloleté deti O., D., nar. XX.XX.XXXX a N., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Galante, deti rodičov matky : S. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., H. XXX/ XX, zastúpená: JUDr. Renáta Fardousová, advokátka so sídlom Šaľa, Hlavná 6, a otca : W. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., H. XXX/XX, t.č. bytom XX J. W., I. D. I XXPS, C. D., zastúpený: Mgr. K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., N. XXXX/XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu v Galante č.k. -81 zo dňa 19. apríla 2011 takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa sa r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd zamietol návrh matky na zvýšenie výživného, ktorý si podala 01.10.2010. Navrhla zvýšiť výživné na maloletú D. na 300 eur a na maloletého N. na 200 eur. Prvostupňový súd vo svojom odôvodnení rozhodnutia aplikoval hmotnoprávne ustanovenia §§ 78 ods. 1 veta prvá, 78 ods. 3 Zákona o rodine, § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, § 75 ods. 1 veta prvá, § 76 ods. 1 Zákona o rodine. Poukázal na to, že z dokazovania pred súdom vyplynulo, že od poslednej úpravy uplynula doba jeden a pol roka, kedy došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí, keďže v čase pôvodného rozhodnutia mala maloletá D. 15 rokov, navštevovala prvý ročník Strednej hotelovej školy v mieste bydliska, t.č. má 16 rokov a navštevuje druhý ročník Strednej hotelovej školy v mieste bydliska. V čase pôvodného rozhodnutia mal N. 11 rokov, navštevoval piaty ročník základnej školy a teraz má 12 rokov a navštevuje šiesty ročník základnej školy. K zmene pomerov na strane rodičov podľa zistení súdu podstatným spôsobom nedošlo, pretože matka v čase pôvodného rozhodnutia mala mesačný príjem 168,92 eur, poberala prídavky na deti 42,50 eur, žila s maloletými deťmi v mestskom byte v Galante. V súčasnosti pracuje u toho istého zamestnávateľa s príjmom 175,71 eur, rovnako poberá prídavky na dve deti a žije v dvojizbovom byte v Galante. Otec mal v čase pôvodného rozhodnutia príjem 880 eur, bol ženatý už s K. H., ktorá bola na materskej dovolenke a mal vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom W. a E., narodených XX.XX.XXXX. Žil v Anglicku v nájomnom byte. V súčasnosti je naďalej zamestnaný a jeho príjem je u zamestnávateľa 880 eur. S manželkou a spoločnými deťmi naďalej býva v Anglicku. Súd dospel k záveru, že je potrebné ponechať v platnosti výživné na D. 150 eur, a na N. 125 eur tak, ako bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu v Galante -60 zo 04.12.2009. Poukázal na to, že nie je možné prihliadať na akúkoľvek zmenu, teda aj takú, ktorá nemá podstatný vplyv na osobné majetkové pomery rodičov. Aj keď matka odôvodňuje zmenu pomerov otca s poukázaním na daňové úľavy v zahraničí, tieto existovali aj v čase pôvodného rozhodovania o výživnom a sú porovnateľné s daňovými úľavmi, ktoré si otec uplatňuje v súčasnosti. Rovnako skutočnosť, že otec spolu s manželkou nadobudol nehnuteľnosť na Slovensku, nemožno považovať za podstatnú zmenu pomerov na strane otca, keďže mu z vlastníctva neplynú žiadne príjmy, naopak len výdavky a to splácaním hypotekárneho úveru. Súd posúdil teda návrh matky na zvýšenie výživného ako nedôvodný, keď mal za to, že nebola preukázaná základná podmienka na zmenu rozhodnutia o výživnom.

Proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie matkou, v zastúpení jej právnou zástupkyňou. Poukázala na to, že prvostupňový súd nebral do úvahy tú skutočnosť, že v konaní pred Okresným súdom v Galante bola uzatvorená rodičovská dohoda, kde sa však neprihliadalo na daňovú úľavu, ktorú poberal otec vo Veľkej Británii na štyri maloleté deti. Vo svojom vyjadrení k návrhu otec zrejme zámerne uviedol, že daňovú úľavu vo výške 870 eur poberá jeho manželka. Z tohto tvrdenia súd zrejme predpokladal, že daňová úľava sa týka len dvoch maloletých detí, ktoré žijú vo Veľkej Británii, preto ju zrejme nezohľadnil pri schválení rodičovskej dohody. Na pojednávaní 02.12.2010 však otec priznal, že predmetná daňová úľava je poskytovaná na štyri maloleté deti a poberá ju on. Matka nemala donedávna vedomosť o vyplácaní tejto čiastky otcovi. Pristúpila k rodičovskej dohode, lebo chcela čo najrýchlejšie ukončiť súdne konanie, nakoľko bola v zlej finančnej situácii. V priebehu súdneho konania bolo preukázané, že otec poberá príjem 800 libier mesačne vo Veľkej Británii, príspevok na štyri maloleté deti tzv. daňovú úľavu, ktorá bola v čase súdneho konania 570 eur mesačne. V čase predchádzajúceho súdneho konania už 870 eur mesačne, ako aj ďalšie sociálne benefity. Daňová úľava na jedno dieťa je 124,50 eur, teda na dve maloleté deti je to 285 eur pričom tieto deti nemá odporca ani v osobnej starostlivosti. Výživné, ktoré doteraz platil otec na obe deti vo výške 275 eur mesačne, znamená že odporcovi aj po zaplatení dohodnutého výživného zostáva z poskytnutej daňovej úľavy 10 eur. Platenie výživného teda rodina v nijakom prípade nepocítila a keby nemal tieto maloleté deti, daňovú úľavu by mal v polovičnej výške. Preto je schopný platiť dva úvery, jeden vo výške 220 eur vo Veľkej Británii a druhý 210 eur na Slovensku a tiež si kúpiť rodinný dom v Slovenskej republike. Súd pochybil, keď schvaľoval rodičovskú dohodu pretože mal dôsledne skúmať majetkové pomery otca a ich pôvod a keby tak urobil, zistil by, že otec poberá na dve maloleté deti v tom čase 435 eur. V žiadnom prípade nemohol schváliť takú rodičovskú dohodu. O pochybení bola si vedomá aj kolízna opatrovníčka, ktorá navrhla zvýšenie výživného pre D. na 220 eur a N. 180 eur. Nemožno súhlasiť so závermi súdu prvého stupňa, že v priebehu konania neprišlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného. To, že otec nepravdivo uviedol, že daňovú úľavu vo výške 870 eur poberá jeho manželka, zámerne neuviedol, pretože sa daňová úľava týka aj maloletých detí D. a N.. Táto skutočnosť bola preukázaná v terajšom konaní a teda ide o zmenu pomerov na strane otca. Matka okrem materiálnej starostlivosti o deti zabezpečuje aj osobnú starostlivosť, otec preferuje však svoje dve deti, ktoré má z terajšieho manželstva. S otcom sa maloleté deti stretávajú iba príležitostne, aby splnil podmienky na priznanie daňovej úľavy. Aj nadobudnutie nehnuteľnosti predstavuje majetkovú hodnotu, o ktorú sa zvýšil majetok otca a nie je preto dôvodné predpokladať, že s rodinným domom má len výdavky. Preto podľa názoru odvolateľky - matky súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Navrhla preto aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že je povinný otec prispievať na výživu D. sumou 220 eur a na maloletého N. sumou 180 eur.

K odvolaniu matky sa otec vyjadril tak, že navrhuje ako vecne správny rozsudok potvrdiť. Pokiaľ napáda matka predchádzajúci právoplatný vykonateľný rozsudok zo 04.12.2009 je to výslovne účelové. Od vydania tohto rozsudku uplynul iba krátky čas a pomery na jednej i druhej strane účastníkov sa podstatne vôbec nezmenili. Matka napáda skutočnosť, že mesačne poberá daňovú úľavu 870 eur, čo zrejme prepočítala z anglických libier, dodáva, že je registrovaný ako obyvateľ Veľkej Británie, daňová úľava je preto, že má malý zárobok a týmto sa vyrovnáva vzhľadom na to, že má s manželkou dve deti a s navrhovateľkou taktiež dve deti. Nie je pravda, že v Anglicku uprednostňuje deti, ktoré má s terajšou manželkou a že deti na Slovensku navštevuje len preto, aby mal daňovú úľavu. Podľa jeho názoru a presvedčenia súd dostatočne zistil skutkový stav a jeho rozhodnutie považuje za správne. Matka nesprávne účelovo prepočítava jeho zárobok a príjem na eurá. V Anglicku sú výdavky omnoho vyššie ako na Slovensku či už na bývanie, cestovanie, služby atď. Pokiaľ ide o jeho dom na Slovensku, tento nekúpil ako tvrdí matka z našetreného, ale na hypotéku, ktorú spláca. Nie je mu známe, že by matka detí poskytovala deťom zvýšenú starostlivosť, deti majú 13 a 17 rokov a matka by mohla pokojne pracovať na celý pracovný úväzok a nielen na polovičný. Je presvedčený, že na deti, ktoré má s matkou maloletých detí prispieva dosť, podľa vlastných možností a schopností, majetkových pomerov. Navrhuje vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací ( ust. ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania ( ust. a ods.1 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ust. a 202 ) na nariadenom odvolacom pojednávaní ( ust. ) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu, bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania, pretože sa jedná o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu ( ust. a ) a zistil, že prvostupňový súd vec predčasne rozhodol, nedostatočne zistil skutkový stav, jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Podľa ust. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Prvostupňový súd sa vôbec neriadil týmito kritériami na zdôvodnenie svojho rozhodnutia. Vo svojom odôvodnení poukázal iba na to, že vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka a právneho zástupcu matky, obsahom pripojeného spisu najmä rozsudkom zo 04.12.2009, potvrdeniami ohľadne príjmov a výdavkov rodičov maloletých detí pričom z odôvodnenia rozsudku ďalej vyplynulo, že udával iba ako sa vyjadrila matka, ako sa vyjadril otec na pojednávaní a ako sa vyjadril kolízny opatrovník. Po týchto vyjadreniach účastníkov sú v odôvodnení rozhodnutia uvedené použité hmotnoprávne ustanovenia Zákona o rodine ako aj ust. V ďalšom už prvostupňový súd uvádza čo vyplynulo z vykonaného dokazovania a porovnáva pomery na strane rodičov od posledného rozhodnutia až so súčasnými pomermi.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa vôbec nezodpovedá zdôvodneniu ust. pretože prvostupňový súd vôbec neuviedol jasne a výstižne, nevysvetlil, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy.

Prvostupňový súd vo svojom zdôvodnení sa mal zaoberať vysvetlením a skonkretizovaním listinných dôkazov, rozpismi zárobkov u rodičov, ktoré mal sám vyžiadať. Tieto zárobky si rodičia nemajú zabezpečovať na pojednávanie, pretože z ust. jednoznačne vyplýva, že predseda senátu alebo samosudca vedie pojednávanie tak, aby spis bol k spravodlivému rozhodnutiu, aby sa splnil výchovný účel a aby prebiehalo dôstojne a nerušene robí vhodné opatrenia aby zabezpečil splnenie účelu pojednávania, úspešné vykonanie dôkazov. Takisto tomu korešponduje ust. pretože sa jedná o vec podľa ust. a vtedy ukladá uznesením, aby sa k veci protistrana vyjadrila, príp. aby sa predkladali listiny, na ktoré sa odvoláva a označili sa dôkazy na preukázanie tvrdení. V zmysle ust. v týchto veciach je povinný súd vykonať ďalšie dôkazy na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.

V danom prípade z konania, nie však z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že všetky listinné dôkazy, ktoré mali preukazovať zárobkové a majetkové pomery otca boli predložené práve otcom a to v anglickom jazyku, boli založené do spisu ako listinné dôkazy, vôbec neboli preložené. Neboli vôbec oboznamované a tieto listinné dôkazy takisto prvostupňový súd vôbec nehodnotil v odôvodnení svojho rozhodnutia každý dôkaz jednotlivo i v ich súhrne. Nesporové konanie, ktorým bezpochyby toto konanie, ktoré možno začať i bez návrhu je, sa naďalej spravuje vyšetrovacou zásadou, čoho dôsledkom je primárna zodpovednosť súdu za zistenie skutkového stavu. Je to jeho povinnosťou, ktorú bude musieť splniť bez ohľadu na dôkazné návrhy a aktivitu účastníkov vôbec.

Jednoznačne to znamená, že súd si mal zabezpečiť listinné dôkazy sám, tzn. aktuálne príjmy rodičov, otca i matky, vyžiadaním si od zamestnávateľov. Ak v súčasnej dobe žije otec v cudzine v Anglicku, má súd postupovať tak, že požiada o vykonanie tohto dôkazu dožiadaný orgán v cudzine, pretože danú vec treba považovať za vec s cudzím prvkom nakoľko otec žije a pracuje v cudzine v Anglicku. Všetky majetkové pomery a príjmy zisťuje dožiadaným súdom v zmysle našich kritérií, nášho vnútroštátneho

predpisu, pretože tento je primárny pre rozhodnutie o výživnom pre maloleté deti. To znamená, že si musí zistiť aktuálne príjmy, aktuálne majetkové pomery otca žijúceho v Anglicku ako aj jeho manželky a takisto aj overiť skutočnosť, či daňová úľava je platená pre otca pre štyri deti tak, ako to matka udávala počas konania a udávala aj v odvolaní. Tieto okolnosti sú rozhodujúce pre posúdenie a zistenie, aktuálneho príjmu otca, jeho majetkových pomerov či už s prihliadnutím na možnosť platenia úveru alebo iných pohľadávok otcom na Slovensku alebo v cudzine, čo dáva reálny a objektívny obraz o možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné a v akom rozsahu. Prvostupňový súd vôbec sám nebol aktívny pri zistení si možností a schopností otca platiť navrhované zvýšené výživné. Uspokojil sa s predložením listinných dôkazov, ktoré vôbec nevyhodnotil, nepreložil a v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazuje len ako otec vypovedal. Takto prvostupňový súd vôbec nezhodnotil vykonané dokazovanie, každý jednotlivý dôkaz a tak, ako ukladá ust. vôbec z jeho rozhodnutia nevyplýva, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy matkou. Porovnaním príjmov rodičov pri predchádzajúcom rozhodnutí s príjmami tak, ako rodičia uvádzali, nie je porovnanie pomerov v zmysle hmotnoprávneho predpisu Zákona o rodine, pretože vychádzal len z vyjadrení otca. Tieto jeho vyjadrenia vo výsluchu nie sú podporne podložené žiadnymi listinnými dôkazmi, ktoré by prvostupňový súd uviedol a vyhodnotil. Nevyplýva z rozhodnutia súdu prvého stupňa z akých listinných dôkazov vychádzal pri rozhodovaní a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Prvostupňový súd si vôbec neoveril tvrdenia otca o jeho príjmoch, o príjmoch jeho manželky, o poberaní daňovej úľavy ako aj o potrebách jeho detí pochádzajúcich z terajšieho manželstva W. a E., nar. XX.XX.XXXX. Pri zabezpečení majetkových pomerov otca je potrebné zamerať dožiadaným orgánom v cudzine- Anglicku aj na zistenie nielen jeho zárobkových pomerov ale aj majetkových, tzn. je potrebné, aby sa zabezpečilo potvrdenie o platení nájmu alebo o vlastníctve prípadných nehnuteľných vecí ako aj so zabezpečením príjmu jeho manželky , sociálnych príspevkov, , daňovej úľavy a samozrejme so zabezpečením prekladu do slovenského jazyka. Tieto dôkazy musia byť vykonané aj napriek tomu, že otec má právneho zástupcu, ktorý býva na Slovensku, avšak tento zástupca môže zastupovať otca na pojednávaní pri všetkých úkonoch, nemôže však nahrádzať činnosť dožiadaného orgánu, zabezpečovať listinné dôkazy a zvlášť bez toho, že by tieto neboli preložené a nebolo by možné zistiť objektivitu v predložených listinných dôkazov.

Pre nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov muselo byť rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie s poukazom na ust.

Podľa prvá veta o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa až 5 o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností, a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa veta prvá o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne ako aj objektívne skutočnosti, o zmene v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov nie je vylúčené aby sa ako zmena pomerov posúdila aj vzniknutý rozpor s dobrými mravmi. Najviac sa v praxi uplatňujú nasledovné dôvody zmeny pomerov a to zmena potrieb dieťaťa z dôvodu začiatku plnenia školskej dochádzky, prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému, zmena zdravotných pomerov. U rodičov strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, odpadnutie zákonnej podmienky pre vyživovaciu povinnosť, uzavretie manželstva, strata schopnosti, možnosti poskytovať výživné.

Na rozdiel od úpravy v Občianskosúdnom poriadku Zákon o rodine explicitne nevyžaduje podstatnú zmenu okolnosti. Napriek tomu vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej istote sa vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Dôvodom na zmenu rozhodnutia budú len tie okolnosti, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov z pôvodnými pomermi tak, ako boli zistené v príslušnom spisovom materiáli, vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu rozhodnutiu. Zmenu pomerov tak možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. Ust. § 78 rešpektuje dispozičný princíp a princíp oficiality.

Vychádzajúc z takto uvedených konštrukcií zmeny súdnych rozhodnutí pri zmene pomerov je potrebné aj pri súčasne vykonanom dokazovaní konštatovať, že nastala zmena pomerov predovšetkým na strane maloletých detí. Od posledného rozhodnutia zo 04.12.2009 Okresného súdu v Galante č.k. -60 už len tým, že maloleté deti D. a N. od posledného rozhodnutia sú staršie, vyspelejšie, majú vyššie záľuby, majú vyššie náklady v súvislosti s ošatením, so zabezpečením zdravotnej starostlivosti, so zabezpečením ich odôvodnených potrieb vzhľadom na ich záujmy, než tomu bolo v čase pôvodného rozhodnutia. Táto zmena pomerov na strane maloletých detí určite nastala a postačuje na zmenu pôvodného rozhodnutia. Ostatné posúdenie kritérií na strane rodičov tzn. ich možnosti a schopnosti samozrejme bude vyplývať z doplneného dokazovania zabezpečením si listinných dôkazov ich príjmov od ich zamestnávateľov, ktoré budú objektívne Je potrebné uviesť, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a rodič vzhľadom na možnosti a schopnosti i majetkové pomery je povinný prispievať na výživu maloletých detí. Keďže má výživné prednosť pred inými výdavkami rodiča je potrebné pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča nebrať do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť. Samozrejme pri rozhodovaní o zmene vyživovacej povinnosti sa prihliada pri rozsahu aj na to, kto z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Dožiadaným orgánom v cudzine - Anglicku sa zameria na zistenie nielen jeho zárobkových pomerov ale aj majetkových, tzn. je potrebné, aby sa zabezpečilo potvrdenie o platení nájmu alebo o vlastníctve prípadných nehnuteľných vecí ako aj so zabezpečením príjmu jeho manželky , sociálnych príspevkov, daňovej úľavy a samozrejme so zabezpečením prekladu do slovenského jazyka.Až po takto doplnenom dokazovaní bude môcť prvostupňový súd opätovne vo veci rozhodnúť v súlade s ustanoveniami § veta prvá, , až 5 Zákona o rodine, všeobecných kritériách určenia výživného podľa veta dôkazy vyhodnotí v zmysle ust. 132 a a rozhodnutie náležite zdôvodní ust.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte v pomere hlasov 3 : 0 .

3 : 0

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.