Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-43C/564/2005

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Agátou Burkušovou v právnej veci žalobkyne: F. H., G. T. XX, H., zast. JUDr. Patrik Holinga s.r.o., advokátska spoločnosť, Hlavná 6, Košice, proti žalovanej : F.. M. H. J.. X.X.XXXX, K. XX, N. J. I., K. V., Č. X, zast. splnomocnenými zástupcami : 1. Z..Š. P. S.., G. F.. H. XX, N. J. I., X. F.. S. H., G. H. XXXX/X, H., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej H. K. M..N.. I. F. A., N. N. I. G., Š. X, F.: XXXXXXXX, v konaní o náhradu škody, takto

rozhodol:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 1.618,20 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

O trovách konania bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 30.12.2005 domáhala od žalovanej zaplatenia sumy vo výške 1.301.222,-Sk z titulu náhrady škody na veciach, z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu pôvodne podali žalobkyňa v 1.rade a manžel žalobkyne, ktorý bol označený ako žalobca v 2.rade. Uviedla, že dňa 15.7.2004 došlo k dopravnej nehode medzi osobným motorovým vozidlom zn. Škoda Felícia, D. H.-XXX G., ktoré riadila žalobkyňa a osobným mot. Vozidlom zn. Škoda Octavia, D. H.-XXX M., ktoré riadila žalovaná. Dopravnú nehodu zavinila žalovaná tak, že na križovatke ulíc Popradská - Ipeľská nerešpektovala vodorovnú dopravnú značku „Daj prednosť v jazde" a vošla do jazdnej dráhy oprotiidúceho vozidla, ktoré riadila ona. Týmto konaním žalovaná spôsoila žalobkyni viaceré poranenia s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 51 dní a tiež škodu na motorovom vozidle Škoda Felícia a výdaje, ktoré súviseli so zabezpečením odťahu a opravy vozidla. Za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 223 Tr.zák. bola žalovaná trestným rozkazom Okresného súdu Košice II uznaná za vinnú a právoplatne odsúdená na trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov. Trestný čin spáchala tým, že inému ublížila na zdraví tým, že porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona. Žalobkyňa pri dopravnej nehode utrpela viaceré zdokumentované zranenia a poškodenia zdravia ako podvrtnutie krčnej chrbtice, zlomeninu I.rebra vľavo vpredu, pomliaždenie prednej steny hrudníka v oblasti hrudnej kosti vľavo s hematómom, pomliaždenie vnútorného kodylu kolena vpravo s hematómom, pomliaždenie oblasti vonkajšej strany ľavého členka. Od uvedenej nehody trpí žalobkyňa tiež posttraumatickou stresovou poruchou. Okrem viacerých zranení a poškodení zdravia došlo pri dopravnej nehode aj k značnému poškodeniu motorového vozidla zn. Škoda Felícia, D.: H.-XXX G., V. I. XXX6, čo si vyžiadalo jeho opravu v autoopravovni. Vyššie uvedené mot. Vozidlo je v BSM. Celkové náklady na opravu vozidla boli vyčíslené a poisťovňou odsúhlasené vo výške 55.624,-Sk. Poisťovňa z povinného zmluvného poistenia po odpočítaní amortizácie manželom vyplatila výšku škody 43.650,-Sk. Zároveň žiadali o zaplatenie

škody, ktorá vznikla ako rozdiel medzi nemocenskými dávkami a príjmom žalobkyni za 51 dní, kedy bola v dôsledku nehody práceneschopná, čo činí 5.448,-Sk a zaplatenie poplatku vo výške 350,-Sk za služby súvisiace s poskytnutím zdravotníckej starostlivosti počas jej hospitalizácie po nehode. Žiadali tiež o náhradu škody za odťah ich nepojazdného vozidla po nehode vo výške 949,50 Sk.

Bolestné bolo ohodnotené v znaleckom posudku znalca S..S. I., vypracovanom dňa 10.12.2005. Základné bodové ohodnotenie za bolestné - 81,25 bodov. Takto vyčíslené bolestné predstavuje odškodnenie za podvrtnutie krčnej chrbtice, zlomeninu I.rebra vľavo, pomliaždenie steny hrudníka v oblasti hrudnej kosti a pomliaždenie pravého kolena a ľavého členka. S ohľadom na skutočnosť, že sa žalobkyňa musela podrobiť dlhodobej 51-dňovej bolestivej liečbe, ktorá pokračovala fyzicky náročnou a bolestivou rehabilitáciou a bola dlhodobo pripútaná na nemocničnom lôžku, pri mobilite a pri potrebách osobnej hygieny bola obmedzovaná dôsledkami úrazu, často odkázaná na pomoc nemocničného personálu a v dôsledku nehody došlo u žalobkyne k sťaženiu zdravotnej pohody, došlo u nej k závažným psychickým zmenám, k pocitom vyčerpanosti, k častým závratom, k nespavosti, ktorá bola spôsobená bolesťami, uplatňuje si žalobkyňa odškodnenie za bolesť vo výške 60-násobku základného bodového hodnotenia. Teda žiada bolestné v celkovej výške 292.500,-Sk. Sťaženie spoločenského uplatnenia po úraze bolo ohodnotené v znaleckom posudku znalca S..S. I., vypracovanom dňa 10.12.2005. výška za sťaženie spoločenského uplatnenia bola stanovená na 110 bodov za poúrazové poškodenie krčnej chrbtice. Ako ďalšia diagnóza za sťaženie spoločenského uplatnenia tu prináleží posttraumatická stresová porucha, kde si uplatnila bolestné v rozsahu 110 + 55 bodov v zmysle znaleckého posudku, čo predstavuje 165 bodov. Teda základné bodové ohodnotenie - 110 bodov plus bodové ohodnotenie z odvetvia psychiatrie - 165 bodov, spolu 275 bodov. Poukázala na celkovú a zjavne negatívnu zmenu jej životných pomerov, návykov, fyzických schopností, duševného rozpoloženia, a celkového spôsobu života ako takého. Utrpela zranenia následkom dopravnej nehody ako 39 ročná žena v plnej sile a ako každá žena dbala na svoj výzor a fyzický zjav, ktorý má nespochybniteľný vplyv a dopad na duševnú sviežosť a pohodu každého človeka. Jej ľavá noha je po prekonanom zranení často, hlavne pri zmene počasia, bolestivá a v takomto období na pravú nohu kríva. Vplyvom zranení pravého kolena sa jej niekoľkokrát podlomením kolena narušila stabilita chôdze. Výkon profesie sanitárky v nemocnici si každý deň vyžaduje stáť celý deň na nohách a urobiť dlhé kilometre chôdze- často v bolestiach chrbtice a nôh, spôsobené v dôsledku nehody. Zdravotný stav ju však častokrát núti sadnúť a oddýchnuť si. Okrem častej funkčnej poruchy ľavej nohy, všetky vyššie uvedené poškodenia zdravia samé osebe, ako aj v ich vzájomnej prepojenosti vyvolávajú odôvodnený súcit s ňou. Ich vplyvom sa cíti deprimovaná, ako rekreačne sa venujúca bicyklovaniu a turistike, ako návštevníčka spoločenských akcií. Vplyvom zvýšenej fyzickej únavy z práce sa v domácnosti už nevládze venovať domácim prácam, s ktorými jej musí vypomáhať najmä manžel. V dôsledku únavy a bolesti hlavy sa nedokáže sústrediť na čítanie, sledovanie televízie, či iné úplne bežné činnosti, ktoré jej spríjemňovali život pred dopravnou nehodou, čo len prehlbuje jej depresívne psychické stavby, ako bude ďalej žiť a pracovať. To potvrdzuje aj posttraumatická stresová porucha, ktorú jej indikoval odborný lekár. Zo všetkých vyššie opísaných dôvodov preto žiada súd o priznanie 60-násobného zvýšenia odškodnenia za škodu na zdraví v časti sťaženia spoločenského uplatnenia. Teda si uplatňuje z titulu bolestného sumu 292.500,-Sk, z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 990.000,-SkK a náhradu škody na veciach 18.722,-Sk s úrokom, čo spolu predstavuje 1.301.222,-Sk.

Rozsah náhrady za bolesť žalobkyňa odvodzovala od znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 10.12.2005, ktorý vypracoval S..S. I., kde základné bodové ohodnotenie bolestného bolo stanovené na 81,25 bodov, preto základné odškodnenie predstavuje 4875,-Sk (161,82 eur) (81,25 bodov x 60,- Sk). Žalobkyňa je toho názoru, že je namieste zvýšenie odškodnenia za bolesť až 60-násobok základného bodového ohodnotenia, nakoľko vytrpené bolesti spôsobené odôvodňujú posudzovania osoby žalobkyne ako prípad hodný osobitného zreteľa.

Rozsah náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyňa odvodzovala tak isto od znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 10.12.2005 vydaného S..S. I., kde pri stanovení základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia znalec uviedol, že výška za sťaženie spoločenského uplatnenia bola stanovená neurochirurgom podľa položky 302 a na 110 bodov za poúrazové poškodenie krčnej chrbtice s trvalými pourazovými ťažkosťami ľahkého stupňa. Ako ďalšia diagnóza prináleží posttraumatická stresová porucha, avšak na základe predloženej správy je veľmi problematické stanoviť výšku jej bodového ohodnotenia. Najskôr bude spadať pod položkou 254, kde rozsah hodnotenia v plnej výške 50-150 bodov, ak by to bolo takto, z tejto priznanej sadzby by sa počítala

ešte hodnota 1 priznanej hodnoty. V prípade, žeby nebola vyššia ako 110 bodov, ktoré boli priznané za následky poškodenia krčnej chrbtice. Ak by táto hodnota bola vyššia, potom aby sa počítala polovica zo 110 bodov. Výška bodového ohodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia bola stanovená na 110 bodov s tým, že tu treba pripočítať hodnotu za posttraumatickú stresovú poruchu. Nakoľko podľa predloženej lekárskej správy od S.. P. to nie je dosť možné, nie je jasné, akú bodovú hodnotu treba ešte pripočítať. Poprípade ak bude vyššia ako 110 bodov, potom bude k tejto výške pripočítať 1 za 110 bodov.

Žalobkyňa v žalobe k stanoveniu základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia uviedla, že výška za sťaženie spoločenského uplatnenia bola stanovená na 110 bodov za pourazové poškodenie krčnej chrbtice. Ako ďalšia diagnóza za sťaženie spoločenského uplatnenia tu prináleží posttraumatická stresová porucha, kde si uplatnila bolestné v rozsahu 110 plus 55 bodov (v zmysle znaleckého posudku), čo predstavuje 165 bodov. Teda základné bodové ohodnotenie 110 bodov, plus bodové ohodnotenie z odvetvia psychiatrie 165 bodov, spolu 275 bodov, a preto základné odškodnenie predstavuje 16.500,-Sk (547,70 eur), (275 bodov x 60,-Sk). Žalobkyňa je toho názoru, že je namieste zvýšenie odškodnenia spoločenského uplatnenia o 60-násobok základného bodového ohodnotenia. Teda žalobkyňa si uplatnila z titulu bolestného sumu 292.500,-Sk, z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 990.000,-Sk a náhradu škody na veciach 18.722,-Sk, čo spolu predstavuje s úrokom sumu vo výške 1.301.222,-Sk.

Súd z trestného rozkazu Okresného súdu Košice II XT/XX/XX-XX L. O. XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.11.2004 mal za preukázané, že žalovaná, ktorá viedla osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octávia po ulici K. smerom od sídliska H. k ulici F., pričom na križovatke ulíc K. - F. nerešpektovala vodorovnú dopravnú značku „V5b-daj prednosť v jazde" a vošla do jazdnej dráhy oproti idúceho motorového vozidla značky Škoda Felícia, ktoré viedla žalobkyňa a ktorá pri dopravnej nehode utrpela zranenia, teda žalovaná inému z nedbanlivosti ublížila na zdraví s tým, že porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona. Žalovaná bola odsúdená na trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka. Žalobkyňa t.j. poškodená bola odkázaná s celým nárokom na náhradu škody na konanie o veciach občiansko-právnych.

Dňa 10.12.2005 znalec S..S. I. vypracoval znalecký posudok č. X/XXXX, v ktorom vyčíslil bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia ako následkov úrazu, ktorý poškodená utrpela ako účastníčka autonehody dňa 13.7.2004. Podkladmi pre vypracovanie posudku boli lekárske správy z liečenia poškodenej na neurochirurgickej klinike FNsP Košice, lekárska správa z liečenia na psychiatrickej ambulancii, K. X, (S..Z. P.), ošetrenie v.s. na traumatologickej klinike z 13.7.2004 a ďalšie kontrolné vyšetrenia na neurochirurgickej klinike. Na základe predložených odborných nálezov utrpela poškodená následné poškodenia zdravia: zlomeninu prvého rebra vľavo vpredu, pomliaždenie prednej steny hrudníka vľavo s hematómom, pomliaždenie vnútorného kondilu kolena vpravo s hematómom, pomliaždenie oblasti vonkajšej strany členka vľavo bez hematómu, podvrtnutie krčnej chrbtice. Bolestné bolo ohodnotené spolu v počte bodov 81,25. V posudku znalec určil aj základné bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia a to na 110 bodov za pourazové poškodenie krčnej chrbtice s trvalými pourazovými ťažkosťami ľahkého stupňa. Výška za sťaženie spoločenského uplatnenia bola stanovená neurochirurgom podľa položky 302. Znalec v posudku ďalej uviedol, že ako ďalšia diagnózu prináleží posttraumatická stresová porucha avšak na základe predloženej správy je veľmi problematická stanoviť výšku jej bodového ohodnotenia, najskôr bude spadať pod položku 254, kde je rozsah hodnotenia v plnej výške 50-150 bodov, ak by to bolo takto, z tejto priznanej sadzby by sa počítala ešte hodnota 1 priznanej hodnoty. To v prípade, že by nebola vyššia ako 110 bodov, ktoré boli priznané za následky poškodenia krčnej chrbtice. Ak by táto hodnota bola vyššia, potom by sa počítala polovica zo 110 bodov. V závere posudku znalec uviedol, že výška bolestného podľa vyhlášky 32/1965 a jej novelizácie bola stanovená na 81,25 bodov. Výška bodového ohodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia bola stanovená na 110 bodov s tým, že tu treba pripočítať hodnotu za posttraumatickú stresovú poruchu. Nakoľko podľa predloženej lekárskej správy od S.. P. Y.o nie je dosť možné, nie je akú bodovú hodnotu treba ešte pripočítať, poprípade ak bude vyššia ako 110 bodov, potom bude v tejto výške pripočítaná 1 zo 110 bodov.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 15.2.2007 uviedla, že nesúhlasí s výškou sumy náhrady škody, ktorú si žalobkyňa uplatňuje a to z nasledovných dôvodov: podľa jej názoru výška sumy je extrémne prehnaná a zároveň nadsadená zraneniam žalobkyne. Žalobkyňa predstierala svoje zranenia, ktoré utrpela pri nehode a snaží sa z tohto nešťastia maximum získať. Uviedla, že má svedkov, ktorí videli žalobkyňu bezprostredne po autonehode ako aj počas hospitalizácie vo Fakultnej nemocnici ako sa správala. Ak mala také mnohopočetné zranenia ako uviedla, patrí určite viac na lôžku a nie aby chodila zo 7. poschodia do suterénu, kde chodila fajčiť a neraz ju videli aj na chodbe neurochirurgického oddelenia. Prečo s takými mnohopočetnými zraneniami sa pohybovala na svojom pracovisku a ukladala do boxov riady po obede, keď bola na pozorovaní a mala sa liečiť a nie venovať sa svojej profesii pri toľkých zraneniach. Uviedla, že ona tak isto bola prijatá na pozorovanie do nemocnice vzhľadom k vážnejšiemu zraneniu, ktoré mala a keď žalobkyňa mala toľko mnohopočetných zranení, prečo na pozorovanie nastúpila až 14.júla 2004, takmer 22-hodín po autonehode. Namiesto liečenia na lôžku vykonávala žalovaná inú činnosť, nezdržiavala sa na svojej izbe i napriek výslovným upozorneniam lekárov, jednoducho využila svojich kolegov z oddelenia pre svoje účely.

Okresný súd Košice II uznesením č.k. -43 zo dňa 12.12.2007 pripustil, aby do konania popri žalovanej ako vedľajší účastník pristúpila H. K. M..N.., F.: XXXXXXXX, Š. X, G..

Vedľajší účastník na strane žalovanej vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 27.3.2007 uviedol, že žalobkyňa v žalobe požaduje základné bodové ohodnotenie bolestného, pričom sa odvoláva na lekársky posudok S.. I., ktorý ohodnotil bolestné 81,25 bodov. Žalobkyňa v žalobe požaduje mimoriadne zvýšenie bolestného na 60-násobok základného bodového ohodnotenia po prepočte 81,28 bodov x 60 násobok vo výške 292.500,-Sk. Podľa prednesu v žalobnom návrhu a tam uvedených poranení, vedľajší účastník je toho názoru, že bolesti, ktoré žalobkyňa utrpela, sú dostatočne ohodnotené v posudku a preto neexistuje dôvod na aplikáciu § 7 ods. 3 vyhlášky. Vzhľadom na to, že podmienky pre základné odškodnenie za bolesť boli splnené vystavením lekárskeho posudku a súčasným bodovým ohodnotením jednotlivých poškodení, vedľajší účastník je toho názoru, že toto ohodnotenie (základné) bude dostačujúce. Vyhláška prostredníctvom bodového ohodnotenia jednotlivých druhov poškodenia a zdravia diferencuje bolestivosť a závažnosť konkrétneho prípadu, konkrétneho poškodenia. Bolesť má rôzne formy, kvality, charakter, trvanie aj intenzitu. Vnímanie bolesti a reakcie na ňu sú výsledkom množstva zložitých interakcií. V týchto interakciách je veľmi významný subjektívny faktor, t.j. osobnosť vo všetkej komplexnosti človeka, ktorý bolesťou trpí. Vychádzajúc z odbornej literatúry vedľajší účastník poukázal na tam uverejnenú škálu intenzity bolesti v piatich stupňoch: bez bolesti, malá bolesť, stredná bolesť, silná bolesť, horšia už nemôže byť. Žalobkyňa však požaduje mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť vo výške 60-násobku, tým chce poukázať na to, že jej bolesti boli 60krát väčšie ako v akomkoľvek obdobnom prípade rovnakého poškodenia a zdravia. Je preto aj oprávnená otázka, aká je to 60-krát väčšia bolesť alebo 3x väčšia bolesť alebo kedy je postačujúce iba základné bodové ohodnotenia bez požadovania mimoriadneho zvýšenia. V žalobe ďalej požaduje taktiež základné bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Odvoláva sa na lekársky posudok S.. I., ktorý ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia 275 bodov a požaduje aj 60-násobné mimoriadne zvýšenie základného bodového ohodnotenia t.j. vo výške 990.000,-Sk. Zo žaloby nie je možné zistiť v čom spočíva sťaženie spoločenského uplatnenia, pretože diagnózy v lekárskom posudku nie sú známe. Samotné odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia počíta s následkami poškodenia do budúcna a preto diferenciáciu jednotlivých následkov aj v prílohe vyhlášky podľa jednotlivých následkov aj bodovo ohodnocuje. Lekár vystavujúci posudok v tomto prípade pravdepodobne ani nepoužil možnosť zvýšenia odškodnenia na dvojnásobok v zmysle ust. § 6 ods. 2 vyhlášky a práve už pri takomto zvýšení musia byť splnené predpoklady, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Skutočnosti, na ktoré žalobkyňa poukazuje v žalobe musí preukázať a uvedené je možné len kompetentnými odborníkmi v odbore zdravotníctvo. Vedľajší účastník je toho názoru, že prípad žalobkyne nemožno považovať za výnimočný, hodný osobitného zreteľa, teda neexistuje dôvod vzhľadom na vyššie spomínané skutočnosti pre mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Čo sa týka znaleckého posudku č. X/XXXX, ktorý bol vypracovaný S.. S. I. O. XX.XX.XXXX, vedľajší účastník uviedol, že podľa jeho názoru v uvedenom znaleckom posudku absentujú primárne zdôvodnenia znalca majúce oporu v prevedenom bodovom ohodnotení bolestného ako aj sťaženia spoločenského uplatnenia žalovanej. Znalec pri vypracovaní znaleckého posudku nepostupoval podľa štandardov aplikovaných na vypracovanie

znaleckého posudku, pričom nevychádzal z celkového zhodnotenia zdravotného stavu žalobkyne pred a po dopravnej nehode a z uvedeného dôvodu považujú znalecký posudok za nepreskúmateľný.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a to znaleckým posudkom č. X/XXXX S.. S. I., lekárskymi správami, konzultantským posudkom z odboru psychiatria z 12.5.2009, znaleckým posudkom č. X/XXXX S.. V. S., výpoveďou znalca a ďalšími listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav veci:

Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 5.5.2008 uviedol, že žalobu v časti náhrady škody na veciach berie späť a konanie žiada zastaviť a žiada, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie čiastky 1.282.500,-Sk a to z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Pri bolestnom základný nárok predstavuje 4875,-Sk a uplatňujú si 60-násobné zvýšenie, čo spolu predstavuje 292.500,-Sk a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia základný nárok podľa bodového ohodnotenia je vo výške 16500,-Sk a tak isto si uplatňuje mimoriadne zvýšenie 60-násobok t.j. spolu 990.000,-Sk, spolu 1.282.500,-Sk.

Práv.zástupca žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 18.05.2009 uviedol, že v časti žalobcovia navrhuje zmenu a žiada, aby v konaní vystupovala už len žalobkyňa pani Iveta Kutanová a žalobca jej manžel pán Jaroslav Kutan, aby už nevystupoval ako účastník konania, nakoľko predmetom konania bola aj náhrada škody na veciach a to motorové vozidlo, ktoré je v BSM a keďže žalobu v časti náhrady škody na veciach vzali späť, nie je dôvod, aby pán H. vystupoval na strane žalobcu v 2.rade. Podľa jeho názoru nie je účastníkom konania, predmetom konania už ostáva len náhrada škody z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, kde vystupuje len žalobkyňa pani Kutanová.

Na základe späťvzatia návrhu žalobcom v 2.rade ako aj na základe späťvzatia návrhu v časti zaplatenia istiny 397,46 eur, súd uznesením XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa 14.2.2011 konanie v časti zaplatenia sumy 397,46 eur a konanie o návrhu žalobcu v 2.rade zastavil.

Poverený pracovník vedľajšieho účastníka na pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol, že čo sa týka návrhu žalobkyne na 60-násobné mimoriadne zvýšenie bolestného považuje za neprimerané. V danom prípade z pohľadu poisťovacej lekárskej aj súdnej praxe sa nejedná v žiadnom prípade o prípad hodný osobitného zreteľa a akékoľvek priznanie mimoriadneho zvýšenia bolestného zo strany konajúceho súdu nevytvoril objektívne podmienky pre posudzovanie ďalších závažnejších poškodení zdravia prípadne iných súdnych sporov. Takéto priznanie nespĺňa funkciu reparačnú ale sadisfakčnú, čo je v rozpore s uvedenou vyhláškou. V časti sťaženia spoločenského uplatnenia nedošlo k preukázaniu základného nároku z dôvodu, že znalecký posudok č. X/XXXX nehovorí o konkrétnom bodovom ohodnotení ani o poškodení zdravia s následkom sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne. V tejto súvislosti vedľajší účastník zastáva názor, že nedošlo k relevantnému preukázaniu právneho základu zo strany žalobkyne v tejto časti uplatňovaného nároku t.j. nároku sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalobu v tejto časti vedľajší účastník žiadal zamietnuť. Tak isto žiadal žalobný návrh žalobkyne v časti priznania 20%-tného úroku z omeškania tak zo sumy bolestného ako aj sťaženia spoločenského uplatnenia zamietnuť, a to z dôvodu, že do omeškania sa žalovaná dostane až s právoplatným rozhodnutím tohto súdu a po márnom uplynutí lehoty na plnenie stanovenej v rozhodnutí súdu.

Poverený pracovník vedľajšieho účastníka na pojednávaní konanom dňa 13.9.2010 uviedol, že čo sa týka uplatnenia nárokov bolestného, diagnózy, ktoré sú uvedené v znaleckom posudku z 10.12.2005 ako aj v jednotlivých lekárskych správach nespochybňujú. Spochybňujú len bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, pretože aj keď sa žalobkyňa odvoláva na znalecký posudok z 10.12.2005, že tam bola riešená diagnóza posttraumatická stresová porucha, toto sa nezakladá na pravde, nakoľko v závere tohto znaleckého posudku sa uvádza, že výška bodového ohodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia bola stanovená na 110 bodov s tým, že tu treba pripočítať hodnotu za posttraumatickú stresovú poruchu, nakoľko z predloženej lekárskej správy od S.. P. to nie je dosť možné, nie je jasné, akú bodovú hodnotu treba ešte pripočítať poprípade, ak bude vyššia ako 110 bodov. Vyjadrenie S.. P., ktoré je založené do spisu je len v tom, že pacientku lieči ale posudok nevydala. Až v roku 2009 S.. Q. vyhodnotila položku posttraumatickú stresovú poruchu a uviedla ako vážne duševné

poruchy vzniknuté pôsobením otrasmi zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií overené príslušným psychiatrickým pracoviskom a dala za to 165 bodov. Poverený pracovník vedľajšieho účastníka uviedol, že keď žalobkyňa sa lieči u psychiatričky S.. P., nevidí aký bol dôvod na to, že pani S.. P. nevydala posudok pre žalobkyňu, keď chodí ku nej na vyšetrenia každé 2-4 týždne. K navýšeniu bolestného vo výške 60-násobku uviedla, že to považuje za absolútne neprimerané, pretože bolestné sa odškodňuje jednorázovo a musia byť určité pretrpené nejaké zvlášť ťaživé situácie, aby sa mohol vôbec nejaký násobok dať, pričom ani lekár nevyužil možnosť dať maximálny počet bodov.

Právny zástupca žalobkyne vo svojom prednese na pojednávaní uviedol, že k prednesu povereného pracovníka vedľajšieho účastníka sa nevie vyjadriť, nakoľko nie je znalcom z odboru zdravotníctva. Nevie sa vyjadriť k znaleckému posudku, znalec bol povinný vypracovať znalecký posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, l a žalobkyňa to predložila do spisu. On nevie posúdiť po odbornej stránke a poprípade navrhuje vykonať ďalšie znalecké dokazovanie za účelom , aby boli upresnené spochybnenia, ktoré uvádza vedľajší účastník a jednak aj z dôvodu, že zdravotné komplikácie plynúce z dopravnej nehody ešte stále pretrvávajú u žalobkyne a z toho dôvodu zrejme by tam malo dôjsť k zvýšeniu bodového ohodnotenia. Uviedol, že v prípade, ak vedľajší účastník ako aj žalovaná namietajú znalecký posudok č. X/XXXX t.j. posudok S.. I. S., navrhuje vykonať znalecké dokazovanie a zistenie bolestného a sťaženie spoločenského uplatnenia na zistenie bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobkyne.

Žalobkyňa písomným podaním zo dňa 15.5.2009 upresnila petit žaloby a žiadala, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť jej titulom bolestného sumu vo výške 9709,23 eur (292.500,-Sk) a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu vo výške 32.861,98 eur (990.000,-Sk) do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyňa predložila súdu písomné vyjadrenie S.. S. I., znalca z oboru zdravotníctva, farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia zo dňa 7.5.2009, v ktorom znalec uviedol, že bol požiadaný žalobkyňou o vypracovanie znaleckého posudku. Po preštudovaní zdravotnej dokumentácie ako i pôvodného posudku X/XXXX, ktorý vypracoval v roku 2005 zistil, že v otázke posudzovania zdravotného stavu nedošlo k žiadnym zmenám, takže závery, ktoré sú v posudku z roku 2005 platia i naďalej. Už vtedy uviedol, že mal problémy so stanovením výšky bodového ohodnotenia u posttraumatickej stresovej poruchy. Mal snahu u iných kolegov, ktorí sú znalcami v obore psychiatria, aby mu stanovili výšku bodového ohodnotenia. Avšak ani jeden z nich nebol ochotný toto stanoviť. Preto naďalej platia tie isté závery, ktoré sú v posudku.

Žalobkyňa predložila do spisu Konzultantský posudok, odborné stanovisko psychiatria zo dňa 12.5.2009, ktorý posudok vystavila S.. Q. Z., psychiater. Zo záverov konzultantského posudku vyplýva, že psychiater hodnotí prierezovo život poškodenej pred a po autohavárii, kvalita života čo sa týka všetkých oblasti jej života sa zhoršila. Na podklade posttraumatickej stresovej poruchy sa vyvinul u pacientky anxióznedepresívny syndróm . Psychické ťažkosti , ktoré vznikli u menovanej sú sekundárne, vzniknuté druhotne na podklade vyššie uvedených skutočností, a môžu mať dlhotrvajúci, t.j. až trvalý charakter. Nemôže sa venovať svojim obľúbeným športovým aktivitám ani niektorým spoločenským aktivitám spojeným s pohybom. Pretrvávajúce psychické ťažkosti vedú u menovanej k výraznému obmedzeniu jej predpokladov uplatniť sa v pracovnom procese a majú negatívny dopad aj na osobný, rodinný život, čo možno charakterizovať ako sťaženie spoločenského uplatnenia. Bodové ohodnotenie podľa zákonov v znení neskorších predpisov je nasledovné: 255. Vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií (overené príslušným psychiatrickým pracoviskom )- 165. Bodové ohodnotenie podľa zákonov v znení neskorších predpisov : 255....... - 260.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že dňa 13.7.2004 išla domov z práce a zrazu sa zjavilo pred ňou auto, ktoré do nej narazilo, pričom ona bola na hlavnej ceste. Trestné konanie bolo vedené pod sp.zn. XT/XX/XXXX. Tesne po havárií si neuvedomila, čo sa stalo, nepociťovala žiadne bolesti, bola v šoku. Auto bolo rozbité, ona privolala 112, prišli policajti a sanitka. Mala sťažené dýchanie, zvýšený krvný tlak, bolelo ju koleno, ľavý členok, hrudník, ktorý bol narazený a sčasti ju bolela hlava a kľúčna kosť na ľavej

strane. Išla na vyšetrenie do nemocnice, kde ju odniesla sanitka, bola ošetrená na traumatologickom oddelení, nechcela ostať v nemocnici a tak ju pustili domov. Zavolala známu, ktorá prišla pre ňu autom. V tom čase pracovala ako sanitárka na neurochirurgickom oddelení, TV..N., H.. V ten deň večer ešte išla na políciu, kde vypovedala a vyplnila tlačivá, ktoré sa dávajú pri dopravnej nehode a vrátila sa domov. Večer a v noci už mala strašné bolesti hlavy.

Na dotaz súdu, či v deň havárie ju pustili domov na vlastnú žiadosť, žalobkyňa uviedla, že nechcela ostať hospitalizovaná, pričom nepodpisovala žiadny reverz, pýtali sa jej, či ostane v nemocnici alebo nie a ona povedala nie. V noci nevedela dýchať, mala zlomené prvé rebro na ľavej strane, mala narazenú hrudnú kosť, udreté pravé koleno a vykĺbený ľavý členok. Bolelo ju všetko, na druhý deň išla do nemocnice spolu s manželom a synom, išla na neurochirurgiu, kde ju poslali na vyšetrenie , poslali ju na röntgen a keď mala snímok, momentálne ju chceli prijať. Robil sa snímok hrudníka, nie krčnej chrbtice. Následne ju hospitalizovali na neurochirurgickom oddelení pre podvrtnutie krčnej chrbtice spôsobené nárazom. Vtedy ešte navštívila žalovanú, ktorá sa jej ospravedlnila. Rozišli sa v dobrom. Do nemocnice bola prijatá 14.5.2007 a prepustená bola 21.7.2004. Celkovo bola práceneschopná 57 dní. Do práce nastúpila 2.9.2004. V nemocnici dostala infúzie, brala tabletky proti bolesti a na spanie. Aj v súčasnosti užíva tabletky na depresiu a na spanie. Bolesti má na dennom poriadku, nejaká tabletka musí byť. Najhoršie je, keď nastáva zmena počasia, vtedy pociťuje najviac bolesti. Uviedla, že znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný S..S. I. bol vypracovaný v decembri 2005 na jej žiadosť. Mala problémy, nevedela spať a keď zavrela oči, videla haváriu, a od novembra 2004 sa začala liečiť na psychiatrii, jej ošetrujúcou lekárkou je S.. P., ktorá jej ale bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia nevydala, nakoľko ona takéto veci nerobí. Následne vyhľadala na internete S.. Q., ktorá vypracovala konzultantský posudok, ktorý založila do spisu. S.. Q. nebolo treba žiadne podklady, nakoľko s ňou komunikovala vyše hodinu a následne jej vyhotovila predmetný posudok. Uviedla, že sa necíti byť ako žena, doma nedokáže robiť, všetko za ňu robí manžel, ona je v depresii. Zároveň uviedla, že bodové ohodnotenie, ktoré slúži ako podklad pre doktora Vojčeka, ktorý vyhotovil znalecký posudok vystavil S.. X., ktorý nebol ošetrujúcim lekárom žalobkyne. Jej ošetrujúcim lekárom bol S.. M., ktorý ale nevystavil bodové ohodnotenie pre potreby doktora I..

Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že dopravná nehoda sa stala 13.7.2004, ktorú dopravnú nehodu zavinila ona. Ona tak isto bola na tom zle, bola v šoku, mala rôzne zranenia a otvorenú zlomeninu ľavej ruky. Do nemocnice ju previezli sanitkou na traumatologické oddelenie a následne ju preložili na neurochirurgické oddelenie. Bol jej zistený stredný otras mozgu, mala poruchy videnia. Zle sa cítila a musela ostať v nemocnici. Ležala na chirurgickom oddelení 3 dní a následne na jej žiadosť ju pustili domov do domáceho liečenia a musela podpísať revers, že odchádza z nemocnice na vlastnú žiadosť. Následne mala doporučené liečenie na chirurgickom oddelení v Spišskej Novej Vsi. Namietala, že keď žalobkyňa mala také ťažké zranenia, ktoré dnes uvádza, prečo hneď po nehode nenastúpila do nemocnice a prečo nebola hneď hospitalizovaná. Ona musela ležať 24 hodín. Samotný službu konajúci lekár pripomenul žalobkyni aby nechodila po chodbe, aby ležala. Zároveň uviedla, že bolestné sa zvyšuje len hodnotením lekára, ktorý musí súd akceptovať a v konkrétnom prípade lekár neurčil u žalobkyne ani dvojnásobok tak žalovaná prečo vlastne žiada 60-násobok.

Súd vo veci uznesením č.k. XXC/XX/XXXX-XXX L. O. X.XX.XXXX nariadil vo veci znalecké dokazovanie z odboru zdravotníctva, farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia.

Dňa 11.2.2011 bol vyhotovený znalecký posudok 1/2011 znalcom S.. V. S. z odboru zdravotníctvo, farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia, z ktorého posudku vyplýva, že pred dopravnou nehodou žalobkyňa trpela opakujúcimi sa bolesťami celej chrbtice. Bolesti boli vyvolané záťažou. Bolesti boli sprevádzané závratom, hučaním v ušiach a pálením horných končatín. Pre tieto bolesti bola žalobkyňa opakovane práceneschopná. Liečba bolesti chrbtice bola založená na podávaní liekov tlmiacich bolesť s následnou rehabilitačnou liečbou. Žalobkyňa utrpela pri dopravnej nehode zo dňa 13.7.2004 nasledujúce poranenia : 1. pomliaždenie hrudníkovej steny, 2. pomliaždenie v oblasti pravého kolena, 3. pomliaždenie v oblasti ľavého členka, 4. zlomeniu 1.rebra vľavo, 5. podvrtnutie krčnej chrbtice. Pre podvrtnutie krčnej chrbtice, zlomeninu 1.rebra vľavo a pomliaždenie hrudníkovej steny so sťaženým dýchaním bola žalobkyňa hospitalizovaná. Priebeh liečby bol bez komplikácií a bolesti ustúpili po liečbe liekmi proti miernej až stredne silnej bolesti. Pomliaždenie v oblasti pravého kolena

a pomliaždenie v oblasti pravého kolena a pomliaždenie v oblasti ľavého členka hospitalizáciu samy o sebe nevyžadovali. Ich liečba bola nekomplikovaná. Liečba podvrtnutia krčnej chrbtice, po ukončení hospitalizácie na neurochirurgickej klinike, pokračovala liečbou na fyziatricko-rehabilitačnej ambulancii s ukončením liečby 2.9.2004 a práceschopnosťou od 3.9.2004. Žiadne z poranení si nevyžiadalo operačný zákrok. Každé z poranení, ktoré utrpela žalobkyňa pri autonehode zo dňa 13.7.2004 vyvoláva u pacientov bolesť. Na základe zdravotnej dokumentácie podľa typu podávaných liekov, dĺžky ich užívania a efektu, aký táto liečba na žalobkyňu mala sa dá odhadnúť hodnota prežívaných akútnych bolestí na úrovni najviac 6 z 10 bodovej stupnice, kde 0 je stav bez bolesti a 10 najväčšia predstaviteľná bolesť. Chronické bolesti z oblasti krčnej chrbtice sú rovnakého charakteru, na aké bola žalobkyňa liečená dlhoročne pred vyššie uvedeným úrazom. Základné bodové ohodnotenia bolestného v lekárskom posudku S.. S. I. zo dňa 10.12.2005 je správne. Jeho hodnota je 81,25 boda. Na podklade preštudovania zdravotnej dokumentácie žalobkyne neboli bolesti spôsobené poškodením na zdraví ničím predlžované alebo umocňované. Rozsah a intenzita bola primeraná zraneniam, ktoré žalobkyňa utrpela. Podľa vyšetrenia nezanechali poranenia, ktoré utrpela žalobkyňa pri dopravnej nehode dňa 13.7.2004 žiadne trvalé poškodenie zdravia. Keďže žalobkyňa nemá trvalé následky po úraze zo dňa 13.7.2004 neprislúcha jej žiadne bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Z hľadiska psychiatrického nie je možné preukázať, že úzkostne depresívna porucha, na ktorú je pacientka- žalobkyňa liečená u psychiatra je trvalým dôsledkom úrazu z 13.7.2004. Odškodnenie z psychiatrického hľadiska nenavrhuje, nie je odôvodnené. Z posudku ďalej vyplýva, že vyšetrením znalcom bolo zistené iba minimálne obmedzenie pohyblivosti krčnej chrbtice v rotáciách a záklone. Príčinnú súvislosť medzi úrazom z 13.7.2004 a zisteným minimálnym obmedzením pohyblivosti krčnej chrbtice spolu s ponámahovou bolesťou krčnej chrbtice nie je možné preukázať z dôvodu už existujúceho predúrazového chorobného poškodenia krčnej chrbtice, ktorý sám o sebe sa prejavuje obmedzením rozsahu pohybov chrbtice a sprevádzaný je klinickými ťažkosťami ako popisuje žalobkyňa (bolesti ramien, tŕpnutie prstov, závraty). Zvyšné poranenia (pomliaždenie pravého kolena, ľavého členka a hrudníkovej steny spolu so zlomeným 1.rebrom vľavo) nezanechali žiadne trvalé následky pre žalobkyňu. Konzultant z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria doc. S.. F. O., K.. dospel po vyšetrení žalobkyne k záveru, že z hľadiska psychiatrického nie je možné preukázať, že úzkostne-depresívna porucha, na ktorú je pacientka liečená u psychiatra, je trvalým dôsledkom úrazu z 13.7.2004.

Vedľajší účastník vo svojom písomnom vyjadrení , ktoré bolo súdu doručené dňa 3.3.2011 uviedol, že po oboznámení sa so znaleckým posudkom č. X/XXXX znalca S..V. S. , odbor zdravotníctvo, farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia, so závermi znaleckého dokazovania sa stotožňujú v celom rozsahu . Znalec v predmetnom znaleckom posudku stanovil bolestné na 81,25 bodov. Z popisu priebehu liečenia žalobkyni podľa jednotlivých poškodení konkrétne podvrtnutie krčnej chrbtice, zlomenina prvého rebra vľavo a pomliaždenie hrudníkovej steny so sťaženým dýchaním, pre ktoré bola žalobkyňa hospitalizovaná vyplýva, že priebeh liečby bol bez komplikácií a bolesti ustúpili po liečbe liekmi proti miernej a stredne silnej bolesti. Pomliaždenie v oblasti pravého kolena a pomliaždenia v oblasti ľavého členka hospitalizáciu samy o sebe nevyžadovali. Ich liečba bola nekomplikovaná. Žiadne z poranení si nevyžiadalo operačný zákrok. Vzhľadom na uvedené závery znaleckého dokazovania pri hodnotení bolestného má za to, že bolo jednoznačne preukázané, že nejedná sa o prípad hodný osobitného zreteľa, pri ktorom by bolo možné aplikovať ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/65 Zb. a odškodnenie bolestného zvýšiť. Žalobkyňou uplatnené zvýšenie bolestného v rozsahu 60-násobku je absolútne nedôvodné. Pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, znalec konštatoval na základe vyšetrenia nezanechali poranenia, ktoré utrpela žalobkyňa pri dopravnej nehode dňa 13.7.2004 žiadne trvalé poškodenia zdravia.

Právny zástupca žalobkyne vo svojom prednese na pojednávaní dňa 23.6.2011 uviedol, že s viacerými závermi znaleckého posudku S.. S. nesúhlasia a to predovšetkým otázkami týkajúcich sa sťaženia spoločenského uplatnenia s trvalým následkom, pretože podľa jeho názoru znalec nevzal do úvahy tú skutočnosť, že žalobkyňa od dopravnej nehody sa lieči na psychiatrii a diagnóza, ktorú má, jednoznačne súvisí s dopravnou nehodou a ktorú diagnózu určil už S.. I. vo svojom znaleckom posudku a to stresovú depresiu. Zároveň poukázal na posudok S.. Q. psychiatričky z 12.5.2009, ktorá uviedla, že žalobkyňa má v súvislosti s dopravnou nehodou vážne duševné poruchy. S bodovým ohodnotením bolestného súhlasí , pričom namieta tú skutočnosť, že znalec vo svojom posudku uviedol, že žalobkyňa mala problémy už aj pred dopravnou nehodou s chrbticou, ale tieto problémy podľa ich názoru boli úplne iného rázu. Týkali sa inej časti chrbtice. Zároveň trval na zvýšení bolestného o 60-násobok, nakoľko sú

tu dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré na pojednávaní neuviedol, nakoľko tieto boli uvedené v samotnej žalobe a ich uviedla aj žalobkyňa vo svojej výpovedi.

Žalovaná k znaleckému posudku č. 1/2011 znalca S.. S. uviedla, že súhlasí so základným bodovým ohodnotením bolestného, ale so záverom znalca, že na podklade preštudovania zdravotnej dokumentácie žalobkyne neboli bolesti spôsobené poškodením na zdraví ničím predlžované alebo umocňované a rozsah a intenzita bola primeraná zraneniam, ktoré utrpela, nemôže súhlasiť a to z dôvodu, že ona sa podrobila bolestivej liečbe, ktorá pokračovala fyzicky náročnou a bolestivou rehabilitáciou. Rehabilitáciu od dopravnej nehody musela absolvovať viackrát, v dôsledku dopravnej nehody došlo u nej k sťaženiu zdravotnej pohody, k závažným psychickým zmenám, k pocitom vyčerpanosti , častým závratom, nespavosti. V dôsledku dopravnej nehody trpí posttraumatickou stresovou poruchou a je na túto poruchu liečená od novembra 2004 u psychiatra S.. P.j. Uviedla, že tak isto nesúhlasí so záverom znalca keď uviedol, že podľa vyšetrenia nezanechali poranenia, ktoré utrpela žalobkyňa pri dopravnej nehode dňa 13.7.2004 žiadne trvalé poškodenia zdravia a tu poukázala na celkovú a zjavne negatívnu zmenu jej životných pomerov, návykov, fyzických schopností, duševného rozpoloženia. Ľavá noha žalobkyne je po prekonanom zranení často, hlavne pri zmene počasia, bolestivá a v takomto období žalobkyňa na pravú nohu kríva. Vplyvom zranení pravého kolena sa jej niekoľkokrát podlomením kolena narušila stabilita chôdze. Zdravotný stav žalobkyne ju často krát núti sadnúť a oddýchnuť si, nakoľko po úraze u nej pretrvávajú zdravotné problémy spôsobené dopravnou nehodou. Žalobkyňa pociťuje zjavné a nespochybniteľné obmedzenia vo svojom rodinnom, pracovnom, spoločenskom a všeobecné obmedzenia spôsobu jej života pred dopravnou nehodou. Vplyvom zvýšenej fyzickej únavy sa žalobkyňa v domácnosti už nevládze venovať domácim prácam, s ktorými jej musí vypomáhať najmä manžel. V dôsledku únavy a bolesti hlavy sa nedokáže sústrediť na čítanie, sledovanie televízie, či iné úplne bežné činnosti, ktoré jej spríjemňovali život pred dopravnou nehodou, čo len prehlbuje jej depresívne psychické stavy, ako bude ďalej žiť a pracovať. To potvrdzuje aj u žalobkyni sa vyskytujúca postraumatická stresová porucha, ktorú jej indikoval odborný lekár a na ktorú sa lieči od dopravnej nehody. Tak isto nesúhlasila so závermi znalca, keď znalec vo svojom posudku uviedol, keďže žalobkyňa nemá trvalé následky po úraze zo dňa 13.7.2004, neprislúcha jej žiadne bodové ohodnotenie a sťaženie spoločenského uplatnenia. Poukázala na skutočnosť, že neurochirurgom bola výška za sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti s dopravnou nehodou u nej stanovená podľa položky 302a na 110 bodov za poúrazové poškodenie krčnej chrbtice s trvalými poúrazovými ťažkosťami ľahkého stupňa. S týmto bodovým ohodnotením sa stotožnil v znaleckom posudku Č.. X/XXXX aj súdny znalec S.. S. I.. V súvislosti s dopravnou nehodou bola u nej diagnostikovaná posttraumatická stresová porucha, ktorou sa znalec vôbec nezaoberal a bez uvedenia zdôvodnenia (tak isto ako pri neurochirurgickom bodovom ohodnotení) iba konštatuje, že žalobkyňa nemá trvalé následky. Aj v odbornom stanovisku psychiatra zo dňa 12.5.2009 S.. Q.j bola výška za sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti s dopravnou nehodou u žalobkyne potvrdená a stanovená podľa položky 255 na 165 bodov ako vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií.

Znalec k námietke žalobkyne týkajúcej sa skutočností, že pred dopravnou nehodou viedla plnohodnotný život a i keď sa opakovane liečila na bolesti chrbtice ale nie tej časti chrbtice, ktorá bola poškodená pri dopravnej nehode uviedol, že poranenie t.j. podvrtnutie krčnej chrbtice pri nehode bolo ohodnotené pri bolestnom s 25 bodmi o bolestnom. Zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne vyplýva, že minimálne od roku 1996 sa u nej jedná o opakujúce sa bolesti krčnej chrbtice a minimálne 4-5 krát bola liečená na opakujúce sa bolesti krčnej chrbtice. Žalobkyňa bola liečená na krčnú chrbticu už aj pred úrazom a nemožno povedať, že bola liečená na bolesti nie tej časti chrbtice, ktorá bola poškodená pri úraze. Tak isto nedá sa usúdiť, že dovtedajšie problémy s chrbticou nemali skoro žiaden vplyv na rodinný, pracovný, kultúrny, športový život žalobkyne, nakoľko zo zdravotnej dokumentácie vyplýva, že bola kvôli tomu opakovane práceneschopná v dĺžke trvania minimálne tri týždne a absolvovala aj rehabilitačnú liečbu.

K námietke žalobkyne, že doteraz sa lieči na posttraumatickú stresovú poruchu, znalec uviedol, že ku tejto problematike bol prizvaný aj konzultant z odboru psychiatria O.. O., ktorý vypracoval k tejto časti posudku konzultáciu, ktorá je uvedená aj v nálezovej časti znaleckého posudku s tým, že z hľadiska psychiatrického nie je možné preukázať, že úzkostne depresívna porucha, na ktorú je pacientka aktuálne liečená u psychiatra je trvalým dôsledkom úrazu z 13.7.2004. A ako znalec z odboru psychiatria sa vyjadril O.. O., že nie je možné na túto zodpovedať, že tento stav psychiatrický je v priamej príčinnej

súvislosti s úrazom prekonaným. Podľa stanoviska psychiatra úzkostne depresívna posttraumatická stresová porucha je stav prechodný, čo je definované aj v učebniciach. T.zn., nemôže byť trvalý a nemôže trvať 7 rokov od úrazu. Pokiaľ je u pacientky úzkostne depresívna porucha, ktorú aj zistil psychiater, v tom prípade nie je možné povedať, že tá súvisí priamo s úrazom alebo prekonaným stresom, čiže nie je stresová. Pacientka po úraze bola sledovaná na neurochirurgickom oddelení a bola na opakovanom fyziorehabilitačnom oddelení liečená. Navyše mala v čase hospitalizácie vyšetrenie magnetickou rezonanciou. V zdravotnej dokumentácii žalobkyne sa nachádza výpis z magnetickej rezonancie s nálezom krčnej chrbtice, kde je uvedené, že všetky štruktúry boli úrazovo nepoškodené. Jedine čo sa tam našlo bolo chronické staré degeneratívne zmeny. Vyšetrenie magnetickou rezonanciou sa uskutočnilo dňa 19.7. t.zn. tesne po dopravnej nehode, ktorá sa stala 13.7., rozdiel bol len 6 dní a až do 40 dní sa považuje za stav akútny, čiže zobraziteľný. Inými slovami neboli zobraziteľné žiadne poškodenia štruktúry krčnej chrbtice akútne iba chronické. K námietke žalobkyne, že žalobkyňa sa podrobila bolestivej liečbe, ktorá pokračovala fyzicky náročnou a bolestivou rehabilitáciou a bola dlhodobo pripútaná na nemocničnom lôžku, znalec uviedol, že podľa záznamov z výpis z denného záznamu z liečby z hospitalizácie zo dňa 14-21.7.2004 je uvedené, že pacientka užívala lieky proti bolesti miernej až strednej, teda znalec uviedol, že ak by mal hodnotiť bolesť od 1 do 10, kde 10 je najvyššia bolesť a 1 je najnižšia bolesť, keďže užívala lieky proti bolesti, stupeň udáva v rozmedzí medzi 5-6. Pacientka dostala golier na oporu krčnej chrbtice, cítila sa slabá a opakovane sa tu uvádza, že pacientka je chodiaca, t.zn. že nebola odkázaná na pomoc nemocničného personálu. T.zn. že pacient je chodiaci, väčšinu úkonov vykonáva sám. Ďalej uviedol, že žalobkyňa závratom trpela aj pred úrazom, teda mala závratové stavy, obtiaže spojené s bolesťami krčnej chrbtice, ktoré mala minimálne pred úrazom. Nie je vrámci hospitalizácie žiadny záznam o tom, aby pacientka trpela nespavosťou nočnou a aby musela dostávať lieky, ktoré by tlmili alebo navodzovali spánok. Pod bolestivou liečbou sa väčšinou myslí operačný zásah, kde je potrebné prejsť cez kožu. V prípade žalobkyne podávanie injekcií sa nespája s výraznou bolesťou.

Znalec opätovne zdôraznil, že žiadnymi objektívnymi zobrazovacími metódami nebolo zistené poškodenie krčnej chrbtice, teda nemožno tvrdiť, že došlo k poškodeniu krčnej chrbtice s trvalými poúrazovými ťažkosťami ľahkého stupňa. Po nehode 19.7.2004 podľa výpisu z magnetickej rezonancie nie je zistené úrazové poškodenie štruktúr krčnej chrbtice žiadne, keďže nenastalo objektívne zobraziteľné žiadne poškodenie, nemožno mať poúrazové poškodenie krčnej chrbtice, keďže nenastalo, s trvalými poúrazovými ťažkosťami ľahkého stupňa. Došlo len k podvrtnutiu krčnej chrbtice, t.zn. že k natiahnutiu nejakých mäkkých tkanín, ale nie k zobraziteľnému poškodeniu. Ďalej znalec opätovne poukázal na tú skutočnosť, že krčná chrbtica ako taká bola už poškodená, žiadnym objektívnym vyšetrením sa nezistilo poúrazové poškodenie a podvrtnutie krčnej chrbtice boli len uvedené na základe subjektívneho vnímania bolesti krčnej chrbtice po úraze. To subjektívne nebolo nijako objektivizované vyšetrením a magnetická rezonancia je v súčasnosti považované za niečo, čo keď sa s tým nezistí, už je málo pravdepodobné, aby sme to nevedeli detegovať. Čiže jedná sa o nástroj na objektivizáciu poškodení, ktorým sa ale nič nezistilo a udávané subjektívne bolesti krčnej chrbtice mohla mať, nikto to nespochybňuje, čo bolo aj ohodnotené pri bolestnom, ale ako sťaženie spoločenského uplatnenia ako dôsledok už nemala, pretože podvrtnutie samo o sebe nevedie k poškodeniu chrbtice. Poškodenie chrbtice súvisí pravdepodobne so stavom z roku 1996 a skôr, lebo už v roku 1996 sa opisuje ako opakujúca sa bolesť chrbtice.

Zvyšné poranenie, pomliaždenie pravého kolena, ľavého členka, hrudníkovej steny spolu so zlomeným prvým rebrom nezanechali žiadne trvalé následky pre žalobkyňu. Teda bol vysvetlený každý bod, prečo nebolo hodnotené sťaženie spoločenského uplatnenia a tak isto čo sa týka konzultanta z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatra O.. O. dospel po vyšetrení k záveru, že z hľadiska psychiatrického nie je možné preukázať to, na čo sa žalobkyňa lieči úzkostnedepresívna porucha je dôsledkom dopravnej nehody z 13.7.2004.

Podľa ust. ,, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa ust. , fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa ust. pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa ust. o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

Podľa ust. Vyhláška o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia účinnej do 31.7.2004 bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví (ďalej len "") sa odškodňujú jednorazove.

Podľa ust. § 2 ods. 1 cit. vyhlášky sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.

Podľa ust. § 7 ods. 1,2,3 cit. vyhlášky výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod. Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk. V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

Podľa ust. § 4 ods. 1 cit. vyhlášky sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následky"). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.

Podľa ust. § 6 ods. 1 cit. vyhlášky pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku.

Po stanovení základného bodového ohodnotenia za bolesť znalcom u žalobkyni počtom bodov 81,25, čo po vynásobení 60,-Sk/1bod činí 4.875,-Sk, t.j. 161,82 eur ako základné odškodnenie bolestného, súd sa venoval zisťovaniu skutočností relevantných pre rozhodnutie o prípadnom zvýšení odškodnenia za bolesť, (teda zisťoval, či sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa), zisťoval skutočnosti odôvodňujúce mimoriadne zvýšenia odškodnenia.

Vo vzťahu k mimoriadnemu zvýšeniu odškodnenia za bolesť súd súhlasí s názorom vedľajšieho účastníka, že toto prichádza do úvahy iba ojedinele v prípadoch, ak ide o zvlášť mučivé a bolestivé stavy, avšak na rozdiel od vedľajšieho účastníka súd má za to, že u žalobkyne došlo k zraneniam, pri ktorých stupeň bolesti , ktoré bola nútená prekonávať prevyšujú stupeň bolesti vyjadrenej bodovou hodnotou bolestného stanovenou príslušnou vyhláškou a s poukazom aj na závery znaleckého posudku znalca S.. S. Č.. X/XXXX súd má za to, že boli splnené podmienky pre mimoriadne zvýšenie bolestného na 10-násobok t.j. 161,82 eur x 10 = 1618,20 eur.

Pri stanovení bodového ohodnotenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku znalca S.. S. Č..X/XXXX, ktorý v závere znaleckého posudku uviedol, že poranenia, ktoré utrpela žalobkyňa pri dopravnej nehode dňa 13.7.2004 nezanechali žiadne trvalé poškodenie zdravia. Keďže žalobkyňa nemá trvalé následky po úraze zo dňa 13.7.2004 neprislúcha jej žiadne bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Z hľadiska psychiatrického nie je možné preukázať, že úzkostne depresívna porucha, na ktorú je pacientka- žalobkyňa liečená u psychiatra je trvalým dôsledkom úrazu z 13.7.2004. Znalcom bolo zistené iba minimálne obmedzenie pohyblivosti krčnej chrbtice v rotáciách a záklone.

Súd teda sa zhodol s názorom znalca S.. S., ktorý aj vo svojej výpovedi uviedol, že žiadnymi objektívnymi zobrazovacími metódami nebolo zistené poškodenie krčnej chrbtice, teda nemožno tvrdiť, že došlo k poškodeniu krčnej chrbtice s trvalými poúrazovými ťažkosťami ľahkého stupňa. Po nehode 19.7.2004 podľa výpisu z magnetickej rezonancie nie je zistené úrazové poškodenie štruktúr krčnej chrbtice žiadne, keďže nenastalo objektívne zobraziteľné žiadne poškodenie, nemožno mať poúrazové poškodenie krčnej chrbtice, keďže nenastalo, s trvalými poúrazovými ťažkosťami ľahkého stupňa. Došlo len k podvrtnutiu krčnej chrbtice, t.zn. že k natiahnutiu nejakých mäkkých tkanín, ale nie k zobraziteľnému poškodeniu. Z hľadiska psychiatrického nie je možné preukázať to, na čo sa žalobkyňa lieči úzkostnedepresívna porucha je dôsledkom dopravnej nehody z 13.7.2004.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s cit. zák. ust. v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

Práv. zástupca žalobkyne navrhol vo veci v prípade potreby doplniť dokazovanie a to doplniť znalecký posudok vo veci sťaženia spoločenského uplatnenia predovšetkým z odboru psychiatrie. Súd nevykonal dôkaz navrhnutý práv.zást. žalobkyne, nakoľko výsledky doterajšieho dokazovania postačili súdu na rozhodnutie vo veci samej.

O trovách konania bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.