Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-117-2010.pdf
PDF · 117.21 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
CA-10C/117/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca v konaní pred samosudcom Mgr. Richardom Golisom, v právnej veci navrhovateľky: Ing. L. G., rod. F., nar. XX.X.XXXX, trv. bytom XXX XX F. XXXX, štátnej príslušníčky Slovenskej republiky, zastúpenej splnomocneným zástupcom Mgr. Dr. Antonom Kušnírom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie Jána Reka 13, 010 01 Žilina, proti odporcovi: A. G., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom XXX XX F. XXXX, štátnemu príslušníkovi Slovenskej republiky, o rozvod manželstva a úpravu pomerov účastníkov ako rodičov na čas po rozvode k maloletým deťom A. G., nar. XX.XX.XXXX a O. G., nar. XX.XX.XXXX, obom bytom u otca, štátnym príslušníkom Slovenskej republiky, obom v konaní zastúpeným súdom ustanoveným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov - navrhovateľky Ing. L. G., rod. F., nar. XX.X.XXXX a odporcu A. G., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX pred Matričným úradom Mestského úradu v Z., okres D. M., v Českej republike, zapísané v knihe manželstiev tohto matričného úradu vo zväzku VI, ročník XXXX, na strane 157, pod radovým číslom 9, r o z v á d z a .
Súd maloleté deti účastníkov A. G., nar. XX.XX.XXXX a O. G., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti otcovi, ktorý ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
Matka maloletých detí j e p o v i n n á prispievať na výživu maloletého A. G., nar. XX.XX.XXXX sumou 150,- eur mesačne a na výživu maloletého O. G., nar. XX.XX.XXXX sumou 100,- eur mesačne, so splatnosťou vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca k rukám otca maloletých.
Súd styk matky s maloletými deťmi n e u p r a v u j e .
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, podaným na Okresnom súde Čadca dňa 27.7.2010, navrhovateľka požiadala súd o rozvod manželstva s odporcom, uzavretého dňa XX.XX.XXXX pred Matričným úradom Mestského úradu v Z., okres D. M., v Českej republike. Pre prípad rozvodu manželstva navrhla zverenie maloletých detí účastníkov A. G., nar. XX.XX.XXXX a O. G., nar. XX.XX.XXXX do svojej osobnej starostlivosti s tým, že vyživovaciu povinnosť ani úpravu styku otca s deťmi navrhla neupraviť vzhľadom na spoločné uspokojovanie potrieb detí po dohode rodičov a bývanie v spoločnej domácnosti. V odôvodnení svojho návrhu za hlavné dôvody, ktoré viedli k rozvratu manželského vzťahu účastníkov označila nedorozumenia účastníkov ako rodičov v otázkach spôsobu výchovy detí a vedenia domácnosti, ktoré nepriaznivo pôsobili aj na správanie detí, vrátane zhoršenia ich výsledkov v škole. S povinnosťami súvisiacimi so starostlivosťou o maloleté deti sa vzťah účastníkov menil, nemali na seba toľko času a narastalo medzi nimi napätie. Snahy navrhovateľky primäť odporcu k riešeniu takéhoto
stavu vždy zlyhali, pretože odporca v ničom problém nevidel. Uvedené nezhody viedli k citovému odcudzeniu navrhovateľky k odporcovi, ktorá nevidí žiadnu nádej na obnovenie riadneho manželského spolužitia účastníkov.
Odporca sa k návrhu navrhovateľky písomne vyjadril podaním zo dňa 17.9.2010. Súhlasil s rozvodom manželstva s odôvodnení, že nechce navrhovateľke brániť v jej šťastí v novom vzťahu, o ktorom sa vo svojom návrhu nezmienila. Nesúhlasil však s dôvodmi rozvratu ich manželského vzťahu, uvádzanými navrhovateľkou v jej návrhu. Odmietol tvrdenie o nedostatku času manželov na riešenie spoločných problémov, pretože pracujú v spoločnej firme a sú tak spolu takmer nepretržite. Správanie detí a ich prospech v škole sa nezhoršili v dôsledku jeho výchovy. Navrhovateľka podľa odporcu počas dvoch rokov päť dní v týždni strávila ležaním v kresle, spala alebo pozerala televízor v alkoholickom opojení. Žiadal, aby v prípade rozvodu manželstva účastníkov maloleté deti boli zverené do jeho starostlivosti i vzhľadom na obavu, že by manželka opäť podľahla závislosti na alkohole. Tak ako navrhovateľka ani odporca nežiadal od nej výživné na deti dôvodiac, že má dostatok finančných prostriedkov, aby sa o ne postaral. Súhlasil s neobmedzeným stykom navrhovateľky s deťmi.
Úsilie súdu o zmierenie manželov, postupom podľa ust. § 100 ods.2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov („OSP“), vrátane poučenia o procesných možnostiach s cieľom poskytnutia na ten účel ďalšieho času manželom, vrátane možnosti prerušenia konania podľa ust. §§ 110, 111 OSP, zostalo bezvýsledné pre nesúhlas oboch manželov, ktorí zotrvali na svojich vyššie prezentovaných písomných stanoviskách. Obaja súhlasili s rozvodom manželstva a neprejavovali záujem o obnovenie manželského spolužitia, súčasne každý z nich žiadal, aby v prípade rozvodu manželstva boli maloleté deti zverené do jeho osobnej starostlivosti - v čom spočívala zásadná nezhoda medzi účastníkmi v tomto konaní, na ktorú skutočnosť súd v priebehu konania i sústredil podstatnú časť vykonaného dokazovania.
Súd, vychádzajúc z nasledujúcim vykonaným dokazovaním zisteného skutkového stavu veci (§ 153 ods.1 OSP) - výsluchom účastníkov, výsluchom oboch maloletých detí na pojednávaní, výsluchom navrhovateľkou navrhnutých svedkov Mgr. N. Š. (triednej učiteľky malol. O. G.), O. T. (terajšieho priateľa navrhovateľky) a Ľ. G. (matky odporcu), oboznámením účastníkmi predložených a súdom zabezpečených listinných dôkazov a správ, nakoniec v priebehu konania opakovaným šetrením pomerov v rodine účastníkov prostredníctvom ustanoveného kolízneho opatrovníka maloletých detí (nikto z účastníkov po poučení súdom podľa ust. § 120 ods.4 OSP žiadne ďalšie dôkazy súdu nepredložil, neoznačil ani nenavrhol vykonať) - zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania (§ 132 OSP) k rozhodnému času vyhlásenia rozhodnutia súdu v tejto veci (§ 154 ods.1 OSP) súd návrhu navrhovateľky o rozvod spoločného manželstva účastníkov vyhovel a manželstvo so súhlasom odporcu rozviedol, konštatujúc zhodne s oboma účastníkmi splnenie zákonných podmienok podľa ustanovení §§ 22, 23 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („Zákon o rodine“), po zistení, že ich manželstvo už dlhší čas neplní zákonom sledovaný účel podľa čl. 1 Základných zásad Zákona o rodine v spojení s ust. § 1 ods.2 a §§ 18 a 19 Zákona o rodine a jeho rozvod nie je za daného stavu ani v rozpore so záujmami ich maloletých detí.
Medzi účastníkmi v ich súkromnom manželskom vzťahu došlo k vzájomnému citovému odcudzeniu. Napriek tomu určitý čas i za takéhoto stavu ďalšie trvanie ich manželského zväzku akceptovali a navonok udržiavali najmä v úsilí chrániť záujem svojich maloletých detí až do odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti dňa 12.9.2010 (odvtedy býva v byte v Č., ktorý je vo vlastníctve obchodnej spoločnosti patriacej účastníkom, ako je ďalej uvedené), tzn. už v priebehu súdneho konania v tejto veci. Odvtedy žijú manželia oddelene, maloleté deti zostali bývať s otcom. Navrhovateľka priznala, že od leta r. 2010 udržiava mimomanželský vzťah, odmietla však tvrdenie, že tento bol príčinou podania jej návrhu o rozvod manželstva účastníkov, rovnako odmietla obvinenie z nadmerného požívania alkoholu. Účastníci naďalej spoločne vlastnia a pracujú v obchodnej spoločnosti G., s.r.o., ktorej sú obaja jedinými spoločníkmi a súčasne konateľmi.
Obaja manželia sú dostatočne zrelí a skúsení, ich odmietavý postoj k ďalšiemu trvaniu spoločného manželského zväzku bol jednoznačne odmietavý. Predchádzalo mu dlhšie obdobie, v ktorom si obaja problémov svojho manželského vzťahu boli vedomí, napriek dostatočnému priestoru na spoločnú komunikáciu doma i v práci ich nedokázali vyriešiť v prospech udržania manželstva a to ani v obomi akcentovanom záujme ich maloletých detí, s výslednou rezignáciou najmä navrhovateľky, navonok
prejavenou mimomanželským vzťahom a odchodom zo spoločnej domácnosti. Z hľadiska posúdenia splnenia podmienok rozvodu manželstva podľa ust. § 23 ods.1 Zákona o rodine, hoci súd skúma príčiny, ktoré viedli k rozvratu manželstva a pri svojom rozhodovaní na ne prihliada, nie je rozhodujúcim zistenie, či uvedené konanie navrhovateľky bolo len dôsledkom rozvratu manželstva alebo jeho príčinou - s prihliadnutím i na časové súvislosti je zrejme pravda niekde uprostred. Rozhodujúcim pre záver súdu o rozvrate manželstva účastníkov je v prvom rade zistenie, že ich manželstvo jednoznačne neplní zákonom sledovaný účel podľa vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine (v zmysle ktorých okrem iného stále i zákonodarcom definovaným hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí - čl. 1 základných zásad - a od manželov sa pritom očakáva, že budú žiť spolu, budú si verní, budú vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie - § 18 Zákona o rodine) a vzhľadom na obomi manželmi deklarovaný i fakticky prejavený zmienený postoj ani súd nevidel reálnu perspektívu možného obnovenia manželského spolužitia účastníkov v budúcnosti.
S konaním o rozvod manželstva zo zákona spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode je konaním, ktoré môže súd začať i bez návrhu (§ 81 ods.1 OSP) a v ktorom súd návrhmi účastníkov nie je viazaný, postupuje z úradnej povinnosti, sledujúc pritom v zmysle ust. čl. 3 ods.1 a súvisiacich ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, prijatého v New Yorku 20. novembra 1989, ktorého signatárom je i Slovenská republika (uverejneného v našej zbierke zákonov oznámením FMZV č. 104/1991 Zb.), čl. 41 v spojení s čl. 7 ods.5 Ústavy Slovenskej republiky (úst. zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a ust. §§ 22 a nasl. a §§ 28 a nasl. Zákona o rodine najlepší záujem maloletého dieťaťa, za podmienok ust. § 43 ods.1 Zákona o rodine venujúc pri rozhodovaní vo veci týkajúcej sa maloletých detí aj ich prejavenému názoru, primerane s prihliadnutím na ich vek a rozumovú vyspelosť.
Matka maloletých detí i keď po jej odchode zo spoločnej domácnosti maloleté deti zostali bývať u otca (pôvodne odišla spolu s mladším synom O., ktorý sa však po dvoch týždňoch odsťahoval späť k otcovi), trvala na zverení oboch maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti. Vyčítala otcovi maloletých detí nedostatočnú dôslednosť vo výchove detí, s dôsledkami na zhoršenie ich správania a výsledkov v škole. V priebehu konania - na rozdiel od svojho písomného návrhu v tejto veci, v ktorom sa o zdravotnom stave manžela ako prípadnom probléme či dôležitej skutočnosti vôbec nezmienila
- čoraz viac zdôrazňovala otcov zdravotný stav (jeho odkázanosť na používanie invalidného vozíka), spochybňujúc tak jeho plnú schopnosť a spôsobilosť zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloleté deti, keďže sám je odkázaný na pomoc druhých ľudí. Považovala za neprimerané veku maloletých detí a ich potrebám na riadnej výchove, aby boli viazané na otca práve z dôvodu potreby poskytovania pomoci invalidnému otcovi pri každodenných úkonoch, čím odôvodňovala i maloletými deťmi v priebehu konania prejavené stanoviská. Ako matkou maloletých detí v konaní prezentovaný ústretový krok voči maloletým deťom a nemennosti ich výchovného prostredia a zachovania styku s otcom navrhla možnosť svojho opätovného nasťahovania sa do rodinného domu účastníkov, za súčasného vysťahovania starej matky detí (otcovej matky), ktorú už na to prostredníctvom svojho právneho zástupcu i vyzvala súdu predloženým listom zo dňa 23.6.2011, s následným podaním návrhu o vypratanie na súde.
Otec maloletých detí oponoval jestvujúcim faktickým stavom, keď od odchodu matky detí zo spoločnej domácnosti zabezpečuje starostlivosť o deti bez väčších problémov. Maloleté deti sa sami rozhodli a jednoznačne prejavili svoj názor zostať s ním, pritom sú v styku i s matkou, ktorá naopak dostatočne nevyužíva možnosť stretávania sa s deťmi denne na ich spoločnom pracovisku, kde deti prichádzajú zo školy. Problémy detí v škole s cieľom zlepšenia prospechu sa usiluje riešiť dohľadom, motiváciou, či zabezpečením doučovania pre staršieho syna. Odmietol argumentáciu matky maloletých smerujúcu k spochybneniu jeho schopnosti zabezpečenia starostlivosti o maloletých vzhľadom na svoj zdravotný stav. Je ekonomicky činný, domácnosť má bezbariérovo prispôsobenú a zariadenú potrebnými spotrebičmi a pomôckami, deťom uvarí, operie v automatickej pračke. Okrem toho sa mu v prípade potreby či už pri niektorých úkonoch jeho osobnej hygieny alebo starostlivosti o domácnosť dostáva pomoci zo strany jeho matky, bývajúcej spolu s ním a maloletými deťmi a pokiaľ by ju od nej nemal, je schopný si takúto pomoc zabezpečiť inak ako prostredníctvom maloletých detí účastníkov, naviac má ako zdravotne postihnutý na ňu nárok i od štátu. Pomoc zo strany staršieho syna vzhľadom na jeho zdravotný stav je obmedzená na pomoc pri presadaní z invalidného vozíka do automobilu či postele a naopak, inak na bežné nenáročné úkony pri udržiavaní domácnosti.
Kolízny opatrovník maloletých detí vykonal opakovane šetrenie pomerov maloletých detí - najskôr v písomnej správe zo dňa 24.01.2011 súdu oznámil, že v čase jeho šetrenia nenašiel doma ani deti ani rodičov a všeobecné informácie tak získal len sprostredkovane na Obecnom úrade v F., podľa ktorých rodičia s maloletými deťmi bývajú v spoločnom rodinnom dome a nebolo zistené, že by niektorý z rodičov zanedbával starostlivosť o maloleté deti, ktorých výživu sú schopní zabezpečiť obaja rodičia. Navrhol preto v prípade rozvodu manželstva maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matky. Už na pojednávaní dňa 29.3.2011 však kolízny opatrovník označil citovanú písomnú správu za neaktuálnu s tým, že sa ďalej vyjadrí po doplnení dokazovania. Po tom, ako na pojednávaní dňa 25.5.2011 súd vypočul obe maloleté deti a ďalej doplnil dokazovanie okrem iného výsluchom vyššie menovaných svedkov (na pojednávaní dňa 10.8.2011), súd uložil kolíznemu opatrovníkovi doplniť šetrenie v domácnosti, v ktorej žijú maloleté deti a to vzhľadom na zmienenú argumentáciu matky maloletých najmä so zameraním na zistenie podmienok, v ktorých maloletí žijú u svojho otca, ako sú zabezpečené podmienky pre starostlivosť o maloleté deti v ich veku a to i z hľadiska možností otca hendikepovaného jeho zdravotným stavom. Kolízny opatrovník predložil svoju podrobnú písomnú správu zo dňa 30.8.2011 o doplnenom šetrení v zmysle príkazu súdu na pojednávaní dňa 14.9.2011, so záverečným odporučením zveriť v prípade rozvodu manželstva obe maloleté deti do osobnej starostlivosti otca, rešpektujúc v konaní opakovane jednoznačne prejavenú vôľu maloletých detí, nespochybňujúc súčasne schopnosť a spôsobilosť otca poskytnúť a zabezpečiť maloletých deťom riadnu starostlivosť.
Ako už je uvedené, obaja maloletí synovia účastníkov boli v konaní osobne súdom vypočutí na pojednávaní dňa 25.5.2011 a obaja, hoci deklarujúc dobrý vzťah s obomi rodičmi, jednoznačne a veľmi zreteľne prejavili svoju vôľu i v prípade rozvodu manželstva rodičov zostať bývať v F. s otcom. Mladší syn O. spontánne primerane svojmu veku a temperamentu prejavil, že svojej matke zazlieva, že jeho i otca oklamala, že nemá dobrý vzťah s terajším priateľom matky O. T.. Spôsobom zodpovedajúcim svojmu detskému veku vyslovil i obavy o svojho otca vzhľadom na jeho zdravotný stav, pokiaľ by mu nemal kto pomôcť. Rovnako jednoznačne sa obaja maloletí vyjadrili i s odstupom času v domácom prostredí v čase šetrenia kolízneho opatrovníka, ako vyplýva z jeho cit. písomnej správy zo dňa 30.8.2011.
Stará matka maloletých detí Ľ. G. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 14.9.2011 okrem iného podrobne opísala konkrétne denné úkony svojej pomoci otcovi maloletých detí pri jeho osobnej hygiene vzhľadom na jeho zdravotný stav, pri starostlivosti o maloleté deti a domácnosť. Pomáhala a pomáha rodine účastníkov po celý čas, sama predala vlastný byt, aby sa mohla k nim nasťahovať a pomáhať jednak svojmu synovi, ako aj rodine účastníkov v starostlivosti o domácnosť a maloleté deti, ktoré sú na ňu zvyknuté odmalička.
Majúc na zreteli spomenutý najlepší záujem maloletých detí, rozhodol súd o zverení oboch maloletých detí do osobnej starostlivosti otcovi - v súlade s návrhom otca a kolízneho opatrovníka, ako aj z jednoznačne v súdnom konaní prejavenej vôle oboch maloletých detí, nepochybne rozumovo vyspelých primerane k svojmu veku, vnímavých a i z dôvodu svojej nútenej konfrontácie s krízou v manželskom vzťahu rodičov predčasne „dospelých“ i v otázkach, ktorými by sa inak vo svojom veku zrejme nemuseli ešte zaoberať. Ak matka maloletých detí predložila na podporu svojej argumentácie o nedostatkoch výchovy otca maloletých správu zo psychologického vyšetrenia maloletého syna O. zo dňa 29.10.2010, konštatujúcu problémy v správaní maloletého dieťaťa, či upozornenie triednej profesorky maloletého syna A. zo dňa 22.11.2010 o jeho nedostatočnom prospechu v štvrťročnej klasifikácii, opäť i vzhľadom na uvedené časové súvislosti (podania návrhu o rozvod manželstva navrhovateľkou na súde - dňa 27.7.2010 a odchodu matky maloletých zo spoločnej domácnosti - dňa 12.9.2010), tieto dôkazy okrem iných i v spojení so svedeckou výpoveďou bývalej triednej učiteľky maloletého O. Mgr. Š. v prvom rade majú výpovednú hodnotu potvrdzujúcu, že účastníci svoje problémy v manželstve - a to vrátane jeho zrušenia rozvodom v tomto konaní - nedokázali riešiť a vyriešiť bez ujmy na svojich maloletých deťoch, ktoré boli a sú nešťastné a ťažko znášali a znášajú rozchod svojich rodičov, ktorých oboch majú radi. Nie je neobvyklé, skôr naopak, ak takýto nežiadúci stav v rodine sa prejaví v zhoršení správania maloletých detí (obzvlášť pri zvýšenej senzitivite maloletého O., ako vyplýva i z predloženej správy z jeho psychologického vyšetrenia), či ich prospechu v škole (najmä maloletý A.), vrátane sklonu maloletých detí, pri nesúrodosti a tzv. dvojkoľajnosti rodičovského vedenia, či hoci i mimovoľnom „kupovaní si“ priazne detí prichádzajúcich od jedného rodiča k druhému, zneužívať takýto stav na vyhýbanie sa niektorým svojim povinnostiam.
Neobstála ani až prehnane v priebehu konania gradovaná argumentácia matky maloletých detí vo vzťahu k zdravotnému postihnutiu otca maloletých detí a jeho vlastnej odkázanosti na pomoc iných osôb a obavám, aby maloleté deti neboli takto a na tento účel v podstate otcom citovo vydierané alebo zneužívané, spôsobom neprimeraným ich detskému veku. Okrem toho, že už vzhľadom na úplnú absenciu takejto argumentácie v pôvodnom návrhu navrhovateľky a jeho odôvodnení v časti navrhovanej úpravy pomerov rodičov k maloletým deťom neskoršie zdôrazňovanie tejto skutočnosti, existujúcej už v čase podania návrhu na súd, vyznieva nepresvedčivo a účelovo, súdom doplnené dokazovanie opodstatnenosť týchto tvrdení matky maloletých detí nepreukázalo. Tak ako jednoznačne potvrdzuje cit. správa kolízneho opatrovníka zo dňa 30.8.2011 v spojení i so svedeckou výpoveďou starej matky detí, otec maloletých detí napriek svojmu objektívne jestvujúcemu zdravotnému postihnutiu (i podľa navrhovateľkou predloženého posudku oddelenia posudkových činností Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Č. zo dňa 08.02.2007, podľa ktorého sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím, s mierou funkčnej poruchy 100 % a s definovanou potrebou osobnej asistencie a s obmedzenou schopnosťou vykonávať nevyhnutné životné úkony a práce v domácnosti) je objektívne schopný starostlivosť o maloleté deti účastníkov zabezpečiť. Svedčí o tom dlhodobý faktický stav, keď posledný rok predchádzajúci tomuto rozhodnutiu súdu (od septembra r. 2010) poskytuje a zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti účastníkov i bez prítomnosti matky maloletých detí v domácnosti, nepochybne s nevyhnutnou účinnou pomocou starej matky detí. Ani otec maloletých detí nespochybňuje, že pomoc druhej osoby pri niektorých životných úkonoch nevyhnutne potrebuje - v súčasnosti mu ju poskytuje v podstatnej miere jeho matka a čiastočne (pri premiestňovaní do auta a na posteľ, ako už je uvedené) starší syn A.. Súd nemá dôvod pochybovať o vyjadrení otca, ktorý napriek svojmu telesnému postihnutiu pracuje, riadi obchodnú spoločnosť, že ak jeho matka časom sama nebude schopná mu potrebnú pomoc poskytnúť, dokáže si potrebnú osobnú asistenciu (ktorá mu patrí i v zmysle cit. zdravotného posudku) zabezpečiť bez toho, aby neprimeraným spôsobom zaťažoval svoje maloleté deti. Okrem toho daná sťažená situácia nemusí pre maloleté deti prinášať len negatíva. Ak spôsobom a v rozsahu primeranom svojmu veku pomáhajú svojmu telesne postihnutému otcovi či starej matke v starostlivosti o domácnosť a vo svojom veku spontánne pociťujú voči svojmu otcovi i morálnu zodpovednosť byť mu primerane na pomoci, už to svedčí o ich mravnej vyspelosti. Pomáhať podľa svojich schopností rodičovi, ktorý to potrebuje a ktorý súčasne dieťaťu sám podľa svojich schopností poskytuje a zabezpečuje výživu a starostlivosť, je prirodzené (upravené i v ust. § 43 ods.2,3 Zákona o rodine) a maloleté dieťa len obohacujúce, nie naopak, pričom ani súdom zistené okolnosti tejto veci sa uvedenému konštatovaniu nevymykajú.
Súd tak v konaní vykonaným dokazovaním nezistil žiadne závažné skutočnosti, opodstatňujúce proti i výslovne maloletými deťmi prejavenej vôli, s podporou ich kolízneho opatrovníka, rozhodnúť o zmene doterajšieho výchovného prostredia, na ktoré sú zvyknuté, v ktorom, hoci počas posledného roku už bez prítomnosti matky, stále pociťujú prirodzené rodinné zázemie domova, so svojim otcom a starou matkou. Ak navrhovateľka namietala nedostatok šetrenia kolízneho opatrovníka vo vzťahu k súčasným podmienkam na strane maloletých detí, súd poznamenáva, že v priebehu konania otec maloletých detí ani kolízny opatrovník maloletých detí nespochybnili, že i na strane matky jestvujú vyhovujúce podmienky pre prípadnú osobnú starostlivosť o maloleté deti. Býva v byte patriacom spoločnosti, ktorú vlastní spolu s otcom maloletých detí, deti - obzvlášť mladší syn O. - ju v jej terajšom prostredí i navštevujú, matka maloletých detí je ekonomicky rovnako sebestačná ako otec. Maloleté deti však jednoznačne uprednostňujú svoje súčasné rodinné prostredie u otca, ktoré považujú za svoj domov a naopak nepriaznivo vnímajú (najmä mladší syn O.) ako ohrozujúce ich prirodzené rodinné zázemie či prítomnosť priateľa matky, ako aj aktuálne právne kroky matky proti starej matke. I keď súd posudzuje vyjadrenia maloletého syna účastníkov O. na adresu priateľa matky O. T. (i so zreteľom na jeho vlastnú svedeckú výpoveď v konaní) ako prirodzene (nie manipulovane) zaujaté, zodpovedajúce veku maloletého, od ktorého ešte nemožno vyžadovať úplné pochopenie zložitých vzťahových otázok dospelých, na druhej strane práve je na dospelých a nie naopak pomôcť maloletému dieťaťu sa s takouto situáciou vysporiadať. Vhodnosť výchovného prostredia pre maloleté dieťa súd posudzuje nielen podľa ekonomického zázemia, či z hľadiska telesného vyhovujúceho zdravotného stavu rodičov, ale nie v poslednom rade i podľa štruktúry vzťahov. Je na matke maloletých a jej priateľovi, aby vynaložili ďalšie úsilie a trpezlivosť, pomohli maloletým vyrovnať sa so situáciou narušenia doterajších rodinných a vzťahových väzieb, prekonať nedôveru a postupne si vybudovať vzájomné dobré vzťahy prispôsobené novej situácii. V rozhodnom čase vyhlásenia rozhodnutia súdu v tejto veci však nie je dôvod, aby sa tak uskutočnilo prostredníctvom násilného vytrhnutia maloletých detí z ich súčasného výchovného prostredia, ani vo forme prípadnej striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v zmysle ust. § 24
ods.2 Zákona o rodine (ktorú, hoci zotrvajúc na svojom návrhu o zverenie maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti, matka pripustila v záverečnom prednese svojho právneho zástupcu v tejto veci na pojednávaní dňa 14.9.2011) ale malo by sa tak aktuálne diať (súd dodáva, že i v nevyhnutnej súčinnosti s otcom maloletých) formou zintenzívnenia styku matky maloletých (postupne i vrátane jej širšieho súčasného zázemia, tzn. i jej priateľa) s maloletými deťmi, na čo matka má vytvorené priaznivé podmienky, rovnako i na svoju dostatočnú aktuálnu informovanosť o pomeroch maloletých detí, okrem iného i prostredníctvom možnosti denného kontaktu s otcom maloletých a spravidla i s maloletými deťmi na spoločnom pracovisku rodičov.
Súd v konečnom dôsledku pri svojom rozhodovaní vo veci úpravy pomerov k maloletým a posudzovaní deklarovaných stanovísk a konkrétneho konania oboch rodičov nemohol prehliadnuť ani konanie matky maloletých detí, smerujúce v rozpore s deklarovaným cieľom k ďalšiemu narušeniu už tak po jej odchode neúplného rodinného zázemia maloletých detí a to formou požiadavky na vysťahovanie starej matky z domácnosti, v ktorej poskytuje potrebnú pomoc otcovi maloletých detí i po odchode matky z domácnosti už rok v značnej miere za ňu supluje dennú starostlivosť o maloleté deti. Súdu neprislúcha v tomto konaní posudzovať právnu dôvodnosť takéhoto nároku matky maloletých detí, z hľadiska okolností, ktoré zistil a na ktoré prihliadal pri svojom rozhodovaní v tejto veci však takéto konanie matky posudzuje ako určité morálne zlyhanie, smerujúc paradoxne priamo proti záujmu maloletých detí (ktoré, ako vyplýva z cit. správy kolízneho opatrovníka, ho takto, ako ohrozujúce i vnímajú, starajúc sa o ďalší osud starej matky), diskvalifikujúce matku maloletých detí a relativizujúce jej vyjadrenia v priebehu konania z hľadiska záujmu maloletých detí ako priority.
Záverom súd dodáva a nabáda oboch rodičov maloletých detí, aby sa preniesli cez rozvrat svojho manželského vzťahu, osobnú nevraživosť a do budúcnosti dokázali spojiť svoje sily tak, ako ich i v takejto situácii pragmaticky dokázal spojiť ekonomický záujem o osud spoločnej firmy, o to viac možno od nich spravodlivo rovnaký postup vyžadovať, ak ide o ich spoločný záujem o blaho svojich detí.
Zastupovanie a správu majetku maloletého dieťaťa upravujú ust. §§ 31 a 32 Zákona o rodine. Možnosť výchovného druhého rodiča zostáva zachovaná prostredníctvom neobmedzeného styku matky s maloletými deťmi - ktorého rozsah a podmienky vzhľadom na vyššie uvedené zistené okolnosti veci a pomery účastníkov súd na návrh oboch rodičov i kolízneho opatrovníka za podmienok ust. § 25 ods.2 veta za bodkočiarkou Zák. o rodine neupravil. Právo rodiča na styk so svojim dieťaťom a naopak je jedným zo základných, prirodzených i cit. právnymi normami upravených vzájomných práv rodičov a detí
- v prípadoch starostlivosti o maloletých pritom však vždy stojí v popredí ich záujem a je predovšetkým na rodičoch, aby toto právo druhého rodiča ctili a rešpektovali a súčasne pri jeho realizácii vždy sami podľa konkrétnych okolností citlivo reagovali na potreby svojho dieťaťa.
V časti rozhodnutia o určení výživného na maloleté deti ich matke ako rodičovi, ktorému deti neboli zverené do osobnej starostlivosti, súd aplikoval ustanovenia §§ 62 a nasl. Zákona o rodine, pri posudzovaní opodstatnených potrieb oprávnených maloletých detí, diferencujúc medzi nimi najmä v závislosti na veku detí a s tým súvisiacich požiadaviek na výživu a možností a schopností oboch rodičov ako povinných tiež v spojení so spoločným ustanovením § 75 ods.1 Zákona o rodine.
V otázke výživného nebol medzi rodičmi maloletých žiadny spor bez ohľadu na to, komu z nich by súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti, deklarujúc obaja ako rovnocenní spoločníci súkromnej obchodnej spoločnosti G., s.r.o. a jej konatelia porovnateľné majetkové a príjmové pomery. Navrhovateľka ako konateľka spoločnosti súdu v správe zo dňa 28.9.2010 oznámila, že jej základná mesačná mzda ako zamestnankyne spoločnosti predstavuje 750,- eur, odporca nepoberá mzdu ani odmenu konateľa. Ďalším príjmom oboch účastníkov ako spoločníkov spoločnosti je výplata podielu na zisku spoločnosti. Súd na základe takto zistených pomerov účastníkov určil rozsahu vyživovacej povinnosti matky voči maloletým deťom v sumách 150,- eur mesačne na maloletého A. a 100,- eur mesačne na maloletého O., zodpovedajúce možnostiam matky ako povinnej a potrebám oprávnených maloletých detí, s prihliadnutím na podiel otca na zabezpečení riadnej výživy maloletých detí.
Súd záverom poukazuje na ust. § 26 a § 78 Zákona o rodine, umožňujúce v spojení s ust. § 163 ods.2 OSP zmenu tohto rozhodnutia v časti výroku o úprave pomerov rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode (vo všetkých výrokoch, tzn. tak vo veci zverenia detí do osobnej starostlivosti, ako aj v časti
určenia výživného, či úpravy styku) v prípade budúcej zmeny pomerov oproti pomerom zisteným súdom v rozhodnom čase vyhlásenia tohto rozhodnutia, z ktorých súd vychádzal.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 144 veta prvá OSP, nezisťujúc vzhľadom na vzájomné výslovné vzdanie sa nárokov na náhradu trov konania účastníkmi prípadné dôvody pre priznanie náhrady trov konania niektorému z nich za podmienok ust. § 144 veta druhá OSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (§ 201, § 204 ods. 1 OSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).
Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods.1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods.2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods.1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods.2 OSP).
Tento rozsudok je v časti výroku odsudzujúceho na plnenie výživného predbežne vykonateľný; lehota na plnenie plynie od jeho doručenia (§ 162 ods.1,2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 OSP).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska (§ 27 ods.1,2 Zákona o rodine).