Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13P-283-2010.pdf
PDF · 98.8 KB
Case nature
Area
Subarea
13P/283/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Nadeždou Tomanicovou vo veci starostlivosti o maloleté deti G.: Z., narodenú X. X. XXXX, M., narodeného XX. X. XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: E., SZČO, bytom L., E., zastúpený advokátskou kanceláriou NIKU & partners, s.r.o., Prokopa Veľkého 51, JUDr. Anna Niku, konateľ - advokát, G., operná speváčka, bytom L., L., zastúpená advokátkou JUDr. Annou Ščepkovou, AK Bratislava, Saratovská 2/A, o zníženie výživného takto
rozhodol:
rozhodol:
Návrh otca na zníženie výživného pre maloleté deti G.: Z., narodenú X. X. XXXX a M., narodeného XX. X. XXXX sa zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 9C 312/03-23 zo dňa 17.3.2005, právoplatným dňa 26.5.2005 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, na čas po rozvode manželstva rodičia uzavreli rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa deti zverili matke, otec sa zaviazal platiť výživné 8.000,-Sk a 7.000,- Sk mesačne.
V tom čase rodičia ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemali, otec mal mesačne 31.505,-Sk netto, matka mala mesačne 9.357,-Sk netto priemerný zárobok.
Návrhom zo dňa 23.12.2010 otec žiada, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť voči deťom zo sumy 8.000,-Sk na 90,-€ mesačne a zo sumy 7.000,-Sk na sumu 60,-€ mesačne, od 1. 7. 2010, pričom tieto znížené sumy výživného bez rozhodnutia súdu matke od 1. 7. 2010 posiela.
V návrhu uviedol, že od rozvodu rodičov nastali medzičasom podstatné zmeny na strane rodičov ako aj maloletých detí. Dňa XX. X. XXXX sa otec znova oženil s rozvedenou H., s ktorou žije v spoločnej domácnosti s jej deťmi z prvého manželstva: Z. - XX ročnou a H. - XX ročným študentom VŠ. Od
rozvodu rodičov maloletých detí sa otec počas obdobia odlúčenia rodičov sedem rokov prispôsoboval večerným termínom, kedy sa matka nemohla starať o deti z dôvodu charakteru jej práce. V tomto období chodieval deti opatrovať do spoločného bytu a neskôr zabezpečuje ich starostlivosť vo svojom terajšom byte. Keďže matka ako speváčka operného zboru R. je v zamestnaní nepravidelne, vždy vtedy zabezpečuje starostlivosť o deti on, či je to ráno alebo počas dňa alebo večer. Samozrejme v čase starostlivosti o deti zabezpečuje všetky ich výdavky. Ďalej uviedol, že v roku 2010 zabezpečoval starostlivosť o deti v januári po dobu 12 dní, vo februári po dobu 15 dní, v marci po dobu 19 dní, v mesiaci apríl po dobu 15 dní, v mesiaci máj po dobu 16 dní, v mesiaci jún po dobu 16 dní, v mesiaci júl a august po 20 dní, v mesiaci september po dobu 12 dní, v mesiaci október po dobu 19 dní, v mesiaci november po dobu 15 dní. Matka často cestuje a preto v tom čase sa vždy o deti stará on. V dôsledku krízy jeho príjem oproti predchádzajúcemu obdobiu klesol a predstavuje 677,16€, pričom príjem matky sa oproti predchádzajúcemu obdobiu zvýšil na 753,-€. Keďže po rozvode musel riešiť svoju bytovú otázku, nakoľko matka spolu s deťmi ostala bývať v ich spoločnom byte v roku 2006 uzavrel zmluvu o hypotekárnom úvere v sume 2,5 milióna SK, ktorý spláca spolu s manželkou po 594,-€ mesačne, v roku 2009 uzavrel zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby s V., a.s. v sume 7.000,-€, ktorý spláca s manželkou po 149,-€ mesačne. Vzhľadom na uvedenú výraznú zmenu pomerov na strane oboch účastníkov je potrebné zosúladiť zmenu s výškou výživného. Zmena v jeho príjmovej časti nastala už počas roka 2009 ale napriek tomu prispieval matke plnú sumu výživného 15.000,- Sk až do júna 2010. Okrem toho matka stále poberá daňový bonus vo výške 40,-€ mesačne a prídavky na deti vo výške 43,-€ mesačne. Vzhľadom na celkovú situáciu preto od júla 2010 dobrovoľne sám od seba prispieva na výživu detí celkovou sumou 150,-€ mesačne. Je toho názoru, že za situácie kedy sú deti polovicu mesiaca v jeho starostlivosti, okrem výživného znáša počas polovice mesiaca všetky výdavky spojené s ich výživou, ošatením, kultúrou, športom, školskými pomôckami atď., tak je podľa neho táto výška primeraná. Okrem toho platí deťom poistenie vo výške 33,19€ mesačne. Podával návrh na zverenie detí do striedavej starostlivosti rodičov, stretol sa však s nesúhlasom matky a keďže súd v rámci dokazovania nariadil výsluch maloletých detí, aby ich uchránil pred psychickým vypätím s tým spojeným, rozhodol sa vziať návrh späť. Jeho manželka je zamestnaná v spoločnosti V.. Bývajú spolu v hypotékou zaťaženom byte, pričom matka býva v byte bez ťarchy, každý z rodičov má jedno motorové vozidlo, otec má aj garáž, iný majetok ani otec, ani matka nemajú.
K návrhu otec pripojil: rozvodový rozsudok, zmluvu o poskytnutí úveru na financovanie bývania, sobášny list, potvrdenie o tom, že Z. navštevuje D., rodné listy detí, potvrdenie o príjme matky zo dňa 18. 1. 2005, potvrdenie o výške svojho príjmu za rok 2003, potvrdenie o príjme matky od terajšieho zamestnávateľa za obdobie 9/09 - 8/10, potvrdenie o jeho podaní daňového priznania za rok 2009.
Matka s návrhom otca nesúhlasila, vo svojom vyjadrení zo dňa 28. 3. 2011 vyčíslila dlh otca na výživnom, uviedla že od posledného súdneho rozhodnutia nastala podstatná zmena pomerov na strane maloletej Z., ktorá v šk. r. 2010/2011 začala navštevovať D. s vyučovacím jazykom taliančina - angličtina, maloletý M. rastie, čím sa na jeho strane tiež zvyšujú výdavky a dôvody ktoré otec uvádzal v návrhu a neskôr vo svojej výpovedi považovala za účelové. Uviedla, že nechce aby sa zhoršil vzťah detí k otcovi, ale na druhej strane nechápala, že otec prestal platiť riadne výživné, pričom ak by toto riadne platil, tak výdavky detí by v plnej miere uhradila sama a nemusel by platiť ich krúžky a inak hradiť ich výdavky ako namieta. A pokiaľ sú deti u neho na stretnutí, tak je toho názoru, že sú to jeho deti a tak isto im v čase keď je ona s nimi hradí iné výdavky aj ona.
Namietala tvrdenie otca, že nemá iný majetok pretože podľa nej vlastní motorové vozidlo V., je spoluvlastníkom v polovici bytu s matkou detí v L. je bezpodielový spoluvlastník bytu n a E. ktorý v roku 2010 rekonštruoval, v domácnosti s manželkou má ďalšie 2 motorové vozidlá, 2 počítače, 3 notebooky. Jej majetkové pomery sú také, že vlastní motorové vozidlo G. - rok výroby 2003, je spoluvlastníčkou v polovici bytu s otcom detí na L., má jeden počítač, štandardné bytové zariadenie a jej partner vlastní motorové vozidlo O. rok výroby 1993. K vyjadreniu pripojila doklady súvisiace s podnikaním A. C., svojho priateľa, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, výpis z obchodného registra OS BA I spoločnosti V. s.r.o. v G., v ktorej je manželka otca spoločníčkou, potvrdenie o svojom príjme od 9/10 do 2/2011, pracovnú analýzu platieb za rok 2010, výpis z katastra nehnuteľností č. XXXX.
Dňa 13. 5. 2011 otec založil do spisu doklady s vecou súvisiace: čiastočný výpis z LV XXXX, XXXX, XXXX, základné údaje o evidencii motorového vozidla V. Z. J XX, sobášny list, výpis z obchodného registra firmy V., s.r.o., rozsudok o rozvode manželky, potvrdenie o jej čistom príjme, dodatok k zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru z V., potvrdenie o podaní daňového priznania za rok 2008, 2009, 2010, zmluvu o poskytnutí úveru na financovanie bývania, z S..
Dňa 25. 5. 2011 sa písomne otec k vyjadreniu matky vyjadril, namietal že deťom účelovo zriadila stavebné sporenie, ktoré uvádza vo výdavkoch detí v decembri 2010, t.j. v čase keď otec podal návrh na zníženie výživného, hypotekárny úver bude on splácať s manželkou 20 rokov, keďže bol tento byt 30 ročný postupne od roku 2007 ho rekonštruuje a vnútorné zariadenie má tak isto štandardné. Pokiaľ matka namieta, že majú k dispozícii ďalšie dve autá, tak manželkin syn užíva auto ktoré patrí dedkovi, jeho súčasná manželka má k dispozícii služobné vozidlo J. XXX R., ktoré vlastní spoločnosť V., s.r.o., všetky počítače ktoré má sú viac ako 3 roky staré, niektoré sú už nefunkčné, pričom v súčasnosti je možné kúpiť za 300,-€ nový počítač a počítače staršie ako dva roky už nemajú žiadnu cenu. Jeho manželka má podiel v spoločnosti V., s.r.o., ktorý získala ešte pred uzavretím manželstva a preto tento podiel netvorí ich BSM, spoločnosť v ktorej je manželka otca spoločníčkou je zariadenie financovanie zo zdravotných poisťovní a keďže finančná situácia v rezorte zdravotníctva je z médií všeobecne známa, je uvedené zariadenie ako každé zdravotnícke zariadenie na Slovensku v dlhodobej strate. Majetok spoločnosti nie je možné ani reálne speňažiť, nakoľko zo zmluvy s O. vyplýva povinnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť neobmedzene, inak zariadenie prejde do správy O.. Namietal výdavky matky, ktoré vynaložila na maloleté deti od 9/2010, s tým, že na všetkých sa aj on samostatne podieľa.
Na pojednávaní dňa 26. 5. 2011 otec uviedol, že je ženatý, ďalšie vyživovacie povinnosti nemá, pracuje ako C.. Oženil sa 15. 5. 2010, jeho manželka má z prvého manželstva dve deti plnoletého vysokoškoláka H., narodeného XX. X. XXXX na ktorého platí jeho otec výživné 2000,- Sk mesačne a maloletú Z., narodenú X. X. XXXX na ktorú platí jej otec 1000,- Sk mesačne výživné. Spolu bývajú v spoločnej domácnosti, pričom o maloleté deti z prvého manželstva sa pravidelne polovicu mesiaca stará, hradí ich výdavky, platí aj v krúžok tanca, ktorý Z. navštevuje, platí deťom poistenie.
Otec je zdravý, iné vyživovacie povinnosti nemá, s deťmi je v riadnom pravidelnom kontakte, keďže sa o ne stará keď má matka predstavenie a skúšky. Zabezpečuje ich kompletnú starostlivosť z hľadiska výživy, oblečenia, školských pomôcok a záľub a preto navrhol tieto skutočnosti zohľadniť a jeho vyživovaciu povinnosť znížiť. Jeho manželka dostáva výživné na H. a Z. v skutočnosti od ich otca 4000,- Sk mesačne. Priznal, že od decembra 2010 sa s deťmi stretáva menej, možno aj kvôli napätiu pre toto konanie, ale že stále zabezpečuje starostlivosť o deti vo zvýšenej miere.
Na tom istom pojednávaní matka uviedla, že je rozvedená, ďalšie vyživovacie povinnosti nemá, pracuje ako operná speváčka R.. Uznala, že si musel otec po rozvode riešiť bývanie, ale nechápala že si vzal ďalšie spotrebné úvery a skutočnosť, že sám od seba jej začal posielať len 150,-€ mesačne výživné považuje za nedostatočnú, pretože ona manžela, ktorý by jej dokázal finančne pomôcť tak, že by priniesol ďalší plat do domácnosti nemá. Tiež by rada vzala deti na nákladné dovolenky, lyžovačky, prerábala by byt, kupovala do neho zariadenie, ale financie na to, na rozdiel od otca, nemá. To, že hradí otec deťom počas roka napr. oblečenie, je jeho dobrovoľný výdavok, pretože deti majú doma všetko zabezpečené. Jej priateľ je rozvedený, má jednu vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi H., ktorý študuje na vysokej škole architektúru. Spolu hospodária tak, že jej prispieva 100,-€ mesačne za bývanie, spraví nákup potravín, alebo zaplatí benzín, prípadne nejaké reštauračné posedenie keď ich pozve. Namietala, že otec sa nemusí v čase jej neprítomnosti toľko starať o maloleté deti, pretože by si túto starostlivosť vedela zabezpečiť aj inak, ale samozrejme ako prvého vždy osloví otca, keďže je rodič a teda má právo a povinnosť postarať sa o deti, ale ak by odmietol, tak by sa o deti bez problémov postaral jej priateľ. Namietala ešte tú skutočnosť, že pri takej finančnej situácii, akú otec prezentuje (spoločnosť jeho manželky v strate, uhrádzajú hypotekárny úver, dva spotrebné úvery) má možnosť takej existencie.
Súd sa oboznámil so všetkými listinnými dôkazmi, ktoré rodičia v priebehu vykonávaného dokazovania súdu predložili, oboznámil sa s rozpisom mesačných výdavkov detí, s potvrdeniami o príjmoch rodičov a zistil že priemerný mesačný zárobok matky je 741,18€ (obdobie od 9/09 do 8/10), otec mal za rok 2009
základ dane 8.995,41€ s daňovou povinnosťou 868,57€, priemerný mesačný zárobok matky je 764,98€ (obdobie 9/10 do 2/11), otec mal za rok 2010 základ dane 7.306,63€ s daňovou povinnosťou 486,77€, priateľ matky mal za rok 2009 základ dane 2.526,30€, za rok 2010 mal základ dane 3.872,34€, manželka otca mala priemerný mesačný zárobok 823,55€ (obdobie od 1. 1. 2011 do 31. 7. 2011).
Kolízny opatrovník maloletých detí po vykonanom dokazovaní doporučil súdu návrh otca na zníženie výživného zamietnuť, nakoľko nie je podaný v záujme zabezpečenia ďalších riadnych výdavkov maloletých detí.
Podľa § 26 zákona o rodine č. 36/05 Z.z. ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods. 1 Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 3 Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ods. 4 Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ods. 5 Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa ods. 3 Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Po vykonanom dokazovaní súd návrh otca na zníženie výživného pre maloleté deti od 1. 7. 2010 zamietol, keď mal za preukázané, že tento návrh nie je podaný v záujme zabezpečenia ďalších odôvodnených mesačných výdavkov detí a nekorešponduje ani s citovanými ustanoveniami Zákona o rodine, týkajúcimi sa úpravy výživného zo strany rodičov pre maloleté deti.
Od poslednej úpravy o výživnom v roku 2005 uplynulo k 1. 7. 2010 päť rokov (rozsudok o rozvode nadobudol právoplatnosť 26. 5. 2005), za ten čas, niet pochýb, sa zvýšili odôvodnené výdavky detí. Úmerne veku, dospievaniu, zmeny typu štúdia a podobne. Rodičia sa musia na zvyšujúcich výdavkov
detí podieľať podľa svojich zárobkových schopností a možností. Zárobkové schopnosti a možnosti rodičov sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, vzdelaním, pracovnou skúsenosťou), ale aj okolnosťami objektívneho rázu, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných uvažovaným vlastnostiam rodičov. Matka detí je speváčka v zbore R., otec C., jeho manželka Z.. Všetky tieto zamestnania v súčasnosti dávajú záruku riadneho zárobku zodpovedajúceho možnostiam dospelých. V prípade, že od 1. 7. 2010 otcovi klesá príjem, musí uvažovať o zmene zamestnania, resp. nájdenie si ďalšieho pracovného záväzku. Je vysokoškolsky vzdelaný, C., vo svojej starostlivosti deti zverené nemá, má preto možnosti iné ako matka. Pokiaľ namieta, že pol mesiaca sa stará o deti on keďže matka koncertuje, súd je toho názoru, že toto nemôže byť dôvod na zníženie výživného ani tá skutočnosť, že platí deťom krúžky, pretože ak by poslal riadne bežné výživné, matka by tieto zaplatila v celom rozsahu. Ak otec hradí výdavky detí inak v čase kontaktu s nimi, tieto nemožno započítať preto, že ide o príležitostné plnenie, keď je s deťmi na stretnutí, na výlete alebo na dovolenke. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že plnoletý syn manželky otca má možnosť podať návrh na zvýšenie výživného od svojho otca a manželka otca má možnosť podať návrh na zvýšenie výživného pre maloletú Z. od jej otca.
S prihliadnutím na zistené okolnosti a skutočnosti je súd toho názoru, že je v záujme zabezpečenia ďalších zvyšujúcich sa výdavkov maloletých detí, aby otec platil riadne bežné výživné tak, ako sa na čas po rozvode s matkou dohodol. Výživné je prednostná pohľadávka a preto pri tejto povinnosti súd nemá dôvod prihliadať ani na tú skutočnosť, že otec spláca niekoľko úverov, na základe ktorých sú uspokojované potreby jeho novej rodiny.
Otec si musí uvedomiť svoju vyživovaciu povinnosť, ktorú má voči deťom pokiaľ sa budú pripravovať na budúce povolanie a z uvádzaných dôvodov je súd toho názoru, že nie je dôvod v jeho prípade na zníženie vyživovacej povinnosti voči deťom ani za toho predpokladu, že sa s nimi pravidelne a často stretáva a hradí ich výdavky inak.
Zmeny, ktoré otec uvádza v návrhu ako podstatné a dôvodné na zníženie jeho vyživovacej povinnosti súd vo svojom rozhodnutí v súlade so Zákonom o rodine a záujmom maloletých detí, Z. ktorá navštevuje 2. ročník gymnázia a M. ktorý začal navštevovať 2. stupeň ZŠ neakceptoval a rozhodol tak, ako je vo výroku tohto rozsudku uvedené.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne, trojmo, do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O. s. p.).
Pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia.