Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-219-2009.pdf
PDF · 151 KB
No categories available
11C/219/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľa: Y.. X.. Q. S., J.., S. I., M. XX, zastúpený Mgr. Miroslavom Černým, advokátom so sídlom v Košiciach, Letná 40 proti odporcovi: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, zastúpený JUDr. Jánom Tajtákom, advokátom, Advokátska kancelária Košice, Ondavská 17 o určenie, že poistný vzťah trvá takto
rozhodol:
U r č u j e, že poistná zmluva č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom dňa 5.1.1999 so začiatkom poistenia dňa 30.12.1998 je platná a poistný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom z tejto zmluvy trvá.
P r i z n á v a navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 185,29 EUR, ktorú je odporca povinný zaplatiť právnemu zástupcovi Mgr. Miroslavovi Černému, advokátovi, Letná 40, Košice do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 12.6.2009 žiadal, aby určil, že poistná zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.1.1999 je platná.
Právny zástupca navrhovateľa dňa 13.9.2011 žiadal, aby súd určil, že poistná zmluva č. XXXXXXXXX uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom dňa 5.1.1999 so začiatkom poistenia dňa 30.12.1998 je platná a poistný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom z tejto zmluvy trvá.
Na pojednávaní dňa 13.9.2011 za prítomnosti účastníkov konania súd pripustil zmenu návrhu v zmysle prednesu právneho zástupcu navrhovateľa.
Odporca prostredníctvom právneho zástupcu sa k podanému návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 7.10.2009. Návrh žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Súčasne žiadal, aby mu priznal náhradu trov konania. Vo svojom písomnom vyjadrení poukázal na to, že Rapid life životná poisťovňa, a.s. Košice je akciovou spoločnosťou založenou v súlade s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a predmetom jej činnosti je poisťovacia činnosť v súlade s klasifikáciou poistných odvetví. Jej obchodná a podnikateľská činnosť je podmienená nielen Obchodným zákonníkom, ale aj ďalšími predpismi súkromného práva, resp. verejnoprávnymi predpismi, ktoré sa dotýkajú akéhokoľvek podnikateľského subjektu, ale zároveň je veľmi striktne podriadená špecifickým predpisom, ktoré do širokých pôsobnosti upravujú podnikanie v oblasti poisťovacej činnosti, predovšetkým sa jedná o zákon č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve, zákon č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska a zákon č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve, súčasťou obchodného plánu činnosti poisťovne boli tiež údaje o sadzbách
poistného, vrátane ich kalkulácii, údaje o tabuľkách pravdepodobnosti, z ktorých kalkulácie vychádzajú. Predmetom poistnoprávneho vzťahu medzi navrhovateľkou a odporcom bol poistný produkt poistnej sadzby UDP-K (kód UDP-K znamená skratku úmrtie, dožitie, poistenie - kapitálové), kalkulovaný pre prípad smrti alebo dožitia, ktorého podstatou je kalkulácia sadzby poistného, vyjadrujúca adekvátnosť, t.j. matematickú závislosť medzi poistným a poistným plnením. Sadzba poistného a jej kalkulácia ovplyvňuje nielen predmet právneho vzťahu, ale aj jeho obsah, pretože výsledkom tejto kalkulácie je číselné vyjadrenie vzájomnej povinnosti navrhovateľky a odporcu z poistenia, teda vyjadrenie koľko do poistenia má dať poistník, aby koľko a v prípade ktorej poistnej udalosti mala dať poisťovňa.
Odporca v tomto písomnom vyjadrení ďalej uviedol, že v období od 30.4.2007 do 21.2.2008 prebehol v sídle odporcu dohľad na mieste vykonaný Národnou bankou Slovenska. Táto ako nedostatok označila, že kalkulačné vzorce uvedené v danom dokumente nie sú v súlade s poistnomatematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa Prvá česko-slovenská poisťovňa (právny predchodca odporcu) zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti. Povinnosť prijať a splniť opatrenia na nápravu zistených nedostatkov zistených pri dohľade bola uložená Národnou bankou Slovenska odporcovi listom zo dňa 18.3.2008. Národná banka Slovenska označila ako zistený nedostatok okolnosť, že pri produkte UDP-K kalkulačné vzorce na výpočet poistného nie sú v súlade s poistnomatematickými metódami na výpočet poistného a nezohľadňujú všetky záväzky z poistenia. Na základe uvedeného uložila poisťovni prijať a splniť opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov v termíne do 31.3.2008, neskôr do 30.4.2008. Zároveň predstavitelia dohľadu uviedli, že matematicky je problémom nízke, nesprávne kalkulované poistné počítané pri poistnej sadzby UDP-K z poistnej sumy na smrť namiesto z poistnej sumy na dožitie. Z popísaného skutkového stavu vyplynula pre odporcu nevyhnutnosť poistný produkt sadzby UDP-K prepočítať a výšku poistného stanoviť tak, aby poistno-matematicky zohľadňovala všetky záväzky z poistenia a nie iba dve (odkupná hodnota, poistná suma pre prípad smrti) z troch (poistná suma pre prípad dožitia). Z toho logicky vyplynuli 3 alternatívne riešenia a to: a) znížiť poistnú sumu na dožitie pri zachovaní pôvodného inkasa poistenia b) zvýšiť inkaso poistného pri zachovaní pôvodného nároku v prípade dožitia sa konca poistenia c) poistenie pre neočakávanú podstatnú zmenu v poistení ukončiť s výplatou príslušnej odkupnej hodnoty, ktorá k danému momentu poistnomatematicky zodpovedala dovtedy inkasovanému poistnému.
Prepočet sa nijako nedotýkal nároku na poistné plnenie v prípade smrti poisteného.
Odporca poukázal ďalej na to, že opatrenia prijaté poisťovňou (odporcom) neboli svojvoľné, ale prijaté v nevyhnutnom rozsahu a vynútene z príčin založených orgánom dohľadu (resp. jeho právnym predchodcom), na základe zistených nedostatkov a pokynu orgánu dohľadu, z dôvodu dodržania ustanovení zákona č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve.
Odporca poukázal ďalej na to, že spôsoby zániku poistenia upravené v ust. § 800 až 802 Občianskeho zákonníka sa na prejednávaný prípad nevzťahujú, pretože k ukončeniu poistenia nedošlo ani z dôvodu výpovede poistenia zo strany poistníka, ani pre neplatenie poistného po výzve poisťovne, či pre odstúpenie odporcu z dôvodu uvedenia nepravdivých údajov zo strany navrhovateľky v momente uzatvárania poistnej zmluvy. Uviedol však, že výpočet možných spôsobov ukončenia poistenia nie je v zákone uvedený taxatívnym spôsobom, ale že je iba demonštratívny. Podľa odporcu špeciálna právna úprava na jednej strane za určitých predpísaných skutkových okolnosti nevylučuje iné možné spôsoby ukončenia poistenia uvedené v Občianskom zákonníku na inom mieste (najmä vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka, či vo všeobecných ustanoveniach Občianskeho zákonníka dotýkajúcich sa záväzkovej časti Občianskeho zákonníka). Podľa odporcu § 493 Občianskeho zákonníka pripúšťa výnimku z pravidla, že zmluvy sa majú plniť a že je možné ich meniť v zásade iba dohodou zmluvných strán. V skutkovo výnimočných situáciách je podľa odporcu právne možné zmluvný vzťah meniť aj jednostranne, ak to Občiansky zákonník pripúšťa.
Z výpovede navrhovateľa bolo zistené, že uzatvoril s odporcom poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX v decembri 1998. V zmysle tejto zmluvy mal poistný vzťah trvať 15 rokov a doba platenia poistného 10 rokov. Súčasne boli dohodnuté aj zmluvné pravidlá. V zmysle poistnej zmluvy platili za celé obdobie poistné, tak ako bolo dohodnuté. Zmluvu uzatvorili v tom čase s Prvou československou poisťovňou. Následne zmluva prešla na spoločnosť Rapid life a.s.. V roku 2008 sa odporca pokúšal jednostranným
spôsobom vykonať zmenu predmetnej zmluvy a to tým, že im poslal list s názvom prepočet a zvýšenie poistného k poistnému produktu a stanovisko k zvýšeniu poistného v poistnej zmluve. V týchto listinách uviedol, že je potrebné z dôvodov na strane odporcu pristúpiť k zmene zmluvy tak, že uzatvorená zmluva by bola pre neho nevýhodná. V tom čase už mali zaplatených 55.000,- Sk. Súčasne mu ponúkli aj odkupnú hodnotu 32.000,- Sk s čím však nesúhlasil. Preto oznámili odporcovi, že naďalej trvajú na tom, na čom sa dohodli a žiadne iné dohody s odporcom neuzavreli. Tak isto nepristúpili ani k dohode o urovnaní, pričom odporca im poslal peniaze, tieto však neprebrali a boli vrátené odporcovi. Poistná zmluva má skončiť v roku 2013, preto trvá na tom, že zmluva je platná a pokiaľ skončí v roku 2013 tak žiadajú, aby im bolo vyplatené to, na čom sa pôvodne dohodli.
Z predloženej poistnej zmluvy P.-I. Č.. XXXXXXXXXX súd zistil, že navrhovateľ ako poistník uzavrel s odporcom ako poistiteľom poistnú zmluvu so začiatkom poistenia 30.12.1998. Poistenie bolo dojednané pre prípad smrti a dožitia, pričom výška poistnej sumy pre prípad smrti bola dohodnutá vo výške 60.000,- Sk a pre prípad dožitia v sume 90.946,- Sk. Poistenie bolo dojednané účastníkmi zmluvy na poistnú dobu 15 rokov, doba platenia poistného bola dojednaná na 10 rokov. Navrhovateľ mal platiť poistné mesačne, forma platenia sporožíro vo výške 445,- Sk. Súčasťou poistnej zmluvy boli všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie. Ďalej bolo preukázané, že navrhovateľ a odporca uzavreli platnú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX pre prípad dožitia a pre prípad smrti.
Odporca predložil súdu list zo dňa 15.5.2008 nazvaný ako prepočet a zvýšenie poistného k poistnému produktu UDP-K-vyčíslenie, adresovaný navrhovateľovi, v ktorom uvádza, že predkladá 3 alternatívy ako postupovať v zmluvnom vzťahu, pretože došlo k zisteniu, že kalkulované poistné nezohľadňuje všetky záväzky z jeho poistenia, z čoho vyplynulo, že inkasované poistné bolo a je nižšie ako má byť podľa príslušných poistno-matematických metód a postupov.
Navrhovateľ písomne oznámil odporcovi dňa 2.5.2008, že s prepočtom a zvýšením poistného ako dlhoročný klient nesúhlasí. Jeho stanovisko bolo nasledovné: jednostranná výpoveď zmluvy a zmena poistných podmienok s 10 ročnou spätnou platnosťou je v rozpore so všeobecnými poistnými podmienkami z roku 1995, na základe ktorých svoju poistnú zmluvu uzatvoril aj s novými všeobecnými poistnými podmienkami PČSP Rapid z 21.5.2007 ako aj s legislatívou SR. Ani jedna ponúkaná alternatíva neobsahuje konkrétny finančný prepočet umožňujúci porovnať rozdiel medzi pôvodnou zmluvou a jednotlivými navrhovanými možnosťami. Svoju poistku po deviatich rokoch platenia nemá v úmysle ukončiť. Keďže list o prepočte a zvýšený poistného neobsahuje žiadne konkrétne informácie a finančné prepočty a porovnania, nemôže sa nateraz na základe neho rozhodnúť pre žiadnu z uvedených možností. Preto žiadal o odpoveď s nasledovnými konkrétnymi údajmi: a/ aká by bola nanovo prepočítaná suma pri úmrtí a dožití, ak poistenie bude trvať naďalej bez faktického zvýšenia poistného, b/ o akú sumu konkrétne ide pri dopočítaní poistného a jeho ďalšom zvýšení, pokiaľ by podľa nich mala byť poistná suma zachovaná, c/ aká by bola odkupná hodnota po odpočítaní dlžného poistného. Pokiaľ neobdrží z ich strany konkrétnu podrobnú odpoveď na všetky hore uvedené body, nemôže sa adekvátne rozhodnúť.
Navrhovateľ opätovne písomne listom zo dňa 27.5.2008 k prepočtu a zvýšeniu poistného k poistnému produktu UDP-K-vyčíslenie uviedol, že alternatíva a/ ani po prepočítaní, na ktoré sa odporca v liste odvoláva nie je jasné, čo to pre neho znamená, že sa prospektované sumy nemenia, ostávajú zachované ako výpočtový základ, poistné do budúcna, poistná suma na smrť a dožitie zostávajú pôvodné a teda sa zdá, že sa nič nemení. Žiada o konkrétne vyčíslenie aj tejto alternatívy, aby ju vedel porovnať v čom je rozdiel. Pri alternatívne b/ uviedol, že ako je to možné, že medzi alternatívou a/ a b/ je taký obrovský rozdiel, keď poistné sumu na smrť a dožitie zostávajú rovnaké, ale dlžné poistné je vyčíslené až na neuveriteľných 25.947,- Sk a poistné do budúcnosti sa zvyšuje až na 703,- Sk. K alternatíve c/ uviedol, že svoju zmluvu v desiatom roku platenia nemá v úmysle ukončiť a teda alternatíva c/ vôbec neprichádza do úvahy. Pokladá však za nutné uviesť, že nízka suma odkupného ho nepríjemne prekvapila, nakoľko už doteraz naakumuloval na svoju zmluvu cca 55.000,- Sk. Navrhovateľ ďalej uviedol, že jednostranná výpoveď zmluvy a zmena poistných podmienok s 10-ročnou spätnou platnosťou je v rozpore so všeobecnými poistnými podmienkami z roku 1995, na základe ktorých svoju poistnú zmluvu uzatvoril aj s novými všeobecnými poistnými podmienkami z 21.5.2007 ako aj s legislatívou SR. Nesúhlasí, že poisťovňa nečakane jednostranne mení podmienky v jeho neprospech, lebo za týchto zmenených podmienok by nikdy zmluvu v roku 1998 neuzavrel. Keďže doteraz nedošlo k žiadnemu
poistnému plneniu a naakumuloval už na svoju zmluvu takmer 55.000,- Sk, tak môže zmluvu ukončiť za podmienok, ak mu poisťovňa vráti celé doteraz zaplatené poistné aj s príslušným úrokom.
Odporca oznámil navrhovateľovi písomným listom zo dňa 23.6.2008 zánik poistenia. V uvedenom oznámení uviedol, že dňa 16.5.2008 došlo na základe ustanovení OZ v nadväznosti na list poisťovne o prepočte pri produkte UDP-K ku zrušeniu poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorá bola uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom. Súčasne oznámil, že na základe toho, že poisťovňa nemôže pokračovať v poistení, ktoré bolo nesprávne kalkulované, došlo dňa 16.5.2008 o 00,00 hod. k zániku poistenia v zmysle čl. 11 ods. 2 všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie PČSP Rapid, a.s. Poistné udalosti, ktoré nastanú po tomto termíne, nie sú už poistnou zmluvou kryté. Odkupná hodnota vyjadruje aktuálny poistnou matematikou vyjadrený peňažný nárok poistníka. Konečný stav finančného plnenia poistnej zmluvy je nasledovný: nespotrebované poistné 224,- Sk, odbytné 32.355,- Sk. Suma 32.579,- Sk bude vyplatená šekovou poukážkou.
Z výpisu Obchodného registra Okresného súdu Košice I oddiel: Sa, vložka č. 470/V, súd zistil, že odporca v čase uzavretia poistnej zmluvy s navrhovateľkou mal obchodné meno Prvá česko-slovenská poisťovňa, a.s., pričom od 1.1.2009 jeho obchodné meno je Rapid life životná poisťovňa, a.s. so sídlom Košice, Garbiarska 2, pričom odporca vznikol zápisom do obchodného registra dňa 6.6.1994. Medzi predmet jeho činnosti patrí poisťovacia činnosť v súlade s klasifikáciou poistných odvetví podľa poistných druhov, vykonávanie sprostredkovateľských činnosti pre banky, sprostredkovanie v oblasti obchodu a služieb, poisťovacia činnosť, zaisťovacia činnosť a iné.
Navrhovateľ doručil odporcovi vyjadrenie k zániku poistného a pokus o zmier písomne listom zo dňa 28.7.2008. Oznámil, že zánik poistenia z dôvodu nesprávnej kalkulácie, ktorú nezapríčinil a v zmysle čl. 11 ods. 2 VPP je toto tvrdenie nepravdivé, nakoľko navrhovateľ nikdy o zrušenie poistenia nepožiadal, o čom svedčí aj jeho mesačné platenie poistného. Zánik poistenia v tomto prípade k akémukoľvek dátumu v zmysle VPP neuznáva a trvá na tom, že poistný vzťah nezanikol. V zmysle uvedených skutočností napriek jednostranným krokom sa navrhovateľ chcel dohodnúť na riešení predmetnej vzniknutej situácii a pokračovať v poistení za nezmenených podmienok podľa uzavretej zmluvy s prípadnou zmenou, ktorú však žiada vykonať formou dodatku, ktorú podpíšu obidve zmluvné strany a bude garantovať také sumy pre prípad smrti a dožitia ako pôvodná zmluva. V prílohe vracia avízo o odoslaní šekovej poukážky, ktorú neprijímajú a žiada, aby navrhovateľovi žiadnu odkupnú výšku jeho podielu na poistení neposielal, nakoľko navrhovateľ poistnú zmluvu nezrušil. Zároveň požiadal o rokovanie v čo najkratšej dobe, aby vyriešili čo najskôr vzniknutú situáciu.
Odporca v písomnom podaní doručenom súdu dňa 31.8.2011 uviedol, že poukazuje na skutočnosť, že poistenie zaniklo v okolnostiach prípadu zo zákona pre dodatočnú, objektívnu, právnu nemožnosť plnenia podľa § 575 ods. 1 OZ v dôsledku neskoršej zmeny právnych predpisov v spojení s neskorším opatrením orgánu dohľadu nad poisťovníctvom. Právne účinky neskoršej zmeny právnych predpisov v spojení s opatrením orgánu dohľadu znamenali zákaz poskytovania ďalšej poistnej služby za predpokladu, že poistné nezohľadňuje všetky budúce záväzky z poistenia. Plnením poisťovne z poistnej zmluvy nie je výplata poistného plnenia, ale je poskytovanie odplatnej finančnej služby, ktorej obsahom je krytie riziká vzniku náhodnej škodovej udalosti. Redukovanie otázky záväzku poistiteľa, resp. plnenia z poistnej zmluvy poistiteľa iba na poistné plnenie, predstavuje nesprávnu interpretáciu obsahu a zmyslu poistno-právneho vzťahu. Z doterajšieho priebehu konania a najmä z predložených listinných dôkazov nepochybne vyplýva, že po vzniku poistného vzťahu skutočne došlo k zmenám právneho predpisu, ktorý sa dotkol spôsobu výpočtu poistného. Bolo preukázané, že odporca bol opatrením orgánu štátnej správy nad poisťovníctvom zaviazaný k odstráneniu nedostatkov v poisteniach. Poistenie je v súčasnom ponímaní právnym vzťahom s takým obsahom, ktorý je dnes určovaný iba ust. § 788 a nasl. OZ. Poistenie uzavreté pred rokom 2002, teda aj poistenie uzavreté navrhovateľom a odporcom v tomto konaní však takýmto vzťahom nebolo. V čase vzniku poistného vzťahu patrili poistné zmluvy medzi tzv. regulované zmluvy.
Odporca doplnil svoje vyjadrenie vo veci samej písomne dňa 18.4.2011, kedy poukázal, že zákonom č. 186/2004 Z.z. bol vrámci prechodných a záverečných ustanovení vložený nový paragraf 70a, podľa ktorého odseku 1 poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne, ktoré vykonávali poisťovaciu činnosť podľa doterajších predpisov, sú povinné zosúladiť svoje právne pomery s ustanoveniami tohto zákona najneskôr do 30.4.2005, resp. do 20.3.2007. V dôsledku tejto skutočnosti odporca musel postupovať a
postupoval v súlade s týmto zákonom a bezodkladne po zistení rozhodujúcich skutočnosti (nesprávne určené poistné) zosúladil svoje právne pomery s novými ustanoveniami zákona o poisťovníctve. Toto zosúladenie sa odporca vrámci existujúcich zmlúv UDP-K pokúsil vykonať dohodou s poistníkmi, ktorých sa vzniknutý problém dotýkal. Navrhovateľke odporca ponúkol dohodu o zmene obsahu zmluvy v časti výšky poistného tak, aby táto bola určená v súlade so zákonom, resp. ponúkol zníženie poistného plnenia pre prípad dožitia, čím by sa dohodnuté poistné dostalo do súladu so zákonom. Napokon bola navrhovateľke ponúknutá aj možnosť poistenie ukončiť s výplatou odkupnej hodnoty. Týmito krokmi sa odporca snažil dostať existujúce zmluvy UDP-K do súladu s novým znením zákona o poisťovníctve, čo sa mu však v prípade navrhovateľky nepodarilo, pretože navrhovateľka nepristúpila na dohodu a trvala na pôvodne dohodnutých podmienkach. V dôsledku tohto postoja navrhovateľky v spojení so zmenou zákona o poisťovníctve došlo u odporcu k vzniku objektívnej, následnej, právnej nemožnosti plnenia, nakoľko odporca nemohol ďalej poskytovať poistnú ochranu v rozsahu, ktorý bol v rozpore so zákonom, t.j. odporca nemohol byť naďalej viazaný poskytnúť v budúcnosti poistné plnenie v prípade dožitia, ak toto plnenie vo vzťahu k inkasovanému poistnému bolo vyššie, ako malo správne poistnomatematicky byť. Vznikom tejto právnej skutočnosti došlo k zániku poistenia, minimálne v časti poistného plnenia, ktoré vo vzťahu k dohodnutému poistnému bolo vyššie, ako malo správne poistno-matematicky byť.
Odporca doplnil svoje vyjadrenie vo veci samej písomným podaním zo dňa 30.8.2011, kedy poukázal, že zotrvanie v spornom poistnom vzťahu za pôvodných podmienok by okrem riziká vzniku sankcií, ktoré pre odporcu vyplývali zo zákona č. 8/2008 Z.z. a z opatrenia orgánu dohľadu na odstránenie nedostatkov, znamenalo jednak prehlbovanie vzniku škody na jeho majetku, jednak zvyšovanie škody na strane štátu. Úspech navrhovateľa v súdnom konaní by znamenal, že odporca je povinný poskytovať takú poistnú ochranu, ktorá je v rozpore s objektívnym právom a v rozpore s opatrením uloženým orgánom dohľadu. Dôsledkom takto ustálených právnych pomerov by bolo rozširovanie škody na strane odporcu a hlavne riziko nárastu ďalšej škody na strane štátu, to všetko oproti bezprávnemu zvýhodneniu navrhovateľky v tom, žeby jej malo byť vyplatené také neadekvátne poistné plnenie, ktoré si predtým nepredplatila. Zmienené usporiadanie pomerov nie je správne, ani spravodlivé, pretože v danom skutkovom stave za pomoci prílišného právneho formalizmu nenáležite zvýhodňuje jedného účastníka konania oproti účastníkovi druhému. Preto uviedol, že poistenie zaniklo v okolnostiach prípadu zo zákona pre dodatočnú, objektívnu, právnu nemožnosť plnenia podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka v dôsledku neskoršej zmeny právnych predpisov v spojení s neskorším opatrením orgánu dohľadu nad poisťovníctvom. Odporca druhým doplnením vyjadrenia zo dňa 30.8.2011 uviedol, že úspech navrhovateľa v súdnom konaní by znamenal, že odporca je povinný poskytovať takú poistnú ochranu, ktorá je v rozpore s objektívnym právom a v rozpore s opatrením uloženým orgánom dohľadu. Dôsledkom takto ustálených právnych pomerov by bolo rozširovanie škody na strane odporcu a hlavne riziko nárastu ďalšej škody na strane štátu, to všetko oproti bezprávnemu zvýhodneniu navrhovateľa v tom, že by mu malo byť vyplatené také neadekvátne poistné plnenie, ktoré si poistným nepredplatil. Zmienené usporiadanie pomerov nie je správne ani spravodlivé, pretože v danom skutkovom stave za pomoci prílišného právneho formalizmu nenáležite zvýhodňuje jedného účastníka konania oproti účastníkovi druhému.
Preto uviedol, že poistenie zaniklo v okolnostiach prípadu zo zákona pre dodatočnú, objektívnu, právnu nemožnosť plnenia podľa § 575 ods. 1 OZ v dôsledku neskoršej zmeny právnych predpisov v spojení s neskorším opatrením orgánu dohľadu nad poisťovníctvom.
Podľa ust. § 80, písm.c/ O.s.p. návrhom na začatie konania (žalobou) možno uplatniť, aby bolo rozhodnuté o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Určovacou žalobou sa navrhovateľ v danom prípade domáhal vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je. Takéhoto určenia sa môže domáhať vtedy, ak má na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie navrhovateľa je bez tohto určenia ohrozené alebo je neisté. Autoritatívne určenie súdom potom ohrozenie, resp. neistotu v právnom postavení navrhovateľa odstraňuje bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Pri určovacích žalobách sa na rozdiel od žalôb na plnenie zdôrazňuje ich preventívny charakter a význam.
Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý
nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinnosti iným subjektom.
V danom prípade navrhovateľ preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že poistný vzťah založený medzi ním a odporcom poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX existuje, nakoľko je nesporné, že za súčasného stavu, keď odporca má za to, že táto poistná zmluva zanikla, by bez takéhoto určenia bolo jeho právne postavenie neisté. Rozhodnutie súdu o predmetnej určovacej žalobe bude mať pre navrhovateľa za následok odstránenie jeho terajšej právnej neistoty, ktorá spočíva v tom, že v súčasnosti navrhovateľ bez tohto rozhodnutia súdu nevie, či poistný vzťah medzi ním a odporcom trvá, či zmluva existuje, alebo či zanikla, a teda nevie, či v budúcnosti, kedy v zmysle poistnej zmluvy mu má odporca vyplatiť poistné plnenie, mu toto poistné plnenie v zmluve dohodnuté bude alebo nebude odporcom ako poisťovateľom vyplatené.
Z čl. 7 všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie (ďalej len „VPP“ ) platných od 1.6.1995 ( č.l. 95 spisu ), vyplýva, že výška poistného sa určuje podľa sadzieb pre jednotlivé druhy poistení stanovených poisťovňou podľa kalkulačných zásad a jeho výška je uvedená v poistnej zmluve.
Z čl. 3, bodu 8 VPP vyplýva, že v prvých dvoch mesiacoch od uzavretia zmluvy môže poisťovňa i poistník odstúpiť od poistnej zmluvy bez udania dôvodu.
Podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Podľa ust. § 788 ods. 2 cit. zákona, poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzatvára poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.
Podľa ust. § 788 ods. 3 cit. zákona, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
Podľa ust. § 788 ods. 4 Občianskeho zákonníka, v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.
Podľa ust. § 790 písm. b) cit. zákona, poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb).
Podľa ust. § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.
Podľa ust. § 800 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné, zanikne výpoveďou ku koncu poistného obdobia; výpoveď sa musí dať aspoň 6 týždňov pred jeho uplynutím.
Podľa ust. § 800 ods. 3 Občianskeho zákonníka, poistiteľ nemôže podľa ods. 1 vypovedať poistenie osôb s výnimkou poistenia pre prípad úrazu.
Podľa ust. § 801 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti. Poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy.
Podľa ust. § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri vedomom porušení povinností uvedených v ust. § 793 môže poistiteľ od poistnej zmluvy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok by poistnú zmluvu neuzavrel. Toto právo môže poistiteľ uplatniť do 3 mesiacov odo dňa, keď takúto skutočnosť zistil; inak právo zanikne.
Podľa ust. § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa poistiteľ dozvie až po poistnej udalosti, že jej príčinou je skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia a ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná, je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy odmietnuť; odmietnutím plnenia poistenie zanikne.
Podľa ust. § 816 Občianskeho zákonníka, z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma alebo ak by mu bol vyplatený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.
Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.
Podľa ust. § 493 Občianskeho zákonníka, záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 497 Občianskeho zákonníka, každý z účastníkov si môže vymieniť odstúpenie od zmluvy a dojednať pre ten prípad odstupné. Kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci len čiastočné plnenie, nemôže už od zmluvy odstúpiť ani keď poskytne odstupné.
Podľa ust. § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.
Podľa ust. § 570 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne.
Podľa ust. § 573 ods. 2 Občianskeho zákonníka, strany sa môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok alebo jeho časť sa zrušuje bez toho, aby vznikol nový záväzok. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, zrušovaný záväzok zaniká, keď návrh na jeho zrušenie prijala druhá strana.
Podľa ust. § 573 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dohoda o zrušení záväzku sa musí uzavrieť písomne, ak sa zrušuje záväzok dojednaný písomne.
Podľa ust. § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda musí byť uzavretá písomne.
Podľa ust. § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne.
Podľa ust. § 575 ods. 2 Občianskeho zákonníka, plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.
V danom prípade bolo medzi účastníkmi konania nesporné a vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že navrhovateľ ako poistník ( poistenec ) a odporca ako poisťovateľ dňa 5.1.1999 uzavreli v písomnej forme poistnú zmluvu UDP-K č. XXXXXXXXXX. Predmetom tejto poistnej zmluvy bolo poistenie osoby navrhovateľa pre prípad poistných udalostí - smrti a dožitia. Začiatok poistenia bol dohodnutý na 30.12.1998 a koniec poistenia 30.12.2013. Poistná doba bola dohodnutá na 15 rokov, doba platenia poistného 10 rokov, poistné spolu platené mesačne vo výške 445,- Sk. Súd mal za to, že
predmetná poistná zmluvy bola uzavretá platne v súlade s ust. § 788 OZ. Jej neoddeliteľnou súčasťou v zmysle ust. § 788 ods. 3 OZ tvorili všeobecné poistné podmienky poistiteľa - odporcu. Navrhovateľ v poistnej zmluve vyhlásil, že s týmito podmienkami bol oboznámený pred uzavretím zmluvy. Účastníci konania sa v zmluve dohodli, že v zmysle ust. § 808 ods. 2 OZ poistenie môže vypovedať každý z účastníkov do 2 mesiacov po uzavretí zmluvy, inak môže poistenie vypovedať iba poistený, najneskôr 6 týždňov pred koncom kalendárneho poistného obdobia.
Nepochybne bolo taktiež preukázané a medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľ riadne plnil svoje povinnosti vyplývajúce z poistnej zmluvy a teda platil dohodnuté poistné, čo vyplýva aj z informácie o finančnom stave poistnej zmluvy, ktorá listina tvorí spisový materiál odporcu, týkajúci sa predmetnej poistnej zmluvy.
Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že počas trvania predmetného poistno-právneho vzťahu odporca zistil, že dohodnuté poistné nezohľadňuje niektoré budúce plnenia z poistenia na ktoré sa odporca zaviazal. K tomuto záveru dospel na základe zistenia orgánu dohľadu nad poisťovníctvom. Odporca má za to, že inkasované poistné je nižšie ako má byť podľa poistno-matematických metód a postupov, preto od odporcu nemožno spravodlivo požadovať, aby v budúcom záväzku v podobe poistenia pokračoval. Z uvedeného dôvodu v roku 2008 odporca zaslal navrhovateľovi list, ktorým ho vyzval na vyjadrenie svojho stanoviska k uvedenej otázke, pričom ponúkol tri alternatívy riešenia ďalšieho trvania poistného vzťahu s doložkou, že ak navrhovateľ nevyjadrí svoj názor a niektorú z alternatív si nezvolí, dôjde k ukončeniu poistenia podľa alternatívy c/ a navrhovateľovi bude na jeho účet poukázaná odkupná hodnota poistenia vo výške určenej odporcom.
Zo vzájomnej písomnej korešpondencie účastníkov konania vo vzťahu k uvedenej otázke súd zistil, že navrhovateľ zaslal odporcovi svoje písomné stanovisko, z ktorého vyplýva, že žiadnu z ponúknutých alternatív odporcu neprijíma, naopak trval na pôvodných podmienkach uzavretej poistnej zmluvy a výslovne uviedol, že neakceptuje zrušenie zmluvy.
Odporca listom zo dňa 20.6.2008 oznámil navrhovateľovi, že ku dňu 16.5.2008 došlo k zrušeniu predmetnej poistnej zmluvy, pretože poisťovňa nemôže pokračovať v poistení, ktoré bolo nesprávne kalkulované a došlo k zániku poistenia v zmysle čl. 11, ods. 2 všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie PČSP Rapid a.s.
Nespornou skutočnosťou medzi účastníkmi konania bolo, že navrhovateľ neprijal od odporcu sumu 32.579,- Sk ( t.j. odkupná hodnota + nespotrebované poistné ), ktoré mu malo byť vyplatené šekovou poukážkou.
Vzhľadom na právny dôvod navrhovateľom uplatneného nároku sa súd primárne vyporiadal s otázkou, či v danom prípade došlo k zániku záväzkovo-právneho vzťahu, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania uzavretím poistnej zmluvy, ktorá otázka je prejudiciálnou vo vzťahu k následkom, viažucim sa k zrušeniu zmluvy ( vzájomné vyporiadanie zmluvných strán ).
Osobitné dôvody zániku poistenia upravuje Občiansky zákonník v ustanoveniach upravujúcich poistnú zmluvu § 788 a nasl. Ako to vyplýva z ust. § 800, § 801 a § 802 Obč. zák. (4. oddiel upravujúci zánik poistenia), poistenie môže zaniknúť výpoveďou, nezaplatením poistného, odstúpením poistiteľa od poistnej zmluvy alebo odmietnutím plnenia zo strany poistiteľa.
Z ust. § 800 ods. 2 Obč. zák. vyplýva právo každého z účastníkov poistnej zmluvy poistenie vypovedať do dvoch mesiacov po uzavretí poistnej zmluvy. Tento prípad zániku poistenia predpokladá aj samotná poistná zmluva, uzavretá medzi účastníkmi konania. V danom prípade k zániku poistnej zmluvy z dôvodu výpovede nedošlo, čo medzi účastníkmi konania ani nebolo spochybňované.
Výpoveď v zmysle ust. § 800 ods. 1 Obč. zák. v prípade poistenia s dojednaným bežným poistným ku koncu poistného obdobia v danom prípade neprichádzala do úvahy vôbec, pretože v danom prípade išlo o poistenie osoby navrhovateľa a ust. § 800 ods. 3 Obč. zák. vylučuje možnosť výpovede poistenia zo strany poistiteľa pri poistení osôb (s výnimkou poistenia pre prípad úrazu, čo však nie je tento prípad). Zákaz výpovede tohto druhu poistenia zo strany poistiteľa je totiž daná rezervotvornou povahou poistenia, v ktorom platí podmienená návratnosť finančných prostriedkov poskytnutých poisteným
poistiteľovi po dobu trvania poistného vzťahu a zabezpečuje poistenému istotu, že jednostranným úkonom poistiteľa nepríde o dohodnuté plnenie. Ide o kogentné ustanovenie zákona.
V danom prípade nedošlo k zániku poistenia ani z dôvodu nezaplatenia poistného v zmysle ustanovenia § 801 Obč. zák., čo napokon účastníkmi konania ani nebolo tvrdené.
K zániku poistenia v danom prípade nedošlo ani v zmysle ust. § 802 ods. 1 Obč. zák. Odporca ako poistiteľ od poistnej zmluvy neodstúpil z dôvodu vedomého porušenia povinností uvedených v ust. § 793 (povinnosť poistníka odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia). Taktiež nedošlo k zániku poistenia ani odmietnutím poistenia zo strany odporcu v zmysle ust. § 800 ods. 2 Obč. zák..
Keďže k zániku poistenia na základe osobitných skutočností, predpokladaných zákonom v ustanoveniach, upravujúcich poistnú zmluvu nedošlo, súd sa zaoberal aj všeobecnými dôvodmi zániku záväzkovo-právnych vzťahov, ktoré sú upravené vo VIII.časti, 1.hlave Občianskeho zákonníka, upravujúcej Záväzkové právo (§ 488 a nasl.).
V danom prípade odporca tvrdil, že k zániku poistného vzťahu došlo v dôsledku tzv. dodatočnej nemožnosti plnenia v zmysle ust. § 575 Obč. zák., podľa ktorého, ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne.
Za právny dôvod zániku dlžníkovej povinnosti plniť a tým aj k zániku celého záväzkového vzťahu možno považovať iba dodatočnú nemožnosť plnenia, t.j. nemožnosť plnenia, ktorá nastala až po vzniku záväzku. Ide tu o objektívnu nemožnosť plnenia t.j. o taký stav záväzku, že jeho splnenie je všeobecne nemožné. Ak je splnenie nemožné iba subjektívne, t.j. iba pre dlžníka (napríklad jeho platobná neschopnosť) záväzok nezaniká a dlžník je povinný plniť, inak je postihnutý následkami zavineného nesplnenia záväzku.
Pri objektívnej nemožnosti, t.j. ak je plnenie nemožné i pre kohokoľvek iného ( nielen pre osobu dlžníka ), záväzok zaniká vždy. Objektívna nemožnosť nezávisí na osobe dlžníka ani na jeho vôli. Sú ňou prekážky právneho charakteru alebo faktická nemožnosť plniť pre objektívne okolnosti, či pre fyzickú nemožnosť predmetu plnenia (napríklad prírodné okolnosti).
Subjektívna nemožnosť ( úplne z dôvodov na strane dlžníka) spôsobí zánik záväzku len vo výnimočných situáciách ( napríklad trvale zhoršený zdravotný stav dlžníka brániaci mu splniť záväzok čisto osobnej povahy ). So subjektívnou nemožnosťou úzko súvisí tzv. hospodárska nemožnosť plnenia. Pri tejto je síce plnenie objektívne možné, ale z hospodárskeho hľadiska natoľko obtiažne, že ho nemožno od dlžníka rozumne vyžadovať. Ak je však záväzok fakticky i právne splniteľný, samotná hospodárska nemožnosť nemá za následok zánik záväzku (porovnaj § 575 ods. 2 Obč. zák.). Okrem faktickej (fyzickej) nemožnosti plnenia, ktorá spočíva v tom, že záväzok je objektívne neuskutočniteľný, môže nastať prekážka právna, kedy plnenie, na ktoré je dlžník zaviazaný, je zakázané právnym predpisom vydaným po vzniku záväzku. V podstate ide o nedovolenosť plnenia.
Posúdenie, či je plnenie nemožné, závisí najmä na obsahu záväzku, prípadne na predmete plnenia. Pre nemožnosť plnenia sotva prichádza do úvahy zánik záväzku, ktorého predmetom je peňažné plnenie alebo iné plnenie vecí druhovo určených. Naproti tomu, záväzok vydať konkrétnu, individuálne určenú vec, zaniká skazou veci.
Zásadne je potrebné vychádzať z toho, že vzťah zaniká pre nemožnosť plnenia iba pre nemožnosť takého charakteru, ktorá je objektívna a trvalá. Vodítko pre rozlíšenie plnenia nemožného od plnenia obtiažneho je obsiahnuté v ust. § 575 ods. 2 Obč. zák., ktoré výslovne stanovuje, že plnenie nie je nemožné, ak je ho možné uskutočniť za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.
V danom prípade mal súd za to, že nejde o objektívnu nemožnosť plnenia. Je nepochybné, že v danom prípade sa odporca poistnou zmluvou zaviazal na plnenie peňažného charakteru (poistné plnenie) a teda, nešlo o záväzok osobnej povahy. Po uzavretí poistnej zmluvy nedošlo ani k zmene právnej úpravy poistenia, ktorá by nedovoľovala vyplatiť dohodnuté poistné plnenie z uzavretej poistnej zmluvy.
Skutočnosť, že odporca až dodatočne, po uzavretí poistnej zmluvy zistil, že výšku poistného vypočítal a navrhol nesprávne, v rozpore s poistno-matematickými normami alebo metódami, je irelevantná. Poistná zmluva je svojim charakterom spotrebiteľskou zmluvou. Poistený teda nemá reálnu možnosť ovplyvňovať jej obsah a je nútený akceptovať návrh poisťovne, ako aj všeobecné poistné podmienky v tom rozsahu, ako sú mu zo strany poisťovne predložené. Odporca teda akceptoval výšku odporcom navrhnutého poistného v čase uzavretia zmluvy.
V danom prípade teda neboli zistené ani preukázané žiadne prekážky právneho charakteru alebo faktická nemožnosť plniť pre objektívne príčiny. Objektívnu nemožnosť netvrdil ani odporca; naopak, tvrdil existenciu subjektívnej nemožnosti plnenia z dôvodov na jeho strane, ktoré možno charakterizovať ako tzv. hospodársku nemožnosť plnenia, pretože sám odporca tvrdil, že síce plnenie je objektívne možné, ale z hospodárskeho hľadiska je natoľko obtiažne, že ho nemožno od neho spravodlivo vyžadovať, pretože výška dojednaného poistného nezodpovedá budúcemu poistnému plneniu, na ktoré sa odporca zaviazal. Ako už súd uviedol vyššie, z ustálenej súdnej judikatúry vyplýva, že samotná hospodárska nemožnosť plnenia nemá za následok zánik záväzku, ktorého obsahom je peňažné plnenie. Samotné skutočnosti uvedené odporcom svedčia pre záver, že v danom prípade nejde o nemožné plnenie, ale len o obtiažne plnenie, pretože je zrejmé, že toto plnenie odporca môže uskutočniť, hoci za sťažených podmienok a s väčšími nákladmi.
Vzhľadom k vyššie uvedenému súd uzavrel, že v danom prípade zánik záväzku v dôsledku ust. § 575 Obč. zák. pre dodatočnú nemožnosť plnenia nenastal.
Ďalej súd dospel k tomu záveru, že nedošlo k zániku poistného vzťahu resp. k zrušeniu poistnej zmluvy medzi účastníkmi konania ani na základe ďalších zákonom predpokladaných dôvodov.
V danom prípade nedošlo k zrušeniu poistnej zmluvy ani odstúpením od zmluvy v zmysle ust. § 497 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje túto možnosť zrušenia zmluvy v prípade, ak je to zmluvnými stranami dohodnuté. V danom prípade, z článku 3 bodu 8 Všeobecných poistných podmienok vyplýva, že účastníci konania sa dohodli na možnosti odstúpiť od zmluvy, ale len do prvých dvoch mesiacov od uzavretia zmluvy, k čomu v danom prípade nedošlo.
V konaní taktiež nebolo preukázané, že by medzi účastníkmi konania v zmysle ust. § 570 ods. 1 Obč. zák. došlo k dohode o tom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom ( privatívna novácia ). K takejto dohode by bolo došlo v prípade, že by bol navrhovateľ akceptoval alternatívne riešenia ponúknuté navrhovateľom pod písm. a/ a b/ a to v písomnej forme, tak ako to ustanovuje § 570 ods. 2 Obč. zák. v spojení s ust. § 791 ods. 1 Obč. zák.
Súd ďalej konštatoval, že k zániku poistno-právneho vzťahu medzi účastníkmi konania nedošlo ani na základe vzájomnej dohody zmluvných strán o zrušení poistnej zmluvy, tak ako je to ustanovené v § 572 ods. 2 Obč. zák., podľa ktorého sa strany môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok sa zrušuje bez toho, aby vznikol nový záväzok ( dissolúcia ).
Zrušenie záväzku v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia sa môže uskutočniť len na základe dohody zmluvných strán, nie jednostranným právnym úkonom jednej zo zmluvných strán. Druhá zmluvná strana totiž môže mať podstatný záujem na trvaní a splnení záväzku. Dohoda o zrušení zmluvy je teda dvojstranným právnym úkonom, ktorý predpokladá zhodný prejav vôle oboch zmluvných strán smerujúci k zániku zmluvy. Záväzok zaniká prijatím návrhu na jeho zrušenie druhou zmluvnou stranou, tzv. akceptáciou ( ust. § 43c v spojení s ust. § 44 ods.1 Občianskeho zákonníka ).
Vzhľadom k tomu, že poistná zmluva bola uzavretá v písomnej forme, v súlade s ust. § 573 ods. 3 Občianskeho zákonníka musí byť aj dohoda o zrušení záväzku uzavretá v písomnej forme. Uvedený záver je umocnený aj dikciou ust. § 791 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na platnosť právnych úkonov týkajúcich sa poistenia je vždy potrebná písomná forma ( pokiaľ zákon alebo poistné podmienky neustanovujú inak, čo v danom prípade, neustanovujú ).
V danom prípade je zrejmé, že odporca učinil prejav vôle smerujúci k zániku zmluvy (ofertu) a to listom zo dňa 15.5.5008 eventuálne listom zo dňa 20.6.2008, ktorými v rámci ponúknutých alternatív riešenia
poistného vzťahu navrhovateľovi navrhol aj zrušenie poistnej zmluvy s výplatou odkupnej hodnoty poistenia vo výške 32.579,-Sk.
Podľa ust. § 43c ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh doručený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi.
Podľa ust. § 44 ods.2 Občianskeho zákonníka, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.
V danom prípade z obsahu listov navrhovateľa, ktorými reagoval na návrh odporcu na zrušenie poistnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ návrh na zrušenie zmluvy neakceptoval, naopak jednoznačne trval na pôvodnej zmluve a splnení týchto podmienok, ktoré boli dohodnuté.
Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam odporca vôbec nevzal do úvahy, že navrhovateľov návrh odporcu na zrušenie, resp. zánik poistnej zmluvy neakceptoval, ale jednostranne vyhlásil zánik poistenia a vyplatil navrhovateľovi odkupnú hodnotu poistenia, ktorú jednostranne vypočítal, výšku ktorej navrhovateľ nemal možnosť ovplyvniť, ktorú však neprevzal. Vzhľadom k oznámeniu, že došlo k zániku poistenia, preto navrhovateľ svoje práva uplatnil súdnou cestou, žalobou na určenie, že poistná zmluva medzi navrhovateľom a odporcom je platná a že poistný vzťah naďalej trvá.
Tvrdenie odporcu o jeho nutnosti zmeny pôvodne uzatvorených zmlúv s klientmi z dôvodu, že Národná banka Slovenska mu na základe vykonanej kontroly uložila povinnosť vykonať opatrenia smerujúce k náprave súd uvádza:
Podľa ust. § 31a zákona č. 186/2004 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve, poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno- matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých ich záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia.
Národná banka Slovenska ako orgán vykonávajúci dozor nad finančným trhom po kontrole u odporcu prebiehajúcej od apríla 2007 do februára 2008 zistil, že kalkulačné vzorce poisťovne (odporcu) nie sú v súlade s poistnými a matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 31a zákona č. 186/2004 Z.z. Zákon č. 186/2004 Z.z., v rámci ktorého bolo prijaté aj uvedené zákonné ustanovenie, nadobudol účinnosť dňa 15.4.2004.
Podstatnou skutočnosťou pre rozhodnutie v predmetnej veci je, že zmluvný vzťah založený medzi účastníkmi konania zmluvou o poistení vznikol dňa 5.1.1999, teda v čase kedy vyššie citované zákonné ustanovenie ešte nebolo účinné. K základným znakom právneho štátu patrí požiadavka (princíp) právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok. Súčasťou tohto princípu je i zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení. Retroaktivita je spätným pôsobením neskoršej právnej normy do minulosti. V zásade právne normy pôsobia a majú pôsobiť do budúcnosti a nie do minulosti. Princíp, že právne normy pôsobia v zásade do budúcnosti a nie do minulosti, to znamená princíp retroaktivity ovláda oblasť verejného aj súkromného práva. Uvedený princíp vychádza zo zásady, že kto konal s dôverou v určitý zákon, nemá byť v svojej dôvere sklamaný. Princíp retroaktivity sa dotýka aj právnych úkonov a individuálnych právnych aktov, ktoré vznikli na základe skoršieho zákona. Tieto právne úkony a individuálne právne akty musí rešpektovať neskorší zákon.
Aj v danom prípade bolo potrebné vec posúdiť podľa všeobecne platných pravidiel a zásad upravujúcich vzťah starého a nového predpisu, ktoré spočívajú v nutnosti ochrany nadobudnutých práv a nepripúšťajú, aby sa právne vzťahy a nároky z nich, ktoré vznikli podľa starého práva, posudzovali podľa nového práva.
S prihliadnutím na vyššie uvedený princíp dospel súd k záveru, že napriek tomu, že po uzavretí zmluvy o poistení došlo k zmene právnej úpravy, ktorá sa dotkla spôsobu výpočtu poistného poisťovateľom, nie je prípustné, aby táto skutočnosť ovplyvnila obsah predtým riadne a platne uzavretej zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom. Keďže navrhovateľ odporcom navrhnuté alternatívne riešenia zmeny
obsahu poistnej zmluvy neakceptoval, t.j. jeho návrh na zmenu pôvodne uzavretej zmluvy neprijal, účastníci konania sú viazaní svojimi prejavmi vôle obsiahnutými v poistnej zmluve zo dňa 5.1.1999.
Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd konštatoval, že k zániku záväzkovo-právneho vzťahu založeného poistnou zmluvou medzi účastníkmi konania v danom prípade nedošlo žiadnym zo spôsobov predpokladaných zákonom, poistný vzťah teda naďalej trvá ( koniec poistného vzťahu bol dojednaný k 30.12.2013 ) za danej skutkovej situácie, kedy navrhovateľ nesúhlasil s predčasným zánikom poistenia a nepristúpil na uzavretie dohody o zrušení poistnej zmluvy v zákonom stanovenej písomnej forme, načo odporca nereflektoval a správal sa tak, ako keby k zániku poistenia napriek tomu došlo, navrhovateľovi neostávalo nič iné, len sa domáhať ochrany svojich práv súdnou cestou. Na základe vyššie uvedeného skutkového stavu, teda súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, že poistná zmluva existuje a účastníci konania sú ňou viazaní.
Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O náhrade trov konania v danom prípade súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal právo na náhradu trov potrebných na účelné bránenie svojho práva proti odporcovi, ktorý v spore úspech nemal.
Právny zástupca navrhovateľa vyčíslil trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v súlade s ust. § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky. Právny zástupca navrhovateľa vyúčtoval 3 úkony právnej služby - prevzatie zastúpenia, podanie na súd a pojednávanie dňa 13.9.2011: prevzatie zastúpenia, podanie na súd v roku 2009 - 2 x 53,49 € = 106,98 €, režijný paušál 2 x 6,95 € = 13,90 €, spolu 120,88 €, rok 2011 - pojednávanie dňa 13.9.2011 57 € + 7,41 € = 64,41 €. Trovy konania celkom 185,29 €.
Podľa ust. § 149 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu sleduje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.