Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-7-2007.pdf
PDF · 105.45 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-5C/7/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou JUDr. Janou Veselou v právnej veci navrhovateľa: Ing. N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., ul. X. K. XXX, proti odporcovi : Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Žiline, so sídlom v Žiline, Námestie požiarnikov č. 1, IČO: 37809396, zastúpený JUDr. Jozefom Polákom, advokátom so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1718, v konaní o uznanie poškodenia zdravia ako pracovného úrazu a na vykonanie evidencie a registrácie pracovného úrazu a následných činností s tým súvisiacich, takto
rozhodol:
I. U r č u j e s a, že poškodenie zdravia, ktoré navrhovateľ utrpel pri výkone služby dňa 02.06.2005 je pracovným úrazom.
II. O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
s a m e j.
odôvodnenie:
Návrhom, súdu doručeným dňa 19.01.2007 navrhovateľ žiadal, aby súd žalovanému uložil povinnosť uznať jeho poškodenie zdravia, ktoré sa mu stalo pri výkone služby v Hasičskom a záchrannom zbore dňa 02.06.2005 ako pracovný úraz, ako aj povinnosť vykonať v súlade so zákonom všetky činnosti súvisiace s evidenciou a registráciou uvedeného pracovného úrazu a činnosti následné.
V odôvodnení návrhu navrhovateľ uviedol, že u odporcu pracuje od 01.07.2002, jeho pracoviskom je Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Dolnom Kubíne a je zaradený vo funkcii technik špecialista - vedúci zmeny C. Dňa 02.06.2005 počas výkonu služby na OR HaZZ, sa navrhovateľ zúčastnil na dvoch zásahoch (smrteľná dopravná nehoda a ekologická havária). Pri týchto zásahoch utrpel poškodenie zdravia, ktoré sa postupne zhoršovalo a naplno sa prejavilo počas výkonu služby v práci dňa z 08. až 09.05.2005. Na PN (pracovnú neschopnosť) nastúpil až keď bol hospitalizovaný v Nemocnici Trstená. (dovtedy to považoval len za bolesť v krížoch, ktorá po nejakých tabletkách či injekciách prejde). Preto nepovažoval za potrebné ísť na PN, ale čerpal dovolenku. O nástupe na PN a o poškodení zdravia navrhovateľ telefonicky informoval svojho priameho nadriadeného Ing. S. C. - hneď ako mu bolo v nemocnici diagnostikované poškodenie medzistavcovej platničky, a tiež ho o tom informoval pri jeho osobnej návšteve v nemocnici, kde ho navštívil o pár dní a spolu s kolegom N. A. (veliteľ Zmeny B na Hasičskej stanici Dolný Kubín). Vtedy mu oznámil najmä - čo sa mu stalo, - kde sa mu to stalo, - odvtedy bude asi na PN; - a aké sú perspektívy liečby. Na základe toho, že o úraze informoval svojho priameho nadriadeného, predpokladal, že sa začnú na OR HaZZ vykonávať činnosti súvisiace s registráciou a evidenciou pracovného úrazu. Po príchode do práce z PN, v septembri 2005 (po zrušení plánovanej operácie), zistil, že sa vo veci evidencie a registrácie jeho pracovného úrazu nič nekonalo. Na
základe toho navrhovateľ ústne žiadal priameho nadriadeného o dodatočnú evidenciu a registráciu jeho pracovného úrazu. Bolo mu vedúcim oznámené, že sa to dodatočne nedá ..., no nemal navrhovateľ čas o tom ho presvedčiť, nakoľko v krátkej dobe jeho priamy nadriadený zomrel. Navrhovateľ sa znova snažil zabezpečiť dodatočnú registráciu a evidenciu pracovného úrazu vo februári 2006 (inicioval rokovanie na KR HaZZ). Podarilo sa mu dosiahnuť rokovanie vo veci až v auguste 2006. Tam ho vyzvali, aby k tomu podal písomnú žiadosť. Následne obdržal listom z KH HaZZ, ktorým mu oznámili, že jeho poškodenie zdravia neuznávajú ako pracovný úraz. Podľa znenia uvedeného listu z KR HaZZ Č.p.: KRHZ-589-6/ OPP-2006 vyplývalo, že dôvodom zamietnutia jeho žiadosti o dodatočné zaregistrovanie pracovného úrazu, boli ním predložené materiály jeho žiadosti, stanovisko z OR HaZZ a že neexistuje preukázateľný dôkaz ani záznam o vzniku uvedeného úrazu. Na základe tohto a bez ďalšieho preverovania mu zamietli jeho poškodenie zdravia uznať za pracovný úraz. Na základe toho navrhovateľ na KR HaZZ zaslal, v súlade so zákonom NR SR č. 315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbor, „Podanie na konanie vo veciach služobného pomeru“. Cieľom podania bolo iniciovať konania, ktoré by v súlade so znením zákona NR SR č. 315/2001 Z.z., Deviata hlava, malo dosiahnuť objektívne posúdenie udalosti, preskúmanie dôkazov, vypočutie svedkov i preskúmanie dôkazov.
Odporca sa k návrhu vyjadril písomne, podaním súdu doručeným dňa 02.04.2007, v ktorom poukázal na v čase vzniku úrazu platné, všeobecné právne, ako aj svoje interné predpisy. V súvislosti s nimi uviedol, že navrhovateľ bol formou školenia oboznámený s povinnosťou vyplývajúcou z § 3 ods. 6 vyhlášky č. 111/1975 Zb. o hlásení pracovných úrazov. Navyše ako riadiaci príslušník je navrhovateľ povinný poznať postup pri evidencii a registrácii pracovných úrazov. Súčasne odporca poukázal na ust. § 163 zákona č. 315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore, v zmysle ktorého navrhovateľ požiadal o priznanie príplatku k nemocenskému, ktorý príplatok podľa uvedeného ustanovenia nepatrí príslušníkovi v prípadoch, ak dočasná neschopnosť na vykonávanie štátnej služby vznikla v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania. Navrhovateľovi boli vyplatené príplatky vo výške 2.567,- Sk dňa 14.08.2005 a vo výške 4.135,- Sk dňa 14.09.2005 a tento ich bez výhrad prijal. Preto jeho tvrdenie, že už počas hospitalizácie a následne v mesiaci september 2005 žiadal svojho nadriadeného Ing. C. o registráciu pracovného úrazu vyznieva nepresvedčivo a nie je ničím preukázané. Ďalej odporca uviedol, že navrhovateľ mal zdravotné problémy s chrbticou aj pred 02.06.2005 a viackrát bol liečený liekmi aj injekciami. K jeho poškodeniu zdravia mohlo teda dôjsť pred 02.06.2005, ale aj po tomto termíne. Z konania navrhovateľa, ako aj z jeho vyjadrenia k žalobe je zrejmé, že bolesti, ktoré mal pociťovať, resp. pociťoval dňa 02.06.2005 pri výkone služby ani on sám nepovažoval za bolesti spôsobené pri zásahoch, teda spôsobené pracovným úrazom. Až po zistení diagnózy a dôslednom rozanalyzovaní možných dôsledkov poškodenia zdravia začal žiadať o dodatočnú registráciu pracovného úrazu. V zmysle uvedeného nie je možné objektívne určiť, že k poškodeniu zdravia došlo dňa 02.06.2005 pri výkone služby. Preto odporca navrhol žalobu navrhovateľa zamietnuť.
Na pojednávaní dňa 03.12.2007 bola v zmysle návrhu navrhovateľa pripustená zmena návrhu v znení, aby bola odporcovi uložená povinnosť uznať navrhovateľovi jeho poškodenie zdravia, ktoré sa mu stalo pri výkone služby v Hasičskom a záchrannom zbore dňa 02.06.2005 ako pracovný úraz, ako aj povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 59.909,- Sk pozostávajúcu z dielčích nárokov na náhradu škody, a to náhrady ušlej mzdy v čiastke 21.115,- Sk, bolestného 11.380,- Sk a náhrady liečebných nákladov 27.414,- Sk.
Uznesením zo dňa 16.04.2009, č.k. 5C/7/2007-348 tunajší súd konanie, pokiaľ sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal sumy 1.988,61 Eur (59.909,- Sk) pozostávajúcej z dielčich nárokov na náhradu škody, a to z náhrady ušlej mzdy v čiastke 700,89 Eur (21.115,- Sk), bolestného 377,75 Eur (11.380,- Sk) a náhrady liečebných nákladov 909,98 Eur (27.414,- Sk) zastavil a „túto časť konania“ postúpil na ďalšie konanie Sociálnej poisťovni - Ústredie Bratislava. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.05.2009.
V zmysle uvedeného a vyjadrenia navrhovateľa na pojednávaní dňa 12.09.2011 (č.l. 528), predmetom konania bolo určenie, či poškodenie zdravia, ktoré sa stalo navrhovateľovi dňa 02.06.2005 je pracovným úrazom.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi, ktoré do spisu predložili účastníci konania a výsluchmi svedkov K. J.Š., Š. Ď., K. D., Ľ. I., N. A., Mgr. S. N., Ing. S. J. (č.l. 179) a N. Š. (č.l. 204). Ďalej bolo vo veci vykonané znalecké dokazovanie. Na žiadosť súdu vo veci vypracovali znalecký posudok MUDr. S. H. (č.l. 231) a Doc. MUDr.C. A., CSc. (prílohová časť spisu) a obaja znalci boli vypočutí aj na pojednávaní ( č.l. 340 a č.l. 458).
Z personálneho rozhodnutia o vymenovaní vydaného dňa 24.06.2002 riaditeľom Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Žiline (č.l. 11 spisu) mal súd preukázané, že dňom 01.07.2002 bol navrhovateľ vymenovaný do funkcie vedúci technik špecialista. V súlade s ust. § 21 ods. 1 prvá veta zákona č. 315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore (ďalej len ako „zákon č. 315/2001 Z.z.“) v znení účinnom do 30.04.2004 mu dňom 01.07.2002 vznikol služobný pomer.
V čase, kedy malo dôjsť podľa žalobného návrhu k úrazu navrhovateľa 02.06.2005, zákon č. 315/2001 Z.z., na rozdiel od súčasného znenia tohto zákona neupravoval zodpovednosť zamestnávateľa (teraz služobného úradu) pri úrazoch a chorobách z povolania príslušníkov Hasičského a záchranného zboru. V ust. § 193 zákon č. 315/2001 Z.z. až do 31.03.2009 zakotvoval, že na služobný pomer príslušníkov sa použijú primerane ustanovenia § 13, § 38 a 39, § 85 až 117, § 129 až 132, § 136 až 150, § 160 až 170, § 177 až 222, § 231 až 252 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce.
Podľa ust. § 195 ods. 2 Zákonníka práce pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.
Aplikujúc na prejednávanú vec vyššie citované ustanovenia súd skúmal, či to, čo sa stalo navrhovateľovi dňa 02.06.2005 možno kvalifikovať ako pracovný úraz alebo nie.
Za účelom vyhodnotenia tohto záveru sa súd zaoberal riešením troch otázok, ktorých prípadné kumulatívne kladné vyriešenie bolo predpokladom vyhovenia návrhu. Na prvom mieste súd skúmal, či v uvedený deň došlo k poškodeniu zdravia navrhovateľa. Na druhom mieste bolo potrebné vyriešiť otázku, či k poškodeniu zdravia došlo pri plnení pracovných alebo v priamej súvislosti s nimi a napokon ako tretiu otázku súd riešil, či poškodenie zdravia bolo spôsobené nezávisle od jeho vôle, krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.
Pokiaľ ide o prvú otázku, a to, či dňa 02.06.2005 došlo k poškodeniu zdravia navrhovateľa, ktorá je otázkou skutkovou, súd vychádzal pri riešení tejto otázky z posudkov a vyjadrení znalcov, ktorí boli ustanovení v tom konaní na podanie znaleckých posudkov a následne aj vypočutí. Obidvaja znalci zhodne uviedli, že to čo sa stalo navrhovateľovi dňa 02.06.2005 nemožno hodnotiť ako úraz, úrazový mechanizmus z medicínskeho hľadiska. Úraz z medicínskeho hľadiska však nie je totožný s pracovným úrazom. To, či sa v konkrétnej veci jedná o pracovný úraz alebo nie je právnou, ku ktorej riešeniu je oprávnený výhradne súd, nie znalec, ktorý rieši len otázky skutkové (viď článok autorov JUDr. Milana Ľalíka a MUDr. Vladimíra Donátha uverejnený v Justičnej revue č. 1/1990, ktorý je i na č.l. 451 spisu). Ako už bolo uvedené, to či sa jedná o pracovný úraz určujú tri hľadiská. Pre rozhodnutie súdu nebolo rozhodujúce, či znalci posúdili to, čo sa stalo navrhovateľovi ako úraz z medicínskeho hľadiska alebo nie. Takisto nebolo pre rozhodnutie súdu relevantné to, či to, čo sa stalo navrhovateľovi bolo jedinou, priamou, bezprostrednou príčinou diagnózy v súvislosti, s ktorou bol práceneschopný a hospitalizovaný v nemocnici. Rozhodujúcou bola odpoveď na otázku, či pri udalostiach dňa 02.06.2005 bolo poškodené zdravie navrhovateľa alebo nie. Znalec MUDr. S. H. vo svojom posudku (str. 16 odpoveď na otázku č. 1- č.l. 247 spisu) uviedol, že priebeh udalosti zo dňa 02.06.2005 zhoršil už existujúci stav degeneratívnych zmien na platničke a došlo k recidíve ťažkostí, pre ktoré bol navrhovateľ liečený i v minulosti. Znalec MUDr. C. A., CSc. vo svojom posudku na str. 64 (posudok sa nachádza v osobitnej prílohovej časti spisu) uviedol, že pracovný výkon navrhovateľa zo dňa 02.06.2005 rozhodujúcou mierou urýchlil už existujúce ochorenie a rozhodujúcou mierou sa podieľal na vznik diagnózy, v dôsledku ktorej bol práceneschopný a hospitalizovaný v NsP Trstená, tzn. rozhodujúcou mierou zhoršil už existujúci stav degeneratívnych zmien na platničke. Uvedený znalec k tomu ďalej doplnil, že podľa neho nosenie ťažkých nádrží s naftou
bol tým rozhodujúcim momentom v zhoršení zdravotného stavu, pretože nefyziologicky a asymetricky preťažovala už chorobným stavom zmenenú navrhovateľovu chrbticu. Na pojednávaní znalec MUDr. C. A., CSc. (č.l. 461 spisu) uviedol, že nebyť výkonu nosenia bremien je možný predpoklad, že by sa stav navrhovateľa, pri dodržaní liečebného režimu nezhoršil tak, že by sa nemusel dostať do nemocnice a tiež, že druhý výkon dňa 02.06.2005 otvoril cestu k postupnému zhoršovaniu zdravotného stavu. Vychádzajúc z uvádzaných záverov znalcov súd konštatuje, že udalosti zo dňa 02.06.2005 mali jednoznačne za následok poškodenie zdravia navrhovateľa, pričom toto poškodenie spočívalo v zhoršení jeho zdravia oproti stavu pred dňom 02.06.2005. Pritom skutočnosť, že na vzniku poškodenia sa, popri udalostiach zo dňa 02.06.2005, podieľal akoukoľvek mierou aj predchádzajúci chorobný stav alebo vrodené, či získané predispozície navrhovateľa nemôže vylúčiť záver, že medzi úrazovým dejom a ním vyvolaným následným chorobným stavom je priama príčinná súvislosť a že teda vyvolanie tohto chorobného stavu bolo spôsobené ako jednou z hlavných príčin, ktoré ho vyvolali, pracovným úkonom, pri ktorého prevádzaní pri ňom došlo (k tomu viď rozsudok Nejvyššího soudu ČSSR sp. zn. 4 Cz 86/1961 zo dňa 28.04.1962, rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo 1508/2007 zo dňa 06.02.2008). Tento záver platí aj v prípadoch vysunutia medzistavcovej platničky (viď už spomínaný článok autorov JUDr. Milana Ľalíka a MUDr. Vladimíra Donátha uverejnený v Justičnej revue č. 1/1990, ktorý je i na č.l. 451 spisu), pričom aj už uvedený rozsudok Nejvyššího soudu ČSSR sp. zn. 4 Cz 86/1961 zo dňa 28.04.1962 pojednávaná práve o vysunutí platničky. Aby sa jednalo o pracovný úraz postačuje, keď úraz je „posledným inzultom“, ktorý spôsobil zdravotné ťažkosti (viď rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo 3435/2008 zo dňa 21.04.2009).
Na druhom mieste súd skúmal či k poškodeniu zdravia došlo pri plnení pracovných alebo v priamej súvislosti s nimi.
Vymedzenie pojmu plnenie pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi obsahuje ust. § 220 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, podľa ktorého plnenie pracovných úloh je výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty. V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony potrebné na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po jej skončení.
V konaní nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že navrhovateľ sa spolu s ďalšími kolegami dňa 02.06.2005 zúčastnil dvoch zásahov, nad obcou Jasenová pri zrážke dvoch vozidiel a v Hornej Lehote pri nehode trávnej rezačky. Pri prvom zásahu navrhovateľ spolu s kolegami Š. Ď., K. D.K. a veliteľom družstva K. J. odťahovali z cesty jedno z havarovaných áut, pričom navrhovateľa pritom seklo v krížoch a zjojkol a mal potom taký divný postoj. Pokyn, že sa auto bude odťahovať dal veliteľ družstva K. J.. Po skončení druhého zásahu, ktoré spočívalo aj v prenášaní asi 45 l barelov nafty mal navrhovateľov problém dostať sa do auta. Všetky tieto skutočnosti vyplývajú z výpovede svedka K. J. (č.l. 182 spisu). Svedok Š. Ď. uviedol, že navrhovateľ sa pri druhom zásahu sťažoval, že ho bolí chrbát a keď bol potom v robote na operačnom, už mu nebolo dobre, celkom chrámal (č.l. 186 spisu). Podľa svedka K. D. veliteľom zásahu v Jasenovej, ktorého sa zúčastnil bol K. J., svedok tiež uviedol, že večer po viacerých zásahoch, ktoré mali v daný deň sa navrhovateľ sťažoval na bolesti v krížoch, pričom ráno vtedy navrhovateľ nastúpil do práce normálne a večer už mal problémy. Napokon svedok uviedol, že je bežnou činnosťou, že pomáhajú odťahovať a nadhadzovať autá (č.l. 187 spisu). Svedok Ing. S. J., nadriadený navrhovateľa, vo svojej výpovedi uviedol, že keď bol veliteľom zásahu nepomáhal pri nakladaní vozidla na vozidlo odťahovej služby, ale jeho podriadení to robili a na jeho príkaz, pričom veliteľ zásahu je pri zásahu najvyšší a jemu nikto nemôže rozkázať, pokiaľ neprevezme velenie pri zásahu niekto iný (č.l.194 spisu). Zhrnúc doteraz uvedených výpovedí svedkov vyplýva, že znalcami konštatované poškodenie zdravia sa stalo pri zásahoch dňa 02.06.2005, ktoré boli plnením pracovných povinností navrhovateľa a každopádne išlo o činnosti, ktoré sa vykonávali na pokyn veliteľa družstva, ktorý zásahom velil. U navrhovateľa nešlo o činnosť, ktorá vybočila z toho rámca Pokiaľ odporca zastával opačný názor (napr. č.l. 531 p.v. spisu) súd sa s ohľadom na vyššie uvedené, s týmto názorom nestotožnil a činnosť, pri ktorej došlo k poškodeniu zdraviu vyhodnotil ako plnenie pracovných úloh. Navrhovateľ si pritom nepočínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa, pretože i z výpovede nadriadeného navrhovateľa (svedok Ing. S. J.) vyplynulo, že príslušníci zboru pomáhali pri nakladaní vozidiel. Svedok Š. Ď. vo svojej výpovede uviedol, že občas odťahujú autá (č.l. 186 spisu). Svedok K. D. vo svoje výpovedi uviedol, že je bežnou činnosťou ako vtedy, tak aj teraz, že pomáhajú odťahovať, nahadzovať autá, dávať havarované autá na autá odťahovej služby (č.l. 187 spisu).
Na treťom mieste sa súd zaoberal otázkou, či poškodenie zdravia bolo spôsobené nezávisle od jeho vôle, krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Vonkajšie vplyvy sa tiež označujú ako úrazový dej. Ide o udalosť, ktorá nedovoľuje postihnutému pokračovať v práci alebo len s určitými ťažkosťami. V prejednávanej veci navrhovateľ zdvíhal a prenášal ťažké bremená (barely s naftou) v nerovnom teréne, pričom predtým dvíhal auto. Pri týchto činnostiach bolo potrebné náhle vypätie síl, veľká námaha (zdvíhanie auta), resp. obvyklá namáha, ale za nepriaznivých okolností (zdvíhanie a prenášanie barelov). Z vyššie citovaných výpovedí svedkov v spojení so závermi znaleckého dokazovania vyplýva, že k poškodeniu zdravia navrhovateľa, spočívajúcemu v zmene dovtedajšieho zdravotného stavu navrhovateľa došlo pri zdvíhaní a prenášaní bremien (auto, barely) dňa 02.06.2005, kedy ho „seklo“ v krížoch a následne nemal predchádzajúci postoj, mal ťažkosti s nastúpením do auta a chrámal. Vonkajšie vplyvy, ktoré pôsobili nezávisle od vôle navrhovateľa, náhle a násilne predstavuje v danej veci zdvíhanie a prenášanie bremien. Aj keď u navrhovateľa znalci skonštatovali existenciu degeneratívnych zmien na chrbtici, ktorá mala „prispieť“ k vysunutiu platničky, nič to na veci nemení, pretože o úrazový dej ide aj vtedy, keď došlo k náhlemu poškodeniu zdravia pri pracovných úkonoch pri síce každodennej vykonávanej práci, ale za nepriaznivých okolností alebo sa síce pohybuje v hranici obvyklej namáhavej práce, ale organizmus pracovníka nie je na ňu prispôsobený alebo na ňu svojimi schopnosťami nestačí (viď článok autorov JUDr. Milana Ľalíka a MUDr. Vladimíra Donátha uverejnený v Justičnej revue č. 1/1990, ktorý je i na č.l. 451 spisu).
V predmetnej veci je špecifické, že od času úrazového deja do času, kedy sa stal navrhovateľ práceneschopným uplynulo niekoľko dní (PN navrhovateľa začala dňa 15.06.2005). K tomu súd uvádza, že správanie navrhovateľa, že svojmu „zraneniu“ spočiatku nepripisoval význam pracovného úrazu, keďže ho považoval za „seknutie“ v krížoch, ktoré mu prejde, za pochopiteľné. Vysunutie platničky býva sprevádzané zlomeninou stavca, ale k vysunutiu platničky dochádza tiež bez súčasného zlomenia stavca a v takomto prípade dochádza k vážnemu porušeniu zdravia. Lekárska veda pritom vychádza zo zásady, že ak sa má priznať príčinná súvislosť úrazu s vysunutím medzistavcovej platničky je nutné, aby postihnutý pracovník mal odo dňa úrazu dokázateľné poruchy zdravia a teda, aby bol veľmi skoro po úraze uznaný práceneschopný. Tento časový údaj nie je pevne ohraničený a závisí od subjektívnych individuálnych vlastností pracovníka viď článok autorov JUDr. Milana Ľalíka a MUDr. Vladimíra Donátha uverejnený v Justičnej revue č. 1/1990, ktorý je i na č.l. 451 spisu). Podľa znalca MUDr. C. A., CSc. k vysunutiu platničky, t.j. akútnemu zhoršeniu došlo 08.06.2005, čo vylučuje úrazový charakter. V tejto súvislosti súd opätovne poukazuje na to, že znalec hovoril o úraze z pohľadu medicínskeho, z pohľadu práva je rozhodujúce, že pri plnení pracovných úloh u navrhovateľa došlo k zhoršeniu jeho zdravia a toto zhoršenie sa napokon prejavilo vysunutím platničky. Ako však uviedol spomínaný znalec pracovný výkon navrhovateľa zo dňa 02.06.2005 sa rozhodujúcou mierou podieľal na vzniku tejto diagnózy. Na tomto závere potom nemôže zmeniť nič ani to, že v medziobdobí od 02.06.205 do 08.06.2005 navrhovateľ absolvoval ďalšie činnosti (cestovanie, návštevy), naviac ak uvedený znalec povedal, že týmto spôsobom si navrhovateľ nepolepšil, teda nekonštatoval, že by si tým pohoršil.
Pokiaľ nedošlo k spísaniu záznamu o pracovnom úraze a jeho registrácii, táto okolnosť je pre posúdenie, či v danej veci ide alebo nejde o pracovný úraz, s ohľadom na definíciu pracovného úrazu uvedenú v ust. § 195 ods. 2 Zákonníka práce, bez právneho významu.
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že poškodenie zdravia, ktoré navrhovateľ utrpel pri výkone služby dňa 02.06.2005 je pracovným úrazom, pretože má všetky jeho vlastnosti predpokladané ust. § 195 ods. 2 Zákonníka práce.
Rozhodnutie o trovách konania si súd, podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., vyhradil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, a to z dôvodu, že je potrebné, s ohľadom na čiastočné zastavenie konania (ohľadne peňažných nárokov), nanovo ustáliť poplatkovú povinnosť navrhovateľa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O.s.p.), v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
h) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).