Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-6C/23/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Čadci samosudkyňou JUDr. Annou Hozákovou, v právnej veci navrhovateľky U. U., rod. G., nar. X.X.XXXX, t. č. bytom D. č. XXX, právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka JUDr. Blendovský, s.r.o., so sídlom Potočná č. 2835/1A, Čadca, proti odporcovi X. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č.R. H. Michaliny č. XXX, právne zast. JUDr. Antóniou Kauzalovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie Májova ul. č. 1115, Čadca, v konaní o určenie manželského výživného takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľky, aby odporca bol zaviazaný prispievať navrhovateľke odo dňa podania návrhu, t. j. 11.2.2009 titulom manželského výživného 332,- Eur mesačne k rukám navrhovateľky, z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 11.2.2009 na Okresný súd v Čadci domáhala priznania manželského výživného, ktoré bude zaviazaný prispievať odporca na jej výživu v sume 332,- Eur mesačne vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred. Navrhovateľka v návrhu uvádzala, že s odporcom sú manželia, z manželstva sa narodili dve maloleté deti, o ktoré sa osobne stará navrhovateľka a v čase podania návrhu bola nezamestnaná, starala sa o deti a odporca jej neprispieval žiadnym výživným ani na deti, ani na jej náklady, hoci bol živnostníkom s minimálnym ziskom 1.328,- Eur mesačne.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uvádzal, že nesúhlasí s výškou výživného. Tvrdil, že dňa 6.2.2009 mu zaniklo oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosť. Od 8.4.2009 bol nezamestnaným, evidovaným na Úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Od 8.4.2006 mal príjem ako živnostník v sume 11.160,- Kč, z ktorého zradil výživné na maloleté deti v sume 186,- Eur mesačne, pretože s navrhovateľkou je v rozvodovom konaní, býva u rodičov, ktorým mesačne prispieva na elektrickú energiu, plyn, vodu 200,- Eur mesačne. Spláca úver na chladničku v sume 9,96 Eur mesačne, pričom všetky peniaze, ktoré získal z podnikania za trvania manželstva v čase, keď žil s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti, odovzdával peniaze navrhovateľke, mala mu z týchto finančných prostriedkov odvádzať odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne, avšak navrhovateľka tak nerobila a aj napriek tomu, že je vlastníčkou viacerých nehnuteľností, v roku 2007 odpredala rodinný dom v M. O. M., pričom finančné prostriedky z tohto predaja si ponechala pre vlastnú potrebu, nie je výživou odkázaná na odporcu. Odporca na svoje tvrdenia predložil doklady a to rozhodnutie o zaradení do evidencie nezamestnaných zo dňa 10.3.2009 a doklad, na základe ktorého preukázal zárobok za určité časové obdobie, keď pracoval pre firmu S., s.r.o., P. X, ktorá predstavovala 11.160,- Kč. Do súdneho spisu predložil aj doklad o ukončení podnikania

u ohlasovanej živnosti a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca o nedoplatku v dlžnej sume celkom 1.980,88 Eur.

Naopak navrhovateľka vo svojej výpovedi účastníčky konania pred súdom tvrdila, že nežijú v spoločnej domácnosti s odporcom pre jeho správanie sa, pretože ju neustále z niečoho obviňoval a po odpojení elektriny v dome zo strany odporcu odišla bývať k svojim rodičom, pretože v dome sa s odporcom bývať už nedalo. U rodičov predbežne neplatila žiadne náklady na bývanie, ale prispievala na elektrickú energiu a stravu. Tvrdila, že je vyučenou krajčírkou, ale v tejto profesii nepracovala, nemá žiadne skúsenosti. Uvádzala, že predbežne jej bol poskytnutý v D. byt za 45,- Eur mesačne, v ktorom byte v čase prvého pojednávania vo veci nebývala, avšak v priebehu konania sa situácia zmenila.

Súd vo veci rozsudkom zo dňa 26.11.2009 rozhodol tak, že uložil odporcovi povinnosť prispievať navrhovateľke z titulu manželského výživného počnúc dňom podania návrhu 11.2.2009 do rozhodnutia súdu prvým rozsudkom, teda 26.11.2009 po 150,- Eur mesačne a zaviazal zročné výživné ku dňu rozhodnutia vo výške 1.425,- Eur splácať v mesačných splátkach po 150,- Eur počnúc prvou splátkou zročnou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky zamietol.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, keď nesúhlasil s rozhodnutím súdu a splátkami zročného výživného, pretože bol toho názoru, že súd nesprávne zistil skutočný stav veci. Poukazoval na príjem navrhovateľky, ktorý bol v sledovanom období podstatne vyšší. Tvrdil, že vzhľadom na výživné, ktoré bolo určené na maloleté deti rozsudkom Okresného súdu v Čadci v konaní XP/XX/XXXX, bol si nútený požičať od svojho otca finančné prostriedky, aby mohol toto výživné platiť a v tom období navrhovateľka poberala dávky v hmotnej núdzi minimálne v sume 132,14 Eur a príspevok na bývanie v sume 80,- Eur mesačne, prídavok na deti vo výške 35,85 Eur a výživné, ktoré jej odporca na deti prispieva 166,- Eur. Teda v súčte bol jej príjem podstatne vyšší ako jeho, naviac odporca tvrdil, že bolo navrhovateľke sprostredkované zamestnanie prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor služieb zamestnanosti v Čadci u zamestnávateľky X. T. v D., pričom bola prijatá na skrátenú pracovnú dobu, avšak pracovala u tohto zamestnávateľa len od 6.7.2009 do 10.7.2009, ktorým dňom bol skončený pracovný pomer dohodou na žiadosť navrhovateľky. Tiež jej bola poskytnutá práca v šijárni v D., kde pracovala nepatrnú dobu a ukončila pracovný pomer dohodu, že práca nemá pre ňu podstatnejší výnos.

Naopak odporca tvrdil, že z uvádzaných skutočností vyplýva, že navrhovateľke sa pracovať nechce, mala dostatok finančných prostriedkov, pretože predala rodinný dom za 320.000,- Sk, z ktorej sumy vyplatila 150.000,- Sk piatim spoluvlastníkom a jej zostalo 170.000,- Sk, ktorú sumu počas manželstva neminula. Poukázal na to, že ich manželstvo zaniklo a to rozsudkom Okresného súdu v Čadci, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.7.2009.

Na základe odvolania podaného odporcom druhostupňový súd uznesením zo dňa 7.4.2010 rozsudok zrušil a nariadil súdu prvého stupňa zisťovať, z čoho pozostával konkrétny príjem navrhovateľky v rozhodujúcom období, či mala možnosť pracovať u ňou označeného zamestnávateľa, za aké obdobie by v rozhodnom období mala možnosť pracovať, v akej výške by mala príjem z tejto činnosti a či tento príjem by jej finančnú situáciu vylepšil. Tiež zisťovať, či v rozhodujúcom období poberala rodinné prídavky na deti, ak áno, v akej výške, či poberala aj výživné na maloleté deti od odporcu v ním tvrdenej výške a na strane odporcu zisťovať prostredníctvom firmy S., s.r.o., P. X, či mal možnosť odporca u tohto zamestnávateľa pracovať i v období mesiacov február a marec 2009, resp. v januári 2009, v akom rozsahu fakturoval vykonané práce v období od apríla 2009 do 24.7.2009.

Po zrušujúcom uznesení druhostupňového súdu navrhovateľka opätovným výsluchom účastníčky konania pred súdom uvádzala, že je pravdou, že začala pracovať v D. v krajčírstve, kde prácu musela skončiť, pretože po presťahovaní sa z Č. do D. si syn X. nemohol zvyknúť na nové prostredie, novú školu a spolužiakov, boli s ním problémy v škole, zhoršil sa mu podstatným spôsobom prospech a bola

nútená venovať synovi zvýšenú pozornosť. Chodila pre syna do družiny a odporca sa v tom čase o deti nezaujímal.

Navrhovateľka k príjmovým pomerom neuvádzala žiadne nové skutočnosti. Vo firme, v ktorej pracovala v krajčírstve v D., mala príjem v predchádzajúcej mene okolo 700,- Sk, v prepočte na euro 23,23 Eur a v roku 2009 odporca výživné určené na maloleté deti platil, i keď nie včas a pravidelne, ale potom vždy po určitom období doplatil zameškané výživné. V roku 2010 tri mesiace po sebe výživné nezaplatil a vzhľadom na Prvé sväté prijímanie syna, s čím boli zvýšené výdavky, bola nútená si zobrať úver od nebankového subjektu P.. Predložila súdu kartu splátok, z ktorej súd konštatoval, že výška tejto pôžičky predstavuje 240,- Eur a ku dňu konania pojednávania zaplatila z tejto sumy celkovo 206,40 Eur a vypožičaná suma celkom s príslušenstvom predstavovala 446,40 Eur. Pôžičku spláca od apríla 2010 po 7,44 Eur týždenne a v čase výsluchu mala zaplatiť ešte 58 týždňov.

Navrhovateľka tvrdila, že rodinné prídavky, resp. prídavky na deti poberala celý čas ona, okrem jedného mesiaca, kedy sa podarilo odporcovi tento prídavok zobrať.

V čase opätovného výsluchu navrhovateľky dňa 7.9.2010 navrhovateľka uvádzala, že je zamestnaná, avšak išlo o zamestnanie na dobu určitú od 9.7.2010 do 31.12.2010 v spoločnosti V. v Č., kde pracovala pri výrobe pančúch. Jej pracovný pomer trval do 31.12.2010 s priemerným zárobkom okolo 300,- Eur mesačne.

Súd zo spisu Okresného súdu v Čadci v konaní XXC/XXX/XXXX, ktorého podstatný obsah bol súdom oboznámený, najmä rozsudok zo dňa 30.11.2009, podľa ktorého bol návrh na príspevok pre rozvedenú manželku zamietnutý a z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor služieb zamestnanosti mal preukázané, že navrhovateľka je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 28.1.2009 naďalej. Po dobu evidencie jej bolo sprostredkované vhodné zamestnanie v profesii krajčírka u podnikateľky X. T. v D., kde bola prijatá od 6.7.2009 na skrátenú pracovnú dobu dve hodiny denne a dňom 10.7.2009 bol s navrhovateľkou ukončený pracovný pomer, teda v dobe od 19.8.2009 do 22.8.2009 pracovala na dohodu o vykonaní práce pre Obec D..

Tak ako to vyplýva aj z vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľky, rozhodujúce obdobie v tomto konaní je obdobie od podania návrhu do právoplatnosti rozvodu manželstva účastníkov od 11.2.2009 do 24.7.2009.

Odporca v roku 2010, kedy bol vypočúvaný opätovne po zrušujúcom rozhodnutí druhostupňového súdu, uvádzal, že pokiaľ pracoval pre firmu S., s.r.o., E. č. XXX/XX, P. X, tak táto firma mu poskytla prácu na základe sprostredkujúcej firmy R. &. Z. T. vo X. O. M., ktorá má zriadenú spoločnosť. Nevedel vysvetliť súdu právne vzťahy medzi firmou S., s.r.o., P. X a firmou R. &. Z. T., X. O. M., ale naďalej tvrdil, že mu bola poskytnutá možnosť pracovať v rozmedzí mesiacov apríl až júl 2009. Na svoje tvrdenia predložil faktúry, ktoré zaslal spoločnosti S., s.r.o., E. č. XXX/X, P. X, kde fakturoval vykonané práce a posledná faktúra bola vystavená 31.7.2009, kedy naposledy pre túto firmu pracoval. Odporca predložil súdu ako listinný dôkazy kópiu oznámenia o ukončení podnikania k ohlasovacej živnosti zo dňa 6.2.2009, podľa ktorého oznámenia 6.2.2009 ukončil živnosť. Následne predložil potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor služieb zamestnanosti z 29.10.2009, z ktorého vyplýva, že v evidencii uchádzačov o zamestnanie bol odporca od 23.2.2009 do 7.4.2009 a živnostenský list zo dňa 8.4.2009, z ktorého vyplýva, že bol opätovne zapísaný do živnostenského registra dňa 9.4.2009 s právoplatným rozhodnutím o zápise na vykonávanie ohlasovacej živnosti, dokončovacie stavebné práce pri realizácii interiérov a exteriérov.

Podľa §-u 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti

súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

Výživné podľa tohto zákonného ustanovenia možno určiť na základe návrhu až do jeho podania na súd.

Pri určovaní vyživovacej povinnosti, presnejšie rozsahu vyživovacej povinnosti, súd túto vyživovaciu povinnosť určuje tak, aby životná úroveň obidvoch manželov bola v zásade rovnaká s tým, že prihliadne aj na starostlivosť o spoločnú domácnosť. Výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti je potrebné skúmať aj to, či navrhovateľ si plní povinnosti vyplývajúce mu z manželstva, pričom neplnenie len niektorej z povinností vyplývajúcich z §-u 18 Zákona o rodine samo o sebe nie je dôvodom na to, aby nárok na výživné bol alebo nebol priznaný.

Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že v čase podania návrhu manželstvo trvalo, ale manželia už v tom čase nežili v spoločnej domácnosti. V priebehu konania pri rozhodovaní súdu o určení manželského výživného manželstvo zaniklo rozvodom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.7.2009. Teda v období od 11.2.2009 do 24.7.2009, ktoré obdobie je rozhodujúcim pre toto konanie, mal súd preukázané, že navrhovateľka mala možnosť zamestnať sa, avšak prácu, ktorá jej bola sprostredkovaná prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Čadci, odbor zamestnanosti, aj keď prijala, pracovala u zamestnávateľa u pani X. T. v D. iba niekoľko dní a skutočnosť, že nemohla pracovať z dôvodu, že si maloletý syn Vladimír nemohol zvyknúť na prostredie, do ktorého sa presťahovali po odchode zo spoločnej domácnosti od odporcu, žiadnym spôsobom nepreukázala. Súd toto tvrdenie navrhovateľky považoval skôr za účelové. Na druhej strane súd mal preukázané, že odporca v sledovanom období aj keď pracoval ako živnostník, nemal prácu a teda nemal žiadne príjmy z pracovnej činnosti a finančné prostriedky na plnenie vyživovacej povinnosti podľa jeho tvrdenia si musel požičiavať od svojich príbuzných, ktorú skutočnosť však odporca tiež riadne nepreukázal, avšak jednoznačne vyplynulo z vykonaného dokazovania, že príjem odporcu nepredstavoval takú finančnú sumu, z ktorej by mohol prispievať na manželské výživné sumu požadovanou navrhovateľkou, teda 332,- Eur mesačne, ale ani nižšou sumou. Práve naopak, z výsluchu navrhovateľky vyplynulo, že súčet dávok štátu, ktoré poberala, predstavoval sumu, ktorá prevyšovala finančné možnosti a prostriedky, ktoré mal v sledovanom období k dispozícii odporca a teda životná úroveň manželov nebola rovnaká, v negatívnom slova zmysle v neprospech odporcu.

Navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala dôvody, pre ktoré nepracovala. Ku skutočnosti uvádzanej odporcom, že z predaja rodinného domu, ktorého bola spoluvlastníčkou, získala finančné prostriedky, ktoré nepreukázala, akým spôsobom použila a navrhovateľka tieto skutočnosti vôbec nenamietala, ani nespochybňovala. Teda za tejto dôkaznej situácie súd dospel k záveru, že pri hodnotení odôvodnených potrieb navrhovateľky ako oprávnenej a schopností a možností odporcu ako povinného v období od podania návrhu do právoplatnosti rozvodu manželstva účastníkov neboli príjmy odporcu v takej výške, aby mohol plniť akúkoľvek vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke. Je nesporné, že medzi účastníkmi boli spory, ktoré vyústili do rozvodu manželstva, avšak ani samotný odchod navrhovateľky zo spoločnej domácnosti za takých okolností, ako tvrdila, nebol riadne preukázaný. To znamená, že tvrdenie navrhovateľky, že bola nútená opustiť spoločnú domácnosť pre správanie sa odporcu, nebolo riadne a objektívne preukázané. Teda návrh navrhovateľky súd po vyhodnotení všetkých horeuvedených skutočností považoval za nedôvodný a preto návrh zamietol.

Aj napriek tomu, že odporca bol v tomto konaní úspešný a vznikli mu trovy z titulu právneho zastúpenia, súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože na strane navrhovateľky aj keď neboli konštatované súdom dôvody pre priznanie manželského výživného, nie je príjmová situácia taká dobrá, aby mohla z prostriedkov, ktoré má k dispozícii pre úhradu nielen svojich potrieb, ale aj potrieb oboch maloletých detí, hradiť trovy právneho zastúpenia odporcu a preto súd v zmysle §-u 150 videl na strane navrhovateľky dôvody hodné osobitného zreteľa, pretože sa sama stará o dve maloleté deti pochádzajúce z manželstva a samotná tá skutočnosť, že jej súd nepriznal právo ani na manželské výživné a ako to vyplýva aj zo spisu XXC/XXX/XXXX, ani na príspevok na výživu rozvedenej manželky, jej príjmová a sociálna situácia nie je uspokojivá a preto súd považoval rozhodnutie v zmysle §-u 150 za spravodlivé za daného skutkového stavu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.