Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Co-144-2011.pdf
PDF · 75.17 KB
No categories available
4Co/144/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Lichnerovej a členov senátu JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci žalobcu: U. S. R., a. s., U. X, U., Z. XXXXXXXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou O., s.r.o. so sídlom v U., R. Y. R. XX, Z. XXXXXXXX, proti žalovanému H. R., bytom W., X., o zaplatenie 480,- Sk (15,93 eur), o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 22. februára 2011 č. k. 19C /264/2010-34
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu o zaplatenie 15,93 eur zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 16,60 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z prehľadu platieb predložených žalobcom vyplýva,, že žalovaný neplatil žalobcovi koncesionárske poplatky za rozhlasový prijímač, ktoré mali byť splatné v mesiaci september 2004, január, apríl, jún 2005 a 8 mesiacov z roku 2003, celkom vo výške 80,- Sk (15,93 eur). Právny predchodca žalobcu doporučenou zásielkou zo dňa 20.10.2005, ktorá sa týkala zaplatenia dlžnej sumy, vyzval žalovaného na zaplatenie uvedeného dlhu. S poukazom na ustanovenia §488, § 489 a § 494 Občianskeho zákonníka mal za to, že nedoplatok na koncesionárskych poplatkoch, ktorý je predmetom sporu, je záväzkovo-právnym dôsledkom neplnenia povinností vyplývajúcich z dvojstranného právneho úkonu medzi žalovaným a Slovenským rozhlasom. Tento právny vzťah medzi nimi vyplýva zo zákona č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch v znení platnom v čase rozhodnom. Z dikcie ustanovenia § 8 ods. 2 a 3 citovaného zákona o koncesionárskych poplatkoch vyvodil, že Slovenský rozhlas má právo domáhať sa nedoplatku na súde až po splnení povinnosti spočívajúcej vo výzve platiteľa. V predmetnej veci však žalobca nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by sa dalo preukázať, že by táto povinnosť bola splnená. Na preukázanie uvedenej skutočnosti nie je postačujúce, že Slovenský rozhlas výzvu napísal. Na to, aby účinky tejto povinnosti mohli byť splnené, sa predpokladá, že výzva sa dostala do sféry koncesionára (inak by určenie takejto povinnosti zákonom nemalo zmysel). Princíp doručenia prejavu vôle je jednou zo zásad súkromného práva. Je nelogické, aby boli zakladané, menené, rušené alebo aj zachované práva a povinnosti účastníkov na základe prejavu vôle, ktorý sa nedostane do sféry toho, koho sa má týkať. Ak má teda byť urobené určité právne konanie jednou osobou, ktoré je významné pre osobu druhú, musí sa o ňom táto osoba dozvedieť. Žalobca nepreukázal, že by výzvu žalovanému doručil (nielen zaslal) on, alebo jeho právny predchodca. Neuniesol teda v tomto smere dôkazné bremeno. V zmysle § 120 ods. 1 a § 132 O.s.p. platí totiž zásada, že každý z účastníkov preukazuje tie skutočnosti, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. Neunesenie dôkazného bremena postihuje účastníka nepriaznivým následkom v podobe neúspechu v konaní. Na
základe takto ustáleného skutkového a právneho stavu súd prvého stupňa žalobu zamietol. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola okolnosť, že žalobca nepreukázal hmotnoprávne náležitosti vzniku nároku na zaplatenie koncesionárskeho poplatku. Nepreukázal splatnosť tohto poplatku, pretože nepredložil dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé, že žalovaný bol na zaplatenie riadne vyzvaný. Právne svoje rozhodnutie ďalej odôvodnil ust. §3 ods. 1,3, § 4a ods. 2 zákona č. 212/1995 Z.z. v znení platnom v čase rozhodnom.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, navrhol ho zmeniť tak, že súd jeho návrhu v plnom rozsahu vyhovie. Uviedol, že podával viacero návrhov s podobným obsahom, avšak proti viacerým odporcom, rozhodol sa využiť ust. § 42 ods. 1 O.s.p., ktoré mu umožňuje urobiť podanie elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom, pričom v zmysle § 7 Vyhlášky č. 542/2002 Z.z. Národného bezpečnostného úradu, podstata zaručeného elektronického podpisu spočíva práve v tom, že na takto podpísaný dokument sa hľadí ako na tlačový dokument podpísaný vlastnoručným podpisom. Podanie spĺňalo všetky náležitosti, ktoré zákon pre podanie vyžaduje. K návrhu boli tiež pripojené relevantné dôkazy, rovnako podpísané zaručeným elektronickým podpisom, na ktoré sa navrhovateľ vo svojom návrhu odvoláva. Prílohy, ktoré boli uložené na DVD nosiči, boli originálmi vzhľadom na skutočnosť, že jeden originál bol vyhotovený v listinnej - písomnej podobe a takto napr. odoslaný odporcovi /výzva Slovenského rozhlasu z 20.10.2005/ a rovnaký dokument bol v elektronickej forme podpísaný zaručeným elektronickým podpisom určený na archiváciu a použitie v súdnych sporoch. Dôvodil, že súdu predložil aj výzvu Slovenského rozhlasu zo dňa 20.10.2005, ktorou Slovenský rozhlas vyzval žalovaného na zaplatenie nedoplatku a zároveň mu oznámil postúpenie pohľadávky na žalobcu. Túto výzvu zaslal Slovenský rozhlas žalovanému. Žalovaný na túto výzvu nereagoval. Mal za to, že žalobca predložením výzvy v spojení s ďalšími listinnými dôkazmi preukázal, že žalovaného vyzval v zmysle ust. § 7 ods. 3 zákona č. 212/1995 Z.z. Skutočnosť, že Slovenský rozhlas vyzval žalovaného, potvrdzuje aj listinný dôkaz, ktorý žalobca súdu predložil a to potvrdenie Slovenského rozhlasu. Namietal, že z odôvodnenia rozsudku však nie je možné zistiť, či súčasťou súdneho spisu boli všetky dôkazy, ktoré súdu predložil v elektronickej forme, ktoré boli podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Ak by však vychádzali z toho, že v druhom odseku odôvodnenia rozsudku sú uvedené všetky listinné dôkazy, ktoré sú obsahom spisu, je potrebné konštatovať, že súd sa neoboznámil so všetkými listinnými dôkazmi, ktoré navrhovateľ súdu predložil. Ak neboli vykonané tieto dôkazy, je daný odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods.2 písm.c/ O.s.p.. Ak však prvostupňový súd vykonal tieto dôkazy, je zrejmé, že na ich základe dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a preukázané skutočnosti naďalej považoval za nepreukázané, ide teda o odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods.2 písm. d/ O.s.p..
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Odvolací súd preskúmal námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými právnymi závermi súdu prvého stupňa. Za daného stavu si osvojil dôvody napadnutého rozsudku v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a v celom rozsahu na ne poukazuje.
Súd prvého stupňa správne postupoval, keď danú vec posúdil v zmysle ust. § 488, §489 a § 494 Občianskeho zákonníka a v zmysle zákona č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch v znení platnom v čase rozhodnom. Plne sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že z dikcie stanovenia § 8 ods. 2 a 3 cit. zákona o koncesionárskych poplatkoch je zrejmé, že Slovenský rozhlas má právo domáhať sa nedoplatku na súde až po splnení povinnosti spočívajúcej vo výzve platiteľa. I keď žalobca v odvolaní namieta, že k žalobe boli pripojené relevantné dôkazy, na základe ktorých podľa jeho názoru malo byť žalobe vyhovené, netvrdí a žiadnym spôsobom nepreukázal, že by splnil povinnosť vyplývajúcu mu z § 8 ods. 2,3 zákona č. 212/1995 Z.z., t.j. že by výzvu na zaplatenie koncesionárskeho poplatku žalovanému doručil / a nielen zaslal, ako správne na to poukázal súd prvého stupňa/ on, alebo jeho právny predchodca. Aj odvolací súd má za to, že žalobca v tomto smere v danej veci neuniesol dôkazné bremeno, čoho dôsledkom bolo zamietnutie žaloby.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok vo veci samej ako aj vo výroku o náhrade trov konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa §224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalovanému táto náhrada trov nebola priznaná, nakoľko si ju neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .