Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25C-19-2006.pdf
PDF · 138.06 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/19/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľa H. E., bývajúceho v S., V. Z. X, zastúpeného AK Mojžiš a partneri s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8/A, proti odporcovi Wüstenrot poisťovňa, a.s. IČO: 31 383 408, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 17, o zaplatenie 2.245,40 Eur (67.645,-Sk) s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 952,47 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 952,47 Eur od 7.1.2005 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa zamieta.
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na Okresný súd Košice I, neskôr postúpeným na tunajší súd domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie istiny vo výške celkom 2.245,40 Eur (67.645,-Sk) s príslušenstvom a na náhradu trov konania titulom doplatku poistného plnenia z poistnej zmluvy vzťahujúcej sa na združené poistenie domácnosti č. XXXXXXXXXX. Uviedol, že počas pobytu na letnej dovolenke v Egypte sa neznámy páchateľ vlámal do jeho bytu a vykradol ho. I napriek riadnemu nahláseniu poistnej udalosti odporca pristúpil k zníženiu výplaty poistného plnenia o 30% v sume 952,47 Eur (28.694,-Sk) dôvodiac, že v čase poistnej udalosti nefungoval prenos signálu o narušení objektu na dva telefóny a neuznal náklady vynaložené na opravu elektronického zabezpečovacieho zariadenia v sume 270,70 Eur (8.155,-Sk), na umorenie a znovunadobudnutie platobných kariet v sume 336,59 Eur (10.140,-Sk) a náklady na telefonické roamingové hovory v sume 685,65 Eur (20.656,-Sk), s ktorým postupom odporcu navrhovateľ nesúhlasil. Mal za to, že sa nedopustil vedomého porušenia povinností podľa § 809 Občianskeho zákonníka, a teda odporca nemal zákonom predpokladaný dôvod na zníženie výšky poistného plnenia.
- 2 - 25C 19/2006-167-
Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania s návrhom navrhovateľa nesúhlasil a žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť. Potvrdil existenciu poistného vzťahu s navrhovateľom na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, ako aj nahlásenie škodovej udalosti navrhovateľom dňa 14.7.2004. Podľa osobitných dojednaní k poistnej zmluve bol navrhovateľ povinný zabezpečiť svoju domácnosť zabezpečovacím zariadením II. stupňa s okamžitým zdvojeným prenosom signálu o vzniku rizika krádeže od ochranných čidiel na dve nezávislé osoby, ktorú okolnosť navrhovateľ aj s poukazom na
uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach z 11.10.2004 nepreukázal. Keďže predmetné konanie navrhovateľa malo vplyv na rozsah povinnosti odporcu plniť, prikročil oprávnene ku kráteniu poistného plnenia práve o 30%. Pokiaľ išlo o náklady na opravu zabezpečovacieho zariadenia podľa faktúry č. 240122 z 2.9.2004, tieto odporca považoval za duplicitné, keďže boli uhradené podľa faktúry č. 240147 z 26.7.2004, a neopodstatnené, pretože boli vynaložené až takmer dva mesiace po vzniku škody. Odporca nemohol uznať ani požadované náklady na umorenie platobných kariet, ktoré boli vydané k účtom právnických osôb S.V.I.M s.r.o. a SETTE spol. s.r.o., a teda neboli kryté poistnou zmluvou, rovnako ako náklady na telefonické roamingové hovory navrhovateľa, keď navrhovateľ nepreukázal ich opodstatnenosť a účelnosť. Naviac, prvé hovory boli síce uskutočnené v deň poistnej udalosti, avšak až vo večerných hodinách.
Súd vykonal vo veci dokazovanie a na pojednávaní súdu dňa 9. septembra 2011 vyhlásil rozsudok vo veci samej.
Súd vykonal dokazovanie, a to výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedkov Q. Z. U. W. Z. prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu Košice I, oboznámil sa s písomnými vyjadreniami a ústnymi prednesmi právneho zástupcu navrhovateľa a splnomocneného zástupcu odporcu, ako aj s listinnými dôkazmi, a to poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX na združené poistenie domácnosti, zmluvnými dojednaniami pre združené poistenie domácnosti, Všeobecnými poistnými podmienkami poistenia pre prípad škôd spôsobených krádežou vlámaním alebo lúpežným prepadnutím (ďalej len "VPP" alebo "všeobecné poistné podmienky"), oznámením o poistnom plnení z 22.12.2004, odborným stanoviskom Ing. Ladislava Granec - GRANSAT z 30.6.2010 a 4.1.2011, listom OR PZ Košice, úrad justičnej a kriminálnej polície, odbor justičnej polície z 15.12.2010, oboznámil sa s obsahom likvidačného spisu odporcu, vyšetrovacieho spisu OR PZ Košice I, ČVS: ORP-607/2-OVK-K1-2004, ako aj ostatným obsahom spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ uzatvoril s odporcom (v tom čase s obchodným menom Univerzálna banková poisťovňa, a.s.) poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo združené poistenie domácnosti s miestom poistenia V. Z. Č.. X B. S.. Začiatok poistenia bol stanovený na 26.1.2001, výška poistného na 141,14 Eur (4.252,-Sk), ktoré zahŕňalo základné poistenie, pripoistenie vnútorného vandalizmu, elektromotorov a transformátorov, audiovizuálnej a spotrebnej techniky, ako aj poistenie zodpovednosti za škodu príslušníkov domácnosti. V rámci osobitných dojednaní poistnej zmluvy sa navrhovateľ zaviazal zabezpečiť poistenú domácnosť elektronickým zabezpečovacím zariadením so senzormi a vývodom na telefón, ktoré bude udržiavať v nepretržitej prevádzke i počas jeho neprítomnosti v byte.
V presne nezistenom čase od 15. hod dňa 2.7.2004 do 9. hod. dňa 4.7.2004 neznámy páchateľ nezisteným predmetom vypáčil okno bytu na prízemí bloku ulici V. Z. Č.. X v S., po vniknutí do bytu v miestnosti spálne poškodil murivo okolo zamurovanej plechovej skrinky, rozhádzal rôzne zariadenie bytu, poškodil čidlá alarmu. Keďže predmetným konaním neznámy páchateľ spôsobil navrhovateľovi ako majiteľovi bytu a W. Z. škodu, vyšetrovateľ policajného zboru začal trestné stíhanie pre trestný čin pokusu krádeže vlámaním podľa § 8 ods. 1 k § 247 ods. 2 písm. a) Trestného zákona (viď uznesenie OR PZ Košice I z 4.7.2004). Oznamovateľom krádeže bola Q. Z. (č.l. 105). V priebehu vyšetrovania bol uskutočnený výsluch navrhovateľa k otázke škody a jej výšky, ako aj výsluch W. Z.. Tá vo svojej výpovedi z 9.8.2004 uviedla, že dňa 4.7.2004 okolo 3 hodiny zvonil mobilný telefón jej matke Q. Z. signalizujúc, že došlo k narušeniu bytu V. Z. Č.. X, na čo Q. Z. prišla na miesto činu a zavolala políciu. Trestné stíhanie bolo prerušené uznesením vyšetrovateľa OR PZ v Košiciach I z 11.10.2004 z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči konkrétnej osobe.
Navrhovateľ oznámil vznik poistnej udalosti odporcovi dňa 14.7.2004. Odporca navrhovateľovi dňa 22.12.2004 oznámil ukončenie likvidácie a poskytnutie poistného plnenia vo výške 2.222,47 Eur (66.954,-Sk), keď neuznal položku za opravu elektronického zabezpečovacieho zariadenia podľa faktúry č. 240147 z 2.9.2004 znejúcej na sumu 270,70 Eur (8.155,-Sk), náklady na blokáciu platobných kariet vo výške 439,39 Eur (13.240,-Sk), náklady na telefonické hovory vo výške 685,66 Eur (20.656,10 Sk) a
náklady na výmenu zámkov motorových vozidiel, firmy a garáže v celkovej výške 615,61 Eur (18.546,- Sk).
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že počas dovolenky v Egypte, asi na tretí deň pobytu, im oznámila matka jeho družky W. Z. telefonicky krádež v byte V. Z. Č.. X B. S.. V byte mali bezpečnostné zariadenie, ktorého ústredňa v prípade narušenia objektu volala cez jednu telefónnu linku postupne na vopred predvolené telefónne čísla, pričom súčasne spustila vnútorné a vonkajšie sirény. Neznámy páchateľ však pri vlámaní do bytu zastriekal všetky sirény montážnou penou, rozbil vnútorné čidlá a vonkajšie káble vedúce na linku presekol. Ústredňa zabezpečovacieho zariadenia teda vytáčala naprogramované telefónne čísla, ale nevedela sa nikomu dovolať. Pokiaľ ide o poradie osôb, ktorým malo zariadenie volať, išlo o navrhovateľa, jeho družku W. Z., jej matku Q. Z. a susedu. Ihneď po oznámení krádeže navrhovateľ začal uskutočňovať telefonické hovory za účelom zabezpečenia bytu. Volal tak zo svojho mobilného telefónu, ako aj z telefónu družky, a to najmä rodine, ľuďom z blízkeho okolia, do firmy, pričom zabezpečoval výmenu zámkov na vstupných dverách, odťah motorových vozidiel zn. Mercedes a Audi z garáže, blokáciu platobných kariet patriacich buď jemu alebo jeho firme S.V.I.M. a podobne. Volal aj synovcovi, ktorý sa ešte v ten deň nasťahoval do bytu. Tieto záležitosti nebolo možné vybaviť len jedným hovorom, ktorého dĺžka závisela aj od toho, či osoba na druhom konci telefónnej linky bola prítomná alebo nie. Navrhovateľ však s určitosťou uviedol, že ani jednu zo záležitostí nebolo možné vybaviť hovorom v trvaní jednej, troch alebo šiestich sekúnd. Bližšie sa k jednotlivým telefonickým hovorom podľa záznamu z výpisov hovorov nevedel vyjadriť (č.l. 139), nevedel ani uviesť pomerov hovorov, ktorých predmetom bola blokácia platobných kariet, odťah motorových vozidiel, resp. oprava bezpečnostného zariadenia. Po návrate z dovolenky dal opraviť zabezpečovacie zariadenie, ktoré
- 4 - 25C 19/2006-169-
sa tak stalo plne funkčným. K opätovnej montáži zariadenia, ktorej náklady si voči odporcovi uplatnil faktúrou č. 240147 z 2.9.2004, došlo po oprave omietky a fasády domu.
Svedkyňa W. Z. vo svojej výpovedi uviedla, že jej matka Q. Z. počas dovolenky v Egypte niekedy v ranných hodinách telefonicky oznámila, že došlo ku krádeži v ich byte, ktorú okolnosť zistila pri kontrole bytu. Jej matka mala vedomosť o zabezpečovacom zariadení v byte, ako aj o tom, že aj jej telefónne číslo patrí spolu s kontaktom na navrhovateľa, svedkyňu a susedu do skupiny predvolených čísiel, ktorým zariadenie oznamuje prípadné narušenie objektu volaním "poplach na hati". V deň vlámania (4.7.2004) však zariadenie vniknutie do objektu nikomu neoznamovalo. Pokiaľ svedkyňa vo svojej výpovedi pred vyšetrovacím orgánom dňa 9.8.2004 uviedla, že v deň krádeže cca o 3 hodine ráno signalizovalo zariadenie vlámanie do bytu na mobilný telefón jej matky Q. Z., uviedla tak z dôvodu, že vychádzala z výpisu údajov zo zabezpečovacieho zariadenia poskytnutého montážnou spoločnosťou. Podľa neho ústredňa zabezpečovacieho zariadenia vytáčala naprogramované telefónne čísla, okrem iného aj matkine, ale nikomu sa nedovolala z dôvodu poškodenia telefónnych káblov mimo bytu. Tie neskôr opravili pracovníci spoločnosti, ktorá zabezpečovacie zariadenie montovala v spolupráci s pracovníkmi telekomunikácií. Vlámanie do bytu nesignalizovali ani sirény, ktoré boli zastriekané montážnou penou. Keďže neznámy páchateľ ukradol všetky kľúče od bytu, hneď po oznámení vlámania začala svedkyňa spolu s navrhovateľom telefonicky zabezpečovať vzniknutú situáciu prostredníctvom priateľov, rodiny, rôznych firiem, pričom všetky hovory boli uskutočnené účelne a len na územie Slovenskej republiky. K oprave sirény a zámkov v byte došlo ešte v deň krádeže, po odchode polície. Po návrate z dovolenky dali opraviť zabezpečovacie zariadenie tak, aby bolo opäť plne funkčné. Neskoršia, v poradí druhá montáž zabezpečovacieho zariadenia, súvisela s výmenou fasády domu.
Z výpovede svedkyne Q. Z. súd zistil, že navrhovateľ ju spolu s jej dcérou W. Z. v lete roku 2004 požiadali, aby počas ich pobytu na dovolenke kontrolovala ich byt na adrese V. Z. X B. S., vyvetrala v ňom a poliala kvety. Asi dva alebo tri dni pred dňom vlámania svedkyňa byt skontrolovala a pred jeho opustením ho zakódovala a riadne uzamkla. Svedkyňa mala vedomosť o zabezpečovacom zariadení v byte, aj o jeho napojení na jej mobilný telefón. Keď dňa 4.7.2004 okolo 9 hodiny prišla opäť do bytu poliať kvety zistila, že došlo k vlámaniu, zabezpečovacie zariadenie bolo vytrhnuté zo steny a v predsieni bol neporiadok. Svedkyňa bez toho, aby vošla ďalej do bytu, ihneď volala na políciu a neskôr aj dcére W.. Keďže pred
príchodom do bytu jej mobilný telefón nezvonil, ani nijak nesignalizoval vniknutie do objektu, svedkyňa sa nevedela bližšie vyjadriť k výpovedi dcéry W. Z. dňa 9.8.2004 pred policajným orgánom. Na žiadosť dcéry ostala v byte až do odchodu polície a pracovníka, ktorý opravil bezpečnostné zariadenie. Pred opustením bytu tento riadne zakódovala a uzamkla. Ďalšie záležitosti súvisiace s krádežou a vlámaním už vybavovala priamo dcéra W. s navrhovateľom.
Z odborného stanoviska Ing. Ladislava Graneca - GRANSAT súd zistil, že bezpečnostné zariadenie navrhovateľa zn. PSN -Esprit-PC pozostávalo z ústredne, záložného akumulátora, externej sirény, periférií (snímačov) a telefónneho vyvolávača, ktorý zabezpečoval prenos signálu prostredníctvom pevnej telefónnej linky na telefónne čísla predvolené zákazníkom. Zariadenie fungovalo na princípe prenosu impulzu na vstupe vyvolanom narušením objektu, keď telefónny
vyvolávač TD100 vytáčal naprogramované telefónne čísla vo vopred určenom poradí a odoslal hlasovú správu. Telefónny vyvolávač vytáčal jednotlivé telefónne čísla podľa poradia určeného zákazníkom a zrušiť volanie na ďalšie číslo mohol len účastník, ktorý bol hlasovou správou vyrozumený o poplachu, a to stlačením po sebe dvakrát # alebo *. K signalizácii vniknutia do objektu mohlo dôjsť k určitému oneskoreniu od jeho narušenia v rozpätí od 5 do 20 sekúnd, v závislosti od toho, či bol objekt narušený na okamžitej alebo oneskorenej slučke. V prípade znefunkčnenia telefónneho kábla nebolo zariadenie schopné preniesť signál na naprogramované telefónne číslo, resp. mobilný telefón. Keďže pamäť zabezpečovacieho zariadenia mala obmedzenú kapacitu cca 128 udalostí, čo pri bežnej prevádzke znamenalo niekoľko dní, s odstupom času nebolo možné zistiť záznam o narušení objektu, o aktivácii alebo deaktivácii zariadenia.
Zástupca odporcu vo svojich ústnych prednesoch zotrval na dôvodnosti krátenia poistného plnenia, keď mal za to, že navrhovateľ vedome porušil ustanovenia poistnej zmluvy, tým, že nezabezpečil súbor poistených vecí telefónom s dvoma vývodmi, tak ako to majú na mysli zmluvné dojednania k poistnej zmluve. Okrem signalizácie narušenia objektu na mobilný telefón Q. Z., patriacej do okruhu blízkych osôb navrhovateľa, totiž nemal za preukázané volanie na iné telefónne číslo. S ohľadom na výpovede navrhovateľa a svedkyne W. Z. v priebehu konania o tom, že zabezpečovacie zariadenie sa pri narušení objektu nedovolalo na žiadne zo štyroch predvolených telefónnych čísiel, zástupca odporcu poukázal na rozpory s ich skoršími výpoveďami pred vyšetrovacím orgánom, podľa ktorých vniknutie do bytu bolo signalizované na mobilný telefón Q. Z.. Keďže zástupca odporcu považoval výpoveď svedkyne Q. Z., popierajúcej prijatie akéhokoľvek hovoru o vlámaní do bytu navrhovateľa, za účelovú, domnieval sa, že jej neskorý príchod na miesto činu a neskoré nahlásenie poistnej udalosti polícii malo za následok nielen porušenie prevenčnej povinnosti, ale prispelo k zväčšeniu rozsahu škodovej udalosti a k sťaženiu možnosti vyšetrovacích orgánov zaistiť páchateľa trestného činu. Z tohto dôvodu považoval krátenie poistného plnenia odporcom o 30% za veci primerané. Pokiaľ išlo o náklady za opravu zabezpečovacieho zariadenia podľa faktúry č. 240147 z 2.9.2004, zástupca odporcu naďalej namietal ich duplicitu vo vzťahu k nákladom už uhradeným podľa faktúry č. 240122 z 26.7.2004. Neuznával ani náklady na umorenie platobných kariet z dôvodu ich vystavenia na tretie subjekty, neskôr z dôvodu, že tieto neboli predmetom poistenia s poukazom na článok 3, ods. 5 písm. b) všeobecných poistných podmienok. Pokiaľ išlo o náklady vynaložené na telefonické hovory, zástupca odporcu spochybnil ich primeranosť, ako aj celkovú účelnosť. Navrhovateľ podľa neho nepreukázal, ktoré hovory boli vykonané skutočne vo vzťahu so zabezpečením poisteného majetku.
Právny zástupca navrhovateľa považoval krátenie poistného plnenia, ako aj zamietnutie úhrady uplatnených nákladov zo strany odporcu za neopodstatnené. Zabezpečovacie zariadenie nainštalované v byte navrhovateľa bolo totiž plne funkčné, o čom svedčila revízia systému vykonaná v roku 2003, a okrem vývodu na mobilný telefón navrhovateľa malo ďalšie tri výstupy. Keďže vniknutie do bytu navrhovateľa zariadenie zabezpečovalo nielen prenosom signálu na mobilné telefóny, ale aj akusticky, a zo správy polície o krádeži vlámaním z 14.12. 2004 vyplývalo, že pri vlámaní došlo k znefunkčneniu sirény, navrhovateľ sa neodpustil žiadneho porušenia právnej povinnosti; nebol preto daný dôvod na krátenie poistného plnenia. Náklady opravy zariadenia zahrnuté do faktúry č. 240147 z 2.9.2004 nepovažoval právny zástupca
- 6 - 25C 19/2006-171-
navrhovateľa za duplicitné vo vzťahu k nákladom podľa faktúry č. 240122. Za dôvodné považoval právny zástupca navrhovateľa aj náklady vynaložené na blokáciu platobných kariet. I keď tieto boli vedené na právnické osoby, boli navrhovateľovi dané do užívania, preto úkonom blokácie si navrhovateľ len plnil povinnosti uložené mu poistnými podmienkami. Tak tomu bolo aj v prípade uskutočnenia telefonických roamingových hovorov, ktoré navrhovateľ účelne vynaložil na zmiernenie následkov poistnej udalosti.
Z likvidačného spisu odporcu súd zistil, že odporca sa v rámci šetrenia poistnej udalosti dopytoval na Okresné riaditeľstvo PZ v Košiciach a žiadal o upresnenie výsledkov vyšetrovania. Policajný orgán mu listami z 14.12.2004 a 29.12.2004 písomne oznámil, že oznamovateľom krádeže bola Q. Z., matka W. Z., ktorá prišla na miesto činu na základe signálu na jej mobilný telefón okolo 3 hodiny ráno dňa 4.7.2004 a hneď na to volala políciu. Výsluch poškodeného navrhovateľa prebehol až po jeho príchode zo zahraničnej dovolenky dňa 21.7.2004. Odporca požiadal o prešetrenie poistnej udalosti aj spoločnosť 3P, s.r.o., ktorá v správe o výsledku prešetrovania z 28.1.2005 uzavrela, že páchateľ vykonal vlámanie do bytu navrhovateľa potom ako znefunkčnil elektronickú zabezpečovaciu signalizáciu, pokiaľ sa jedná o výstražnú sirénu, tak aj hlásenie na mobilný telefón. Informácie uvedené v policajnej správe z 14.12. a 29.12.2004 o hlásení vniknutia do objektu na mobilný telefón Q.Á. Z. o 3 hodine ráno dňa 4.7.2004 považoval za nepravdivé, keď šetrením bolo zistené, že páchateľ predtým ako sa do bytu vlámal, na chodbe domu z manipulačnej skrinky odpojil telefónny kábel a tesniacou penou zastriekal zvukovú výstražnú sirénu. Podľa likvidačnej správy k poistnej udalosti z 22.12.2004 túto likvidoval pracovník odporcu, keď vypočítal výšku poistného plnenia na sumu 2.222,47 Eur (66.954,-Sk).
Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrovanie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
Podľa § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach stanovené.
Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.
Podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.
Podľa § 809 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistený je povinný dbať, aby poistná udalosť nenastala; najmä nesmie porušovať povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú mu právnymi predpismi uložené alebo ktoré vzal na seba poistnou zmluvou.
Podľa § 809 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak poistený vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok porušil povinnosti uvedené v odseku 1 a toto porušenie podstatne prispelo ku vzniku poistnej udalosti alebo k väčšiemu rozsahu jej následkov, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy
primerane znížiť. To isté platí, ak porušil tieto povinnosti vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok ten, kto s poisteným žije v spoločnej domácnosti.
Podľa § 810 Občianskeho zákonníka poistený má právo na náhradu nákladov účelne vynaložených na odvrátenie poistnej udalosti, ktorá poistenému majetku bezprostredne hrozila. Takisto má právo na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil, aby zmiernil následky poistnej udalosti.
Podľa článku 3, bod 5, písm. b) Všeobecných poistných podmienok, ak je dojednané v poistnej zmluve, poistenie sa vzťahuje aj na vkladné a šekové knižky, platobné karty a iné podobné dokumenty, cenné papiere a ceniny.
Podľa článku 8, bod 22 Všeobecných poistných podmienok, poisťovňa je oprávnená poistné plnenie znížiť, ak poistený vedome porušil povinnosti uvedené v článku 5 písm. c) až r) podľa tohto, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jej povinnosti plniť.
Podľa článku 5 písm. f) Všeobecných poistných podmienok, popri ostatných povinnostiach stanovených Občianskym zákonníkom (hlava XV) má poistený povinnosť dbať, aby poistná udalosť nenastala, neporušovať súvisiace právne predpisy a dodržiavať zmluvne dohodnuté povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva jej vzniku, starať sa o poistené veci, používať ich na účely stanovené výrobcom.
Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach s poukazom na § 132 O.s.p. a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo a medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že domácnosť navrhovateľa v byte V. Z. Č.. X B. S. bola predmetom poistnej zmluvy vzťahujúcej sa na združené poistenie domácnosti, s poistnou sumou celkom do 99.581,76 Eur (3.000.000,-Sk). V dôsledku krádeže a vlámania sa do bytu, navrhovateľ nahlásil odporcovi poistnú udalosť a žiadal o výplatu poistného plnenia. Odporca po vykonaní šetrenia poistnej udalosti vyplatil navrhovateľovi poistné plnenie vo výške 2.222,47 Eur (66.954,-Sk) krátené o sumu 952,47 Eur ako postih za porušenie povinnosti zabezpečiť prenos signálu bezpečnostného zariadenia na dva telefóny, o sumu 270,70 Eur za duplicitnú faktúru za opravu zabezpečovacieho zariadenia, o sumu 336,59 Eur za náklady na umorenie a znovunadobudnutie platobných kariet, ktoré neboli predmetom poistenia a o sumu 685,65 Eur za neprimerané a nepreukázané telefonické roamingové hovory. Navrhovateľ mal za to, že sa nedopustil konania, ktoré by
oprávňovalo odporcu znížiť výplatu poistného plnenia, pretože sa nedopustil vedomého porušenia povinností vyplývajúcich z poistnej zmluvy a jej dojednaní. Rovnako mal za to, že náklady, ktorých úhrady sa voči odporcovi domáhal, vynaložil účelne, v súvislosti s poistnou udalosťou a so zmierňovaním jej následkov. Spornou skutočnosťou medzi účastníkmi konania teda ostalo, či odporca pristúpil ku zníženiu poistného plnenia o sumu celkovo vo výške 2.245,40 Eur oprávnene.
Pokiaľ išlo o prvú položku žalovanej istiny predstavujúcu krátenie poistného plnenia o 30%, súd dospel k záveru, že odporca k zníženiu poistného plnenia o sumu 952,47 Eur pristúpil neoprávnene. V konaní totiž nebolo preukázané porušenie povinnosti navrhovateľa podľa článku 5 písm. f) Všeobecných poistných podmienok, na ktoré sa odporca odvolával, spočívajúcich v opomenutí navrhovateľa zabezpečiť domácnosť bezpečnostným zariadením s vývodom na dva telefóny. Nebolo sporné, že navrhovateľ mal v byte namontované bezpečnostné zariadenie zn. PSN- Esprit -PC. Toto zariadenie podľa výpovede navrhovateľa, ako aj svedkyne W. Z., bolo naprogramované a malo signalizovať vstup do objektu štyrom osobám, a to navrhovateľovi, W. Z., Q. Z. a susede navrhovateľa, volaním na ich mobilné telefóny. Je teda zrejmé, že navrhovateľ svoju domácnosť zabezpečil v súlade s článkom 10, bodom 7 zmluvných dojednaní pre združené poistenie domácnosti, a to elektronickým zabezpečovacím
zariadením umožňujúcim minimálne zdvojený prenos signálu na dve nezávislé osoby spĺňajúce kritéria oprávnených osôb. Pokiaľ odporca vyvodzoval porušenie zmluvných povinností navrhovateľa od správania sa svedkyne Q.Y. Z., ktorá nereagovala na oznámenie o vniknutí neznámeho páchateľa do bytu navrhovateľa a vlámanie do objektu polícii nahlásila až takmer 6 hodín po obdržaní signálu, tu súd udáva, že táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná. Je síce pravdou, že v správach policajného orgánu o upresnení výsledkov vyšetrovania z 14.12.2009 a 29.12.2009 (v likvidačnom spise) je uvedená informácia o tom, že vniknutie do bytu navrhovateľa zabezpečovacie zariadenie malo signalizovať na mobilný telefón Q. Z. o tretej hodine ráno, avšak táto okolnosť nebola v konaní preukázaná. Svedkyňa Q. Z. ako priama účastníčka škodovej udalosti totiž vo svojej výpovedi pred dožiadaným súdom jasne uviedla, že hlásenie, príp. iné upozornenie na neoprávnený vstup do bytu navrhovateľa pred samotným príchodom do bytu (dňa 4.7.2004 cca o 9. hodine ráno) na svoj mobilný telefón nedostala. Súd nemal dôvod jej svedeckej výpovedi neveriť, nakoľko tá sa v rozhodných bodoch zhodovala aj s výpoveďou navrhovateľa a svedkyne W. Z., ktorá bola vypočutá aj na odstránenie rozporu s jej predchádzajúcou svedeckou výpoveďou v trestnom konaní a uviedla, že plne funkčná ústredňa zabezpečovacieho zariadenia vytáčala vopred naprogramované telefónne čísla, avšak bez ďalšieho prenosu signálu určeným adresátom. Dôvodom bolo poškodenie vonkajších telefónnych káblov. V takom prípade, t.j. pri znefunkčnení telefónneho kábla napojeného na bezpečnostné zariadenie, zariadenie nemohlo preniesť signál o narušení na mobilnú, príp. inú sieť (viď aj odborné stanovisko Ing. Graneca z č.l. 76). Odporca súdu nepredložil iný relevantný dôkaz vyvracajúci predmetné tvrdenia navrhovateľa a svedkýň Q.Y. U. W. Z., preto im súd uveril. Pokiaľ odporca poukazoval na nezrovnalosti vo svedeckej výpovedi Q. Z. s výpoveďou a tvrdeniami navrhovateľa, tieto bližšie nekonkretizoval a neuviedol v čom konkrétne majú spočívať, preto sa nimi súd nezaoberal.
V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že i keby sa v konaní preukázalo, že svedkyňa Q. Z. obdržala hlasovú správu o vlámaní do bytu navrhovateľa dňa 4.7.2004
v skorých ranných hodinách, porušenie jej povinnosti udalosť okamžite nahlásiť policajnému orgánu nemôže ísť na vrub navrhovateľa. Z ustanovení § 809 ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka síce vyplýva, že poisťovňa môže pristúpiť k sankcii zníženia poistného plnenia nielen v dôsledku vedomého porušenia prevenčnej povinnosti poisteného, ale aj osoby odlišnej od poisteného, pričom však zároveň platí, že musí ísť o osobu žijúcu s poisteným v spoločnej domácnosti. Svedkyňa Q. Z. nepatrila do okruhu osôb trvale žijúcich s navrhovateľom a spoločne zabezpečujúcich náklady na každodenné potreby.
Vychádzajúc z týchto záverov, súd nezistil na strane navrhovateľa dôvody oprávňujúce odporcu krátiť výplatu poistného plnenia o 30%.
Pokiaľ išlo o druhú položku žalovanej istiny prestavujúcu náklady na opravu elektronického zabezpečovacieho zariadenia navrhovateľa v sume 270,70 Eur, súd dospel k záveru, že odporca postupoval správne, keď v rámci likvidácie škodovej udalosti túto sumu neuznal. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že zabezpečovacie zariadenie navrhovateľa sa stalo plne funkčné už po oprave, ktorej náklady si navrhovateľ vyúčtoval faktúrou č. 240122 z 26.7.2004. Jej predmetom bola nielen dodávka materiálu (siréna, snímače), ale aj výkon prác spočívajúcich v montáži a naprogramovaní zariadenia, v celkovej sume 406,55 Eur (12.247,62 Sk), ktoré odporca navrhovateľovi plne uhradil (viď oznámenie o poistnom plnení z 22.12.2004). Navrhovateľ, ako aj svedkyňa W. Z., vo svojich výpovediach zhodne potvrdili, že práce zahrnuté do faktúry č. 240147 z 2.9.2004 v celkovej výške 270,70 Eur (8.155,- Sk) sa síce týkali opätovného namontovania vonkajšej sirény a naprogramovania zabezpečovacieho zariadenia, avšak nie v dôsledku vlámania do bytu, ale v dôsledku opravy fasády domu, resp. zateplenia bytu. Je teda zrejmé, že medzi vynaložením nákladov na predmetnú opravu bezpečnostného zariadenia a škodovou udalosťou z 4.7.2004 neexistovala priama príčinná súvislosť.
Pokiaľ išlo o položku nákladov vo výške 336,59 Eur za umorenie a znovunadobudnutie bankových platobných kariet, súd sa stotožnil s argumentáciou odporcu, že platobné karty neboli predmetom poistenia, a preto navrhovateľovi nevznikol nárok na úhradu týchto nákladov. Podľa zmluvných dojednaní k poistnej zmluve (článok 2, bod 2) bankové karty nepatrili do súboru hnuteľných vecí spadajúcich pod základné poistenie. Predmetom poistenia sa mohli stať za predpokladu, že by táto okolnosť bola v
poistnej zmluve dojednaná (viď článok 3, bod 5 písm. b) VPP). Preskúmaním obsahu poistnej zmluvy navrhovateľa s odporcom súd nezistil, že by táto obsahovala osobitné dojednanie týkajúce sa poistenia bankových platobných kariet. Navrhovateľovi preto nemohlo vzniknúť právo na úhradu nákladov za umorenie a nadobudnutie platobných kariet zo strany odporcu.
Súd nemohol navrhovateľovi priznať ani náklady vynaložené na telefonické roamingové hovory v celkovej výške 685,65 Eur. Stotožniac sa s námietkami odporcu, dospel totiž k záveru, že navrhovateľ ako nositeľ dôkazného bremena nepreukázal ich účelnosť a dôvodnosť. Navrhovateľ v konaní len všeobecne konštatoval, že predmetnými telefónnymi hovormi účelne zabezpečoval situáciu súvisiacu s vlámaním do jeho bytu, volal rodine, známym, firmám, avšak bez bližšej konkretizácie a súčasného preukázania komu boli jednotlivo uskutočnené telefónne hovory určené a aký bol ich účel. Vzhľadom na to, že odporca rozporoval vynaloženie nákladov
na telefonické hovory ako celok, bolo povinnosťou navrhovateľa preukázať ich opodstatnenosť. Keďže navrhovateľ v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal účelnosť jednotlivých telefónnych hovorov, súd mu nárok na ich zaplatenie nemohol priznať. Naviac, súdiac podľa výpisu z hovorov z mobilného telefónneho čísla navrhovateľa mal súd za to, že hovormi s dĺžkou trvania jedna, tri alebo šesť sekúnd nemožno vybaviť záležitosť súvisiacu s poistnou udalosťou.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno teda uzavrieť, že odporca pri likvidácii poistnej udalosti navrhovateľa nepostupoval správne, keď pristúpil k zníženiu poistného plnenia vo výške 952,47 Eur. Odporca v konaní nepreukázal nielen vedomé porušenie právnej povinnosti zo strany navrhovateľa, ale ani vplyv prípadného porušenia na rozsah jeho povinnosti plniť. Preto súd považoval návrh navrhovateľa v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy vo výške 952,47 Eur za dôvodný. S poukazom na vykonané dokazovanie a z neho plynúce závery, návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti ako nedôvodný zamietol.
Navrhovateľ požadoval od odporcu popri žalovanej istine aj úrok z omeškania, a to vo výške 8% ročne zo sumy žalovanej istiny počnúc od 23.12.2004 do zaplatenia. Dátum omeškania odporcu s výplatou poistného plnenia pritom odvodzoval od oznámenia výšky poistného plnenia odporcom dňa 22.12.2004. Odporca dátum omeškania uvádzaný navrhovateľom namietal majúc za to, že zákon mu ukladá povinnosť poskytnúť poistné plnenie v lehote 15 dní od ukončenia šetrenia, ku ktorému došlo dňa 22.12.2004. Odporca sa preto mohol dostať do omeškania najskôr od 7.1.2005.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 797 ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrovanie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.
Odporca sa s plnením svojej povinnosti voči navrhovateľovi dostal do omeškania, preto súd v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. priznal navrhovateľovi aj úrok z omeškania zo sumy 952,47 Eur. Súd sa nestotožnil s názorom navrhovateľa ohľadne počiatku vzniku omeškania, keď mal z obsahu likvidačného spisu, najmä likvidačnej správy odporcu za preukázané, že odporca ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 22.12.2004, od ktorého dátumu mu začala plynúť zákonná 15-dňová lehota (§ 797 ods. 3 OZ) na výplatu sumy poistného plnenia. Keďže koniec tejto lehoty pripadol na 6.1.2005, prvým dňom, kedy sa odporca dostal do omeškania s
úhradou priznanej istiny, je 7. január 2005. So zreteľom na túto skutočnosť, súd priznal navrhovateľovi spolu s istinou aj úrok z omeškania
- 11 - 25C 19/2006-176-
vo výške 8% ročne zo sumy 952,47 Eur odo dňa 7.1.2005 do zaplatenia (výška diskontnej sadzby NBS bola k uvedenému dňu 4 %). Vo zvyšnej časti požadovaného úroku z omeškania návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
Pri rozhodovaní o trovách konania súd zistil, že navrhovateľ a odporca mali v konaní úspech čiastočný. Súd priznal navrhovateľovi nárok vo výške 952,47 Eur, čo predstavuje jeho úspech v konaní vo výške 42,42%. Keďže súd nárok navrhovateľa vo zvyšku, t.j. v sume 1.292,93 Eur zamietol, odporca mal úspech v konaní vo výške 57,58%. Celková úspešnosť odporcu potom predstavovala 15,16% (57,58%
- 42,42%). Na pojednávaní súdu, na ktorom došlo k vyhláseniu rozhodnutia vo veci samej síce odporca uplatnil nárok na náhradu trov konania a súd jeho nárok ako úspešného účastníka vo výške 15,16% zohľadnil aj vo výroku ústne vyhláseného rozsudku. Odporca však v zákonom stanovenej lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p. trovy konania písomne nevyčíslil, keď vyúčtovanie trov konania doručil súdu osobne dňa 22.9.2011. Súd preto postupoval podľa odseku 2 zákonného ustanovenia § 151 O.s.p., a zistiac, že z obsahu spisu nevyplývajú odporcovi žiadne trovy, súc neviazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania, odporcovi ch náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno
odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V Bratislave, 9. septembra 2011 Mgr. Patricia Skotnická
sudkyňa
za správnosť: